Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010370
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010370.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. N. Z., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 v R., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. Z., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom V. č. XX okr. J., nezamestnaný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v obci V., okr. J. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od XX.XX.XXXX do súčasnej doby ako
otec maloletej A. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do výchovy a starostlivosti matky S.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, okr. R., si úmyselne, riadne neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť na uvedené maloleté dieťa tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice
II. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a to prispievať

na výživu maloletej A. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
každé nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších
predpisov, aktuálnej pre daný mesiac do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám S. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, okr. R., čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej S. T.
vo výške 1.174,49 €, (a to aj po odrátaní platieb z marca a apríla 2014 v celkovej sume 20,-€),pričom v
čase keď neplatil výživné na deti bol evidovaný v evidencii nezamestnaných, opakovane bol z evidencie

nezamestnaných vyradený z dôvodu nespolupráce a vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nevyvinul
dostatočné úsilie na zabezpečenie si pravidelného príjmu na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. §
138 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 28
(dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e

obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.XX.XXXX obžalobu na N. Z., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/

Tr. zákona.

Podanú obžalobu súd prejednal dňa XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní, ktoré súd vykonal podľa
§ 252 ods. 2 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného, obžalovanému bola riadne doručená
obžaloba spolu s poučením o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, na hlavné
pojednávanie bol riadne predvolaný, bol vypočutý k predmetu obžaloby dožiadaným súdom a aj v

prípravnomkonanímalmožnosťriadnesavyjadriťkpredmetuobžaloby,tiežbolupozornenýnamožnosť
preštudovania spisu a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní.

Na návrh prokurátora súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď obžalovaného tak z prípravného
konania ako aj jeho výpoveď realizovanú dožiadaným súdom dňa XX.XX.XXXX. Obžalovaný priznal,

že vyživovaciu povinnosť voči dcére A. T. riadne neplnil, v rozhodnom období zaplatil výživné len v
dvoch splátkach v celkovej výške 20,- Eur. Vyživovaciu povinnosť plnil v rozsahu svojich možností. Od
roku 2012 do roku 2013 síce príjmy mal, ale 90% príjmov vynaložil len na bývanie. V tomto období
pracoval v V. v agentúre, ktorej názov si nepamätá. V júni XXXX sa zaevidoval na úrade práce a poberal
dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, kde krytie životných potrieb mu zabezpečovali rodičia. V

prípravnom konaní dňa XX.X.XXXX vypovedal, že niekedy v roku 2012 zaslal poštou na dcéru výživne
v sumu 100,-Eur, peniaze sa mu vrátili s tým, že adresát je neznámy a potom výživné neplatil. Od roku
XXXX bol evidovaný v evidencii nezamestnaných, pre nespoluprácu bol z evidencie vyradený. Od júla
XXXX je opäť evidovaný v evidencii nezamestnaných. Po celú dobu od roku XXXX ku dňu výsluchu bol
nezamestnaný, snažil sa nájsť si prácu, ale bezvýsledne. Živia ho rodičia zo starobného dôchodku ako

kompenzáciu za to, že sa o neho od 14 rokov vôbec nestarali. Býva u rodičov, platia mu mobilný telefón
mesačne 8,- Eur, kupujú mu cigarety. V roku XXXX prevádzkoval živnosť v oblasti sprostredkovania
obchodu, živnosť zrušil, nakoľko ho viacerí klienti podviedli a mal nulové príjmy. Uviedol, že si plánuje
založiť vlastnú spoločnosť. Zároveň uviedol, že dlhované výživné zaplatí.

Svedkyňa S.. E. C. vypovedala, že oprávnená S. T., matka nezaopatreného dieťaťa A. T. podala dňa
XX.XX.XXXX žiadosť o náhradné výživné za obžalovaného N. Z. pre nezaopatrené dieťa A. T. z dôvodu,
že obžalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu najmenej 3 po
sebe nasledujúce mesiace pred podaním žiadosti. Vyživovacia povinnosť bola obžalovanému určená
rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa X.XX.XXXX, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať

na výživu A. vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 15. dňa k rukám matky počnúc od
X.XX.XXXX do budúcna. Náhradné výživné Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove priznal
rozhodnutím číslo A/XXXX/XXXXXX-OHN z XX.XX.XXXX od X.X.XXXX vo výške 26,65,- € mesačne.
Úrad práce rozhodnutím číslo R z XX.X.XXXX rozhodol o zvýšení náhradného výživného od X.X.XXXX
vo výške 27,13 € mesačne. Do dnešného dňa nebola zo strany matky oznámená žiadna zmena

skutočnosti,ktorábyovplyvnilanároknanáhradnévýživné.Náhradnévýživnéjejejposkytovanénaďalej
v nezmenenej sume. Naposledy bolo poskytnuté náhradné výživné za mesiac október 2014 vo výške
27,13 € a vyplatené v mesiaci november 2014. Za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX bolo vyplatené
náhradné výživné v celkovej výške 700,58 €. Obžalovaný sa nepovažuje za účastníka konania a preto
sa mu rozhodnutie o náhradnom výživnom nedoručovalo, povinnosť vrátiť poskytnuté náhradné výživné

sa obžalovanému neustanovuje.

Svedkyňa S. T. vypovedala, že je matkou maloletej dcéry A., ktorej otcom je obžalovaný. Obžalovaný na
maloletú dcéru neplatí výživné od jej narodenia. Za celú dobu výživné zaplatil iba v marci a v apríli XXXX
vo výške 15 € a vo výške 5,-€. Obžalovaný sa o dcéru nezaujíma, nie sú s ním v kontakte. Jedenkrát sa

snažila skontaktovať s obžalovaným cez jeho sestru, chcela ho požiadať, aby platil výživné, ale odkázal
jej, že ho nemá otravovať a nemá otravovať ani jeho rodinu. Nemá vedomosť, či obžalovaný pracuje
a ani kde pracuje, len od jeho sestry má informáciu, že by mal pracovať spolu s ňou vo firme. Keďže
obžalovaný výživné neplatí, požiadala o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané a je jej aj vyplácané.
Obžalovaný by jej mal dlhovať sumu na výživnom celkom vo výške 600,-€. Je slobodná, býva v spoločnejdomácnosti s druhom, nepracuje, je na materskej dovolenke a poberá materskú a prídavky a tiež jej
úrad práce vypláca náhradné výživné. Iné príjmy nemá.

V rámci dokazovania boli oboznámené správy, potvrdenia a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, rodný list maloletej dcéry, rozsudok Okresného súdu Košice II.sp. zn. XXP/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., správu sociálnej
poisťovne, trestný rozkaz Okresného súdu T., rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
J., správa Exekútorského úradu Košice, návrh na vykonanie exekúcie, správu mobilného operátora,

potvrdenie o návšteve školy, poštové doklady o zaplatení výživného a správy k osobe obžalovaného.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že obžalovaný
si v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku neplnil vyživovaciu
povinnosť voči svojej maloletej dcére. Bolo preukázané, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil
v období od XX.XX.XXXX do súčasnej doby a vznikol mu tak dlh na výživnom najmenej vo výške

minimálne vo výške 1.174,49 €.

Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko,
čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona,

podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z
nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa
dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Tr. zákona). Zároveň žalovaný skutok
páchal po dobu viac ako tri roky, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/ Tr. zákona
- po dlhší čas.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nie je
viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní.

V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je
viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako
tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé
dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné
plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine

v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb
oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah
príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť voči dcére A.

T., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP/XXX/
XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa § 2
zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, aktuálnej pre daný mesiac do
budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám S. T.. Obžalovaný za celé rozhodné obdobie uhradil
výživné na dcéru A. len vo výške 20,-Eur, a to dňa X.X.XXXX vo výške 5,- Eur a dňa XX.X.XXXX vo výške

15,- Eur. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplynulo, že v rozhodnom období bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, vyradený bol z evidencie
pre nespoluprácu, ďalej od XX.X.XXXX do X.X.XXXXX vyradený bol z evidencie pre nespoluprácu, od
XX.X.XXXX do X.X.XXXX, vyradený bol z evidencie pre nespoluprácu a od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX,
vyradenýbolzevidencieopäťprenespoluprácu.DávkavhmotnejnúdzimubolavyplatenáodX.X.XXXX

vo výške 61,60 Eur. Podľa jeho poslednej výpovede od roku 2012 do roku 2013 síce príjmy mal, ale 90 %
príjmov vynaložil len na bývanie. V tomto období pracoval v Ostrve v agentúre, ktorej názov si nepamätá.

Zhrnutím vykonaných dôkazov tak vyplynulo, že obžalovaný si v rozhodnom období úmyselne neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru vo výške vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Obžalovaný sa bránil, že výživné neplatil, nepoznal adresu oprávnenej, a keď už adresu oprávnenej
poznal, nemal finančné prostriedky, aby výživné platiť mohol, bol evidovaný na úrade práce, poberal
dávky v hmotnej núdzi a napriek tomu, že si hľadal zamestnanie, zamestnanie si nenašiel. Tvrdeniaobžalovaného súd v celom rozsahu vyhodnotil len ako jeho obranu v snahe zbaviť sa trestného
postihu za súdený prečin. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia obžalovaného, keď
najskôr vo výpovedi v prípravnom konaní uvádzal, že po celú dobu od roku XXXX ku dňu výsluchu

t.j. XX.X.XXXX bol nezamestnaný a snažil sa nájsť si prácu ale bezvýsledne a pri výsluchu dňa
XX.XX.XXXX priznal, že od roku XXXX do roku XXXX síce príjmy mal, ale 90% príjmov vynaložil
len na bývanie a v tomto období pracoval v V. v agentúre, ktorej názov si nepamätá. Už len na
základe takto rozporných tvrdení možno uviesť, že obžalovaný zavádzal pokiaľ išlo o možnosti plnenia
si jeho vyživovacej povinnosti. V prípade období počas ktorých bol obžalovaný evidovaný v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, za posudzované obdobie celkom štyrikrát, zakaždým bol z evidencie
vyradený pre nespoluprácu. Všetky tieto skutočnosti, vrátane jeho obrany, že oprávnená zmenila adresu
a jej novú adresu nepoznal, len presvedčili súd o laxnom prístupe obžalovaného k plneniu si svojich
rodičovských povinností, vrátane zákonnej vyživovacej povinnosti voči dcére. Je nesporným, že voči
obžalovanému už od apríla XXXX je vedené exekučné konanie v súvislosti s neuhradeným výživným za
predchádzajúce obdobie. Už len pri vynaložení minimálneho úsilia, bolo v schopnostiach obžalovaného

zistiť adresu maloletého dieťaťa, v prípade ak mu zmenu adresy oprávnená neoznámila. Svedkyňa však
vypovedala, že iniciatívne kontaktovala obžalovaného, ktorý jej odkázal, že nemá otravovať ani jeho a
ani jeho rodinu. Obrana obžalovaného vyznela nevierohodne, obžalovaný počas rozhodného obdobia
sa nesprával zodpovedne a vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplnil a pred platením výživného,
ktoré má prednostnú povahu uprednostňoval iné platby osobného charakteru. Pri hodnotení možnosti a

schopností na strane povinného rodiča ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je určujúcim kritériom nielen to,
čo povinný zarobí, ale aj to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom aj na svoj vek, zdravotný stav,
odbornosť, zručnosti, pracovné skúsenosti. Povinnosťou súdu bolo aj skúmať, čo je dôvodom stavu,
že obžalovaný ako povinný rodič nemal príjem a či povinný na tomto stave nesie vlastné zavinenie. V
tomto smere svetlo do prípadu vniesli správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny z ktorých vyplynulo,

že obžalovaný aj keď bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zakaždým opakovane bol
vyradený pre nespoluprácu s úradom práce. V toto prípade súd dospel k záveru, že ak bol obžalovaný
evidovaný na úrade práce a poberal dávky v hmotnej núdzi bolo tomu tak len preto, že mu situácia v
akej sa nachádzal aj svojim spôsobom „vyhovovala“ a bola pre neho pohodlnou, pričom starostlivosť
o svoje dieťa, zo sebeckých dôvodov preniesol na matku maloletej. Tomu zodpovedá aj tá okolnosť,

že keď mal príjem, ani tak si výživné na dcéru neplatil. Keďže obžalovaný neprejavil dostatočnú snahu
zabezpečiť si príjem tak, aby mohol výživné na deti platiť aspoň v minimálnom rozsahu, pričom v jeho
schopnostiach a možnostiach bolo príjem si zabezpečiť, svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu
zanedbania povinnej výživy.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný má v
registri trestov celkom 3 záznamy. Na prvé dve odsúdenia súd pri ukladaní trestu neprihliadal, v jeho
prípade platila fikcia neodsúdenia. Súd pri ukladaní trestu však prihliadal na odsúdenie Okresného
súdu Košice sp. zn. 1T XX/XX z XX.X.XXXX, obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným z prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky do X.X.XXXX. Obžalovaný sa tak dopustil súdeného prečinu
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z ostaných správ na osobu obžalovaného relevantné
skutočnosti nevyplynuli, v priestupkovom konaní nebol riešený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil

priťažujúcu okolnosť, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m/ Tr. zákona).
Obžalovanému tak podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby a trest mu
ukladal vo výmere od 28 mesiacov do 5 rokov.V danom prípade mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného postačuje uložiť mu trest na dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov, pričom prihliadal na osobu obžalovaného,
závažnosť súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania prečinu. Súd je presvedčený, že uložený trest

je dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho konania a viedol ho k tomu, aby si po
výkone trestu našiel stály zdroj príjmu a riadne platil výživné. Keďže obžalovaný pred spáchaním prečinu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.