Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/304/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234615
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113234615.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne: W. O., A.. X.X.XXXX,

W. N. X, XXXXX F., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom
Remetom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.
s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s
návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

z a s t a v u j e konanie o návrhu žalovaného na prerušenie konania,

o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 5.10.2013

do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku,

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 5.10.2013,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo
výške 326,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobným návrhom súdu doručeným 28.11.2013 domáhala toho, aby súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, č.k. XC/XXX/XXXX z 5.10.2013, aby odložil vykonateľnosť tohto

rozhodcovského rozsudku a aby žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov s konaním jej
vzniknutých.
V dôvodoch žalobného návrhu žalobkyňa uviedla, že rozhodcovským rozsudkom zrušenia ktorého sa
domáha,bolojejuloženézaplatiťžalovanémusumu378,33eurazdôvoduneplateniapoistnéhoataktiež
nahradiť trovy vo výške 230 eur. Žalovaný ako žalobca v konaní, v ktorom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka na uzavretí ktorej
mala sa so žalovaným dohodnúť. S týmto tvrdením žalovaného však nesúhlasí. Rozhodcovská doložka

je neplatná pri uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 20.10.2007, nemala možnosť oboznámiť sa s celým
návrhom na uzavretie zmluvy a pripojenou rozhodcovskou doložkou. Arbitrážny súd Košice nemal teda
právomoc na vykonanie rozhodcovského konania. Konanie pred rozhodcovským súdom je konaním,
v ktorom zmluvné strany majú nerovnoprávne postavenie. Žalobkyňa taktiež navrhla, aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa žalobou domáha.

Žalovaný žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nie

sú zákonné dôvody. Podľa žalovaného súd by mal na prejednávanú vec priamo aplikovať smernicu
93/13/EHS s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, z ktorého vyplýva,
že poistných zmlúv sa vyslovene netýka. Transpozícia tejto smernice bola zaťažená hrubou prekladovou
chybou pri preklade do slovenského jazyka. V tejto situácii je na mieste dovolávať sa priameho účinkusmernice 19. odôvodnenie smernice 93/13/EHS formuluje aj iné zo zámerov (cieľov) smernice a dotýka
sa práve poistnej zmluvy. Toto odôvodnenie znie tak, že „zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy,
ktorých podmienky definujú a opisujú poistné riziko, zodpovednosť poisťovateľa neboli podriadené

takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného
spotrebiteľom“. 19. odôvodnenie smernice tak stanovuje výnimku pre jednu so spotrebiteľských zmlúv
a to poistnú zmluvu. Pokiaľ žalobkyňa žiada napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť z porušenia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v danom prípade nie je z tohto hľadiska žiaden dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia žalobkyňou o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

sú nepravdivé, rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnoupodmienkouvspotrebiteľskejzmluveajepretoplatná.Uvedenájevosobitnýchzmluvných
dojednaniach k poistným zmluvám. Osobitné zmluvné dojednania žalobkyňa podpísať nemusela. Pokiaľ
by rozhodcovskú doložku nepodpísala, ale by odmietla, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok poistného
vzťahu. Žalobkyňa ako poistník bola taktiež na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy
osobitne poučená a upozornená na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,

so spôsobom zániku poistnej zmluvy, aj o tom, že ešte pred uzavretím poistenia má právo požiadať
o akékoľvek vysvetlenie, doplnenie informácie o produkte, či požiadať o ďalšie dojednanie. Záznam
o požiadavkách žalobkyňa akceptovala. Tým, že žalobkyňa podpísala dohodu o rozhodcovskom
konaní, došlo v prípade poistnej zmluvy, ktorú s ním uzavrela k zníženiu predpokladaných nákladov
zahrnutých do ceny poistenia pre ňu ako poistníka, čím získala materiálnu výhodu. Pokiaľ žalobkyňa

v žalobnom návrhu namietala porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa,
svoje tvrdenia nekonkretizovala, rozhodcovská doložka nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, pretože svojim obsahom žalovanému nepriznáva viac práv
ako žalobcovi. Žalovaný konal v dobrej viere, vychádzal z toho, že obsah záznamu verne a pravdivo
popisuje priebeh kontraktácie medzi ním a žalobkyňou. Žalovaný dodržal, na čo sa zaviazal, poistnú

zmluvu porušila žalovaná.

Účastníci konania sa v jeho priebehu pokúsili o zmierne vyriešenie celej záležitosti osobitne s
prihliadnutím na tvrdenie žalobkyne, že ani neexistoval skutočný dôvod pre to, aby bolo začaté
rozhodcovské konanie, nakoľko poistnú zmluvu, ktorú uzavrela so žalovaným včas zrušila preukazujúc

svoje tvrdenie korešpondovaním so žalovaným; k zmiernemu vyriešeniu nedošlo, žalovaný poukázal
na to, že v jeho evidencii nenachádza sa žiadna písomnosť, ktorá by potvrdzovala to, že obsahom
písomnosti, ktorú žalobkyňa žalovanému doporučene zaslala, bolo zrušenie poistnej zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami predloženými alebo označenými

účastníkmi konania. Dokazovanie vykonal listinami zo spisu Arbitrážneho súdu Košice, výsluchom
žalobkyne ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 20.10.2007 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatváraní poistnej

zmluvy žalobkyňa podpísala záznam o požiadavkách a potrebách klienta, v záhlaví ktorého je okrem
iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na
ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne platných od 1.1.2007.
Pri uzatvorení poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so všeobecnými

poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok sú aj
osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve XXXXXXXXXX, podľa ktorých žalobkyňa so
žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo výsluchu pred súdom uviedla, že pri pospisovaní zmluvy a ostatných listín, ktoré
podpisovala v súvislosti s uzatváraním poistnej zmluvy nebola informovaná o tom, čo je zmyslom
rozhodcovského konania. U žalovaného mala v minulosti už uzatvorenú poistnú zmluvu, u ktorej
niekoľko rokov platila poistenie. Sprostredkovateľka poistenia jej vysvetľovala skôr dôvody, pre ktoré by

mala uzatvoriť novú poistnú zmluvu a zrušiť starú. Až neskôr v domácom prostredí si uvedomila, že
uzatvorenie novej poistnej zmluvy je pre ňu vlastne nevýhodné a preto túto poistnú zmluvu v lehote,
ktorá jej to umožňovala, aj zrušila a to písomne. Žalovaný však tvrdil, že žiadne oznámenie o zrušení
poistnej zmluvy neeviduje, čo však nemôže byť pravdou, nakoľko z korešpondencie, ktorú od nehodostala vyplýva, že touto písomnosťou disponovať musel. Na všetky tieto skutočnosti poukazovala aj v
rozhodcovskom konaní, predložila listiny, na ktoré však nebol braný zreteľ.

Pod sp. zn. XC/XXX/XXXX vydal dňa 5.10.2013 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia
pojednávania rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom vo veci Rapid life životná poisťovňa a.s.,
IČO: 31690904 ako žalobcu proti W. O.A., A.. X.X.XXXX ako žalovanej rozhodcovský rozsudok,
ktorým žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 378,33 eura s 5% úrokom z omeškania
ročne od 30.11.2009 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 230 eur. Z

odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú má W. O. spoločnosti Rapid life životná
poisťovňa, a.s. zaplatiť je pohľadávkou poisťovne, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2007. Trovy konania vyplývajú zo sadzobníka trov
rozhodcovského konania; rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 4.11.2013.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto

okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku, žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.V žalobe konkrétne uviedla, že má za to, že rozhodcovská doložka nebola v poistnej zmluve platne
uzatvorená a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čím došlo k porušeniu jej práv spotrebiteľky.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným 20.10.2007 je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou, keďže zmluvu
uzatvorila ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej
veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a
s pripraveným znením bola žalobkyni predložená na podpis.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, formulovaná je vo
všeobecných poistných podmienkach žalovaného, v článku XV. Podľa tejto doložky všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
v poistnej zmluve tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu

a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu znemožňuje brániť si svoje práva v
konaní pred všeobecným súdom.

Žalovaný mal za to, že záväzkový zmluvný vzťah, v rámci ktorého bola dojednaná aj rozhodcovská
doložka neobsahuje neprijateľnú podmienku, pretože rozhodcovská doložka bola dojednaná

individuálne, o čom svedčí to, že je upravená v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobkyňa
podpísala osobitne a osobitne podpísala aj všeobecné podmienky žalovaného. Naviac, podľa
žalovaného, žalovaný tým, že so žalobkyňou podpísal osobitné zmluvné podmienky len akceptoval
jej vôľu riešiť spory v rozhodcovskom konaní, pričom táto vôľa žalobkyne mala byť prejavená v ňou
podpísaných záznamoch o požiadavkách a potrebách klienta, ktoré mali byť vyhotovené pred samotným

uzatvorením poistnej zmluvy.

Rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberal sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. XCdo X/XXXX, XCdo XX/XXXX, XCdo XX/XXXX, a to práve v kontexte s
tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných

poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal
za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so
spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie
je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je
to,žespotrebiteľovisafaktickyodopieramožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdomčímreálne

dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu,
pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd Českej republiky. Z jeho rozhodnutia sp. zn. G..
Ú. XXXX/XXXX vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia
rozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.

j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť,
priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného
žalovaným, podmienky rovnakého zaobchádzania podľa názoru súdu nespĺňajú. Požiadavka ústneho

prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal
uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského
súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku.
Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanierozhodcovského súdu, ktorý zvolil žalovaný nezaručuje porovnateľné procesné práva aké sú v súdnom
konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá

sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj
jeho činnosť má charakter podnikania.

Žalovaný argumentoval nesprávnym prekladom smernice. Samotné znenie smernice má význam pre
postup súdu pri výklade ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho úvahy pre posúdenie

veci, ktorá bola predmetom konania neboli rozhodujúce. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je platné a vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sporné rozhodcovské doložky v
poistných zmluvách je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. V tomto zmysle bez významu
bola aj skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky,
ktorá bola uvedená v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Táto okolnosť nemôže ovplyvniť záver o tom,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ako rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a zo zákona neplatná. Odstúpiť pritom možno len od právneho úkonu, ktorý je
platný.

Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka v poistnej
zmluve, ktorú žalobkyňa uzatvorila so žalovaným nebola individuálne dojednaná. Individuálnym

dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok
žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách
klienta boli vopred predformulované všeobecné informácie o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom
konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania
boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov
(§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská zmluva
nebola uzatvorená platne. Z uvedených dôvodov súd na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a
j) zákona č. 244/2002 Z. z. žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku zrušil; na návrh žalobkyne v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.

rozhodol aj o odložení vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Z dôvodu dispozičného úkonu žalovaného realizovaného pred začatím pojednávania súd rozhodol
o zastavení konania v časti, ktorou sa domáhal toho, aby súd rozhodol o prerušení konania do
právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. G.. J. XXX/XXXX.

O trovách konania rozhodol súd na základe zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku.Žalobkyňabolavkonaníplneúspešná,mápretoprávonaplnúnáhradu
účelných trov, ktoré jej s konaním vznikli. Titulom trov právneho zastúpenia žiadala priznať náhradu
trov za 7 úkonov právnej pomoci, ktoré žiadala priznať spolu vo výške 396,11 eura a to za tieto úkony

právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia z 22.11.2013, 2. podanie žaloby na súd z 26.11.2013,
3. stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 8.5.2014, 4. 5. účasť na pojednávaní 15.5.2014 a 17.6.2014,
6. rokovanie so žalobkyňou zo 14.11.2014 a 7. účasť na pojednávaní 18.11.2014. Súd okrem úkonu
rokovanie s klientom so 14.11.2014 mal ostatné úkony právnej služby za účelné. Neúčelnosť žiadanej
náhrady za úkon rokovanie s klientom spočívala podľa názoru súdu v tom, že obsahom tohto rokovania

nemohli byť žiadne ďalšie skutočnosti ako tie, ktoré museli byť jej právnemu zástupcovi známe už pri
podaní žaloby na súd. Naviac záznam z tohto rokovania žalobkyňou ani je podpísaný. To znamená,
tento úkon nebol súdu ani preukázaný. Výšku trov právneho zastúpenia súd kvantifikoval v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z., keď hodnota úkonov pod č. 1, 2, 3 a 6 bola vo výške 61,87 eura podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky a hodnota úkonov pod č. 4 a 5 vo výške po

15,47 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 a ods. 4 tejto vyhlášky. K jednotlivým úkonom
právnej služby súd pripočítal aj režijný paušál a to k úkonom pod č. 1 a 2 vo výške po 7,81 eura a k
ostatným po 8,04 eura. Spolu súd trovy u právneho zastúpenia žalobkyne kvantifikoval čiastku 326,20
eura a k zaplateniu náhrady trov konania v tejto výške uložil žalovanému v lehote a s miestom plnenia
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).