Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/504/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8598899895
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8598899895.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľky A. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L., ul. D. XX a proti odporcovi Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, okr. L.,
L. a P., za účasti matky navrhovateľky A. G., rod. Y., nar. X.X.XXXX, bytom P. č. X, t.č. D. X, XXXX. Z., K.
v konaní o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že odporca Y. C., nar. XX.XX.XXXX je otcom A. Y., nar. XX.X.XXXX z matky A.

Y., nar. X.X.XXXX.

II. Odporca Y. C. je p o v i n n ýprispievať na výživu A. Y. sumou vo výške 11 eur mesačne za obdobie
od 9.6.1995 do 31.12.1998, vo výške 13 eur mesačne za obdobie od 1.1.1999 do 31.12.2001, vo výške
15 eur mesačne od 1.1.2002 do 31.3.2005, vo výške 20,71 eur mesačne od 1.4.2005 do 30.6.2005,
vo výške 21,41 eur mesačne od 1.7.2005 do 30.6.2006, vo výške 22,61 eur mesačne od 1.7.2006 do
30.6.2007, vo výške 23,30 eur mesačne od 1.7.2007 do 30.6.2008, vo výške 24,50 eur mesačne od

1.7.2008 do 30.6.2009, vo výške 25,36 eur mesačne od 1.7.2009 do 30.6.2010, vo výške 25,38 eur
mesačne od 1.7.2010 do 30.6.2011, vo výške 26,00 eur mesačne od 1.7.2011 do 30.6.2012, vo výške
26,65 eur mesačne od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumu 26,65 eur, vo výške 27,13 eur mesačne od 1.7.2013
až do času, kedy sa A. Y. bude môcť sama živiť, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa
tohto ktorého mesiaca vopred k jej rukám.

III. Odporca Y. C. je p o v i n n ý splatiť zaostalé výživné pre A. Y. za obdobie od 9.6.1995 do
11.11.2014 vo výške 4.371,74 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Štát n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania voči účastníkom.

V. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka navrhovateľky sa návrhom doručeným súdu dňa 9.6.1998 domáhala vydania rozsudku, ktorým

by súd určil, že otcom v tom čase mal. navrhovateľky je odporca a rozhodol o rodičovských právach a
povinnostiach rodičov.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom žila ako druh a družka od apríla 1992 do decembra 1992.
Žili v mieste bydliska odporcu, kde matka navrhovateľky v tom čase pracovala v reštaurácii Povratak. V
decembri 1992 sa matka navrhovateľky vrátila z bývalej Juhoslávie a po lekárskej prehliadke zistila, že je

gravidná.Otejtoskutočnostiodporcovinapísalaatiežsasnažilasnímspojiťajtelefonicky,nepodarilosa
jej však nadviazať s ním kontakt. Za odporcom už nevycestovala, nakoľko v Juhoslávii bola v uvedenom
období vojna. Aj naďalej sa snažila s odporcom skontaktovať písomne, na listy však nedostala žiadnuodpoveď. Po vojne matka navrhovateľa opakovane zaslala odporcovi list, ktorý sa jej nevrátil, preto sa
domnieva, že list si prevzal. Vzhľadom k tomu, že s odporcom mala pohlavný styk v čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa, žiadala návrhu vyhovieť.

Odporca po tom, ako sa súd dlhší čas pokúšal o zistenie adresy jeho pobytu, sa k návrhu vyjadril pri
výsluchu pred dožiadaným súdom príslušným podľa bydliska odporcu. S návrhom nesúhlasil. Uviedol,
že je pravdou, že v období od apríla 1992 do novembra 2012 mal pohlavný styk s matkou navrhovateľky,
ktorá pracovala ako čašníčka v Boči v bare u jeho brata. Keďže boli vojnové roky, bol často neprítomný

kvôli vojnovým povinnostiam a od jemu blízkych ľudí z dediny počul, že matka navrhovateľky mala v
tom čase vzťahy aj s inými mužmi. Medzi nimi nešlo o žiadny vážny vzťah, iba si spolu niekoľkokrát a
nepravidelne vyšli. Vyslovil domnienku, že nie je otcom v tom čase mal. A., preto sa nechcel podrobiť
krvnej skúške na určenie otcovstva, ktorú vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebnú.

Matka navrhovateľky k vyjadreniu odporcu uviedla, že nie je pravdou, že odporca bol často neprítomný.

Spolu žili a spali v dome jeho brata. Navrhla preto, aby sa odporca podrobil krvnej skúške.

Súd doručil účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil
pojednávanie. Zároveň nariadil znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia otcovstva
odporcu k navrhovateľke.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 19.8.2014 uviedla, že je v súčasnosti študentkou 3. ročníka vysokej
školy, a to na SPÚ v Nitre. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 ospravedlnila a súhlasila, aby
súd konal v jej neprítomnosti.

Odporca sa pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na cestovanie, ako aj z
dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav má problémy s pohyblivosťou. Pred dožiadaným súdom
v Bosne a Hercegovine po vykonaní znaleckého dokazovania sa k záverom znaleckého posudku
nevyjadril. K svojím osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 125 KM (konvertibilná marka), lebo je ťažko ranený do ľavého chodidla, ktoré mu bolo

odstránené a preto nosí protézu. Žiadne iné príjmy nemá. Žije so svojou manželkou a dvoma deťmi vo
veku 7 a 14 rokov v rodinnom dome, ktoré nie je jeho vlastníctvom, patrí jeho rodine. Žiaden majetok
nemá. Jeho manželka je nezamestnaná. Prežívajú aj vďake pomoci manželkinej rodine. Žiadne ďalšie
vyživovacie povinnosti nemá. Rozhodnutie ponechal na uvážení súdu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výpoveďou navrhovateľky a odporcu, písomnými
vyjadreniami matky navrhovateľky a kolízneho opatrovníka navrhovateľky (v čase, keď bola maloletá),
listinnými dôkazmi - najmä rodným listom navrhovateľky, potvrdení o štúdiu, znaleckým posudkom č.
23/2013, rozhodnutím vlády Brčko Dištriktu č. UP-05-1624-2/05 zo dňa 29.10.2005, správy z vyšetrenia
č. 565/05, zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.X.XXXX sa narodila mal. A. Y., ktorá má v rodnom liste iba matku A. Y. (t.č. G.). Otec v
rodnom liste nie je uvedený. Matka navrhovateľky sa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa pohlavne
stýkala s odporcom, čo nepopieral ani samotný odporca. Zo znaleckého posudku Prof. RNDR. Ivana
Bernasovského, DrSc. č. 23/2013 vyplýva, že po vykonaní analýzy DNA navrhovateľky, jej matky a

odporcu je pravdepodobnosť otcovstva odporcu k navrhovateľke 99,9999%, teda otcovstvo odporcu k
navrhovateľke je možné pokladať za prakticky dokázané.
Odporca je invalidný dôchodca, dňa 6.7.1993 bol zranený počas vykonávania vojenskej služby od
šrapnela nášľapnej míny, telesné postihnutie predstavuje 60% a je trvalé. Explóziou míny utrpel odporca
poškodenieľavejruky,ľavéhoramenaakrkuaamputáciuchodidla.RozhodnutímvládyBrčkoDištriktuč.

UP-05-1624-2/05 zo dňa 29.10.2005 mu bolo priznané právo na invalidný dôchodok v hodnote 36,72 KM
na mesiac a právo na ortopedický príplatok III. stupňa v peňažnej sume 25,56 KM na mesiac do uzavretia
zmluvy o upravení vzájomných vzťahov medzi Besnou a Hercegovinou a Chorvátskou republikou o
realizácii práva trpiacich v Občianskej vojne v Bosne a Hercegovine, najneskôr do 31.12.2005, resp. od
začiatku platnosti zmluvy, najneskôr od 1.1.2006, od kedy mu bude patriť dôchodok v peňažnej sume

132,12 KM mesačne. Podľa vyjadrenia odporcu v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 125 KM. Spolu
s manželkou a dvoma deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jeho rodiny, žiadny iný majetok
nevlastní.Odporca je cudzím štátnym príslušníkom, preto sa súd v prvom zaoberal určením, právo ktorého štátu
je potrebné v danej veci aplikovať.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie
(zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.

Podľa § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie
povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, pričom obvyklý pobyt mala počas celej doby konania
na území Slovenskej republiky, preto súd vzhľadom na citované kolízne normy aplikoval na daný prípad
slovenské hmotnoprávne a procesnoprávne normy.

Podľa § 114 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len zákon o rodine) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom
2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a
povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 114 zákona o rodine konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých
súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.

Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pretože z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že otcom navrhovateľky je odporca, ktorého otcovstvo bolopotvrdené aj znaleckým dokazovaním, pričom z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že mal
pohlavný styk s matkou navrhovateľky v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Súd preto určil, že odporca je otcom navrhovateľky.

S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa. V súčasnosti je navrhovateľka už plnoletá, ale zatiaľ nie je schopná sa sama živiť
z dôvodu pokračovania v príprave na budúce povolanie. Súd preto konal a rozhodol aj pokiaľ ide o
vyživovaciu povinnosť odporcu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, príjem odporcu sa od roku 2006 pohybuje zhruba okolo 130
KM. Konvertibilná marka je oficiálna mena Bosny a Hercegoviny, vznikla v roku 1998 a od svojho vzniku
bola pevne viazaná na hodnotu nemeckej marky v pomere 1:1. Po zániku nemeckej marky je viazaná na
menu EURO, pričom podľa kurzových lístkov uverejnených na stránke www.nbs.sk
sa jej hodnota od začiatku roku 2013 pohybovala okolo úrovne 1 EUR = 1,900 KM. Po prepočte sa teda

príjem odporcu pohybuje okolo 65 - 70 eur mesačne.

S účinnosťou od 1.4.2005 bol do právnej úpravy Slovenskej republiky zavedený inštitút tzv. minimálneho
výživného, upraveného v § 62 ods. zákona o rodine. Jeho podstatou je, že je určená minimálna suma,
ktorú je povinný platiť na výživu mal. dieťaťa každý z rodičov bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti

a majetkové pomery. Uvedené ustanovenie odráža zodpovednosť rodičov za výchovu a výživu svojich
detí.

Vzhľadom na vyššie popísané osobné, príjmové a majetkové pomery súd dospel k záveru, že nie
je v schopnostiach odporcu platiť výživné vo vyššej výške, ako je v súčasnosti určené minimálne

výživné, preto zaviazal odporcu platiť výživne navrhovateľke vo výške 27,13 eur mesačne počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

Privýpočtedlžnéhovýživnéhosúdprihliadalnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného.

Súd mal zdokladované príjmy odporcu približne od začiatku roka 2006. Za toto obdobie príjmy odporcu
pozostávali iba z invalidného dôchodku, ktorý zhruba predstavoval 2,5 až 3 - násobok minimálneho
výživného. Podľa údajov odporca cca od roku 2000 mal 1 vyživovaciu povinnosť, ku ktorej niekedy v roku
2007 pribudla vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu. Za obdobie predtým príjmy odporcu súdu nie

sú známe, vzhľadom na jeho zranenie v roku 2006 a zdravotné a psychické problémy z toho vyplývajúce
je však možné predpokladať, že tieto príjmy neboli vyššie. Podobne, ak v súčasnosti nevlastní majetok,
s veľkou mierou pravdepodobnosti ho nevlastnil ani pred týmto obdobím.

Je zrejmé, že potreby navrhovateľky sa so zvyšujúcim vekom zvyšovali, čo je spôsobené prirodzeným

vývojom a potrebami s tým súvisiacimi (náklady na stravu, oblečenie, hygienu, záujmy a pod.). Na
druhej strane pri zistených pomeroch otca súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal od 1.4.2005
z výšky minimálneho výživného a pred týmto obdobím z výživného, ktoré bolo súdmi priznávané v
porovnateľných situáciách.

Ako už bolo uvedené, od 1.4.2005 bol každý rodič povinný platiť výživné v minimálne zákonom určenej
výške. Vývoj minimálne výživného bol nasledovný:

od 1.4.2005 do 30.6.2005 činilo minimálne výživné sumu 20,71 eur, od 1.7.2005 do 30.6.2006 sumu
21,41 eur, od 1.7.2006 do 30.6.2007 sumu 22,61 eur, od 1.7.2007 do 30.6.2008 sumu 23,30 eur, od

1.7.2008 do 30.6.2009 sumu 24,50 eur, od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumu 25,36 eur, od 1.7.2010 do
30.6.2011 sumu 25,38 eur, od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumu 26,00 eur, od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumu
26,65eur,od1.7.2013do30.6.2014sumu27,13euraod1.7.2014doposiaľpredstavujesumu27,13eur.

Dlžné výživné od 1.4.2005 do dňa vyhlásenia rozsudku, teda do 11.11.2014 potom predstavuje sumu

2 848,67 eur, vypočítanú nasledovne:

1.4.2005 - 30.6.2005 62,13 EUR (3 x 20,71 EUR)
1.7.2005 - 30.6.2006 256,92 EUR (12 x 21,41 EUR)1.7.2006 - 30.6.2007 271,32 EUR (12 x 22,61 EUR)
1.7.2007 - 30.6.2008 279,60 EUR (12 x 23,30 EUR)
1.7.2008 - 30.6.2009 294,00 EUR (12 x 24,50 EUR)

1.7.2009 - 30.6.2010 304,32 EUR (12 x 25,36 EUR)
1.7.2010 - 30.6.2011 304,56 EUR (12 x 25,38 EUR)
1.7.2011 - 30.6.2012 312,00 EUR (12 x 26,00 EUR)
1.7.2012 - 30.6.2013 319,80 EUR (12 x 26,65 EUR)
1.7.2013 - 30.6.2014 325,56 EUR (12 x 27,13 EUR)

1.7.2014 - 11.11.2014 118,46 EUR (4 x 27,13 EUR + 27,13 EUR : 30 dní x 11 dní)

Pri výpočte dlžného výživného do 31.3.2005 súd okrem vyššie uvedených skutočností prihliadol na
skutočnosť, že ho je možné priznať maximálne 3 roky spätne od podania návrhu, teda od 9.6.1995. V
tomto čase mala navrhovateľa 2 roky.

Vzhľadom na postupný vývoj navrhovateľky a zvyšovanie jej nárokov a potrieb, pri zohľadnení výšky
minimálneho výživného platného od 1.4.2005 a pomerov odporcu súd dospel k záveru, že výživné vo
výške 11 eur mesačne za obdobie od 9.6.1995 do 31.12.1998, vo výške 13 eur mesačne za obdobie od
1.1.1999 do 31.12.2001 a vo výške 15 eur mesačne od 1.1.2002 do 31.3.2005 zodpovedá okolnostiam
tohto prípadu. Pri tejto výške výživného potom dlžné výživné za obdobie od 9.6.1995 do 31.3.2005 činí

sumu 1 523,07 eur vypočítané nasledovne:
9.6.1995 - 31.12.1998 470,07 EUR (11 EUR : 30 dní x 22 dní + 42 x 11 EUR)
1.1.1999 - 31.12.2001 468,00 EUR (36 x 13 EUR)
1.1.2002 - 31.3.2005 585,00 EUR (39 x 15 EUR)

Celkové dlžné výživné potom predstavuje sumu 4 371,74 eur (2 848,67 eur + 1 523,07 eur), na ktorého
zaplatenie zaviazal súd odporcu, keďže si vyživovaciu povinnosť neplnil.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podobne ako náhrada trov vo vzťahu k účastníkom konania, aj náhrada trov štátu sa v zásade riadi
výsledkom konania, teda štátu je povinný nahradiť trovy ten účastník, ktorý nebol v konaní úspešný,

resp. účastníci na oboch stranách v pomere zodpovedajúcom ich úspechu, resp. neúspechu. Súd
však môže prihliadnuť na pomery účastníkov konania a v prípade, že by u nich boli predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, môže náhradu znížiť, prípadne štátu nepriznať. Odporca nebol v
tomto konaní úspešný, teda mal by nahradiť trovy, ktoré štát platil za účastníkov konania, teda trovy
znaleckého posudku vo výške 294,24 eur (trovy vynaložené v súvislosti s prekladmi potrebných listín

do srbštiny znáša štát, keďže účastník má právo, aby konal na súde vo svoje materčine, resp. v jazyku,
ktorému rozumie a tieto trovy znáša štát - § 18 a § 141 ods. 2 O.s.p) Vzhľadom na vyššie popísané
pomery odporcu súd dospel k záveru, že u odporcu sú predpoklady na celkové oslobodenie od súdnych
poplatkov. Súd preto vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní
úspešná, teda mala by právo na náhrade trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi, ale
žiadne si neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké vznikli. Odporca nebol v konaní úspešní, teda
nemá právo na náhradu trov konania, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.