Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111204926
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111204926.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: INTEN - EURA,

správa domov, s.r.o., Liptovský Mikuláš, Garbiarska 905, IČO: 46 779 841, zastúpeného: FIAČAN &
PARTNERS, s.r.o., Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti odporcom: 1/ D. O. P..,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Š., W. XX/X, 2/ D. O. X.., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. XXXX/XX, 3/ G..
U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. XX, 4/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XX, odporcovia v
3. a 4. rade právne zastúpení: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná ul. č. 89, o
zaplatenie 103.189,07 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh voči odporcovi v 2. rade,

náhradutrovkonaniavovzťahumedzinavrhovateľomaodporcomv2.radenavzájom nepriznáva,

odporca v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.886,14 Eur na
účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191 Eur na účet Okresného

súdu Prešov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 20.09.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. až 4. rade na
zaplatenie sumy 103.189,07 Eur tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných ako aj nahradiť mu trovy konania. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že
je veriteľom obchodnej spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu na sumu 73.295,82 Eur. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
04.07.2009. Nakoľko spoločnosť MARKS TATRY svoju povinnosť nesplnila, bolo vedené voči nej
exekučné konanie, v ktorom exekútor nezistil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. V exekučnom

konaní bolo zistené, že dňa 20.09.2006 valné zhromaždenie spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. rozhodlo
o zvýšení základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to zvýšenými novými peňažnými vkladmi
vtedajších spoločníkov odporcu v 1. rade, odporcu v 3. rade a novým peňažným vkladom nového
spoločníka odporcu v 4. rade. Títo prevzali záväzok na nový peňažný vklad, a to odporca v 1. rade
na sumu 16.275.000,- Sk, odporca v 3. rade na sumu 8.925.000,- Sk a odporca v 4. rade na sumu
4.500.000,- Sk. Vklady sa zaviazali splatiť do 10 dní od podpisu písomného vyhlásenia. Napriek výzvam
súdneho exekútora odporcovia v 1., 3. a 4. rade nepreukázali splnenie svojej povinnosti ohľadom

splatenia peňažných vkladov. Správcom vkladov bol odporca v 1. rade, pričom odporca v 2. rade sa stal
neskôr jediným spoločníkom a konateľom MARKS TATRY na základe prevodu obchodných podielov od
odporcov v 1., 3. a 4. rade na valnom zhromaždení dňa 01.08.2008.Tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.10.2012 zamietol návrh voči odporcom v 3. a 4. rade, pričom zaviazal
odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 103.189,07 Eur tak, že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich. Na základe odvolaní, ktoré boli podané zo

strany všetkých účastníkov, okrem odporcu v 1. rade, odvolací súd rozhodnutím zo dňa 11.02.2014
potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči odporcom v 3. a 4. rade
a odmietol odvolanie odporcu v 2. rade proti výroku rozsudku o uložení povinnosti plniť odporcovi v 1.
rade. V prevyšujúcej časti bol napadnutý rozsudok zrušený, čím nadobudol rozsudok súdu I. stupňa
právoplatnosť vo vzťahu k odporcovi v 1. rade ako aj voči odporcom v 3. a 4. rade. Predmetom konania

súdu zostalo konanie voči odporcovi v 2. rade a otázka náhrady trov konania, ktoré vznikli v súvislosti
s týmto súdnym sporom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcov v 2., 3. a 4. rade, oboznámením výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, výpisu z obchodného registra spoločnosti MARKS TATRY s.r.o.,
platobného rozkazu zo dňa 12.06.2009, návrhu na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí

exekúcie, zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY, vyhlásenia o
prevzatí záväzku na nový vklad zo strany odporcov v 3. a 4. rade, predsúdnej korešpondencie medzi
účastníkmi konania, exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. U. L., príjmových pokladničných
dokladov na sumu 8.929.000,- Sk, účtovného denníka, pokladničného dokladu na sumu 4.500.000,- Sk,
spisu Okresného súdu Ž. - obchodný register sp. zn. X. XXXXX/L,pričom bol zistený tento skutkový stav:

Obchodná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. vznikla dňa 13.05.2006, kedy jej spoločníkmi boli odporca v
1.radeaodporcav3.rade.Základnéimaniespoločnostipredstavovalosumu300.000,-Sk,pričomvýška
vkladu odporcu v 1. rade činila 225.000,- Sk a odporcu v 3. rade 75.000,- Sk. Konateľom spoločnosti
bol odporca v 1. rade. Na základe rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY s.r.o.

dňa 20.09.2006 bolo schválené zvýšenie základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to novými
peňažnými vkladmi odporcu v 1. rade na sumu 16.275.000,- Sk, odporcu v 3. rade na sumu 8.925.000,-
Sk a peňažným vkladom nového spoločníka odporcu v 4. rade na sumu 4.500.000,- Sk. Konateľ
spoločnosti-odporcav1.radepísomnevyhlásildňa20.09.2006,žezákladnéimaniespoločnostivcelom
rozsahu 30.000.000,- Sk bolo zaplatené. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti

dňa 01.08.2008 boli prevedené obchodné podiely odporcov v 1., 3. a 4. rade na odporcu v 2. rade,
pričom medzi týmito osobami boli uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu. Následne sa stal
odporca v 2. rade konateľom spoločnosti od 01.08.2008.

Na základe platobného rozkazu Okresného súdu D. P. zo dňa 12.06.2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 04.07.2009, bola povinná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. zaplatiť navrhovateľovi
sumu 73.295,82 Eur. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie titulom citovaného exekučného
titulu dňa 23.07.2009. Exekučné konanie doposiaľ nebolo úspešné z dôvodu nemajetnosti povinného.

V následnom konaní súd sa zaoberal nárokom navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, ktorý bol

konateľom spoločnosti od 01.08.2008. Po tom, čo odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa
voči odporcovi v 2. rade, neboli v konaní vykonané žiadne dôkazy, pričom zo strany súdu bola
adresovaná výzva na doplnenie dokazovania, kedy navrhovateľ žiadal len zabezpečenie registrového
spisu spoločnosti MARKS TATRY s.r.o., ktorý bol pripojený v konaní a bol oboznámený. Na tomto
stanoviskuzotrvalnavrhovateľajpopoučenípodľa§120ods.4O.s.p.Zuvedenéhovyplýva,žeskutkový

stav nebol zmenený oproti situácii, kedy vo veci rozhodoval Krajský súd v F..

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených
údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín.Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa,
keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže,

že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo

uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie
osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli
známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.

Podľa § 27 ods. 5 Obchodného zákonníka, tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo
údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem

prípadu, ak účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.

Podľa § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločnosti
ustanovujú v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne
ustanovenia o ručení (§ 303 a násl.). Pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak

je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v
ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.

Podľa § 60 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom
spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len správca vkladu).

Podľa § 60 ods. 4 Obchodného zákonníka, osoba spravujúca vklady podľa ods. 1 je povinná vydať
písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k
návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je
splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad

a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči
veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Podľa § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom,
sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti

konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti platí, že z tohto konania
je spoločnosť zaviazaná od počiatku.

Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým
svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu

zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na
splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto
náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím
vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Podľa § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka, na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú
primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

Súd I. stupňa v zmysle § 226 O.s.p. je pri zrušení a vrátení veci odvolacím súdom viazaný názorom
odvolaciehosúdu,ktorývyslovilvodôvodnenísvojhozrušovaciehouznesenia,akdeobjasnilsvojprávny

názor na danú vec. Tento právny názor je pre prvostupňový súd záväzný, pričom táto záväznosť je daná
tým, že v ďalšom konaní pred súdom I. stupňa nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu vo veci oproti
stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru. Je teda zrejmé, že
právny názor odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového stavu, ktorý mal opäť súd I. stupňa
pri rozhodovaní vo veci po jeho zrušení.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým súdu I. stupňa vec vrátil na ďalšie konanie,
náležite vysvetlil svoj právny názor, ktorý aj odôvodnil, a na ktorý následne súd I. stupňa poukazuje, ato priamo citáciou z uznesenia Krajského súdu v F. sp. zn. XCob X/XXXX zo dňa 11.02.2014 z dôvodu,
aby nedošlo k nesprávnej interpretácii právnych názorov odvolacieho súdu.

Odvolací súd vyslovil, že v zmysle § 106 Obchodného zákonníka spoločník ručí za záväzky spoločnosti
do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Aj keď spoločnosť svoj dlh
voči veriteľovi včas neuhradí, veriteľ zásadne nemôže vymáhať svoju pohľadávku od spoločníkov.
Spoločník môže len ručiť za záväzky spoločnosti, aj to len za podmienok uvedených vo vete druhej §
106 Obchodného zákonníka, pričom pre jeho ručenie je charakteristická subsidiarita. Znamená to, že

veriteľ si musí uplatniť svoj nárok najskôr u spoločnosti s ručením obmedzeným, ako svojmu dlžníkovi,
ale ak spoločnosť neplní, môže žalovať spoločníkov tejto spoločnosti, avšak len za predpokladu, že ku
dňu uplatnenia takéhoto záväzku veriteľom voči spoločníkovi nemá spoločník zapísané v obchodnom
registri splatenie jeho vkladu základného imania.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka právneho významu zápisu splatenia vkladu do Obchodného registra.

Obchodný register je verejne prístupným zoznamom údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou
je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa tvorí zoznam údajov o zapísaných
osobách. Obidve tieto zložky obchodného registra vedie registrový súd a ich účelom je zabezpečiť
informovanosť tretích osôb o skutočnostiach, ktoré sú významné vo vzťahu tretích osôb k osobám

zapísaným v obchodnom registri. Len v niektorých prípadoch sú spájané právne účinky so zápisom
konkrétneho údaju ako právne významnej skutočnosti až zápisom vykonaným registrovým súdom.
Medzi ne patrí aj zápis údaju, či, kedy a v akom rozsahu splatil spoločník svoj podiel z obchodného
imania spoločnosti. V prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými
a zverejnenými listinami zákon vymedzuje následky nesúladu spôsobom upraveným v § 27 ods.

3 a 5 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia chránia tretie osoby v prípade, ak vychádzali zo
zapísaných údajov, resp. z uložených listín, ako aj v prípade, že vychádzali zo zverejnených skutočností.
Zapísaná osoba musí dokázať, že tretia osoba vedela o zapísaných údajoch. resp. uložených listinách.
Len v takom prípade budú rozhodujúce zapísané skutočností, resp. uložené listiny a nie skutočnosti
zverejnené v obchodnom registri.

V preskúmavanej veci majú zásady upravené v § 27 Obchodného zákonníka za následok, že voči
žalobcovi ako tretej osobe boli údaje zapísané v obchodnom registri účinné odo dňa ich zverejnenia.
V prípade nesúladu údajov zapísaných v obchodnom registri s uloženými listinami je rozhodujúce
zverejnené znenie (§ 27 ods. 4 Obchodného zákonníka). Tretie osoby sa môžu odvolávať na obsah listín

ale, okrem prípadov, ak ich účinky nastali až zápisom do obchodného registra (§ 27 ods. 5 Obchodného
zákonníka).

Zápis v obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému ručeniu konštitutívne účinky. Preto každý
veriteľ si v obchodnom registri ako verejne prístupnom zozname môže jednoducho zistiť, či a v akej

miere ručia jednotliví spoločníci za záväzky spoločnosti. Zároveň z toho vyplýva, že spoločník sa
svojho ručiteľského záväzku nezbaví samotným splatením vkladu, ale až zápisom tejto skutočnosti
do obchodného registra. Skutočnosť, že zápis v obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému
ručeniu konštitutívne účinky zároveň významne oslabuje zabezpečovací účel ručenia. Spoločníkovi nič
nebráni, aby kedykoľvek, aj po uplatnení práv z ručenia veriteľom spoločnosti, splatil svoj vklad do

spoločnosti v celom rozsahu a na základe zapísania tejto skutočnosti do obchodného registra sa zbavil
svojho ručiteľského záväzku. Takýto obmedzený charakter ručenia spoločníka v spoločnosti s ručením
obmedzeným vytvára priestor pre zneužitie oddelenia majetku spoločnosti na uspokojenie veriteľov
spoločnosti od majetku spoločníkov.
Registrový súd je povinný zapísať údaj o rozsahu splatenia vkladu spoločníka podľa rozhodujúceho

stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku. Znamená to, že ak je v momente, keď súd rozhoduje vo
veci samej o uplatnenom nároku titulom ručenia spoločníka, splatenie vkladu už zapísané v obchodnom
registri, nemôže súd veriteľovi uplatnený nárok priznať. V konaní o zaplatenie pohľadávky spoločnosti
spoločníkom, ktorý ručí za jej záväzky, nemôže súd preskúmavať, či spoločník skutočne splatil vklad
v rozsahu zapísanom v obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 6. 2000

sp. zn. 29Cdo/281/2000). Skúmať, či došlo k platnému splateniu vkladu mohol iba registrový súd v
rámci rozhodovania o povolení zápisu do obchodného registra. O tom, že nebol vklad do spoločnosti
riadne splatený (napr. preto, že žalovaný nesplnil z titulu ručenia záväzok iného veriteľa a nemohol
tak uskutočniť započítanie takéhoto plnenia na svoj splatný vklad, alebo preto, že nedošlo platne kzapočítaniu z iného dôvodu a pod.), nemôže rozhodovať súd v spore o zaplatení pohľadávky z titulu
ručenia spoločníka, ale mohol by o tom rozhodovať iba registrový súd podľa § 200a ods. 2 O.s.p.,
poprípade súd v konaní o žalobe spoločnosti na splatenie vkladu, ktorého splatenie bolo zapísané do

obchodného registra.

Vychádzajúc z týchto zásad je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca tvrdil v ním podanej poddlžníckej
žalobe iné údaje týkajúce sa rozsahu splatenia základného imania tým ktorým spoločníkom, než to bolo
zverejnené v obchodnom registri, nie je takéto tvrdenie pre rozhodnutie súdu právne významné.

V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že ust. § 64 Obchodného zákonníka upravuje
právomoc správcu vkladu za obdobie pred vznikom obchodnej spoločnosti. Dôvodom pre podanie
poddlžníckej žaloby však malo byť správanie sa konateľa a spoločníkov spoločnosti MARKS TATRY
s.r.o. Liptovský Mikuláš pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi. V tejto súvislosti sa majú
použiť ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti len primerane (§ 143 ods. 4 Obchodného

zákonníka).

Po vzniku obchodnej spoločnosti nič nebráni tomu, aby splatené vklady pri zvyšovaní základného
imania prijímala spoločnosť prostredníctvom tomu kompetentného vlastného orgánu - konateľa bez
potreby účasti správcu vkladu. Spoločnosť je už sama spôsobilá na prevzatie vkladov, resp. ich

časti od jednotlivých spoločníkov. V dôsledku toho prichádza do úvahy len aplikácia § 60 ods. 5
Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Podľa vtedy platnej úpravy bolo písomné
vyhlásenie správcu (t. j. v prípade zvyšovania obchodného imania konateľa) o úplnom alebo čiastočnom
splatení vkladu jediným zákonom predpísaným dôkazom o splatení vkladov do základného imania
akceptovanýmregistrovýmsúdom.Takétovyhláseniaosplatenívkladunemohlobyťnahradenévýpisom

z bankového účtu spoločnosti. To zvyšuje vážnosť príjmových pokladničných dokladov vystavených
žalovaným v 1. rade dňa 20. 9. 2006 ako dôkazu o zaplatení podielu na zvýšenom obchodnom imaní
spoločnosti.

Správca, a teda aj konateľ, ktorý vo vyhlásení o splatení vkladu spoločníkom uviedol vyššiu sumu, než
aká bola skutočne zaplatená, stáva sa nielen ručiteľom spoločnosti vo vzťahu k jej veriteľom, ale aj
ručiteľom takéhoto spoločníka vo vzťahu k spoločnosti. Jeho ručenie je obmedzené len do výšky rozdielu
medzi sumou, ktorú uviedol vo vyhlásení a skutočne zaplatenou sumou. Toto ručenie správcu, resp.
konateľa trvá len dovtedy, kým vklady, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo, nie sú

splatené v plnej výške.

Vychádzajúc z tejto zásad stal sa ručiteľom za záväzky spoločností MARKS TATRY s.r.o. Liptovský
Mikulášpriamozozákonatenzkonateľovspoločnosti,ktorýurobilpísomnévyhlásenieoúplnomsplatení
vkladu žalovanými v 1., 3. a 4. rade, avšak len za predpokladu dôkazu, že takéto vyhlásenie o úplnom

splatení vkladov nebolo pravdivé. Na rozdiel od zákonného ručenia spoločníka podľa § 106 Obchodného
zákonníka časovo obmedzeného len na čas zápisu nesplatenia vkladu do obchodného registra, je
časové obmedzenie zákonného
ručiteľstva správcu a teda aj konateľa, viazané na splatenie vkladov spoločníkmi, a to bez ohľadu na
zápis v obchodnom registri.

Písomné vyhlásenie o zmene rozsahu splatenia základného imania spoločnosti jednotlivými spoločníkmi
urobil dňa 20. 9. 2006 pôvodný konateľ spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš D. O. P..,
t. j. žalovaný v 1. rade. Tým sa stal zo zákona ručiteľom podľa § 60 ods. 5 v spojení s § 143 ods. 4
Obchodného zákonníka, pričom toto jeho ručenie pretrvávalo do „splatenia vkladov“ spoločníkmi v 1.,

3. a 4. rade.

Ručiteľskú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 60 ods. 4 v spojení s § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka
však nemožno rozširovať aj na žalovaného v 2. rade. Ten sa stal spoločníkom a konateľom až následne
dňom 23. 8. 2008.

Pokiaľ za takéhoto skutkového stavu prvostupňový súd zaviazal aj žalovaného v 2. rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade sumu 103.189,07 eur bolo by možné takúto
jeho zodpovednosť vyvodiť v prípade jeho ručenia ako spoločníka za záväzky spoločnosti dovýšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Takéto ručenie spoločníka do výšky
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia,
ktoré má kogentný charakter a na jeho vznik sa nevyžaduje žiaden právny úkon. Avšak žalovaný v 2.

rade odkúpil obchodné podiely s formálne už splatenými vkladmi všetkých spoločníkov do obchodného
imania.

Ručenie má akcesorickú povahu, t.j. vznik a jeho existencia sú závislé na vzniku a existencii
zabezpečovaného záväzku, pričom ďalšie práva a povinnosti ručiteľa vyplývajú z úpravy Obchodného

zákonníka o záväzkovom ručení (§ 303 a násl.).

Obchodný zákonník upravuje práva a povinností pri tzv. odvodenom vstupe do spoločnosti, t.j. pri
nadobudnutí obchodného podielu od doterajšieho spoločníka v tejto súvislosti tak, že momentom zápisu
obchodného podielu do obchodného registra na nadobúdateľa obchodného podielu prechádza ručenie
doterajšieho spoločníka na takéhoto nadobúdateľa. Výslovne to vyplýva z ust. § 118 ods. 2 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka
za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu. To v preskúmavanej veci znamená, že
najneskôr dňom 23.8.2008 prestali byť žalovaní v 1, 3. a 4. rade ručiteľmi za záväzky spoločnosti
MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš a že v rozsahu prípadného nesplateného vkladu do zvýšeného
obchodného imania prešlo ručenie na žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa týchto obchodných

podielov, ale len za čas do zápisu v obchodnom registri o splatení týchto vkladov žalovanými v 1., 3.
a 4. rade.

Za týchto okolností pochybil prvostupňový súd, keď napriek zápisu v obchodnom registri o splatení
vkladov žalovanými v 1., 3. a 4. rade už dňa 20.9.2006, ako aj zápisu, podľa ktorého aj žalovaný v 2. rade

mal najneskôr ku dňu 10. 2. 2010 splatený vklad v plnom rozsahu, čím došlo k zániku jeho zákonného
ručenia za záväzky spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš, žalobe voči nemu vyhovel.

Uvedené citované časti rozhodnutia Krajského súdu v F. sú relevantné pre posúdenie nároku
navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, u ktorého neboli splnené podmienky pre to, aby voči nemu súd

vyhovel žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vyplýva z § 142 ods. 1
O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca v 2. rade náhradu trov konania priznať nežiadal.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu v 1. rade na náhradu trov konania vo výške 4.886,14
Eur. Súd konal o náhrade trov konania, nakoľko v tejto časti bol prvostupňový rozsudok zrušený, pričom
súd vychádzal z vyčíslenia trov právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré vyčíslil v zákonnej lehote po
rozhodnutí súdu voči odporcovi v 1. rade. Trovy konania boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/004
Z. z. v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, kedy z hodnoty

veci činila odmena za jeden úkon právnej služby sumu 632,37 Eur. V konaní bolo vykonaných šesť
úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na štyroch
súdnychpojednávaniach,pričomjednosúdnepojednávanieboloodročenébezprejednaniaveci,kčomu
je nutné pripočítať dvakrát režijný paušál v roku 2010 po 7,21 Eur, dvakrát režijný paušál po 7,41 Eur
za úkony v roku 2011 a dvakrát režijný paušál v hodnote 7,63 Eur za úkony v roku 2012. Za účasť na

pojednávaniach súd priznal cestovné v sume 306,40 Eur v zmysle vyúčtovania, a to za jednu cestu v
hodnote 74,80 Eur, resp. až 79,75 Eur podľa typu motorového vozidla, a to za náhradu za 1 km jazdy
+ náhradu za PHM za cestu z Liptovského Mikuláša a späť, spolu 278 km (278 x 0,183 + (7,7 l/100km
x 278 x 1,43 Eur)), pričom ceny benzínu boli rôzne počas jednotlivých pojednávaní. Taktiež súd priznal
náhradu za stratu času, a to za pojednávanie dvakrát po 98,80 Eur a dvakrát po 101,68 Eur. Spolu

činia trovy právneho zastúpenia a náhrada za stratu času ako aj cestovné výdavky 4.071,80 Eur, čo po
zvýšení o 20 % sadzbu DPH činí spolu 4.886,14 Eur.

O povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191 Eur na účet Okresného súdu
Prešov bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, kedy

bol navrhovateľ od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, pričom súd
navrhovateľovi, ktorý bol od poplatku oslobodený, vyhovel, kedy je povinný zaplatiť podľa výsledku
konania poplatok neúspešný odporca. V tomto konaní bol neúspešným odporca v 1. rade, preto ho súdzaviazalnazaplateniesúdnehopoplatkuvovýške6%zpredmetukonaniapodľapoložky1aSadzobníka
súdnych poplatkov.

Súd opätovne rozhodoval o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade, nakoľko pokiaľ
došlo k zrušeniu rozsudku v napadnutej časti, okrem rozsudku vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba
voči odporcom v 3. a 4. rade a odmietnuté odvolanie odporcu v 2. rade proti výroku rozsudku o uložení
povinnosti plniť odporcovi v 1. rade, potom došlo aj k zrušeniu výroku číslo 3, nakoľko sa jedná o
zaviazanie odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne, pričom rozhodnutie o

trovách konania je závislým výrokom podľa § 206 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd rozhodoval o
trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade opätovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.