Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201393
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713201393.7

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: B. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. V.B. XXXX, XXX XX P.,
štátna občianka SR, právne zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO:
36 698 873, o zaplatenie sumy 8.895,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 2.540,68 € na účet zástupcu odporkyne advokátskej kancelárie Právne centrum s.r.o., a to do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 28.2.2013 podal na tunajšom súde návrh,
ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.895,82
€ s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom nezaplateného záväzku odporkyne vyplývajúceho
zo zmluvy o pôžičke evid. č. 5004483, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni celkovú sumu
pôžičky 17.127,- €. Odporkyňa do dňa spísania návrhu (26.2.2013) uhradila sumu 1.092,81 €. Listom

zo dňa 21.3.2010 navrhovateľ vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.4.2013,
v ktorom uviedla, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval záväzkový vzťah, ktorého predmetom
bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni finančné prostriedky a záväzok odporkyne v lehote
splatnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Odporkyňa z dôvodu finančných ťažkostí nebola

schopná plniť svoj záväzok riadne a včas, preto navrhovateľ (v tom čase Consumer Finance Holding,
a.s.) poveril spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. na rokovanie ohľadom úhrady dlžnej sumy. Medzi
odporkyňou a navrhovateľom došlo dňa 14.11.2012 k uzatvoreniu dohody o úhrade pohľadávky v
splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou dohody. Uzatvorením dohody došlo medzi
účastníkmi konania k zmene v obsahu záväzku. Odporkyňa pokračuje v splácaní dlhu v zmysle dohody
na účet navrhovateľa. Zástupca odporkyne citoval § 516 ods. 1 a § 521 OZ a uviedol, že v ustanovení

§ 521 O zákon umožňuje, aby sa veriteľ dohodol s dlžníkom o reštrukturalizácii dlhu. Veriteľ sa môže
dohodnúť s dlžníkom, že dlžník bude svoj dlh splácať postupne formou splátok, pôvodne stanovená
splatnosť dlhu sa tak mení v zmysle novej dohody o splátkach. V dôsledku zmeny splatnosti dlhu
prestáva byť dlžník v omeškaní, a teda veriteľ sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia dlžnej sumy
súdnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa si pravidelne plní svoju povinnosť vyplývajúcu
z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, nedostala sa do omeškania, preto je žaloba nedôvodná

a podaná predčasne. Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť, ku svojmu vyjadreniu doložila dohodu o
úhrade pohľadávky v splátkach a splátkový kalendár k dohode.Podľa Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom Consumer Finance Holding,
a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeným spoločnosťou EOS

KSI Slovensko s.r.o. a odporkyňou ako dlžníčkou (ďalej len „dohoda“), odporkyňa uznala čo do dôvodu
a výšky svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 10.313,08 €, ktorý pozostáva z istiny vo výške
7.838,28 € a nákladov na inkasné konanie vo výške 2.474,80 € a zaviazala sa na jeho zaplatenie v
pravidelných mesačných splátkach najneskôr do termínu splatnosti každý mesiac minimálne vo výške
uvedenej v splátkovom kalendári. Podľa bodu 2. dohody, odporkyňa sa zaviazala poukazovať platby

na účet spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., č. ú.: 1712252753/0200 vedený vo Všeobecnej
úverovej banke a pri všetkých platbách sa zaviazala uvádzať variabilný symbol: XXXXXXX. V bode 3.
dohody bolo jej účastníkmi dohodnuté, že ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek slatnú splátku včas, stáva sa
splatnou celá zostatková pohľadávka špecifikovaná v bode 1 dohody, a to dňom splatnosti prvej splátky
v zmysle bodu 2 dohody.

Podľa splátkového kalendára podpísaného účastníkmi vyššie uvedenej dohody, odporkyňa sa zaviazala
uhradiť veriteľovi dlžnú sumu v 24 splátkach splatných vždy 17. dňa v mesiaci, pričom prvých 23
splátok bolo dohodnutých vo výške 50,- € so splatnosťou prvej splátky dňa 17.11.2012 a posledná
24. splátka bola dohodnutá vo výške 9.163,08 € so splatnosťou dňa 17.10.2014 s poznámkou, že v
uvedených splátkach nie je zahrnuté navýšenie ostatného príslušenstva počas splácania a dlžník je

povinný informovať sa ku dňu splatnosti poslednej splátky na aktuálnu výšku ostatného príslušenstva.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2013 právny predchodca navrhovateľa potvrdil, že uzatvoril s
odporkyňou dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14.11.2012, ktorej súčasťou je splátkový
kalendár. Poukázal na bod 3 predmetnej dohody, podľa ktorého sa stane splatnou celá zostatková

pohľadávka, ak dlžník nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohody riadne a včas. Z prehľadu
histórie splátok vyplýva, že odporkyňa uhradila poslednú predpísanú splátku do dňa podania žalobného
návrhu vo výške 50 € dňa 17.12.2012 a do 31.1.2013 neuhradila ďalšiu predpísanú splátku. V zmysle
vyššie uvedeného sa dlh stal splatným vcelku.

V doloženom prehľade splátok a úhrad je zaznamenaná posledná úhrada odporkyne dňa 17.12.2012
vo výške 50 €.

Na pojednávaní dňa 30.1.2014 odporkyňa uviedla, že dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach jej bola
zaslaná poštou, s touto súhlasila, podpísala ju a odoslala navrhovateľovi. Dlžnú sumu splácala podľa

rozpisu splátok, k čomu dokladá doklad o úhradách - výpis z internetbankingu, z ktorého je zrejmé, že
platby začala realizovať dňa 14.12.2012, kedy každý mesiac zaplatila 50,- €. V mesiaci apríl a máj 2013
vykonala platby priamo vkladom na účet.

Podľa prehľadu pohybov na účte odporkyne, odporkyňa vykonala v prospech účtu č. 1712252753/0200

úhrady vždy vo výške 50,- €, a to dňa 14.12.2012, 14.1.2013, 14.2.2013, 14.3.2013, 13.6.2013,
17.7.2013, 15.8.2013, 16.9.2013, 15.10.2013, 15.11.2013, 12.12.2013, 14.1.2014 a 15.1.2014, pričom
pri všetkých týchto úhradách uviedla variabilný symbol: 504483.

Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., dňa 19.3.2014 doručil

súdu späťvzatie návrhu v plnom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Uviedol, že odporkyňa plnila
dohodnuté splátky vo výške 50,- € v zmysle dohody o úhrade pohľadávky v splátkach riadne a včas do
17.12.2012, úhradu ďalšej splátky splatnej dňa 17.1.2013 navrhovateľ už vo svojom systéme neevidoval
ako uhradenú, tým došlo k strate výhody splátok odporkyne a dlh sa stal splatným vcelku v zmysle
bodu 3 dohody. Navrhovateľ až po podaní žaloby zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.1.2014

mal možnosť prvýkrát preukázateľne zistiť, že odporkyňa uhrádzala pravidelné mesačné splátky aj po
decembri 2012, avšak so zlým variabilným symbolom. Odporkyňa týmto porušila ustanovenie dohody
bod 2, v zmysle ktorého sa zaviazala uhrádzať konkrétny a nezameniteľný variabilný symbol. Tým, že
uvádzala nesprávny variabilný symbol, znemožnila navrhovateľovi ich správnu identifikáciu a priradenie,
v dôsledku čoho mal navrhovateľ za to, že došlo k naplneniu skutkových okolností pre zosplatnenie

celého dlhu. Spoločnosť navrhovateľa mesačne eviduje niekoľko desiatok tisíc prijatých úhrad, preto
nie je v jeho možnostiach priradiť došlú platbu ku konkrétnemu dlžníkovi, pokiaľ tento neuvedie
správne identifikačné údaje platby. Navrhovateľ uskutočnil späťvzatie návrhu po tom, ako odporkyňa
hodnoverným spôsobom preukázala úhradu splátok a navrhovateľ si tieto platby priradil ku konkrétnemudlžníkovi. V čase podania návrhu bol tento podaný dôvodne, nakoľko odporkyňa preukázateľne porušila
ustanovenie dohody. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu správania sa žalovanej /preukázanie úhrad
splátok po podaní návrhu/. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v

zaplatenom súdnom poplatku vo výške 533,50 €.

Na pojednávaní dňa 20.3.2014 zástupca odporkyne založil do spisu e-mailovú komunikáciu, z ktorej
je zrejmé, že navrhovateľ evidoval platbu odporkyne v sume 50,- € dňa 17.12.2012, pričom odporkyňa
pri zadávaní platobného príkazu cez internetbanking uviedla nesprávny VS. Navrhovateľ v niektorých

prípadoch dokázal spárovať platby odporkyne a v niektorých nie. Odporkyňa si overovala platenie
splátok u spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá jej platby potvrdzovala telefonicky, resp. e-mailom.

Podľa e-mailu zaslaného dňa 16.4.2013 spoločnosťou EOS KSI Slovensko odporkyni, menovaná
spoločnosťpotvrdilaúhradyzostranyodporkyne,ato(okreminýchskoršíchúhradevidovanýchvrokoch
2011 a 2012) dňa 15.11.2012 vo výške 50,- €, dňa 15.11.2012 vo výške 50,- €, dňa 17.12.2012 vo výške

50,- €, dňa 15.2.2013 vo výške 50,- €, dňa 15.3.2013 vo výške 50,- € a dňa 21.3.2013 vo výške 50,- €.

Odporkyňa sa vyjadrila k späťvzatiu návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
19.3.2014, ktorým označil tvrdenia žalobcu za tendenčné, a to z dôvodu, že odporkyňa realizuje platby
trvalým príkazom. Ak bol navrhovateľ schopný spárovať platby pred podaním žaloby aj s chybou v písaní

vo variabilnom symbole (napr. platby 12/2012), o ktorej navrhovateľ tvrdí, že ju dokázal identifikovať,
musel byť žalobca schopný evidovať aj platby uskutočnené neskôr s rovnakým variabilným symbolom.
Túto skutočnosť potvrdil aj splnomocnený zástupca navrhovateľa spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.
e-mailom zo dňa 16.4.2013, kde žalovanej zaslal prehľad evidovaných splátok. Komunikácia zlyhala
medzi navrhovateľom a jeho splnomocneným zástupcom, keďže inkasná spoločnosť neoznamovala

navrhovateľovi evidenciu jednotlivých splátok dlhu. Za toto zlyhanie však nemôže niesť zodpovednosť
odporkyňa. Navrhovateľ neprejavil žiadnu snahu komunikovať s odporkyňou a urovnať prípadne
nezrovnalosti v evidencii platieb telefonicky, e-mailom či predžalobnou výzvou, ale ihneď pristúpil k
podaniu žaloby na súd, hoci jeho splnomocnený zástupca mal vedomosť o splátkach odporkyne, a
teda žaloba bola podaná predčasne. Zástupca odporkyne poukázal na ust. § 3 ods. 1 OZ a § 562 OZ,

podľa ktorého dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného zákona
plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie. Chyba
v písaní v trvalom príkaze nemôže byť považovaná za tak závažné porušenie zmluvných povinností
odporkyne, ktoré by odôvodňovali vyhlásenie splatnosti celého dlhu naraz, a to už vôbec nie, ak rovnako
vykonané platby napr. v decembri 2012 navrhovateľ dokázal identifikovať. Nie je pravdivé tvrdenie

navrhovateľa, že až po podaní žalobného návrhu zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.1.2014 mal
možnosť prvý krát preukázateľne zistiť, že odporkyňa uhrádzala pravidelné mesačné splátky aj po
decembri 2012. Pokiaľ ide o evidenciu platieb, pri prijatých platbách sa vo výpise z účtov zobrazuje aj
meno a priezvisko odosielateľa platby, čiže navrhovateľ musel mať vedomosť o tom, kto je odosielateľom
platby. Odporkyňa má so žalobcom len jeden záväzkový vzťah, preto navrhovateľ nemohol mať pochýb

o tom, na ktorý zo záväzkov odporkyňa plnila. Pokiaľ ide o aplikáciu § 146 ods. 2 O.s.p., stranou, ktorá
zavinila zastavenie konania, je v prvom rade navrhovateľ, ktorý nedôvodne inicioval súdne konanie tým,
že nekomunikoval s odporkyňou, resp. so svojím splnomocneným zástupcom o evidencii platieb, ktoré
inkasoval v mene navrhovateľa. Vinu na zastavení konania nemožno pripisovať odporkyni. Vzhľadom
na existenciu právnej neistoty odporkyne, či sa stal celý dlh splatným, odporkyňa vyjadrila nesúhlas

so späťvzatím žaloby a žiadala, aby súd vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná
náhradu trov súdneho konania. Pokiaľ túto skutočnosť nepovažuje súd za dôležitú pre neudelenie
súhlasu, odporkyňa alternatívne žiadala konanie zastaviť a priznať odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. z dôvodu, že zastavenie konania bolo zavinené
navrhovateľom.

Uznesením č.k. 2C/113/2013 - 107 zo dňa 29.9.2014 súd pripustil, aby do konania na miesto
navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923
130 vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, ktorá odkúpila pohľadávku voči odporkyni uplatnenú v tomto konaní od pôvodného veriteľa na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 11.8.2014. Spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. vyslovila súhlas so vstupom do tohto konania na miesto pôvodného navrhovateľa. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2014.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadomnadispozičnýúkonpredchodcunavrhovateľa,ktorýmzobralnávrhnazačatiekonaniavcelom
rozsahu späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil, a to
napriek nesúhlasu odporkyne so zastavením konania, nakoľko súd nepovažoval dôvody jej nesúhlasu

za vážne. Odporkyňa žiadala pokračovať v konaní z dôvodu právnej neistoty, či sa stal celý dlh splatným
alebo môže ďalej vykonávať splátky. Súd má za to, že samotným späťvzatím žaloby predchodca
navrhovateľa jednoznačným spôsobom deklaroval svoj súhlas, aby odporkyňa pokračovala v plnení
svojho záväzku v dohodnutých splátkach. Pokiaľ by navrhovateľ trval na tom, že došlo k zosplatneniu
dlhu z dôvodu, že odporkyňa niektorú splátku neuhradila v plnej výške alebo včas, bolo by namieste

pokračovať v konaní. Túto okolnosť však navrhovateľ netvrdil a po oboznámení sa s predloženými
listinnými dôkazmi od odporkyne (výpis z účtu) vzal návrh v celom rozsahu späť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch

procesných stranách. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný
vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bol návrh podaný dôvodne, alebo nie, t.j.
či sa navrhovateľ domohol nároku, ktorý v návrhu uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu,
prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Preto ak vzal

navrhovateľ návrh späť, a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou,
platí, že navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto
otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesnéhohľadiska,t.j.zhľadiska

vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)

Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý

sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

Vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého
došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety OSP,
je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety OSP a
ústavne neakceptovateľný. (nález Ústavného súdu SR z 12. decembra 2012, sp. zn. I. ÚS 463/2012-23)

Z dikcie ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá a vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že pre záver
o zavinení odporcu na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1.
dôvodne podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, žeodporca sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ak navrhovateľ
vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Súd

dospel k záveru, že podmienky pre aplikáciu vety druhej ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v danom
prípade splnené neboli, keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie odporkyne. Podľa názoru
súdu neuvedenie správneho variabilného symbolu pri platbách realizovaných v zmysle dohody o úhrade
pohľadávky v splátkach, resp. preukázanie úhrad splátok po podaní návrhu, nemožno chápať v zmysle,
že pre toto správanie (resp. opomenutie) odporkyne bol návrh vzatý späť. Správanie sa odporcu

je dôvodom späťvzatia návrhu vtedy, keď sa odporca celkom či v relevantnom rozsahu zachová v
zmysle žalobnej požiadavky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M
Cdo 4/2010). Pri žalobách na peňažné plnenie je tak tomu vtedy, keď odporca v celom rozsahu plní
navrhovateľovi to, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha. V danom prípade k uvedenému neprišlo,
odporkyňa naopak namietala zaplatenie celej žalovanej sumy, nakoľko sa s predchodcom navrhovateľa
dohodla na splátkovom kalendári, v zmysle ktorého uhrádza mesačné splátky pravidelne a včas. Z

uvedeného dôvodu vznikli pochybnosti o tom, či žaloba nebola podaná predčasne, vyriešenie ktorej
otázky však súdu neprináleží v rámci rozhodovania o náhrade trov konania pri zastavení konania
na základe späťvzatia návrhu, lebo dôvodnosť podania žaloby v zmysle § 146 ods. 2, veta druhá
O.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, kedy sa berie do úvahy vzťah výsledku chovania
odporcu k požiadavke navrhovateľa. Rozhodujúce je, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku,

súd neskúma, či by bol úspešný v meritórnom konaní. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa tvrdil, že
návrh bol vzatý späť z dôvodu, že odporkyňa preukázala platby až po podaní návrhu (i keď uvedenú
okolnosť súd nezohľadňoval pri posudzovaní zavinenia účastníkov na zastavení konania), je treba
prisvedčiť zástupcovi odporkyne, že je otázne, prečo navrhovateľ dokázal niektoré platby odporkyne
spárovať a iné nie, pričom neidentifikoval práve platbu z januára 2013, čo malo viesť k zosplatneniu dlhu

a podaniu žaloby. Z predloženého prehľadu platieb na účte odporkyne jednoznačne vyplýva, že všetky
uvedené platby od decembra 2012 do januára 2014 každý mesiac uvádzala s tým istým variabilným
symbolom a hoci tento nebol presný, platby pred aj po januári 2013 (ktorá platba bola rozhodujúca pre
posúdenie, či sa stal splatným celý dlh) predchodca navrhovateľa spároval. Ak odporkyňa uhrádzala
splátky z tohto istého čísla účtu a neexistuje iný záväzkový vzťah, na ktorý by mohlo byť započítané

plnenie odporkyne, inkasná spoločnosť (súčasný navrhovateľ) mala možnosť identifikovať a spárovať
platbu od odporkyne aj inak ako len podľa variabilného symbolu, a to napr. podľa čísla účtu alebo mena
a priezviska odosielateľa. Treba teda uvažovať aj o zavinení navrhovateľa, ktorý pred podaním žaloby
nedostatočne preveril prijaté platby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda uzavrel, že z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania navrhovateľ svojim úkonom, ktorým zobral návrh na začatie konania

späť, preto je povinný podľa § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p. nahradiť trovy konania odporkyni.

Zástupca odporkyne vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia celkovo sumou
3.083,59€,pričomtietopozostávajúzodmenyvovýške2.285,46€za9úkonovprávnejslužbypo253,94
€ (1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia rok 2013, 2. písomné podanie na súd 30.4.2013, porada

s klientom dňa 6.5.2013, 4. porada s klientom dňa 28.1.2014, 5. pojednávanie dňa 30.1.2014, 6. porada
s klientom dňa 3.2.2014, 7. vyjadrenie k späťvzatiu dňa 19.3.2014, 8. porada s klientom dňa 19.3.2014,
9. pojednávanie dňa 20.3.2014), 3 režijných paušálov za rok 2013 á 7,81 €, 6 režijných paušálov za rok
2014 á 8,04 €, z cestovných výdavkov v sume 105,33 € (spotreba PHM 38,71 €, základná náhrada v
sume 66,62 €), z náhrady za stratu času v sume 107,20 € a DPH v sume 513,93 €.

Súdpreskúmaluplatnenétrovyprávnehozastúpeniaaichúčelnosť,pričomdospelkzáveru,žezástupca
odporkyne má nárok na tarifnú odmenu v plnej výške len za 7 úkonov právnej služby. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 8.895,82 € (hodnota predmetu sporu)
v zmysle § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.“) je vo výške 253,94 €. Z vyčíslenia trov
právneho zastúpenia a predložených protokolov zo stretnutia a porady s klientom vyplýva, že zástupca
odporkyne mal so svojou klientkou poradu dňa 6.5.2013 a následne na to dňa 28.1.2014, pričom medzi
týmitodvomiporadaminevykonalžiadnyinýúkonprávnejslužby,pretovzmysle§14ods.6vyhláškyMS
SR č. 655/2004 Z.z. za ďalšiu poradu zo dňa 28.1.2014 advokátovi odporkyne tarifná odmena nepatrí.

Za účasť na pojednávaní dňa 20.3.2014 má zástupca odporkyne nárok na odmenu len vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 63,49 € (1/4 z 253,94 €) z dôvodu, že pojednávanie
bolo odročené bez prejednania veci (§ 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.). Vzhľadom nauvedené, odporkyni vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.540,68 €,
ktoré pozostávajú z nasledovných položiek:

- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 7 úkonov právnej služby á 253,94 €, z toho
1 x príprava a prevzatie právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení platnom
do 30.6.2013, 1 x písomné podanie na súd podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení platnom do
30.6.2013, 1 x porada s klientom dňa 6.5.2013 v trvaní 1 hod. 15 min. podľa § 14 ods. 2 písm. a), ods.
4 písm. a) vyhlášky v znení platnom do 30.6.2013, 1 x účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014 podľa §

13a ods. ods. 1 písm. d) platnej vyhlášky, 2 x porada s klientom dňa 3.2.2014 v trvaní 1 hod. 5 min.
a 19.3.2014 v trvaní 1 hod. 15 min. podľa § 13a ods. 1 písm. b platnej vyhlášky, 1 x písomné podanie
na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k späťvzatiu zo dňa 19.3.2014 podľa § 13a ods. 1 písm.
c) platnej vyhlášky

- odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 63,49 € za účasť na

pojednávaní dňa 20.3.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,
- 3 x režijný paušál á 7,81 € k úkonom právnej služby v roku 2013 a 5 x režijný paušál vo výške 8,04 €
k úkonom právnej služby v roku 2014 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

-cestovnévýdavkyvcelkovejvýške105,33€spojenésúčasťouzástupcuodporkynenapojednávaniach

OS Skalica dňa 30.1.2014 a 20.3.2014. Súd pri výpočte ceny spotrebovaných pohonných látok aplikoval
spotrebu 7,2 l/100 km uplatnenú advokátom odporkyne napriek tomu, že podľa osvedčenia o evidencii
použitého motorového vozidla je spotreba 8 litrov/100 km. Cesta z Bratislavy (sídlo advokátskej
kancelárie) do Skalice a späť predstavuje vzdialenosť 182 km v trvaní 1 hod./jednosmerná cesta.
Priemerná cena za jeden liter benzínu podľa predložených pokladničných dokladov bola ku dňu

29.1.2014 vo výške 1,509 € a dňa 18.3.2014 vo výške 1,445 €. Pri vzdialenosti 182 km priemerná
spotreba paliva na cestu tam aj späť predstavuje objem 13,10 l (0,072 l x 182 km). Vzhľadom na
uvedené zástupcovi žalovaného patrí náhrada za spotrebované pohonné látky v sume 19,77 € za cestu
na pojednávanie dňa 30.1.2014 (13,10 l x 1,509 €) a v sume 18,94 € za cestu na pojednávanie dňa
20.3.2014 (13,10 l x 1,445 €). V súlade s § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z.z. a § 1 písm. b) opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách zástupca odporkyne má
nárok aj na základnú náhradu za každý kilometer jazdy, a to vo výške 33,31 € (182 km x 0,183 eura)
za jednu cestu, t.j. 66,62 € za dve cesty.

- náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za čas strávený na ceste
z Bratislavy do Skalice a späť v trvaní 8 začatých polhodín (1 spiatočná cesta = 2 hod.) vo výške 13,40
eura za každú aj len začatú polhodinu, t.j. celkom 107,20 €,

- DPH v sume 423,45 € (2.117,23 x 20 %).

Celkom trovy právneho zastúpenia odporkyne predstavujú sumu 2.540,68 € (odmena 1.841,07 €, režijné
paušály 63,63 €, cestovné výdavky hotové výdavky 105,33 €, náhrada za stratu času 107,20 €, DPH
423,45 €), na náhradu ktorých súd zaviazal navrhovateľa v súlade s § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. z
dôvodu, že tento zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu na začatie konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)