Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219339
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313219339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava zast.:
Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: O. I., nar. XX.XX.XXXX,
G. Ľ. J.. XX, G., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. Č., pracovníčkou Okresného súdu
Bratislava III., o zaplatenie 41,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrad trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 27.9.2013 domáhal zaplatenia 41,- Eur s prísl., ako

i náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom
poistenia do 14.8.2009, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa
15.6.2010, z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Navrhovateľ v tomto konaní žiada
poistné za obdobie od 14.2.2010 do 15.6.2010.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, súd šetrením v RO SR zistil, že tento má hlásený pobyt
bezdomovca a preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. pre konanie ustanovil Uznesením č. k. 12 C

1/2014-18 zo dňa 14.1.2014, opatrovníčku.
Na pojednávanie konané dňa 28.11.2014 sa riadne predvolaní účastníci nedostavili, navrhovateľ svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, by súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Opatrovníčka odporcu tiež súdu navrhla vec prejednať v jej neprítomnosti. Súd preto
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe dôkazov v spise založených.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, najmä: poistnom zmluvou č.
XXXXXXXXXX, osvedčením o DPH, výpisom z OR navrhovateľa, inkasným účtom odporcu, príjmovým

pokladničným dokladom zo dňa 18.8.2009, oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa 1.7.2010, ako
aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné :
V prejednávanej veci ide o poistný právny vzťah, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa Zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľská zmluva totiž nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať

a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je

ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Podľa § 5b zák. č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd preto v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia aj bez návrhu skúmal zákonné prekážky, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a to predovšetkým možnosti premlčania uplatneného
nároku.

Súd sa preto z hľadiska procesného najskôr zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľa bez
toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a to v súlade s ust. § 101 ods.
1 Obč. zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách

uplatňovali svoje práva ( nároky).
Zásada hospodárnosti musí viesť súd k tomu, aby sa prednostne zaoberal otázkou premlčania, lebo
opačný záver by znamenal, že by súd vykonával dôkazy ohľadne dôvodnosti nároku, napr. svedeckými
výpoveďami a tým by sa zvyšovali trovy konania len preto, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohol
uviesť, že nárok navrhovateľa zamieta z dôvodu jeho premlčania.

V prejednávanej veci súd zistil, že navrhovateľ sa domáha na odporcovi zaplatenia žalovanej sumy
41,- Eur na základe poistnej zmluvy, pričom odporca je fyzická osoba, čo zakladá postup súdu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Odporca uzatvoril poistnú zmluvu č. 1XXXXXXXXX so začiatkom poistenia do 14.8.2009, na dobu
neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 15.6.2010, z dôvodu nezaplatenia

poistného za prvé poistné obdobie. Navrhovateľ v tomto konaní žiada poistné za obdobie od 14.2.2010
do 15.6.2010.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty
od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je objektívne daný a nezávislý na subjektívnej

okolnosti, teda, či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. V prípade, ak je splnenie dlhu viazané
na presne stanovenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj začiatok plynutia premlčacej doby.
Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka § 101 je jednoznačne stanovená na 3 roky a začína
plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Ak poisťovňa oznámila listom klientovi, že
poistná zmluva zanikla dňa 15.6.2010, tento dátum je považovaný za deň, od kedy sa začína počítať

3-ročná premlčacia lehota, ktorá márne uplynula dňa 16. 6. 2013.
Keďže návrh navrhovateľa bol na súde uplatnený až dňa 27.09. 2013, súd konštatuje, že navrhovateľ si
svoj nárok na súde neuplatnil včas a preto sa jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy premlčalo.
Na základe vyššie uvedeného mal žalovanú sumu navrhovateľom uplatnenú za premlčanú a preto
požadovanú sumu navrhovateľovi priznať nemohol.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní procesne úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne , v troch
vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods.3 O.s.p. ( musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ) a § 205 ods.1
O.s.p. ( musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ).
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí ak
senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, čas prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.
Podľa ust. § 205 ods.3 o.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie .