Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8411010046.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v trestnej veci T.

G. Š.F. trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok 24. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného G. Š., I.. XX. J. XXXX O. N., M. G.Ý.
Z. O. N., B. Č.. XXXX/X, E. F. O. O. M. B. K., F..M.. O. N. spod obžaloby okresného Okresnej prokuratúry
N. z XX. J. XXXX podanej na Okresnom súde N. XX. J. XXXX pod sp.zn.: Pv XXX/XXXX B. M., ktorého
sa mal obžalovaný dopustiť tak, že XX. V. XXXX T. XX.XX K.., po asfaltom spevnenej ceste slúžiacej
ako príjazdová cesta k objektu závodu B. K., F..M.. O. N., od štátnej cesty č. III/06724, viedol v smere od

parkoviska pred objektom závodu k štátnej ceste č. R. osobné motorové vozidlo zn.: T. O., evidenčného
čísla N. XXX Z., kde pri vychádzaní na uvedenú komunikáciu nedal prednosť tam idúcemu osobnému
motorovému vozidlu zn.: T. F., evidenčného čísla XAXXXXX, medzinárodnej značky Č. L., vedenému
W. T. v smere od mesta N. X. T. W. M., okres Kežmarok, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených
vozidiel, pričom došlo k zraneniam W. T., ktorý utrpel tržnú ranu hlavy vľavo aj vpravo, a odreninu ľavého
lakťa a pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť do 1. augusta 2009,
ktorý skutok prokurátor v obžalobe právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného

zákona, pretože dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd T. M. O. E. B., F..M.., N. B. B., M. M. N. Č.. X, B., R.:
XXXXXXXX F. W. T., I.. XX.X.XXXX, M. G. Z. O. W. M., X. Č.. XXX/XX, T. N. s ich nárokmi na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok 18. februára 2011 podal na Okresný súd Kežmarok
obžalobu na G. Š. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože dospel k záveru, že obžalovaný inému
z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.

Obžalovaný na pojednávaní vypovedal, že 17. júla 2009 o 16.20 hod. viedol motorové vozidlo po ceste
odhydinárskychzávodovsmeromkukrižovatkesoštátnoucestouč.III/06724.Pritejtokrižovatkenebolo

žiadne zvislé ani vodorovné dopravné značenie. Pred vstupom do križovatky sa riadne presvedčil,
že nejde žiadne motorové vozidlo a odbočil doľava smerom na Kežmarok, pričom došlo k zrážke s
motorovýmvozidlompoškodenéhoprichádzajúcimodKežmarku.Poškodenýsakukrižovatkepribližoval
neprimerane vysokou rýchlosťou, preto si ho všimol až tesne pred zrážkou. Kolízii sa obžalovaný snažilzabrániť prudkým otočením volantu vpravo. V okamihu zrážky sa už vozidlo obžalovaného nachádzalo
na ceste Kežmarok - Malý Slavkov vo svojom jazdnom pruhu. Vozidlo poškodeného prešlo do jazdného
pruhu obžalovaného, kde narazilo do jeho prednej ľavej časti.

Z prečítanej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že 17. júla 2009 o 16.20 hod.
viedol obžalovaný motorové vozidlo zn.: T. O., s evidenčným číslom N.-XXXBA po ceste od závodov
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. smerom ku križovatke s cestou N. - W. M.. Pred križovatkou
obžalovaný zastavil a dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, smerom na Kežmarok. Pred vstupom

do križovatky vizuálne skontroloval situáciu a to najskôr pohľadom doľava a následne doprava. Keďže
nevidel prichádzať žiadne vozidlá, začal plynulo odbočovať doľava. Keď sa už na ceste Malý Slavkov
- Kežmarok bezpečne zaradil do svojho pravého jazdného pruhu, zbadal ako sa k nemu vysokou
rýchlosťou približuje vozidlo poškodeného, ktoré prechádzalo do jeho jazdného pruhu. Následne došlo
k takmer čelnej zrážke oboch vozidiel. K nárazu došlo pri pravom okraji cesty, v jazdnom pruhu
obžalovaného. Obžalovaný na hroziacu kolíziu reagoval strhnutím volantu vpravo. Nevedel si už

spomenúť, či pred zrážkou brzdil. Obžalovaný vyslovil názor, že príčinou nehody bola neprimeraná
rýchlosť poškodeného a jeho nesprávny spôsob jazdy (jazda v protismere.)

Svedok - poškodený W. T. vypovedal, že 17. júla 2009 viedol motorové vozidlo po ceste č. III/06724
smerom ku závodom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Ako sa približoval ku križovatke štátnej cesty

č.III/06724apríjazdovejcestyodobjektuhydinární,videl,žeodhydinárskychzávodovprichádzavozidlo
obžalovaného. Poškodený predpokladal, že obžalovaný svoje vozidlo pred križovatkou včas zastaví,
keďže bol na hlavnej ceste a mal prednosť v jazde. Keď si však uvedomil, že sa jeho predpoklady
nenaplnia, odbočením do protismeru sa snažil vyhnúť hroziacej zrážke. Viditeľnosť bola v tom čase
dobrá, bolo slnečné počasie. Poškodený tiež potvrdil, že pred križovatkou nebolo žiadne dopravné

značenie.

Z výpovede svedka R.. G. B., riaditeľa Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu v
Kežmarku súd zistil, že v čase nehody nebolo pri križovatke dopravné značenie, ktoré by vyznačovalo,
ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia. Až po dopravnej nehode (napriek tomu, že sa to vlastne nesmelo)

došlo k označeniu štátnej cesty číslo III/06724 ako hlavnej cesty, avšak na príjazdovej ceste značka
upozorňujúca, že ide o vedľajšiu cestu stále chýba. Svedok potvrdil, že spoločnosť Podtatranská hydina,
a.s. doteraz nepodala žiadosť o napojenie tejto príjazdovej cesty na štátnu cestu číslo III/06724.

Svedeckou výpoveďou T. Q., vedúceho autodopravy spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. mal súd

preukázané, že uvedená spoločnosť doteraz nepodala žiadosť o napojenie svojej príjazdovej cesty na
štátnu cestu č. III/06724. Táto príjazdová cesta bola vytvorená ešte pri výstavbe objektu hydinárskych
závodov.

Svedok W.. B. M., zástupca riaditeľa Odboru poriadkovej a dopravnej polície, OR PZ v Kežmarku

vypovedal, že vodič vedúci motorové vozidlo po príjazdovej ceste, ktorá nie je evidovaná v databáze
ciest, má pri vjazde na cestu evidovanú v databáze ciest povinnosť dávať prednosť v jazde vozidlám
idúcim po tejto ceste. Svedok však súčasne uznal, že vodič sa počas premávky nemá ako dozvedieť, či
jazdí po ceste, ktorá je evidovaná v databáze ciest. Mal by sa preto vždy orientovať podľa dopravného
značenia.

Z výpovede znalca z odboru cestná doprava R.. Š. H. súd zistil, že ani jeden z účastníkov nehody
neprekročil hranicu povolenej rýchlosti. Vodič T. F. prudkým brzdením reagoval na vzniknutú prekážku na
ceste,ktorúvytvorilT.O.prichádzajúcidokrižovatkysprava,vdôsledkučohosaT.F.dostaldošmyku,pri
ktorom sa dostal do protismerného jazdného pruhu. Ak by T. F. zostal vo svojom jazdnom pruhu, vozidla

by sa minuli. Obidvaja vodiči mali na križovatke dobré výhľadové pomery, minimálne 70 až 90 metrov.

Zo správy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku z 20. februára
2013 vyplynulo, že za štátnu cestu je považovaná len pozemná komunikácia, ktorá spája mesto
Kežmarok s obcou Malý Slavkov (cesta č. III/06724). Táto cesta je vo vlastníctve Prešovského

samosprávneho kraja a patrí pod Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja, oblasť
Poprad. Štátnu správu nad ňou vykonáva Obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií v Kežmarku.
Pokiaľ ide o cestu spájajúcu areál spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. so štátnou cestou č. III/06724,
Obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií v Kežmarku odkázal na Mestský úrad Kežmarok,Oddelenie dopravy a cestného hospodárstva, ktoré je príslušné na výkon štátnej správy vo veciach
miestnych a účelových komunikácií.

Zo správy Mestského úradu Kežmarok z 23. marca 2013 súd zistil, že komunikácia, ktorá slúži ako
prístup od štátnej cesty č. III/06724 do areálu Podtatranskej hydiny, a.s. nie je zaradená do evidencie
miestnych komunikácií mesta Kežmarok, a nie ani je vo vlastníctve či správe mesta Kežmarok.

Po vykonanom dokazovaní obžalovaný vyhlásil, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pretože

v trestnom konaní nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Predovšetkým sa nepreukázalo, že by obžalovaný
porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Na základe uvedeného obžalovaný súdu navrhol,
aby ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný tiež poukázal
na skutočnosť, že cesta vedúca od hydinární ku križovatke je aj v obžalobe označená ako príjazdová,
pričomtaktooznačenácestajepodľazákonač.135/1991Zb.opozemnýchkomunikáciáchtzv.účelovou

komunikáciou,nejdetedaonejakémiestonachádzajúcesamimocestu,čionejakúpoľnúcestu.Účelové
komunikácie slúžia aj k spojeniu s ostatnými pozemnými komunikáciami. Vzhľadom na to, že križovatkou
sapodľazákonaocestnejpremávkerozumiemiestovktoromsacestyprelínajúalebospájajú,pričompri
danej križovatke nebolo v čase nehody žiadne dopravné značenie, poukázal obžalovaný na ustanovenie
§ 20 ods. 2 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že ak chýba dopravné značenie, vodič je

povinný dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. Z uvedeného tak vyplýva, že poškodený bol
povinný dať prednosť v jazde obžalovanému, ktorý vo vzťahu k poškodenému prichádzal sprava. O
skutočnosti, že obžalovaný neporušil žiadnu zákonnú povinnosť svedčí podľa neho aj skutočnosť,
že na križovatke bolo (po nehode) dodatočne nainštalované dopravné značenie označujúce hlavnú
a vedľajšiu cestu, čím zo strany príslušných orgánov došlo k uznaniu, že príjazdová komunikácia od

objektu hydinární je riadna cesta, a nie nejaké miesto mimo cesty.

Poškodený poukázal na to, že už osem mesiacov pred nehodou obžalovaný pracoval v hydinárňach ako
vodič z povolania, a že v minulosti už raz bolo pri tejto križovatke umiestnené dopravné značenie, ktoré
za hlavnú považovalo cestu z Kežmarku do Malého Slavkova. Vzhľadom na tieto skutočnosti obžalovaný

musel vedieť ako sa správať na križovatke.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní uznal, že v čase nehody pri križovatke nebolo žiadne dopravné
značenie, uviedol však, že tento stav bol dôsledkom toho, že príjazdová cesta od objektu hydinární nie
je evidovaná v systéme pozemných komunikácií. Príjazdová cesta sa vytvorila ešte pri výstavbe objektu

Podtatranskejhydiny,a.s. prepotrebypremávkynákladnýcháutpodieľajúcichsanavýstavbe hydinární,
a až následne došlo k jej postupným úpravám a spevneniu asfaltom. K vydaniu príslušného rozhodnutia
azačleneniutejtocestymedzipozemnékomunikáciedoteraznedošlo,pretotútocestuvzmysleplatných
právnych predpisov na úseku dopravy (pri aplikácii trestnoprávnych predpisov) nemožno zaradiť pod
pojem „pozemná komunikácia.“ V uvedenom prípade tak nie je daná možnosť aplikácie ustanovenia §

20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávky v znení neskorších predpisov. Naopak do úvahy
prichádza len aplikácia ustanovenia § 21 zákona o cestnej premávke. Prokurátor následne poukázal
na osobou obžalovaného, ktorý od 18.11.2008 vykonáva pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s.
funkciu vodiča nákladných motorových vozidiel. V čase nehody obžalovaný už osem mesiacov, takmer
každodenne, prechádzal vozidlom cez kritický úsek, preto musel poznať miestnu dopravnú situáciu a

obvyklésprávaniesaúčastníkovcestnejpremávkynauvedenomúseku(vrátanesvojichkolegovvodičov
z povolania.)

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Tento skutkový
záver vyplýva predovšetkým z výpovede poškodeného ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania. V

rozpore s týmto záverom nie je ani výpoveď obžalovaného, ktorý síce spočiatku tvrdil, že pred vstupom
do križovatky zastavil a riadne sa presvedčil, či neprichádza nejaké vozidlo, avšak neskôr svoju výpoveď
zmenil, keď uviedol, že pri vstupe do križovatky sa riadil ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, a keď vyhlásil, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Podľa § 20 ods. 2
zákona o cestnej premávke sa na križovatke, pri ktorej chýba dopravná značka „Daj prednosť v jazde“

alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, prednosť v jazde riadi tzv. pravidlom pravej ruky, kedy vodič je
povinný dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. To znamená, že ak sa obžalovaný pri vstupe
do križovatky riadil týmto pravidlom, nemohol dávať prednosť zľava prichádzajúcemu poškodenému.Tento záver potvrdzuje aj ďalšie vyhlásenie obžalovaného, že žalovaný skutok nie je trestným činom.
Obžalovaný tým vlastne priznal, že skutok uvedený v obžalobe sa stal.

Po právnom posúdení zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obligatórnym
znakom objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je (okrem
iného) skutočnosť, že konanie páchateľa bolo spojené s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona. Podľa prokurátora obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona

č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože pri vchádzaní na cestu nedal
prednosť v jazde po nej idúcemu vozidlu poškodeného. S týmto právnym názorom však nemožno
súhlasiť.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o cestnej premávke“) pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty,

z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny je vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu
idúcemu po ceste.

Pre zodpovedanie otázky, či obžalovaný porušil povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona o cestnej
premávke bolo najprv nevyhnutné odpovedať na otázku, či príjazdovú cestu (cestu v bežne používanom

slova zmysle - pozn. súdu) od závodov Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 možno považovať
za cestu podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke alebo či ide len o miesto mimo cesty, poľnú cestu,
lesnú cestu, cestičku pre cyklistov resp. miesto, ktoré je súčasťou obytnej alebo pešej zóny.

V § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke sa pre účely ďalšieho použitia pojmu (v zákone o cestnej

premávke, teda aj pre účely ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke) ako cesta (cesta v
širšom slova zmysle) definuje : diaľnica, cesta (cesta v užšom slova zmysle), miestna komunikácia a
účelovákomunikácia.Zuvedenéhovyplýva,žezacestuvzmysle§21ods.1zákonaocestnejpremávke
možno podľa § 2 ods. 1 považovať (okrem iného) účelovú komunikáciu. Zákon výslovne uvádza slovné
spojenie „účelová komunikácia“, bez ďalšieho špecifikujúceho dodatku, preto ho treba vykladať tak, že

ide o akúkoľvek účelovú komunikáciu. Rozlišovať účelovú komunikáciu slúžiacu pre verejnosť a účelovú
komunikáciu slúžiacu na prevádzku alebo správu súkromnej spoločnosti tak nemá žiadny zmysel.

K ustanoveniu § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke pripojil zákonodarca poznámku (pod čiarou)
1, ktorou (vo vzťahu k použitým pojmom - diaľnica, cesta (cesta v užšom slova zmysle), miestna

komunikácia a účelová komunikácia) odkazuje na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestného zákona) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného

významu, určenia a technického vybavenia na :

a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Z uvedeného vyplýva, že pojem cesta podľa zákona o cestnej premávke (cesta v užšom slova zmysle) je
totožný s pojmom cesta podľa cestného zákona a pojem cesta podľa zákona o cestnej premávke (cesta
v širšom slova zmysle) je totožný s pojmom pozemná komunikácia podľa cestného zákona.

Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou
podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, pretože slúži spojeniu výrobného závodu spoločnosti Podtatranská
hydina, a.s. s inou pozemnou komunikáciou (cestou č. III/06724.) Ako každá účelová komunikácia budetáto príjazdová cesta cestou podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a tým pádom aj cestou podľa
§ 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Podľa § 4a ods. 1 cestného zákona cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú
pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo
súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice,
terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a
cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení.

Podľa § 4a ods. 2 cestného zákona účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou nových
ciest alebo zaradením miestnych komunikácií, prípadne účelových komunikácií do cestnej siete. Cesty,
ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do
siete miestnych komunikácií alebo preradiť medzi účelové komunikácie alebo zrušiť.

Z ustanovenia § 4a ods. 1 cestného zákona vyplýva, že účelové komunikácie slúžiace prevažne na
prevádzku alebo správu železničných staníc, terminálov kombinovanej dopravy, letísk pre pravidelnú
verejnúdopravuaverejnýchprístavov,ktoréuvedenéobjektyspájajúscestamialebodiaľnicaminepatria
do cestnej siete (podľa cestného zákona.) Cestná sieť (sieť ciest podľa cestného zákona) je pojem
používaný cestným zákonom, nie aj zákonom o cestnej premávke.

Z ustanovenia § 4a ods. 2 cestného zákona vyplýva, že pre potreby účelného usporiadania cestnej siete
možno niektoré účelové komunikácie zaraďovať do cestnej siete. Podľa tohto ustanovenia tiež možno
vyradiť z cestnej siete (niektoré) cesty, ktoré nie sú potrebné na jej účelné usporiadanie a preradiť ich
medzi účelové komunikácie alebo ich zrušiť.

Z citovaných právnych ustanovení tak vyplýva, že je nevyhnutné rozlišovať pojem cesta podľa § 21 ods.
1 zákona o cestnej premávke (v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a pojem cesta podľa
cestného zákona.

Pre účely rozhodnutia, či obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona o cestnej
premávke je však rozhodujúce výlučne chápanie cesty podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke
(v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke.)

Ako už bolo uvedené vyššie, príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724

je cestou podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a nie miestom mimo cestu, poľnou cestou,
lesnou cestou, cestičkou pre cyklistov resp. miestom, ktoré je súčasťou obytnej alebo pešej zóny, a preto
sa na obžalovaného povinnosť o prednosti v jazde ustanovená v § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke
nevzťahovala.

Podľa § 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke je križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú
alebo spájajú.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste
označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať

prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste
okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa§22ods.2zákonaocestnejpremávkeakprednosťvjazdenevyplývazodseku1,vodičjepovinný
dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Križovatka cesty č. III/06724 a príjazdovej cesty od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. je križovatkou podľa
§ 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, pretože obidve pretínajúce sa cesty sú cestami podľa
§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v čase nehody pri križovatke chýbalo dopravné
značenie vyznačujúce, ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia, a preto obžalovaný pri vstupe do
križovatky nemal povinnosť dávať prednosť zľava prichádzajúcemu vozidlu poškodeného. Naopakobžalovaný mal podľa § 22 ods. 2 zákona o cestnej premávke (vo vzťahu k poškodenému) prednosť
v jazde.

Z uvedeného dôvodu nemožno skutok spočívajúci v tom, že obžalovaný vošiel do križovatky a nedal
pritom prednosť v jazde zľava prichádzajúcemu poškodenému, v súvislosti s ktorým došlo ku škodám
a zraneniam uvedeným v obžalobe, považovať za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona. Chýba tu totiž podstatný obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu, a to skutočnosť,
že konanie obžalovaného bolo spojené s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení z 30. apríla 2012, sp.zn.: 1To 48/2012 zaviazal Okresný súd
Kežmarok, aby na novom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal listinné dôkazy, o ktoré opieral svoj
predchádzajúci rozsudok, a pri poukázaní na ustanovenie § 4a ods. 1 zákona o cestnej premávke mu
prikázal, aby sa zaoberal otázkou, či príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č.
III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou pre verejnosť alebo účelovou komunikáciou na prevádzku

a správu objektu Podtatranskej hydiny, a.s., ako aj aby sa zaoberal otázkou či táto príjazdová cesta je
zaradená do siete účelových komunikácií v meste Kežmarok, resp. v okrese Kežmarok.

Súd rešpektujúc pokyny Krajského súdu v Prešove podľa § 269 Trestného poriadku na pojednávaní
prečítal všetky listinné dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie.

Súd sa takisto (v zmysle pokynu odvolacieho súdu) zaoberal otázkou, či príjazdová cesta od areálu
Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou pre verejnosť alebo
na prevádzku a správu objektu Podtatranskej hydiny, a.s., ako aj otázkou či táto príjazdová cesta je
zaradenádosieteúčelovýchkomunikácií vmesteKežmarok,resp.vokreseKežmarok,keďObvodnému

úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku, OR PZ, Okresnému dopravnému
inšpektorátu Kežmarok, ako aj Mestu Kežmarok zaslal písomné výzvy na vyjadrenie sa k uvedeným
otázkam.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjazdová cesta nie je zaradená do evidencie komunikácií

mesta Kežmarok, nie je vo vlastníctve mesta Kežmarok, pričom toto mesto nevykonáva jej správu a
údržbu. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku vo svojej odpovedi
odkázal na mesto Kežmarok, ktoré má zabezpečovať štátnu správu účelových a miestnych komunikácií.

Skutočnosť, že predmetná príjazdová cesta slúži na prevádzku a správu objektu Podtatranskej

hydiny, a.s. vyplynula zo svedeckej výpovede T. Q., vedúceho autodopravy B. K., F..M.. podľa ktorej
príjazdovácestabolavytvorenáprivýstavbeobjektuhydinárníprepotrebypremávkynákladnýchvozidiel
podieľajúcich sa na výstavbe objektu hydinární, ako aj zo svedeckej výpovede R.. G. B., ktorý uviedol,
že spoločnosť B. K., F..M.. doteraz nepodala žiadosť o napojenie príjazdovej cesty na štátnu cestu
číslo III/06724. Svedok pritom dodal, že ako riaditeľ Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Kežmarku, s tým nemohol nič urobiť, pretože iniciatíva v tomto smere mohla byť len
na uvedenej spoločnosti. Z tejto výpovede tak vyplynulo, že ak by príjazdová cesta bola účelovou
komunikáciou, ktorá slúži potrebám verejnosti, nemohla by byť na podanie takejto žiadosti výlučne
oprávnená súkromná spoločnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k zisteniu, že príjazdová cesta od areálu B. K., F..M..
ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou na prevádzku a správu objektu B. K., F..M..,
pričom táto cesta nie je v evidencii komunikácií mesta Kežmarok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vykonal všetky nariadené úkony odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora a poškodeného spočívajúcu v tvrdení, že čase nehody obžalovaný
už osem mesiacov, takmer každodenne, prechádzal vozidlom cez kritický úsek, preto musel poznať
miestnu dopravnú situáciu a obvyklé správanie sa účastníkov cestnej premávky na uvedenom úseku
(vrátane svojich kolegov vodičov z povolania), súd uvádza, že obvyklé správanie sa účastníkov cestnej

premávky na križovatke, ktoré je v rozpore so zákonom predpísanými pravidlami cestnej premávky nie je
podstatné. Pravidlá cestnej premávky sa nevytvárajú na základe všeobecne uznávaných zvyklostí, ale
sú výlučne určené formou zákona. Skutočnosť, že sa väčšina účastníkov cestnej premávky na danom
úseku dlhodobo správala v rozpore so zákonom nemôže byť v neprospech obžalovaného.Vzhľadom na uvedené súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku rozhodol, že oslobodzuje
obžalovaného spod obžaloby pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože skutok nie

je trestným činom.

Na záver súd poznamenáva, že ak by sa aj v konaní preukázalo tvrdenie obžaloby, že príjazdová cesta
od areálu B. K., F..M.. ku ceste č. III/06724 nie je cestou podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke,
a že ak by aj obžalovaný mal podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke (objektívne) povinnosť dať

prednosť v jazde vozidlu poškodeného idúcemu po ceste, súd by bol aj tak nútený obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť, pretože skutok obžalovaného by ani v tomto prípade nebol trestným činom.

Obžalovaný by totiž nenaplnil obligatórny znak subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona, ktorým je zavinenie. Na spáchanie uvedeného trestného činu síce postačuje
aj len nedbanlivostné zavinenie, avšak obžalovaný ako účastník cestnej premávky (hoci zamestnaný v

hydinárňach a dennodenne jazdiaci po tejto ceste) by (bez dožiadania na príslušné orgány) nemohol
vedieť, či príjazdová cesta, ktorá je riadne upravená a spevnená asfaltom, a teda pôsobí ako riadna
cesta, v skutočnosti nie je cestou v zmysle zákona o cestnej premávke, ale je len miestom mimo cestu,
poľnou cestou atď., z ktorého sa vychádza na inú (riadnu) cestu.

Opačný názor by viedol k tomu záveru, že vodič motorového vozidla predtým ako sa dopraví na
zamýšľané miesto, si musí v evidenciách príslušných orgánov overiť, či všetky cesty, po ktorých plánuje
ísť, sú riadne evidované ako cesty alebo ide len o zdanlivé cesty, ktoré oficiálne neexistujú. Takúto
povinnosť mu žiadny zákon neukladá, pričom podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho
nemožno nútiť robiť to, čo zákon neukladá.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd podľa § 288 ods. 3
Trestného poriadku osobitným výrokom odkázal oboch poškodených s ich uplatnenými nárokmi na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
Prešove podaním adresovaným tunajšiemu súdu.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade
neprítomnosti takej osoby pri vyhlásení rozsudku, je oznámením doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok.

V Kežmarku, 24. novembra 2014