Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209236
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z

titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 940,44 eura. Ako uviedol,
v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní súdnemu exekútorovi postupom podľa §
38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníčkou: S. H., nar. XX.XX.XXXX (povinná).
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
90/2005. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
Okresnému súdu Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom
spísal dňa 16.09.2009 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu
návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu
ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora v zákonom stanovenej
lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. K uvedenému však nedošlo, hoci podaný
návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, pričom vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala ani takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu. Opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 16.02.2012 o zmene
súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňujenáhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutia o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur, t. j. celkom 175 eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 940,44 eura si navrhovateľ uplatňuje
ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32

eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného
súdu Slovenskej republiky, teda 663,88 eura za rok deleno 12 mesiacov v roku, čo predstavuje 55,32
eura za mesiac, pričom v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 518 dní. Navrhovateľ postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť

pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na

nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je

jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu
nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na zmenu
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody

mu boli doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému
súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ
neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. Ďalej uviedol,
že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takýchto prípadoch nemohol exekučný súd objektívne

túto lehotu dodržať a rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpiť
novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu
tohto úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa namietať
zdĺhavý postup u predsedu príslušného súdu za účelom zjednania nápravy, nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie

pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradný postup. Odporca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku,
z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času

rozhodnutia súdu o jeho zmene, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúťškoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po
troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Vzhľadomnauvedenéodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,priktorom
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.04.2009(t.j.trirokypreddňom,kedyboliodporcovidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku). Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú

škodu alebo ušlý zisk, pričom paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich
náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne
potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
musel navrhovateľ využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po

ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovanianasprávuinformačnéhosystémuvzniklanavrhovateľovibezohľadunatvrdenéprieťahy
a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému ako ďalšiu položku
majetkovej škody uvádzanú navrhovateľom, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať

na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného
druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačný
systém. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a
uplatňovať si paušálne 175 eur za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.

Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,
v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik škody a jej výšku neodbremeňuje navrhovateľa ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií,

teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V
časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch odporca poukazuje na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal

aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho

súdu Českej republiky pod sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma
priamo. Navrhovateľ uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, tieto ale nie sú
bližšie konkretizované. Navrhovateľ taktiež neupresnil, v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie

podnikateľské postupy. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu odporca nemá za preukázaný vznik nemajetkovej
ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem

existencienesprávnehoúradnéhopostupu,nezákonnéhorozhodnutia,vznikuškodyalebonemajetkovej
ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Odporca vychádzajúc z
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je toho
názoru, že postupom okresného súdu navrhovateľovi škoda nevznikla.

Súd pojednával dňa 17.12.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Právny zástupca
navrhovateľa svoju neúčasť vopred ospravedlnil z dôvodu kolízie s termínmi pojednávaní na Okresnom
súde Lučenec v oddelení 14C a 10C od 9.00 hod. do 13.00 hod. a na Okresnom súde Zvolen v oddelení13C a 11C od 14.00 hod. do 14.30 hod., a keďže navrhovateľ trvá na jeho účasti a vylučuje substitúciu,
žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti. Z dôvodu kolízie s inými termínmi pojednávaní na
Okresnom súde Žiar nad Hronom a Okresnom súde Topoľčany žiadal ospravedlniť svoju neúčasť aj na

predchádzajúcom pojednávaní nariadenom na deň 01.10.2014 a hoci bol v predvolaní upozornený, že
osobnú účasť jeho štatutárneho zástupcu, prípadne povereného koncipienta na ďalšom pojednávaní
považujesúdzanevyhnutnú,niksatohtopojednávaniaopäťnezúčastnil.Odporcasvojuneúčasťvopred
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci aj v jeho neprítomnosti, a to v zmysle jeho
písomných vyjadrení.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného originálu exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 12Er/374/2005
vyplýva, že dňa 01.03.2005 bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr.
Viery Kučerovej so sídlom v Holíči, Školská 6, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX

90/2005vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤs.r.o.,Račianska42/A, 83102Bratislava,IČO:
35 807 598, proti povinnej: S. H., J.. XX.XX.XXXX, bydlisko: H. XXXX/XX, XXX XX Y., pre vymoženie
istiny vo výške 1.800,- Sk s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu,
ktorým bola notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave,
Gajova 13, dňa 23.10.2004 pod č. N 3700/2004, NZ 77584/2004.

Okresný súd Topoľčany poveril súdnu exekútorku JUDr. Vieru Kučerovú vykonaním tejto exekúcie
poverením zo dňa 02.03.2005 pod č. XXXX XXXXXX*.

Dňa 16.09.2010 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62.

Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej prípisom zo dňa
29.09.2010 a vyzval ju, aby v lehote 10 dní predložila súdu vyúčtovanie trov exekúcie a zaslala aj

exekučný spis pod č. EX 90/2005. Vyžiadaný exekučný spis s vyčíslením trov exekúcie bol Okresnému
súdu Topoľčany doručený dňa 22.10.2010. K návrhu na zmenu súdneho exekútora JUDr. Kučerová
uviedla, že podľa vykonaných zistení povinná nie je vlastníkom hnuteľného a ani nehnuteľného majetku
a je bez pracovného pomeru. Vzhľadom na jej nemajetnosť je toho názoru, že sú splnené podmienky
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, resp. že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie.

Vyjadreniekpodnetusúdnejexekútorkynazastavenieexekúcieboloprávnemuzástupcovioprávneného
zaslané za účelom zaujatia stanoviska prípisom zo dňa 07.04.2011. Právny zástupca oprávneného
prípisom zo dňa 29.04.2011 súdu oznámil, že sa oprávnený nestotožňuje s tvrdeniami súdnej exekútorky

a žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol a vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.

Uznesením zo dňa 16.02.2012 pod č. k. 12Er/374/2005-20 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
následne exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, oprávnenému

uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 111,60 eura a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti všetkým výrokom
vydaného rozhodnutia podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 21.05.2012 pod č. k. 25CoE/56/2012-41 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Obidve
uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie tohto posudku si objednal
navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných

konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V znaleckom posudku sa uvádza,
že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 až 2012. Výpočetškody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok bol
vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V závere

znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet
majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu
žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému

13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom
30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura,
náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné
3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 16.09.2010, kedy

bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom do 31.08.2005, ak
oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena

pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva
platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 cit. zákona, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.
3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.
septembrom 2005.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou cit. zákon č. 514/2003 Z.
z. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený

a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu

nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanierozhodnutiaozmenesúdnehoexekútoravexekučnejvecivedenejusúdnejexekútorkypodč.
EX 90/2005 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto súvislosti

poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 16.09.2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej
lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 518 dní a neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.

1 O. s. p., nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností
si súd mal možnosť overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú
odporcom súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu vyplýva, že prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012. Keďže
navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená lehota už uplynula a
tým, že nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o tejto žalobe rozhodnúť.
Z pripojeného originálu exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 12Er/374/2005 mal

súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa
16.09.2010. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej prípisom
zo dňa 29.09.2010 a vyzval ju, aby v lehote 10 dní predložila vyúčtovanie trov exekúcie a zaslala mu aj
exekučný spis pod č. EX 90/2005. Vyžiadaný exekučný spis s vyčíslením trov exekúcie bol Okresnému
súdu Topoľčany doručený dňa 22.10.2010. Keďže k návrhu na zmenu súdneho exekútora JUDr.

Kučerováuviedla,žepodľavykonanýchzistenípovinnániejevlastníkomhnuteľnéhoaaninehnuteľného
majetku a je bez pracovného pomeru, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť, resp. že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd jej vyjadrenie
zaslal právnemu zástupcovi oprávneného na zaujatia stanoviska k nemu. Právny zástupca oprávnenéhoprípisom zo dňa 29.04.2011 súdu oznámil, že sa oprávnený nestotožňuje s tvrdeniami súdnej exekútorky
a žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol a vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.

Uznesením zo dňa 16.02.2012 pod č. k. 12Er/374/2005-20 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
následne exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 111,60 eura a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti všetkým

výrokom vydaného rozhodnutia podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 21.05.2012 pod č. k. 25CoE/56/2012-41 napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012. Ako vyplýva z odôvodnenia
potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa správne zaoberal právne
relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej
medzi oprávneným a povinnou dňa 19.02.2004 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý uznal

jej dlh voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v notárskej zápisnici, je platným právnym
úkonom. Niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec
povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie
úverov. V tejto súvislosti § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli
v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené

v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú ich absolútnu
neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný
záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom
uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať
vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v intenciách § 57 ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Skutočnosť, že exekučný súd najskôr podrobil zmluvu o úvere a notársku zápisnicu súdnemu prieskumu
a až následne rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora predstavuje zákonný

a súčasne logický postup exekučného súdu, zvlášť, keď dôvody ich absolútnej neplatnosti mali za
následok vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. Navrhovaná zmena súdneho
exekútora sa tak v tomto štádiu konania stala bezpredmetnou a zamietnutie podaného návrhu bolo
len nevyhnutným dôsledkom nemožnosti pokračovať v začatej exekúcii. Pokiaľ ide o namietané
nerozhodnutie súdu v zákonnej lehote 30 dní, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa §

238 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nakoľko § 238 ods. 2
Exekučného poriadku žiadnu zmenu týkajúcu sa § 44 ods. 6 neupravuje, súd bol viazaný jeho znením
platným do 31.08.2005, ktoré lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora neurčuje. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemožno z postupu exekučného súdu vyvodiť jeho

dlhodobejšiu nečinnosť a z produkovaných dôkazov nevyplýva, že by časové odstupy medzi jednotlivými
úkonmi súdu boli príslušným orgánom kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do
jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu
jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú.
Zaúčelompreukázaniavýškyspôsobenejškodynavrhovateľpredložilsúduznaleckýposudokč.1/2014,
ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len

všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody
vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú
mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v lehote 30 dní údajne utrpieť.
Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže
byť daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania. Odporca si síce náhradu trov konania od navrhovateľa uplatnil, no
nakoľko si ich nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Súd v tomto
prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, ktorý
vyhlásil a ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.