Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/174/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010392
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2609010392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou na hlavnom pojednávaní dňa 24. novembra

2014 v trestnej veci proti obž. Q. K. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. K., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom E. Č.. XXX,

sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. k. Pv 381/09-21 zo dňa 8.12.2009, podanej
na Okresný súd Senica dňa 10.12.2009 pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že

dňa 09.05.2009 asi o 21.45 hod. v obci B.Š. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot GJRHYK PL
PARTNER20HDI,ev.č.V.-XXXAIstriebornejmetalízypocesteč.J.vsmerenaČ.,pričombolpribudove
firmyP.zastavovanýpríslušníkomOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuORPZB.práp.Ľ.K.,ktorýstojac
v strede jazdného pruhu prichádzajúceho vozidla v hornom polkruhu pohyboval svetelným znamením
„ STOP“, pričom obž. Q. K. v úmysle vyhnúť sa policajnej kontrole toto znamenie nerešpektoval a
zvýšenou rýchlosťou nasmeroval osobné motorové vozidlo na práp. Ľ. K., ktorého tak donútil odskočiť
z cesty nabok a obž. Q.Á. K. ďalej pokračoval v jazde v smere na obec Č., pričom ho policajná hliadka v
zložení práp. Ľ. K. a práp. V. K. na služobnom motorovom vozidle prenasledoval až do času, keď dostal

v pravotočivej zákrute pred obcou Č. šmyk a vošiel s vozidlom mimo cestu do priekopy,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.5To/86/2013-318zodňa10.12.2013bolzrušenýprvostupňový
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 1T/174/2009-295 zo dňa 21.5.2013, ktorým bol obž. Q. K. uznaný
vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 roky, a zároveň mu bola uložená povinnosť zúčastniť
sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal stanovisko, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
predčasné a zistený skutočný stav nevyplýva z doposiaľ vykonaných dôkazov, pričom sa stotožnil s
námietkami obžalovaného, že jeho obhajoba nebola až doposiaľ vykonanými dôkazmi jednoznačne

a bez pochybností vyvrátená. Obhajoba obžalovaného spočíva v tvrdení, že v kritickom čase išiel
obžalovaný po predmetnej ceste, pričom pred ním išiel kamión vo vzdialenosti asi 50 metrov, kedy
obžalovaný videl na pravej strane vozovky v smere jeho jazdy záblesk červeného svetla, o ktorom si
myslel, že patrí cyklistovi vyrážajúcemu z malého parkoviska, a až spolujazdec - stopár mu povedal,
že tam boli policajti a idú ho zastavovať, načo sa on obzrel a vošiel do priekopy. Odvolací súd

zároveň poukázal na to, že výpovede poškodeného Ľ. K.P. a svedka V. K. sa menili pokiaľ ide o
to, v akej vzdialenosti pred vozidlom obžalovaného prešiel kamión, a to od 300 do 500 metrov,
1000 metrov, a dokonca dve až tri minúty. Keďže bolo potom objektívne preukázané, že vozidlá
obžalovaného aj policajtov obehli kamión ešte pred vrcholom stúpania pred obcou Č., a až následne
vozidlo obžalovaného havarovalo, bude potrebné vyjadrenie znalca o tom, či mohla byť vzdialenosť
medzi vozidlom obžalovaného a kamiónom 300 metrov, 500 metrov a 1000 metrov, dokonca až odstup

2-3 minúty, a či následne mohli policajti po zastavovaní vozidla obžalovaného, naskočení do vlastného
vozidla a jeho naštartovaní, všetko po tom, ako sa poškodený K. zdvihol po páde, reálne obehnúť
predmetný kamión ešte pred miestom, kde došlo k dopravnej nehode, alebo či je pravdepodobnejšia
alternatíva, že išiel pred kamiónom vo vzdialenosti asi 50 metrov. Ďalej je potom potrebné, aby sa znalec
vyjadril, či pri tejto vzdialenosti medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného mohol vôbec poškodený

urobiť manéver, o ktorom hovorí, teda že išiel do stredu vozovky zastavovať vozidlo obžalovaného
krúžením červeným svetlom, a potom mal ešte čas uskočiť pred vozidlom obžalovaného tak, ako to
popísal. Tiež bude potrebné vyjadrenie obžalovaného a policajtov o tom, aká bola vzdialenosť medzi
miestom, kde došlo k incidentu a miestom, kde obžalovaný havaroval, ktorú skutočnosť bude v prípade
potreby nutné overiť znalcom. Odvolací súd uviedol, že až po doplnení dokazovania bude možné

obhajobu obžalovaného, ako aj tvrdenia svedkov K. a K., náležite vyhodnotiť.

Po zrušení prvostupňového rozsudku okresný súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy, a to výsluch
obžalovaného Q. K., svedkov Ľ. K., V. K., Q. M., znalca J.. V. R., W.., ďalej prečítané listinné dôkazy
a to zápisnice o rekonštrukcii, fotodokumentácie, zápisnice o obhliadke miesta činu, záznam, lekárske

nálezy,fotokópieosvedčeniaoevidenciivozidla,hláseniaodopravnejnehode,evidenčnúkartu,posudky
na obžalovaného, odborné vyjadrenia, informácie zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, odpis
z registra trestov na obžalovaného, správy Okresného riaditeľstva PZ v Senici, odboru poriadkovej
polície, a oboznámenie 7 ks fotografií predložených obžalovaným, a ďalej súd doplnil dokazovanie
výsluchom obžalovaného Q. K. a svedkov Ľ. K. a V. K.Í., výsluchom znalca J.. V. R., W.., a doplnkom č.

1 znaleckého posudku č. 17/2012 znalca J.. V. R., W.., a oboznámil ostatný obsah trestného spisu.

Obžalovaný Q. K. spáchanie trestnej činnosti poprel, vyhlásil, že je nevinný a k veci uviedol, že išiel
svojím vozidlom natankovať naftu, išiel z E.. V B. za križovatkou ho zastavil stopár, ktorého zobral a
pokračoval v smere na benzínové čerpadlo v Č. N. S.. Priblížil sa o niekoľko metrov ku kamiónu, za

ktorým išiel asi 50 metrov, šiel kúsok za kamiónom a ako cestou nasledovalo družstvo, tam videl záblesk
červeného svetla. Myslel si, že nejaký cyklista chce vyrážať z malého parkoviska, ktoré tam je, tak tomu
nevenoval pozornosť, ale spolujazdec mu povedal, že tam sú policajti a idú ho zastavovať. Spolujazdcovi
povedal,ženevie,aletentoakosistálepanikáril,takprešlieštekilometerapolastáletenspolujazdecmu
uvádzal, že tí policajti idú zas za nimi, tak sa obhliadol, akosi už mal také pocity, že je nejako v ohrození

alebo podobne, obzrel sa dozadu pred zatáčkou a vošiel do priekopy, teda havaroval. Potom tam ostal
stáť a o chvíľu prišli policajti a zadržali ho. Pri havárii mu strelili airbagy, bol v šoku a nevie ani kam ten
stopár išiel a čo sa vôbec stalo. Šoféruje už 30 rokov, nemal dopravný priestupok ani nehodu, ale zmiatla
ho taká situácia, ako keby sa dostal do nejakého nebezpečenstva, a tým, že sa obzrel za vozidlo, sa
dostal do priekopy. Dopravnú nehodu doteraz nemal. Počas jazdy bol ten záblesk červeného svetla na

pravejstranevozovkyvsmerejehojazdy.Naľavejstranejenejakýfarmárapotomjetamstolárskadielňa
P.. Na mieste, kde zbadal záblesk červeného svetla, je také parkovisko v kríkoch asi pre dve autá, a tam
zbadal len ten záblesk a venoval pozornosť kamiónu pred sebou, lebo ten kamión bol asi 50 metrov, tak
mu pozeral na jeho koncové svetlá, ako sa šoféruje, teda aspoň tak ho to kedysi učili. Zaregistroval teda
záblesk červeného svetla, ale myslel si, že niekto s bicyklom chce odtiaľ vychádzať. Motorové vozidlo

tam nezaregistroval, len ten jeho spolujazdec povedal, že sú tam policajti. V čase, keď stopára bral,
bola už tma. V osobe stopára sa jednalo o chlapca, ktorý mohol mať nejakých 25 rokov, drobnejšej
postavy, bolo to v dedine a rád pomôže, nerobí mu to problém. I po upozornení spolujazdca nemal prečo
zastavovať, keď nikoho nevidel a v tme nemá dôvod zastavovať, v tme si myslí, že to už je nebezpečné.Stopárovi síce zastavil v tme, ale to bolo v dedine. Na mieste, kde zbadal záblesk svetla, je tma, svetlo
svietilo na tej firme P., také malinké svetielko, ktoré osvetľuje schodok firmy. Ako už uviedol, venoval
pozornosť kamiónu, kamión dobehol v úseku od tej križovatky a potom išiel za ním. Po tom, čo zobral

stopára, dobehol kamión vo vzdialenosti asi 50 metrov. Nechcel ho tam predbiehať, lebo to bolo predsa
len v obci a je to tam také neprehľadné, chodia tam cyklisti z tých podnikov, tak išiel za ním. Vzhľadom k
rozporom vo výpovedi obžalovaného oproti prípravnému konaniu bola na návrh prokurátorky prečítaná
výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že niekedy v máji, bol to víkend, nepamätá si na presný
dátum, ale myslí, že to bolo okolo 10. mája. Bol večer okolo pol desiatej, išiel na svojom osobnom

motorovom vozidle z jeho bydliska v E. na naftu na čerpaciu stanicu zvanú S.. Mal so sebou bandasky
na tú naftu. Išiel cez obec B., kde už pri družstve videl kamión. Išiel za týmto kamiónom vo vzdialenosti
asi 200 metrov. Takto išiel cez obec B. a odbočil na odbočke v obci smerom na obec Č.. Tu, krátko
po odbočke, vo vzdialenosti asi 10 metrov bol stopár. Tomuto stopárovi zastavil, kamión v tom čase
nevidel, takže ako povedal, zastavil stopárovi, toho stopára na pohľad nepoznal, ale aj napriek tomu, že
už bol večer ho chcel zobrať. Stopár nasadol na sedadlo spolujazdca. K jeho popisu by uviedol, že išlo

o muža výšky 170 cm, strednej postavy, hnedé vlasy, krátke. Oblečené nevie čo mal, to si nepamätá,
so sebou mal tašku na rameno. Ako stopár nasadol, pokračoval v jazde smerom na obec Č.. Priblížil sa
ku kamiónu, ktorý išiel ešte pred ním asi na 50 metrov. Ako išiel za ním, tak sa náhle zablesklo červené
svetlo, akoby chcel niekto vyjsť z miesta mimo cesty. Ako uviedol, išiel za kamiónom vo vzdialenosti 50
metrov, venoval pozornosť kamiónu. Pokračoval teda v jazde za kamiónom v smere na obec Č.. Ako

skončila dedina, tak tento kamión predbehol. Uvedomil si, či to červené svetlo neboli náhodou policajti,
obzrel sa a vbehol do zákopy. Chcel trochu pribrzdiť ale nedobrzdil tú zákrutu, išlo o pravotočivú zákrutu
medzi obcou B. a Č.. K rozporu vo výpovedi obžalovaný uviedol, že keď zastavil, tak mu trošku odišiel
ten kamión, v podstate išiel za kamiónom. Videl ten záblesk červeného svetla a spolujazdec sa asi lepšie
pozrel na bok a tvrdil, že sú tam policajti, zostal z toho taký nesvoj, potom už zašli za dedinu a predbehol

kamión a spolujazdec stále hovoril, že tam boli policajti, no a následne prišiel k tej zákrute, kde havaroval.
Je pravdou, že ten červený záblesk videl, ale venoval sa kamiónu, cestnej premávke a keď spolujazdec
tvrdil, že tam akože boli policajti, tak akosi zneistel. Na otázku prokurátorky, či si čítal výpoveď, ktorú
urobil na polícii, nakoľko tam nie je zmienka o tom, že ho upozorňoval spolujazdec na to, že ho zastavujú
policajti po tom, čo zbadal to červené svetlo, ten záblesk, obžalovaný uviedol, že pravdou je jeho prvá

výpoveď, ktorú urobil. Od skutku už uplynula určitá doba, dva roky, a nemá to naštudované. Šoféruje
už 30 rokov, a s tým sa ešte nestretol, aby policajti postupovali tak, že by sa schovávali. Nebola to
bežná kontrola. Keď policajtov nevidel, tak museli byť schovaní, keby neboli, tak ich vidí. Na mieste, kde
zbadalzáblesksvetla,nevidelpríslušníkapolície,anipolicajnéauto.Zábleskčervenéhosvetlasivysvetlil
tak, že niekto zapína svetlo na bicykli a chce ísť domov. Po havárii vozidla sa k nemu policajti hrubo

správali. Prečo strieľali nevie. K výseku drevín firmou P. mu svedok M. uviedol, že tadiaľ prechádzajú
kamióny a strhávajú haluze, že preto bol výsek vykonaný. Svedok Ľ. K. podľa neho klame a nehovorí
pravdu, nie je pravdou to, čo je uvedené v obžalobe, že tento svedok v hornom polkruhu pohyboval
svetelným znamením „stop“. Rovnako nie je pravdou, že by zvýšenou rýchlosťou nasmeroval osobné
motorové vozidlo na svedka K.. Nemal úmysel vyhnúť sa policajnej kontrole, ale nikto tam proste nestál.

Rekonštrukcia prípadu neprebiehala za tých istých podmienok, ako boli dňa 9.5.2009 asi o 21.45 hod.,
podmienky pri rekonštrukcii sa zmenili, boli vysekané stromy tam, ktoré presahovali kraj cesty, aby bolo
lepšie vidieť do parkoviska. Povedali mu, že to vysekali kvôli kamiónom, ale haluze dali vysekať len do
výšky dvoch metrov k tomu, aby bola viditeľnosť na to parkovisko. V čase keď tam mali byť policajti to
bolo úplne zarastené. V súvislosti s jeho konaním, s týmto incidentom, bol riešený v rámci správneho

konania pre priestupok na polícii na V., kde bol predvolaný, riešilo sa to, ale riaditeľka prehodnotila celú
vec, znovu ho pozvala a priestupok zrušila, čiže nebol postihnutý. Pod akým číslom bolo konanie vedené
nevie, ale rozhodnutie má. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi miestom, kde malo dôjsť k incidentu, teda
miestom, kde ho zastavovali, a miestom, kde havaroval, bolo to asi 1200 metrov, pričom sa pohyboval
rýchlosťou asi 50 - 55 km/hod., následne začal predchádzať kamión a potom trošku pridal na asi 70 km/

hod. Čas, za aký ten úsek prešiel, uviesť nevedel.

Svedok Ľ. K. vypovedal, že v kritický deň mal nočnú službu spoločne s kolegom V. K.. V obci B.
zastavovali vozidlá na ceste smerom na V. na odstavnej ploche osvetlenej pouličným osvetlením. Prešiel
okolo nich kamión, ktorý bol za nimi vo vzdialenosti asi takých 300 metrov. Prichádzalo ďalšie vozidlo a

to osobné, vystúpil doprostred jazdného pruhu, kde dával znamenie na zastavenie mávaním červeným
svietidlom, svetelným kužeľom, asi v dĺžke 30 cm. Vozidlo reagovalo tak, že najskôr spomalilo, následne
pridalo, namierilo na neho a pokračovalo v jazde. Musel uskočiť, aby sa mu nič nestalo. Následne
vozidlo prenasledovali, rýchlou jazdou dobehli kamión asi na vrchole stúpania. Keď už dobiehali vozidloobžalovaného, tak v zákrute dostal šmyk a s vozidlom vošiel do priekopy vľavo. Zastavili za ním, z
miesta spolujazdca z vozidla obžalovaného vybehol muž v maskáčoch, pri sebe mal dlhú guľovú zbraň
a dal sa utekať smerom do poľa, na S. alebo tým smerom. Zaistil obžalovaného, tento mal vo vozidle v

ľavej strane na mieste vodiča čiernu kuklu, vzadu v aute mal plechovú lodňu asi na zver alebo mal tam
nejaké krvné stopy a chlpy od zvierat, takže z toho dedukovali, že to asi budú nejakí pytliaci. Zavolali na
pomoc hliadku z Obvodného oddelenia z PZ zo B. a psovoda, ktorý sa snažil tú ďalšiu osobu vypátrať a
samozrejme zavolali nehodovku, aby zadokumentovala dopravnú nehodu. Pri zastavovaní vozidla boli
ustrojení ako do nočnej služby, teda odev podľa predpisu a na sebe reflexnú vestu svetlozelenej farby s

reflexnými pásmi, ktoré pri osvietení žiaria, plus v pravej ruke baterku s červeným svetlom, s červeným
kužeľom. Vozidlo zastavoval krúživým pohybom, tento pohyb vykonal asi päťkrát. Vozidlo sa približovalo
dosť rýchlo, takže sa snažil, aby ho vodič zreteľne videl. Vozidlo mali zaparkované na odstavnej ploche
oproti podniku P., bolo postavené tak pod 45 stupňovým uhlom k hlavnej ceste, takže prakticky bolo
vidieťešteajtenzelenýpás„polícia“,ktorýpriosvietenítakistosvieti,ajnápis„polícia“,takžeobžalovaný
si to nemohol spliesť, že ho zastavuje niekto iný. Vozidlo bolo normálne riadne označené. V čase keď

zastavoval vozidlo obžalovaného stál v strede jeho jazdného pruhu, tak nejaké dva metre od kraja cesty.
Jeho kolega stál na druhej strane pri firme P. prakticky pod tou lampou. Miesto, kde jeho kolega stál,
je viditeľné z cesty v smere, v ktorom sa pohyboval obžalovaný, tento tam musel toho policajta vidieť.
Výhľad na neho a jeho kolegu nebol vôbec ničím zakrytý, je to viditeľné miesto a dal by sa tam v pohode
zastaviť aj kamión. Obžalovaný sa pohyboval podľa neho rýchlosťou tak cca 80 km/h. Medzi tým, keď

okolo nich prešiel kamión a keď okolo nich prechádzal vozidlom obžalovaný, uplynul čas asi tri minúty.
To, že prípad bol riešený aj v správnom konaní, to nevie. Na ceste robili bežnú kontrolu. Miesto na
zastavovanie je dané inštruktážou do služby. Pokiaľ sa týka zastavovania vozidiel v noci policajtom, toto
upravuje interný predpis tak, že v nočnej dobe sa zastavuje svietidlom, kde policajt stojí v strede vozovky,
myslí sa jazdný pruh toho zastavovaného vozidla, čo aj stál a mával v hornom polkruhu červeným

svetlom. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi miestom, kde malo dôjsť k incidentu a miestom, kde obžalovaný
havaroval, bolo to odhadom dva kilometre.

Svedok V. K. vypovedal, že v kritický deň a čas pred udalosťou podľa plánu ich inštruktáže zastavovali
v obci B. pri firme s kuchynským nábytkom smerom na obec Č. vozidlá. Zastavili služobné vozidlo,

je tam miesto približne na dve vozidlá a s kolegom zaujali stanovište. Postavil sa oproti tomu ich
stanovišťu, pri tej firme s kuchynským nábytkom a kolega bol na druhej strane pri služobnom vozidle a
čakali na prichádzajúce vozidlá s tým, že ich skontrolujú, čo sa týka dohľadu nad cestnou premávkou.
Pred osobným vozidlom, ktoré nezastavilo prechádzalo okolo ich stanovišťa nákladné vozidlo, ťahač
s návesom, avšak vzhľadom na jeho rozmery vozidlo nezastavovali, lebo tam neboli podmienky na

zastavenie takého vozidla. To vozidlo prichádzalo od obce B.C. smerom na Č.. Po prejdení toho vozidla,
teda ťahača s návesom, sa za nejakú chvíľu objavilo inkriminované vozidlo, ktoré im nezastavilo. Kolega
mu dával znamenie červeným svetlom, lampášom. Z chovania vodiča prichádzajúceho vozidla bolo
zrejmé, že zastavuje, znižuje rýchlosť, a pokiaľ si dobre pamätá, aj vyhodil smerové svetlo, avšak vzápätí
rýchlosť pridal a v smere svojej jazdy v pruhu, kde stál kolega, ktorý mu neustále dával znamenie

červeným svetlom, pokračoval v jazde tak, že kolega musel uskočiť do strany mimo cesty, pričom pokiaľ
by to nespravil, prišlo by k jeho zrazeniu. Následne nasadol s kolegom do služobného vozidla, jeho
kolega Ľ. K. bol aj vodičom služobného vozidla. Počas prenasledovania informoval operačné stredisko
cez rádiostanicu čo sa stalo, že použijú zvukovo výstražné znamenia, prípadne aby im operačné
stredisko podľa toho, čo bude nasledovať, poslalo posily. Pri výjazde zo B. smer na Č. je kopec, po

prejdení do vrcholu sú tam zákruty, v jednej z nich ten vodič nezvládol pravotočivú zákrutu a s vozidlom
narazil. Po príchode na miesto videl obžalovaného ako vystupuje z toho vozidla zo sedadla vodiča, bol
zjavne otrasený tým nárazom. Vzápätí videl, ako z miesta spolujazdca vystúpila neznáma osoba, mladý
muž vo veku približne 30 rokov, dlhé blond vlasy, v maskáčovom ustrojení a v ruke držal dlhú guľovú
zbraň. Ten chlap začal utekať do pola, tak ho vyzval, aby zastal, aby odhodil zbraň, použil varovný

výstrel do vzduchu, ale tá osoba stále unikala preč do toho poľa. Nakoľko nemal pri sebe svietidlo, ktoré
nechal v služobnom vozidle, tak išiel radšej pomôcť kolegovi a zistiť, či sa tam ešte nenachádzajú v tom
vozidle nejaké osoby. Obžalovaného vtedy zaistili, priložili mu putá a vykonali bezpečnostnú prehliadku
a potom dorazili kolegovia z Obvodného oddelenia PZ spolu so psovodom a vykonalo sa pátranie po
osobe, ktorá utiekla s tou strelnou zbraňou. Pri vykonávaní cestnej kontroly stál od strany z protismeru,

vedľa cesty, nakoľko pred tou firmou kuchynské nábytky je možnosť na zastavenie vozidla pre jedno
motorové osobné vozidlo, kebyže niekto ide z druhej strany smerom od Č.. Tak stál tam aj z dôvodu
istenia kolegu, zdalo sa mu lepšie to miesto z druhej strany cesty. Počas zastavovania bol ustrojený v
klasickej služobnej rovnošate a reflexnej veste ako im určuje interný predpis pri výkone služby v nočnejdobe. Úsek cesty, kde bolo ich stanovište, je to rovný úsek, asi v sto metrovej vzdialenosti zaregistrovali
vozidlo obžalovaného ako svetlá prichádzajúce z obce B.. Vo výhľade mu nič nebránilo a myslí si, že
ani jeho kolegovi. Jeho kolega Ľ. K. v čase zastavovania vozidla stál v jazdnom pruhu toho vozidla

v strede, ako určujú interné predpisy, a už ako uvideli to vozidlo obžalovaného, jeho svetlá ako sa k
nim približuje, tak kolega už v tej dobe začal dávať znamenie na zastavenie kývaním červenej baterky.
To znamenie opakoval viackrát, neustále ako sa to vozidlo k nim približovalo. Miesto, kde stál, bolo
osvetlené, bolo tam osvetlenie z tej firmy kuchynské nábytky, je tam hneď vstupná brána a pamätá
si, že to osvetlenie bolo hneď na tej budove. Bola tam nástenná bočná lampa, ktorá svietila smerom

na stanovisko, kde stál kolega aj s vozidlom. a prakticky tá lampa osvetľovala aj jeho. Vozidlá vždy
zastavujú predpísaným spôsobom, v šere a v nočnej dobe lampášom s tým, že sa postaví do stredu
jazdného pruhu prichádzajúceho vozidla. V čase, keď obžalovaný zastavoval s vozidlom, jeho kolega
stál v strede cesty a neustále dával znamenie tým červeným lampášom, až pokiaľ by vozidlo nezastavilo
úplne. Vozidlo obžalovaného ale nemenilo smer, len znížilo rýchlosť. Keď obžalovaný znížil rýchlosť, tak
kolega už dokončoval ten úkon s tým mávaním lampášom a vtedy začul zvýšenie hluku motora, keď sa

pridáva plyn, tak zakričal na kolegu, aby si dával pozor, vtedy už bola tá vzdialenosť tých 5 metrov a
kolega K. uskakoval mimo cesty. Myslí si, že jeho kolega bol ohrozený vozidlom obžalovaného. V čase,
keď prišlo k zastavovaniu obžalovaného, mohol ísť tento rýchlosťou 70-80 km/h, presne to však tvrdiť
nemôže. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi miestom, kde malo dôjsť k incidentu a miestom, kde obžalovaný
havaroval, bolo to podľa svedka odhadom dva kilometre.

Svedok Q. M. vypovedal, že v mieste skutku vegetácia bola. Bol to silne zarastený porast vedľa družstva.
Minulý rok ho už vyklčovali, asi 7 alebo 8 mesiacov dozadu. Pokiaľ sa týka osvetlenia inkriminovaného
miesta, osvetlenie je iba na ich budove a to je iba nejaká 75W žiarovka, žiadne iné osvetlenie tam
nie je. Osvetlenie nad úsekom štátnej cesty tam neexistuje. Vzhľadom k výpovedi svedka na hlavnom

pojednávaní oproti prípravnému konaniu bola na návrh obhajcu prečítaná časť výpovede svedka z
prípravného konania, kde uviedol, že pokiaľ ide o ďalšie svetlá, tak svetlo čo je nad úsekom štátnej cesty
je, pokiaľ vie, nefunkčné. Na úsek cesty ešte svieti jedno svetlo. Toto sa nachádza v areáli susedného
pozemku. Toto svetlo vie, že svieti tiež vždy, keď sa zotmie. Svetlo svieti dosť jasno a vďaka nemu
je na úseku lepšia viditeľnosť. Po prečítaní časti výpovede svedok uviedol, že na jeho dielni svietilo

svetlo, to vie stopercentne, a či svietilo na pozemku suseda, kde má firmu, to už nevie, nebol tam
vonku, či svietilo to svetlo. Svetlo nad úsekom štátnej cesty je nefunkčné, tak nemohlo svietiť. Pokiaľ
sa týka klčovania porastov, kto to robil, o to sa nezaujímal, robili tam zásadné rezy, čiže s motorovou
pílou a odvážali drevo až k ich dielni. Teraz je to už znovu zarastené. Nikdy sa nezaujímal o to, aká
spoločnosť to robila alebo kto to riešil. On pred rekonštrukciou v tejto veci nič neklčoval. Tam, kde je ten

priestor, kde sa mala táto skutočnosť odohrať, tak ten priestor nebol nikdy klčovaný, iba v tom priestore,
kde sa nachádza parkovisko pre autá, tak tam boli pozrezávané konáre, aby sa tam mohlo parkovať.
To pozrezávanie konárov vykonával on. Išlo iba o pozrezávanie konárov, nie vyklčovanie. Konáre
pozrezávali do dvoch metrov. Svedkovi bola prokurátorkou predložená k nahliadnutiu fotodokumentácia
na strane č. 64 vyšetrovacieho spisu, obrázok č. 1, pričom tento uviedol, že na obrázku je ich dielňa.

Vegetácia na obrázku zodpovedá skutočnosti, ktorá tam bola v roku 2009. Pokiaľ sa týka úseku cesty
na fotografii je od úseku ako je sýpka družstva až po ich dielňu, vlastne sa to ťahá smerom až na
koniec B.. V tom čase tam bola vegetácia veľmi bujná, kamióny, ktoré chodili okolo zhadzovali konáre
na cestu. Tento úsek sa nachádza v obci. Pokiaľ sa týka prehľadnosti tohto úseku v tom čase, keď sa
človek dostane na priamu cestu samozrejme, že vidí do diaľky, ale čiastočne stromy zakrývali výhľad,

lebo konáre zasahovali aj tá vegetácia smerom do cesty. Keby to nebolo poodrážané od kamiónov, tak
je tam časť ten pravej strany cesty smerom zo B. von trošku zatienená. Výhľad z cesty v tom čase
na budovu ich firmy nebol nijakým spôsobom znevýhodnený, lebo konáre a stromy tam nie sú. Pokiaľ
sa jedná o výhľad z cesty opačne na druhú stranu, tak keď ide od B. z dediny, tak výhľad akože na
provizórne parkovisko nebol, určite na toto parkovisko zo spodnej strany nejakých 100-200 pod týmto

parkoviskom v tom čase výhľad nebol, až keď sa príde k tomu parkovisku, tak je vidieť, že tam je nejaký
priestor na parkovanie na tej pravej strane. Asi zo vzdialenosti 20 metrov je vidieť, že je tam priestor na
parkovanie. Na obrázku č. 1 je tá spodná časť toho parkoviska, kde boli dolámané tie konáre kvôli tomu,
aby mali prístup na parkovisko. Na parkovisku vidí policajné auto, vidí ho dobre, vidí aj druhú stranu,
kde sa nachádza takisto policajné auto. Okrem toho tam vidí ich budovu. Uviedol tiež, že na susednom

pozemku sa nachádza určité osvetlenie, toto býva zapnuté nepravidelne, niekedy svieti týždeň, niekedy
mesiac a niekedy každý druhý deň. Záleží od majiteľa, ako to má nastavené. Majiteľom je pán K.. Svetlo
na budove ich firmy svieti každú noc, osobne ho chodí zapínať, alebo muži, ktorí končia nočnú službu o
desiatej večer ho zapínajú. Pokiaľ sa týka odstránenia konárov na parkovisku, tieto neboli odstránené ponehode, ale dávno predtým, pretože toto im prekážalo už niekoľko rokov dozadu. Konáre, ktoré siahali
do parkoviska boli odstránené už dávno predtým, než sa niečo takéto stalo.

Znalec J.. V. R., W.., znalec z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej
premávke, odhad hodnoty cestných vozidiel v znaleckom posudku, ktorý bol podaný písomne ako i pri
výsluchu na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť
skutočnú rýchlosť vozidla Peugeot v priebehu trestného činu a tiež nie je možné vyhodnotiť vzájomnú
polohu jednotlivých účastníkov tohto činu. Na základe analýzy podľa jednotlivých výpovedí je možné

konštatovať, že priebeh predmetného činu je v zmysle obidvoch účastníkov z technického hľadiska
prijateľný. Všetci zúčastnený tohto činu sú: vozidlo Peugeot s vodičom, príslušník, ktorý zastavoval toto
vozidlo, príslušník, ktorý zaisťoval príslušníka zastavujúceho vozidlo a nákladné vozidlo jazdiace pred
vozidlom Peugeot. Z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť skutočnú polohu ani jedného z týchto
účastníkov predmetného trestného činu v určitom časovom okamihu. To znamená, že z technického
hľadiska nie je možné časovo zosynchronizovať ich vzájomný pohyb. Nie je to možné z toho dôvodu, že

z technického hľadiska neexistuje žiaden časový okamih, z ktorého by bola zrejmá skutočná vzájomná
poloha účastníkov tohto činu. Aký bol rozostup medzi kamiónom a vozidlom Peugeot v čase, keď vozidlo
obžalovaného prechádzalo okolo miesta, kde mali stáť policajti a údajne obžalovaného zastavovať,
technicky nie je možné vypočítať ani určiť. Je možné ju určiť len na základe jednotlivých výpovedí.
Určiť rozostup medzi kamiónom a vozidlom Peugeot s prihliadnutím na výpovede poškodených, ktorí

uvádzajú, že po tom, čo obžalovaný údajne nezastavil policajtovi svojím vozidlom, začali obžalovaného
prenasledovať, pričom kamión predbehli na úpätí, alebo pred vrcholom mierneho stúpania, čo je asi
1200 metrov od miesta, kde mali policajti obvineného zastavovať, technicky nie je možné, na základe
výpovedí je možné sa k technickej prijateľnosti vyjadriť. Pre výpočet uvedenej vzdialenosti by však
bolo potrebné poznať aj iné údaje, resp. použiť ich ako vstupné údaje pre výpočet, predovšetkým

rýchlosť jazdy spomínaného kamióna. K tomu, či je možné vypočítať rýchlosť kamiónu, ak vieme čas
tri minúty, ktorý uplynul od okamžiku, kedy miestom trestného činu prešiel kamión a vozidlo Peugeot
znalec uviedol, že rýchlosť kamiónu vypočítať vieme, avšak musíme poznať nielen čas, ktorý uplynul
odvtedy, čo kamión prešiel miestom činu, dovtedy kým policajti uskutočnili rozjazd z miesta činu, ale
zároveň potrebujeme vedieť aj miesto, v ktorom policajti kamión predbehli. Ak by sme poznali tieto dve

hodnoty a nasimulovali pohyb policajného vozidla z technicky prijateľnými vstupnými hodnotami, potom
by bolo možné rýchlosť kamiónu resp. strednú hodnotu jeho rýchlosti vypočítať. Ďalej znalec uviedol, že
v zápisnici o rekonštrukcii chýbajú priečne polohy jednotlivých účastníkov predmetného činu, v priebehu
rekonštrukcie boli namerané len pozdĺžne hodnoty. Preto pri vyhodnotení technickej prijateľnosti činu
na základe výsledkov rekonštrukcie bolo prihliadnuté aj k jednotlivých výpovediam. V zmysle výpovede

príslušníka tento stál približne uprostred jazdného pruhu, v ktorom jazdilo vozidlo Peugeot, ako uviedol
na hlavnom pojednávaní a zároveň v znaleckom posudku, technicky nie je možné vyhodnotiť skutočnú
priečnu polohu príslušníka na ceste v čase, keď zastavoval vozidlo Peugeot. Priečnou polohou na
ceste myslí vzdialenosť príslušníka od okraja cesty. Aký čas prebehol od zastavovania obžalovaného po
predbiehaniekamióna,ktorépodľaobžalovanéhozrealizovalažpoukončeníobce,akvzdialenosťmedzi

bodmi zastavovania vozidla a koniec obce je 100 metrov, pričom ďalšou vstupnou informáciou bude
maximálna povolená rýchlosť v obci, teda 50 km/h, by bolo možné vypočítať, ak by sme okrem rýchlosti
vozidla Peugeot poznali aj rýchlosť kamiónu. Predpokladá, že obidve vozidlá aj napriek ich pohybu
predpísanou rýchlosťou v obci, za obcou zrýchľovali, pričom je logické domnievať sa, že zrýchlenie
vozidla Peugeot bolo vyššie ako zrýchlenie kamiónu. Z toho vyplýva, že ak vozidlá sa v obci pohybovali

rýchlosťou predpísanou, potom nemohlo dôjsť k predídeniu kamiónu vozidlom Peugeot ešte v obci. Ak
by sme však zadali technicky prijateľné hodnoty zrýchlenia obidvoch vozidiel po opustení obce, získali by
sme žiadaný údaj o časovom okamihu, alebo žiadanom časovom úseku. Ak by sa vozidlo obžalovaného
pohybovalo maximálnou povolenou rýchlosťou s tým, že vzdialenosť od miesta činu po koniec obce je
100 metrov, prešlo by vozidlo obžalovaného od miesta činu po koniec obce približne za 7,2 sekundy.

Znalec J.. V. R., W.. v doplnku č. 1 znaleckého posudku, ktorý bol podaný písomne, ako i pri výsluchu
na hlavnom pojednávaní ďalej k veci uviedol, že ak by v mieste zastavovania vozidla obžalovaného
bola skutočná vzdialenosť medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného Peugeot Partner rovná 300
metrov, potom by vozidlo polície predchádzalo kamión ešte pred vrcholom stúpania, avšak tesne, v

smere jazdy vozidiel v mieste pravotočivej a následne ľavotočivej zákruty. Vzhľadom na obmedzené
rozhľadové pomery v danom mieste je z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že v tomto
mieste by vodič policajného vozidla predchádzací manéver neuskutočňoval, rovnako z technického
hľadiska je však možné konštatovať, že je technicky prijateľné, že za danej vzdialenosti 300 metrovmohlo dôjsť k prechádzaniu kamióna aj skôr, teda ešte na priamom úseku komunikácie vo väčšej
vzdialenosti pred vrcholom stúpania. Tiež pri vzdialenosti rovnej 500 metrov v mieste zastavovania
vozidla obžalovaného medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného Peugeot Partner nie je podľa znalca

technicky možné vylúčiť, že k predchádzaniu kamióna mohlo dôjsť skôr, teda ešte na priamom úseku
komunikácie vo väčšej vzdialenosti pred vrcholom stúpania, resp. pravotočivou zákrutou. Tieto zistenia
znalca sú závislé predovšetkým na charaktere pohybu jednotlivých vozidiel, teda policajného vozidla a
nákladného vozidla, ktorý ale technicky nie je možné presne vypočítať. Znalec preto uskutočnil technický
experiment, počas ktorého bol zmeraný pohyb vozidla, ktoré simulovalo jazdu policajného vozidla, a

zároveň bol zmeraný pohyb nákladných vozidiel, ktoré daným miestom prechádzali, a tento pohyb bol
následne spriemerovaný. Pri odpovedi sa uvažuje s určitou toleranciou ich pohybu, a ak je možné
charakterizovať pohyb jednotlivých vozidiel ako pohyb obvyklý pre danú situáciu a v danom mieste,
potom platí, že ak bola vzdialenosť medzi nákladným vozidlom a osobným vozidlom Peugeot v mieste
zastavovania vozidla Peugeot 300 až 500 m, potom je z technického hľadiska prijateľné, že priebeh
pohybu vozidiel bol taký, ako to uvádzajú príslušníci PZ. Ak by sa príslušníci PZ pohybovali vyššou

rýchlosťou, keďže prenasledovali vozidlo obžalovaného, je podľa znalca prijateľné, že k predídeniu
kamióna vozidlom polície došlo ešte pred vrcholom stúpania. Pre pravdivosť tohto tvrdenia je však
dôležitý aj charakter pohybu nákladného vozidla, pričom vyhodnotenie, ktoré znalec uviedol, platí pre
obvyklý spôsob jazdy nákladných vozidiel v danom mieste, zistený meraním a spriemerovaním pohybu
3 náhodne vybratých vozidiel - jazdnej súpravy skladajúcej sa z ťahača návesov a návesu, opticky

vyhodnotenej ako zaťaženej nákladom. Skutočný pohyb predmetného nákladného vozidla v danom
mieste sa však technicky vyhodnotiť nedá, z nejakého dôvodu tento mohol byť výrazne pomalší,
ale aj o niečo rýchlejší, ak sa jednalo o nezaťažené vozidlo. Subjektívne však znalec zhodnotil, že
nasimulovaný pohyb nákladného vozidla v danom mieste považuje za viac pravdepodobný, ako pohyb
pomalší alebo rýchlejší. Každý rýchlejší pohyb nákladného vozidla by sťažil možnosť uskutočnenia

predchádzania policajným vozidlom pred vrcholom stúpania, a každá nižšia rýchlosť nákladného vozidla
by dosiahnutie tohto predchádzania ešte pred vrcholom stúpania „zjednodušila“. Za predpokladu, že
kamión sa pohyboval bežnou rýchlosťou tak, ako bola nasimulovaná, a policajné vozidlo sa pohybovalo
vyššou rýchlosťou, keďže prenasledovalo vozidlo obžalovaného, je prijateľné, aby k predbehnutiu
kamióna vozidlom polície došlo ešte pred vrcholom stúpania, pokiaľ vzdialenosť medzi nákladným

vozidlom a osobným vozidlom Peugeot sa rovnala približne 300 až 500 m. Pokiaľ ide o to, či mohol
príslušník policajnej hliadky pozorovať vozidlo obžalovaného za kamiónom predtým, než ho zastavil,
ak by v mieste zastavenia bola vzdialenosť medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného 50 m, tak
podľa znalca určite mohol. V prípade, ak by sa pohyboval za kamiónom na úseku, ktorý predchádzal
miestu zastavenia, v mieste pred týmto zastavovaním sa jedná o relatívne dostatočný priamy úsek

komunikácie, ktorému smeru jazdy predchádza mierna pravotočivá zákruta. Dohľad na vozidlo Peugeot
z pozície príslušníka PZ pritom závisí od samotnej pozície príslušníka, od vzdialenosti vozidla Peugeot
za nákladným vozidlom, a od okamihu, resp. pozície vozidiel, v ktorej sa má dohľad na vozidlo Peugeot
vyhodnotiť. Je logické, že ak sa tieto vozidlá nachádzali vo väčšej vzdialenosti, nemusel vidieť Peugeot,
avšak ak boli bližšie, je samozrejmé, že dohľad na vozidlo Peugeot sa pre príslušníka „odkryl“. V

každom prípade vozidlo Peugeot bolo pre príslušníka PZ pozorovateľné v dostatočnej vzdialenosti na
to, aby mal príslušník PZ dostatok času na rozhodnutie, že toto vozidlo zastaví, a dostatok času na
to, aby toto zastavovanie začal uskutočňovať, nezávisle na tom, či samotný úkon zastavovania musel
vykonať náhle alebo nie. To znamená že na rozhodnutie, že zastavovanie uskutoční, mal príslušník
PZ po spozorovaní vozidla Peugeot rozhodne dostatok času, avšak ak sa vozidlo pohybovalo len 50

m za nákladným vozidlom, potom samotný akt zastavovania musel vykonať náhle. Zároveň, ak bola
vzdialenosť medzi vozidlom Peugeot a nákladným autom 50 m, potom medzi prejazdom jednotlivých
vozidiel ubehol čas približne 3,3 sekundy. V zmysle simulácie pohybu príslušníka PZ, resp. v zmysle
jeho výpovede, tento čas nie je dostatočný na to, aby vykonal úkon, ktorý popisuje, teda aby vošiel
do stredu jazdného pruhu vozidla Peugeot, začal dávať znamenie na zastavenie vozidla, aby vozidlo

Peugeot najskôr spomalilo, následne zrýchlilo, a aby príslušník stihol uskočiť. Na druhej strane je to
však dostatočný čas na to, aby vozidlo začal zastavovať, napr. znamením na zastavenie z okraja cesty.
Vstup príslušníka do jazdnej dráhy vozidla Peugeot by však jednoznačne vyvolal vysokorizikovú kolíznu
situáciu, ak by vzdialenosť medzi vozidlami bola 50 m a vozidlo Peugeot sa pohybovalo rýchlosťou
približne 55 km/hod. Čo sa týka údajov o nákladnom vozidle, v prípade že by toto bolo v mieste činu

zastavené, bolo by zistiteľné, do akej miery bolo naložené, a ak by malo aj tachografický záznam
jazdy, bolo by možné vyhodnotiť a nasimulovať jeho pohyb v podstate presne. Tým by sa pri simulácii
pohybuvozidielvylúčilanepresnosťpohybujednéhoznich,čímbypresnosťsimuláciebolavyššia,avšak
tachografický záznam jazdy nákladného vozidla by nám nedal odpoveď na otázku, v ktorom mieste vskutočnosti došlo k predchádzaciemu manévru. Znalec ďalej uviedol, že ak by v mieste zastavovania
vozidla obžalovaného bola skutočná vzdialenosť medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného Peugeot
Partner rovná 1000 metrov, resp. ak by časový odstup medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného v

mieste zastavovania vozidla Peugeot Partner bol rovný 2-3 minúty, potom je z technického hľadiska
neprijateľné,abynapredmetnomúsekukomunikáciedošlokpredchádzaniukamiónaosobnýmvozidlom
polície. Aj napriek technicky prijateľnému rozpätiu vstupných hodnôt výpočtu je z technického hľadiska
možné s istotou konštatovať, že za daného predpokladu vzájomnej vzdialenosti vozidiel rovnej 1000
m, resp. za predpokladu vzájomného časového odstupu 2-3 minúty, nemohlo dôjsť k predchádzaniu

kamióna ešte pred vrcholom stúpania. Ak by pritom bola v mieste zastavovania vozidla obžalovaného
skutočná vzdialenosť medzi jeho vozidlom a kamiónom rovná 50 m, potom by príslušník PZ nemal na
vykonanie ním deklarovaného pohybu dostatok času, teda nemal by dostatok času na to, aby vstúpil
od okraja cesty do stredu jazdného pruhu vozidla obžalovaného, začal dávať znamenie na zastavenie
vozidla, zareagoval na skutočný pohyb vozidla obžalovaného a tesne pred týmto vozidlom uskočil
smerom k okraju cesty. Zároveň znalec uviedol, že vzdialenosť medzi miestom, kde príslušníci PZ

zastavovali vozidlo obžalovaného a miestom, kde toto vozidlo narazilo do svahu priekopy, je v rozpätí
1900 až 1950 m.

Zo zápisnice o rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná dňa 4.10.2009 o 19.00 hod. v predmetnej trestnej veci
za účasti obžalovaného, svedkov Ľ. K., V. K., nezúčastnenej osoby, advokátskej koncipientky obhajcu

obžalovaného, vyšetrovateľov PZ a kriminalistického technika bolo zistené, že z nameraných hodnôt na
základe vyjadrenia obžalovaného, poškodeného Ľ. K. a svedka V. K., bolo vyšetrovateľom PZ zistené,
že ide o dve navzájom odlišné vyjadrenia týchto jednotlivých strán a to vyjadrenie obžalovaného na
jednej strane a vyjadrenie svedka - poškodeného a svedka na druhej strane. Výhrady obžalovaného k
výseku vegetácie vyhodnotil vyšetrovateľ za neopodstatnené, nakoľko táto nemohla mať vplyv na jeho

viditeľnosť, čo sa týkalo viditeľnosti dávaného znamenia na zastavenie motorového vozidla zo strany
poškodeného, vzhľadom na jeho miesto na vozovke počas tohto úkonu. Poškodený svoju polohu v čase
zastavovania osobného motorového vozidla označil ako polohu nachádzajúcu sa v strede jazdného
pruhu, v ktorom sa pohyboval obžalovaný so svojím vozidlom. Pôvodná vegetácia v čase udalosti mohla
obžalovanému len brániť vo výhľade na odstavené policajné motorové vozidlo. I samotný moment kedy

bolo toto znamenie na zastavenie zo strany poškodeného prvotne dávané, vzhľadom na podmienky
viditeľnosti v tom čase vyhodnotil vyšetrovateľ PZ za dostatočný k tomu, aby obžalovaný ako vodič
mohol vozidlo dostatočne a včas zastaviť. Taktiež i samotný spôsob, akým bolo toto znamenie dávané
a doba, po ktorú bolo dávané obžalovanému vyhodnotil vyšetrovateľ za dostatočný k tomu, aby na
toto mohol obžalovaný ako vodič reagovať, a ktoré nemohol prehliadnuť a to ani za podmienok, že

pred ním išlo nákladné motorové vozidlo vo vzdialenosti cca 50 metrov. Tvrdenie obžalovaného, že
záblesk červeného svetla zbadal počas jazdy z pravej strany, ktorému nevenoval svoju pozornosť, lebo
pozornosťakovodičvenovalnákladnémuvozidluidúcemupredním,možnopovažovaťzaúčelovéaviac
menej nepravdepodobné vzhľadom na jednotlivé vyjadrenia poškodeného a svedka. Pravdepodobné
by toto bolo len v prípade, že by poškodený dával ako príslušník PZ znamenie na zastavenie

predmetného vozidla časovo oneskorene, vzhľadom na okolo prechádzajúce nákladné vozidlo, ktoré
išlo cca 50 metrov pred vozidlom obžalovaného, ktorého takúto polohu poškodený a svedok vo svojich
výpovediach nepotvrdili. Vyšetrovateľ PZ sa však stotožňuje s výhradami obžalovaného týkajúcich sa
polohy motorového vozidla značky Peugeot v momente, kedy tento bol nútený pred týmto odskočiť mimo
vozovku, aby nedošlo k jeho zrážke. Túto vzdialenosť vyšetrovateľ PZ označil za hraničnú, resp. málo

dostatočnú k tomu, aby bezpečne takýto úkon poškodený vykonal.

Priebeh rekonštrukcie mal súd možnosť zistiť i z fotodokumentácie, ktorá bola pri tomto úkone vykonaná.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie mal súd možnosť zistiť, ako vyzeralo miesto

činu i vozidlo obžalovaného po havárii.

Z úradného záznamu OR PZ v B. ÚjaKP, odbor kriminálnej polície zo dňa 10.5.2009 bolo zistené, že
v predmetný deň bola v N. B. vykonaná previerka z dôvodu ošetrenia obžalovaného po autonehode.
Previerka bola vykonaná telefonicky s V.. B., ktorý uviedol, že osobne obžalovaného neošetroval,

ale so službukonajúcou lekárkou vec preberal, pričom uviedol, že obžalovaný bol ošetrovaný
najskôr na chirurgickej ambulancii a následne na neurológii. Podľa vyjadrenia V.. K., ktorá v tej
dobe vyšetrovala obžalovaného, všetky vyšetrenia po neurologickej stránke boli negatívne, pričom
obžalovaný nespolupracoval pri lekárskom vyšetrení a aj odmietol podpísať informovaný súhlas. Zvyjadrenia ošetrujúceho lekára nebol dôvod na hospitalizáciu. Uvedené skutočnosti boli zistené i z
lekárskych nálezov N. B..

Z odborného vyjadrenia botanickej záhrady UK Bratislava zo dňa 07.08.2009 bolo zistené, že listnaté
stromy a kry v čase skutku sú olistené mladým jasne zeleným lístím, baza čierna začína kvitnúť, slivky
(mirabelky) sú po odkvete s malými zelenými plodmi. Viditeľnosť na komunikácii mohla byť oproti
zimnému aspektu zhoršená z dôvodu olistenia drevín. Vegetácia ale nezasahuje do vozovky, ktorá je
prehľadná. Problematický sa môže zdať priestor za kríkmi na obrázku 5-6 (pohľad od Č. smerom do

obce B. a pohľad od kríkového smerom na obec Č.), ktoré zasahujú až k vozovke. Je to miesto, kde
na vozovku dopadá tieň koruny stromu. V auguste a septembri bude porast hustejší - na niektorých
miestach, kde ešte konáre nezasahovali do blízkosti komunikácie, budú prírastky dlhšie a môže vyplniť
ešte voľný priestor vedľa vozovky, olistenie bude tmavo zelené a celý porast bude mať väčšie množstvo
listov. Na obr. 5 a 6 v miestach, kde je na vozovke tieň z koruny stromov, sa v tesnej blízkosti nachádzajú
kríky, ktoré sú poškodzované prechádzajúcimi motorovými vozidlami, to znamená, že ich rozrastanie

sa smerom do vozovky je len minimálne. Na ostatných miestach môže byť porast širší o 10 - 40 cm.
Celkový pohľad na vozovku a lemujúcu zeleň sa zdá byť prehľadný. Či bolo verejného činiteľa vidieť a
do akej miery závisí od jeho postavenia na vozovke.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v B., odboru poriadkovej polície zo dňa 30.4.2013 súd zistil

nasledovné. Od policajtov ODI bolo zistené, že je síce pravda, že pri mieste nehody sa pristavil vodič
kamiónu, avšak policajti ODI vykonávali služobný zákrok voči vodičovi vozidla, teda voči obž. Q. K.,
a čo je omnoho dôležitejšie, prenasledovali spolucestujúceho, ktorého obžalovaný označil za stopára
a tento bol ozbrojený. Z tohto dôvodu policajti ODI museli plniť dva dôležité záujmy výkonu služby,
museli zadržať osobu podozrivú z útoku na verejného činiteľa a súčasne začať s vykonávaním pátrania

po druhej osobe, kde bolo podozrenie z nedovoleného ozbrojovania, prípadne ďalších trestných činov.
Vodič kamiónu nebol a ani nemohol byť žiadnym spôsobom obmedzovaný, a preto išiel z miesta preč,
jeho totožnosť je neznáma. Z tohto dôvodu nemohol byť ani následne v prípravnom konaní vypočutý ako
svedok. Počas vyšetrovania boli vyčerpané všetky možnosti na zistenie totožnosti konkrétneho vodiča
kamiónu s negatívnym výsledkom.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd obžalovaného Q. K. oslobodil spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. k. Pv 381/09-21 zo dňa 8.12.2009 pre zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, a to z dôvodu,
že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný Q. K. spáchanie trestnej činnosti poprel a tvrdil, že v kritickom čase išiel po predmetnej
ceste, pred ním išiel vo vzdialenosti asi 50 metrov kamión, kedy obžalovaný videl na pravej strane
vozovky v smere jeho jazdy záblesk červeného svetla, o ktorom si pôvodne myslel, že patrí cyklistovi
vyrážajúcemu z malého parkoviska, a až jeho spolujazdec - stopár, ktorému predtým zastavil v obci B.,

mu povedal, že tam boli policajti a idú ho zastavovať, načo sa obžalovaný obzrel a vošiel do priekopy.
Obžalovaný tvrdil, že počas jazdy venoval pozornosť nákladnému vozidlu pred sebou, a hoci záblesk
červeného svetla na pravej strane vozovky videl, stále sa venoval tomuto kamiónu a cestnej premávke,
lebo okrem záblesku svetla žiadneho príslušníka polície ani policajné auto nezbadal. Na druhej strane
svedok poškodený Ľ. K. a aj svedok V.Š. K. tvrdili, že svedok poškodený zastavoval obžalovaného v

súlade s internými predpismi policajného zboru a to tak, že vstúpil doprostred jazdného pruhu, kde dával
znamenie na zastavenie mávaním červeným svietidlom - svetelným kužeľom. Pri zastavovaní vozidla
mal odev podľa predpisu a na sebe reflexnú vestu svetlozelenej farby s reflexnými pásmi, ktoré pri
osvetlení žiaria. Vozidlo zastavoval krúživým pohybom, ktorý vykonal asi päťkrát. V čase zastavovania
vozidla stál v jazdnom pruhu obžalovaného, tak nejaké dva metre od kraja cesty. Spôsob zastavovania

vozidla obžalovaného potvrdil i svedok V. K.. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný s vozidlom
najskôr spomalil, znížil rýchlosť, avšak vzápätí rýchlosť pridal a pokračoval v jazde, čím ohrozil svedka
poškodeného Ľ. K., ktorý musel uskočiť do strany, aby neprišlo k jeho zrazeniu.

Vzhľadom k tomu, že záblesk červeného svetla, ktorý videl obžalovaný na pravej strane vozovky,

jednoznačne pochádzal z baterky poškodeného, ktorý túto držal v pravej ruke, javí sa ako
nepravdepodobné, že by obžalovaný videl záblesk červeného svetla, ale už nie reflexné prvky na odeve
policajta, žiariace pri ich osvietení. Pokiaľ by však príslušník PZ zastavujúci vozidlo obžalovaného
začal toto zastavovanie, spočívajúce vo vyjdení do stredu jazdného pruhu vozidla obžalovanéhos polkruhovým mávaním červeným svetlom, začal vykonávať časovo oneskorene vzhľadom na
vzájomnú vzdialenosť nákladného vozidla a vozidla obžalovaného, udávanú obžalovaným v čase jeho
zastavovania ako 50 m, a príslušníkmi PZ ako 300 až 500 m, prípadne aj viac metrov (1000 m, 2-3

minúty), mohol obžalovaný ako vodič prehliadnuť a včas nezareagovať na znamenie zastavenia dávané
príslušníkomPZ.Súdpretoprostredníctvomznalcazisťoval,akávzdialenosťmedzinákladnýmvozidlom
avozidlomobžalovanéhovčasejehozastavovaniabybolavzhľadomkvýpovediamvšetkýchúčastníkov
reálna, a či tu existoval dostatočný časový priestor na to, aby príslušník PZ bez ohrozenia seba či
ostatných účastníkov cestnej premávky vykonal postup určený na zastavovanie vozidiel v nočných

hodinách.

Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že je technicky neprijateľné, aby vzdialenosť
predmetných vozidiel v čase zastavovania vozidla obžalovaného bola rovná 1000 metrov, resp. aby
časový odstup medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného v mieste zastavovania vozidla obžalovaného
bol rovný 2-3 minúty, nakoľko by v tomto prípade nemohlo dôjsť k predchádzaniu nákladného vozidla

policajným vozidlom ešte pred vrcholom stúpania pred obcou Č., ktorú skutočnosť mal súd z výpovedí
obžalovaného aj svedkov preukázanú. Technicky prijateľné sú však tie verzie, v ktorých by predmetná
vzdialenosť vozidiel predstavovala 50 m, resp. 300 až 500 m., nakoľko v žiadnom z týchto prípadov
znalec jednoznačne nevylúčil, že by k prechádzaniu nákladného vozidla policajným vozidlom došlo
ešte pred vrcholom stúpania. Súd tak zistil, že do úvahy pripadá priebeh udalostí tak, ako ich uviedol

obžalovaný, ale tiež tak, ako ich uviedol svedok poškodený a druhý svedok, keďže nie je možné z
technickéhohľadiskapresnevyhodnotiťvzájomnúpolohujednotlivýchúčastníkovpredmetnéhočinu,ani
skutočnú rýchlosť vozidla obžalovaného v priebehu činu, a ani nie je možné presne zosynchronizovať
ich vzájomný pohyb.

Zároveň, pokiaľ by bola v mieste zastavovania vozidla obžalovaného skutočná vzdialenosť medzi
jeho vozidlom a nákladným vozidlom rovná len 50 m, tak ako to tvrdil obžalovaný, potom by podľa
znalca medzi prejazdom jednotlivých vozidiel ubehol čas len približne 3,3 sekundy, a príslušník PZ
by nemal na vykonanie ním deklarovaného pohybu dostatok času, teda dostatok času na to, aby
vstúpil od okraja cesty do stredu jazdného pruhu vozidla obžalovaného, začal dávať znamenie na

zastavenie vozidla, zareagoval na skutočný pohyb vozidla obžalovaného, a tesne pred týmto vozidlom
uskočil smerom k okraju cesty. Samotný akt zastavovania vozidla by však aj v takom prípade policajt
vykonať mohol, musel by ho však vykonať náhle a s možným následkom vzniku kolíznej situácie,
vzhľadom na potrebu jeho vstupu do jazdnej dráhy vozidla obžalovaného. Na druhej strane časové
rozpätie približne 3,3 sekundy je podľa znalca dostatočne dlhé na to, aby policajt vozidlo obžalovaného

zastavovať začal, napr. znamením na zastavenie z okraja cesty, čo by pri danej vzájomnej vzdialenosti
oboch áut (50 m) zodpovedalo verzii udalostí uvádzaných obžalovaným, keď tento údajne žiadneho
príslušníkaPZnevidel,alezazrellenzábleskčervenéhosvetlanakrajivozovky-začiatokúkonupolicajta
zastavujúceho vozidlo obžalovaného. Ani z tohto hľadiska tak nie je možné vylúčiť priebeh udalostí tak,
ako ho opísal obžalovaný.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď aj po vykonaní znaleckého dokazovania súd nemal
jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, súd rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1

Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.