Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201604
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55,
Bratislava, za účasti: 1/ H. E. B., bytom M. XX, T., 2/ pani M. B., bytom F. E. XXX, F. F. Z., Č. S., 3/ H.
M. S.Á., bytom R. XX, T., všetky zastúpené pánom JUDr. Emilom Molnárom, advokátom, Advokátska
kancelária Dr. Molnár & Partnesrs so sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, 4/ Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 5/ Saleziánov Don Bosca, Slovenská
provincia so sídlom Miletičova 7, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.6.2012 proti

rozhodnutiu odporcu Č. k. 5750/2004, Zn. R2-1628/07/1924/12 zo dňa 29.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k. 5750/2004, Zn. R2-1628/07/1924/12 zo
dňa29.5.2012 zrušuje podľaustanovenia§250jods.2písm.a),b)Občianskehosúdnehoporiadku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č. k. 5750/2004, Zn. R2-1628/07/1924/12 zo dňa 29.5.2012 odporca
rozhodol, že zúčastnené osoby 1/ - 3/ každá v podiele 1/9 k celku sú dedičmi po oprávnenej osobe v
zmysle ust. § 2 ods. 1, ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o

zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) spĺňajú
podmienky ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona a priznal im náhradu za pozemky (záhrady) v pôvodnom k.ú.
T. - H. (Z.):
- PK vložka č. 346, PK parc. č. 1908, LV č. XXX, parc. č. 14436 o výmere 3054 m2;
- PK vložka č. 346, PK parc. č. 1909, LV č. XXX, parc. č. 14435 o výmere 3074 m2 ;
- PK vložka č. 346, PK parc. č. 1910, LV č. XXX, parc. č. 14434 o výmere 3018 m2 ;

- PK vložka č. 346, PK parc. č. 1909, LV Č.. XXX, parc. č. 14435 o výmere 3074 m2 (ďalej len „predmetné
pozemky“)
a súčasne ich zaviazal vrátiť štátu celkovo sumu 1992,31 eur, každú v podiele 1/3. Svoje rozhodnutie
odôvodnil odporca tým, že podaním z 20.12.20114 si pani H. U. ako pôvodná spoluvlastníčka v podiele
1/3 pozemkov (ďalej len „žiadateľka“) PK parc. č. 1908 a PK parc. č. 1910 uplatnila právo na navrátenie
vlastníctva k pozemkom. Pozemky PK parc. č. 1908, 1909 a 1910 boli v roku 1971 zapísané na LV č.
XXXakoparc.č.14434,14435a14436.Táto30.9.2008zomrelaajejdedičmisújejtridcéry-zúčastnené

osoby 1/ - 3/.
Ďalej odporca uviedol, že svojím rozhodnutím Zn. R1-1628/07/1923/12/DOB z 30.3.2012 rozhodol o
pozemkoch PK parc. č. 1908 a 1910 v podiele 1/3, ktorých vlastníčkou bola žiadateľka H.. H.na U..Tiež uviedol, že o zvyšku uplatneného nároku (v spojení s podaniami zástupcu zúčastnených osôb z
12.12.2011 a z 23.2.2012), teda o PK parc. č.1908, 1909 a 1910 v podiele 1/3, ktorých vlastníkom bol
H.. E. O. a pozemku PK parc. č. 1909 v podiele 1/3, ktorých vlastníkom bola H.. S. H. rozhoduje týmto

(napadnutým) rozhodnutím.
Ďalej odporca uviedol, že zvyšný podiel na pozemkoch parc. č. 14436 (1908), 14435 (1909) a 14434
(1910) v podiele 1/3 patriacich po smrti H.. D. O. a jeho manželke H.. E. O. bol predmetom reštitučného
konania č.k. 5751/2004 v ktorom rozhodnutím Zn. 1628/07/1622/12/DOB priznal p. E. B. ako závetnej
dedičke po H.. E. O. právo na náhradu za podiel vo výške 1/3 na pozemkoch parc. č. 14436 (1908),

14435 (1909) a 14434 (1910).
V ďalšom opísal zistený stav veci a uviedol, že podaniami doručenými odporcovi 13.12.2011 (z
12.12.2011) a 24.2.2012 (z 23.2.2012) zástupca zúčastnených osôb uviedol, že žiadateľka si podľa jeho
názoru podaním z 20.12.2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva celých predmetným pozemkov,
teda nie len k pozemkom, ktorých spoluvlastníčkou bola žiadateľka (poznámka súdu: v podiele 1/3),
teda že si uplatnila nárok na vydanie pozemkov vo výške podielu 2/3. Odporca uviedol, že podľa

jeho právneho názoru žiadateľka si podaním z 20.12.2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho
práva k pozemkom vo výške podielu 2/3 z dôvodu, že ak si ostatné oprávnené osoby nárok na
navrátenie vlastníctva neuplatnili, zmyslom zákona je, aby sa pozemky vrátili „do širšej rodiny“. V ďalšom
texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca vyhodnocoval naplnenie predpokladov navrátenia
vlastníctva v zmysle zákona a dospel k názoru, že tieto boli splnené, dôsledkom čoho bolo vydanie

pozitívneho rozhodnutia, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
25.6.201, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Predovšetkým v ňom namietal, že z
obsahu uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva je zrejmé, že žiadateľka (H.. H. U.) si uplatnila

svoj reštitučný nárok ako pôvodná vlastníčka podielu 1/3 pozemkov parc. č. 1908 a 1910 - vôbec nie
pozemku parc. č. 1909 a že sa nedomáhala reštitučného nároku po H.. E. O. a p. S. H.. Tiež poukázal na
skutočnosť,žeouplatnenomreštitučnomnárokužiadateľkyboloužrozhodnuté.Preprípad,žebysasúd
stotožnil s argumentáciou odporcu (ktorú napadol vyššie uvedeným spôsobom) namietal nepreukázanie
splnenia podmienok ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona s tým, že odporca prihliadol na okolnosti, ktoré

podľajehonázorunasvedčujúsplneniupodmienokpožadovanýchzákonomnapreukázanieuzatvorenia
kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom neprihliadol objektívne na vo veci
vykonané dokazovanie.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti.

Zúčastnené osoby 1/ - 3/ (H.. E. B., H.. M. B. I. H.. M. S.) navrhli vo svojom vyjadrení z 26.11.2012
k návrhu napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Uviedli, že žiadateľka mala v čase uplatnenia svojho
nároku bezmála 90 rokov a s poukazom na túto okolnosť je potrebné vnímať ňou podaný nárok. Že teda

žiadala vydať všetko to, čo si iné oprávnené osoby vo vzťahu k rodinným pozemkom v Z. neuplatnili -
teda 2/3 parciel parc. č. 1908, 1909 a 1910. V ďalšom vyvracali navrhovateľovo konštatovanie, týkajúce
sa nenaplnenia podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

Zúčastnená osoba 4/ (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) sa s návrhom podaným

navrhovateľom stotožnila priamo na pojednávaní.

Zúčastnená osoba 5/ (Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia) sa k návrhu nevyjadrila.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom

znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní v
neprítomnosti odporcu a zúčastnenej osoby 5/, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na
pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu
je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. a/, b/ O.s.p..

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. 5750/04 z obsahu
ktorého zistil o. i. nasledovné skutočnosti:- Žiadateľka H.. H.na U. dňa 21.12.2004 doručila právnemu predchodcovi odporcu návrh podľa ust.
§ 2 ods. 2 zákona, ktorým sa domáhala navrátenia vlastníctva k svojim pozemkom parc. č. 1908 a
1910, ktorých je spoluvlastníčkou v podiele 1/3. Uviedla, že tieto pozemky spolu s pozemkom parc. č.

1909 boli v roku 1971 prečíslované na parc. č. 14434, 14435 a 14436. V druhej časti svojho návrhu
poukázala na skutočnosť, že pozemky boli predané v 70. rokoch minulého storočia v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. V tretej a štvrtej časti svojho návrhu zopakovala, že sa návrhom domáha
navrátenia vlastníctva k pozemkom parc. č. 1908 a 1910.
- Podľa PK vložky č. 346 pozemky parc. č. 1908, 1909 a 1910 pôvodne vlastnícky patrili H.. E. J., H..

D. (D.) O. I. H.. E. (E.) O. - každému v 1/3, pričom vlastnícky podiel k parc. č. 1908 a 1910 po p. E.
J. zdedila p. H. U., S.. J. (žiadateľka). Parcela č. 1909 bola prevedená do PK vložky č. 472 a podiel 1/3
patriaci H.. E. J. zdedila H.. S. H.W., S.. J. (sestra žiadateľky).
- Pozemky parc. č. 1908, 1909 a 1910 boli prečíslované na parc. č. 14436, 14435 a 14434.
- Po smrti H.. D. O. nadobudla jeho podiel (1/3 k celku) manželka H.. E. O.,
- V texte dokumentov založených v spise sa priezvisko „IR.“ používa tiež v tvare „O.“, resp. „O.“.

- Kúpnou zmluvou z 1.10.1974 uzatvorenou medzi p. E.S. O., H.. E. O., H.. H. U. (žiadateľkou) a
Investing-om predávajúci odpredali kupujúcemu pozemky parc. č. 14434, 14435 a 14436.
- Vo veci nároku, uplatneného žiadateľkou 21.12.2004 (pozemky parc. č. 1908 a 1910) odporca
rozhodol vydaním negatívneho rozhodnutia Č.j. (5750/2004), Zn.: 1628/6432/2007/D z 5.11.2008.
Toto rozhodnutie bolo po podaní odvolania zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3Sp/87/2009-93

z 26.10.2010 z formálnych dôvodov a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Následným
(aktuálne právoplatným) rozhodnutím Č.k. 5750/2004, Zn. R1-1628/07/1923/12/DOB z 30.3.2012
odporca právnym nástupníčkam po žiadateľke, teda H.. E.. B., H.. M.. B. I. H.. M.. S. priznal právo na
náhradu za pozemky parc. č. 1908 a 1910.
- Vo veci nároku H.. E. B. - po pôvodnej vlastníčke p. E. O. (E. H.. D. O.), vlastníčke predmetných

pozemkov v podiele 1/3) rozhodol odporca aktuálne právoplatným rozhodnutím Č.k. 5751/2004, Zn.
1628/07/1622/12/DOB z 30.3.2012.
- Z obsahu spisu nevyplýva, že by právni nástupcovia po pôvodnom vlastníkovi 1/3 pozemkov (parc.
č. 1908, 1909 a 1910) H.. E. O. uplatnili právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
mal vo vlastníctve.

- Zástupca zúčastnených osôb 1/ - 3/ vo svojich podaniach z 12.12.2011 a z 23.2.2012 poukazoval
na skutočnosť, že nárok, uplatnený žiadateľkou 21.12.2004 (pozemky parc. č. 1908 a 1910) sa týkal
aj pozemku parc. č. 1909 a že žiadateľka nežiadala o navrátenie vlastníctva k pozemkom vo veľkosti
podielu 1/3, ale vo veľkosti podielu 2/3, teda aj podielu po H.. E. O. a p. S. H.. Súčasne podaním
z 23.2.2012 uznal, že tento sa týkal iba pozemkov parc. č. 1908 a 1910.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a
ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) konanie sa začína

na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená
osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok,
a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku
a dospel k názoru, že námietky vznesené navrhovateľom, týkajúce sa obsahu uplatnenia nároku na
navrátenie vlastníctva žiadateľkou H.. H. U. sú dôvodné. Nakoľko úspešnosť týchto námietok, ktoré
sa týkali samotného uplatnenia nároku ako prioritnej podmienky samotného konania o navrátenie
vlastníctva súd vyhodnotil kladne, následne sa už súd nezaoberal alternatívnymi námietkami, ktoré

navrhovateľ uplatnil iba pre prípad, ak by sa súd s uvedenými námietkami týkajúcimi sa obsahu
uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva žiadateľkou nestotožnil.

K námietke, že z obsahu uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva je zrejmé, že žiadateľka (H.. H.
U.) si uplatnila svoj reštitučný nárok ako pôvodná vlastníčka podielu 1/3 pozemkov parc. č. 1908 a 1910
- vôbec nie pozemku parc. č. 1909 a že sa nedomáhala reštitučného nároku po H.. E. a H.. S. H.:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná.
Konanie o navrátenie vlastníctva k pozemkov v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. je svojím charakterom
konaním návrhovým, ktoré sa riadi zákonom a Správnym poriadkom. S poukazom na vyššie citované
ust. § 2 ods. 1 zákona, resp. ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku teda toto konanie podľa zákona a v

zmysle ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku môže začať iba na základe návrhu, ktorým sa oprávnená
osoba domáha navrátenia vlastníctva.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žiadateľka - neb. H.. H. U. bola vlastníčkou pozemkov
pôvodných parc. č. 1908 a 1910 vo veľkosti podielu 1/3, ktoré zdedila po pôvodnej vlastníčke p. E.

J.. Nakoľko tvrdila, že tieto pozemky prešli na štát kúpnou zmluvou uzatvorenou v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok, mala postavenie oprávnenej osoby v zmysle zákona.

Kvalifikovaným návrhom z 20.12.2004, ktorý bol odporcovi doručený 21.12.2004, si žiadateľka uplatnila
vo vlastnom mene (za svoju osobu) nárok na navrátenie vlastníctva k pôvodne svojim pozemkom

formou pridelenia náhradných pozemkov. Predmetný návrh na začatie (správneho) konania rozčlenila
do štyroch častí:
V časti I. uviedla, že je oprávnenou osobou podľa zákona, že ide o pozemky ktorých bola pôvodnou
vlastníčkou v podiele 1/3, pôvodne zapísaných v PK vložke č. 3465 ako parcely parc. č. 1908 a č. 1910,
ktoré vlastníctvo nadobudla 3.12.1957 dedením. Ďalej uviedla, že tieto pozemky - ich parcelné čísla boli

(spolu s pozemkom parc. č. 1909) prečíslované na parc. č. 14434, 14435 a 14436.
V časti II. poukázala na skutočnosť, že sa jedná o rodinné pozemky na ktorých sa pestovali ovocné
stromy, že úroda z nich slúžila na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie. Poukázala tiež na okolnosti
predaja pozemkov štátu.
V časti III. zdôraznila, že pri uvedených pozemkov parc. č. 1908 a 1910 sú splnené jej reštitučné nároky.

V časti IV. požiadala odporcu, aby po preskúmaní žiadosti jej za uvedené pozemky poskytol primeranú
náhradu.

Z obsahu tohto návrhu na začatie konania podľa zákona bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že
žiadateľka si ako pôvodná vlastníčka pozemkov v podiele 1/3 uplatnila svoj reštitučný nárok výlučne k

pozemkom parc. č. 1908 a 1910.

Zo znenia tohto návrhu žiadateľky, ktorý je tak v zmysle zákona ako aj v zmysle ust. § 18 ods. 1
Správneho poriadku návrhom na začatie konania nevyplýva, že by si týmto návrhom uplatnila akýkoľvek
iný nárok (okrem nároku súvisiacim s pôvodne jej pozemkami parc. č. 1908 a 1910) - teda ani nárok,

ktorý by sa týkal pozemku parc. č. 1909, resp. nárok po inom či iných spoluvlastníkoch pozemkov. Toto
uplatnenie nároku žiadateľkou v zmysle zákona sa netýkalo pozemkov, pôvodne patriacich ostatným
spoluvlastníkom, resp. ich nástupcom - konkrétne pôvodne patriacich H.. E. O., S. H.. S.A. H., ako to
tvrdí odporca v napadnutom rozhodnutí.

O predmetnom nároku žiadateľky, ktorá v priebehu konania pred odporcom zomrela, rozhodol odporca
svojím právoplatným rozhodnutím Č.k. 5750/2004, Zn. R1-1628/07/1923/12/DOB z 30.3.2012, keď
právnym nástupníčkam po žiadateľke (zúčastneným osobám 1/ - 3/) priznal za pozemky parc. č. 1908
a 1910 právo na náhradu.Z obsahu spisu vyplýva, že okrem žiadateľky H.. H. U. (ktorá nadobudla vlastníctvo k pozemkom
parc. č. 1908 a 1910 dedením po H.. E. J., pôvodnej vlastníčke pozemkov v podiele 1/3) si právo

na navrátenie vlastníctva k pozemkom parc. č. 1908, 1909, 1910 uplatnila nástupkyňa po druhom
podielovom vlastníkovi 1/3 pozemkov (p. D. O. resp. H.. E. O.) H.. E. B.. Vo veci ňou uplatneného nároku
rozhodol odporca právoplatným rozhodnutím Č.k. 5751/2004, Zn. 1628/07/1622/12/DOB z 30.3.2012
tak, že jej priznal za pozemky parc. č. 1908, 1909 a 1910 (v podiele 1/3) právo na náhradu. Z obsahu
pripojeného spisu odporcu nevyplýva, že by si právni nástupcovia či nástupca po pôvodnom vlastníkovi

podielu 1/3 predmetných pozemkov - H.. E. O., resp. po p. S. H., ktorá sa titulom dedenia stala
vlastníčkou 1/3 pozemku parc. č. 1909 uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona.

Akotovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,odporcatotorozhodnutievydalsodôvodnením,
že týmto rozhodnutím rozhoduje o zvyšku uplatneného nároku (žiadateľkou H.. H. U.) k pozemkom parc.
č. 1908, 1909 a 1910 v podiele 1/3, ktoré patrili p. E. O. I. H.. S. H..

S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že žiadateľka H.. H. U. nikdy nežiadala navrátenie
vlastníctva k pozemku parc. č. 1909, podobne ako nikdy nežiadala navrátenie vlastníctva po inej osobe
- spoluvlastníkovi pozemkov parc. č. 1908, 1909 a 1910. Ak i napriek tomu odporca o týchto podieloch
konal a rozhodol napadnutým rozhodnutím, konal tak na základe neexistujúceho návrhu na začatie

konania o nich.

Túto skutočnosť súd s poukazom na navrhovateľom vznesenú námietku kvalifikoval tak, že zistenie
skutkového stavu veci z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie odporcu je v rozpore s obsahom
spisu. V tejto súvislosti súd súčasne tiež skonštatoval, že odporcovo rozhodnutie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorých dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

S poukazom na uvedené zrušujúce dôvody súd s prihliadnutím na špecifiká prejednávanej veci túto
odporcovi nevrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že odporca napadnutým rozhodnutím
rozhodol o nikdy neuplatnenom nároku a teda vydanie iného (nového) rozhodnutia ani neprichádza do

úvahy, nakoľko by v prípade opätovného vydania rozhodnutia rozhodoval o nikdy neuplatnenom nároku.

Odporca tiež, o.i. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žiadateľka p. H. U. sa mala stať
vlastníčkou podielu 1/3 pozemku parc. č. 1909, patriaceho p. D. O. (O.). A to i napriek skutočnosti, že
pre takéto tvrdenie nemal odporca žiaden dôvod - jeho odkaz na dedičské rozhodnutie č. D-494/41-16

z 24.3.1971 po pôvodnom vlastníkovi H.. D. O. (O.) absolútne neobstojí, nakoľko z predmetného
dedičského rozhodnutia vyplýva, že zomrel bezdetný a jeho jedinou dedičkou (nástupníčkou) sa stala
manželka H.. E. O. (nar. 6.2.1989). Naviac táto dedička (po pôvodnom vlastníkovi 1/3 pozemkov)
uzatvorila aj kúpnu zmluvu z roku 1974. Oprávnenými osobami (resp. osobami ktoré v dôsledku ich
smrti nastúpili na ich miesto) sú výlučne osoby, ktoré kúpnu zmluvu, na základe ktorej prešlo vlastníctvo

pozemkov na štát, uzatvorili.

Zúčastnené osoby 1/ - 3/ vo svojom vyjadrení z 26.11.2012 k podanému návrhu uviedli, že žiadateľka H..
H.. U. mala v čase uplatnenia nároku 90 rokov a že toto jej uplatnenie je potrebné vnímať s prihliadnutím
na jej vek. K tejto argumentácii súd pokladá za potrebné uviesť, že obsah uplatneného nároku je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmý - teda že žiadateľka si uplatnila svoj nárok iba vo vzťahu k jej
vlastníckemu podielu - 1/3 k pozemkom parc. č. 1908 a 1910. Naviac z textu uplatneného nároku je
zrejmé, že tento je jasný a logický, že obsahuje všetky zákonom požadované skutočnosti a to bez
ohľadu na skutočnosť, či tento text uplatnenia nároku formulovala sama, alebo tak urobil niekto iný. Z
textu uplatnenia nároku je zrejmé kto si nárok na navrátenie vlastníctva uplatnil, ktorých konkrétnych

pozemkov sa týka a z akého dôvodu bol samotný návrh podaný. K ďalšej časti predmetného vyjadrenia
zúčastnených osôb 1/ - 3/, týkajúcej sa skutočnosti, že odporca o 1/3 podielu na pozemkoch vlastnícky
patriacich H.. E. O. (O.) rozhodol napadnutým rozhodnutím správne, pričom dôvodili odkazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 123/2010-48 súd poznamenáva, že táto argumentácia
nie je dôvodná. Predmetný nález sa totižto zaoberal otázkou postavenia - posudzovania oprávnených

osôb v zmysle ich postavenia, vyplývajúceho zo znenia ust. § 2 ods. 2 zákona v prípade, ak bol nárok na
navrátenie vlastníctva uplatnený súčasne viacerými osobami, ktoré ako osoby oprávnené odvodzovali
svoje postavenie práve z ust. § 2 ods. 2 zákona. V prejednávanej veci však takáto situácia nenastala,
nakoľko žiadateľka p. H.. U. a ani nikto iný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkompatriacim p. E. O. (O.) neuplatnil. Naviac súd poznamenáva, že predmetný nález aj v jeho citovanej časti
hovorí o aktívnom domáhaní sa nároku na príslušnom orgáne. Ako to bolo vyššie uvedené, navrátenia
vlastníctva k podielu patriaceho p. E. O. (O.) sa nikto nedomáhal. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

zákon č. 503/2003 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení nezakotvuje, že bolo možné priznať osobe,
ktorá bola iba podielovým vlastníkom pozemku (pozemkov) nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku
(pozemkov) v ich celosti. Práve naopak - znenie ust. § 2 ods. 2 zákona výslovne stanovuje, že rozsah
navrátenia vlastníctva sa viaže k vlastníctvu pozemkov osoby (resp. jej nástupcov v zmysle zákona),
ktoré pozemky prešli vlastnícky na štát (z dôvodov uvedených v zákona): „Ak osoba, ktorej vlastníctvo k

pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu ...“. Totožná argumentácia vyplýva aj z ust.
§ 2 ods. 1 zákona: „ ... ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu ...“.

Pretože žiadateľka p. H. U. nikdy nežiadala navrátenie vlastníctva k pozemku par. č. 1909 a ani k
pozemkom, patriacim p. E. O. (O.) súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
zrušiť, pričom z tohto dôvodu nebolo na mieste ani vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od

platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.