Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208739
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712208739.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa D.

A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. Y. XXX/XX, doručovacia adresa P.O.Y. XXX, E., štátneho občana
SR, proti odporcovi Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom O., A. XX, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2012, následne doplneným podaním doručeným
21.11.2012 a 6.12.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške
5.000,-- €, ktorú mu spôsobil odporca tým, že mu neumožnil užívať veci tvoriace zariadenie domácnosti.

Keďže mu bezprávne zadržiaval zariadenie bytu vo V., na ulici C. H. XX/X a tieto veci nemohol zobrať
a užívať domáhal sa priznania škody. Škodu vyčíslil ako morálnu a fyzickú amortizáciu tým, že došlo k
ich opotrebovaniu užívaním treťou osobou a podľa informácií, ktorými disponuje sú tieto veci zničené.
Výzvou zo dňa 19.12.2011, ktorá je založená aj v spise vyzval odporcu na náhradu škody vo výške
5.000,-- €.

Na pojednávaní dňa 13.3.2014 bližšie navrhovateľ konkretizoval veci s tým, že sa jedná o nábytok

značky Ikea, skrine, komodu, posteľ s úložným priestorom, kuchynský stôl, tri stoličky, stojan na topánky,
policový systém. Ďalej sa má jednať o elektroniku, plazmový televízor, chladničku, vysávač, mikrovlnku a
drobné veci, ktoré popísal ako žehliaca doska. Tieto veci mal na základe ústnej zmluvy v byte vlastnícky
patriacomodporcovi,ktorýužívalnazákladenájomnejzmluvy.Písomnúzmluvuohľadomnájmuodporca
s ním odmietol uzavrieť. Jednalo sa o obdobie máj 2010 až január 2011.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 13.3.2014, kde považoval nárok navrhovateľa v

celom rozsahu za nedôvodný. S týmto nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, Nikdy nemal zmluvný vzťah
s navrhovateľom. Byt prenajímal pani O., ktorá prišla aj so synom bývať do bytu vo V. - H., na ulicu
C. H. č. XX. Byt mala užívať spolu so synom niekedy v máji, júni 2010. Podľa jeho vedomostí byt
užívala aj so svojim priateľom - navrhovateľom, avšak tento za byt neplatil a pani O. so synom vyhodil
z bytu. Navyše tento užíval a odmietal ho vypratať do januára 2012, tento byt ďalej prenajímal tretej
osobe. Odporca potvrdil, že bol dlh na užívaní z bytu s tým, že ho užíval bez nájomnej zmluvy a tak
mu zadržal veci kým dlh nevyrovná. Sám tvrdil, že do bytu sa nemohol dostať trištvrte roka, pretože

mu to neumožnil navrhovateľ hoci nebol s ním v zmluvnom vzťahu, nebol vlastníkom, ani oprávneným
užívateľom. Následne vo februári 2012 musel byt vypratať s tým, že ho niekoľkokrát kontaktoval, aby
si prišiel pre veci. Veci boli prenesené do rodinného domu v O., kde v súčasnosti žije. Postupne si
navrhovateľ chodil pre osobné veci do O. a odvážal si ich v kufri osobného motorového vozidla. Sľúbil,že dlh vyrovná, avšak si musí nájsť prácu a spláca okrem toho dlh na výživnom na syna. Pokiaľ malo
ísť o veci jednalo sa o televízor, skrine, poličku, mikrovlnku, vysávač a posteľ. Na vypratanie a odobratie
týchto vecí niekoľkokrát vyzýval on aj jeho partnerka navrhovateľa. Nebráni sa vydať tieto veci a sú

odložené najskôr v dome v O. a následne v pivničných priestoroch.

V konaní súd vypočul svedkov a to N. O., bývalú priateľku navrhovateľa, ktorá potvrdila, že cez brata
získala do prenájmu byt vo V., na H., na ul. C. H. č. XX od navrhovateľa. Bolo to koncom februára kedy
si tento byt prenajala. S odporcom uzatvorila ústnu dohodu a byt začala užívať v marci 2010 s tým,

že vopred boli vyplatené tri mesiace nájomného. Nájomná zmluva bola uzavretá medzi ňou a pánom
D. (odporcom). Pán D., teda odporca mal vedomosť o tom, že okrem nej a syna byt bude užívať aj
jej druh v tom čase. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a mesačné splátky boli 180,-- € s tým,
že v tom boli zahrnuté aj energie. Byt bol pôvodne zariadený, avšak po dohode s odporcom tento
byt vypratal, nakoľko mala zariadenie spolu s partnerom z Prahy. Keďže s partnerom mala viacero
incidentov, fyzických kontaktov a asistovala tam aj polícia odišla zo spoločnej domácnosti a v byte bývala

približne dva mesiace. Zobrala si len svoje osobné veci, synove veci s tým, že nábytok a elektroniku
v byte nechala. Presťahovala sa k matke na trvalú adresu. Práčka, ktorá ostala v byte bola následne
predaná ďalšej nájomkyni a táto bola jej osobným vlastníctvom. Odporcovi oznámila, že ukončila nájom
a odišla z bytu, svoje kľúče mu odovzdala a viac sa o túto záležitosť nestarala. Potvrdila, že viackrát ju
žiadal odporca, aby sa skontaktovala s navrhovateľom a vyzvala ho na vypratanie bytu, zobratie vecí,

pretože on sa nevie s ním skontaktovať. Dokonca uviedla, že okolo Vianoc v byte býval ešte navrhovateľ
a prosila pána D., aby mu umožnil ostať ešte počas vianočných sviatkov v tomto byte, pretože je bez
práce a nemá, kde ísť a tiež , že sa bude snažiť dlh vyplatiť. Odkaz mu odovzdala.

V konaní ďalšia svedkyňa G. Y. potvrdila, že ako partnerka odporcu vyzývala aj ona osobne navrhovateľa

na prevzatie vecí a doplatenie dlhu. Potvrdila, že navrhovateľ blokoval byt, ktorý vlastnícky patrí jej
partnerovi. Nechcel ho sprístupniť a nemohli s bytom ďalej nakladať. Okrem telefonického kontaktu
mu posielala niekoľkokrát krátke SMS správy s tým, že na tieto nereagoval. Odpísal až po viacerých
kontaktoch a prišiel si prevziať osobné veci. Veci si preberal na tri - štyri krát. Nábytok však ostal v
byte s tým, že si spomína, že tam bola posteľ, skriňa, mikrovlnka, televízor. Veci osobné, ako aj veci v

pivnici si prevzal približne tri roky spätne. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď ho vyzývala na prevzatie vecí
a vyplatenie dlhu navrhovateľ bol dôležitý, vyhrážal sa jej paragrafmi, bol arogantný, drzý, chcel vedieť,
či mu zaplatí cestu z Y., keď si príde pre veci a podobne. Svedkyňa potvrdila aj to, že veci pri vypratávaní
bytu z dôvodu ďalšieho prenájmu preniesli s partnerom, t.j. odporcom do O., kde momentálne žijú. Po
prerábke rodinného domu sa veci nachádzajú v byte.

Napriek opakovaným výzvam na doloženie listinných dôkazov následne predložil navrhovateľ do spisu
nájomnú zmluvu zo dňa 1.7.2011 uzavretú medzi prenajímateľom D. H. a nájomcom D. A., predmetom
ktorej bol nájom bytu v bytovom dome na adrese E. - G., ul. G. XXXX/X. Nájomná zmluva vznikla dňom
1.7.2011 a zanikla 30.6.2013.

Vzhľadom na trestné oznámenia, ktoré podával navrhovateľ na odporcu súd si vyžiadal a pripojil na
oboznámenie vyšetrovacie spisy z OO PZ V.. Z vyšetrovacieho spisu B.:A.-XXXX/ZV-ZV-XXXX bolo
zistené, že dňa 8.5.2011 podal navrhovateľ trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
prečinu sprenevery. Vo veci boli vypočutí tak navrhovateľ, ako odporca a vyšetrovateľ OR PZ uznesením

zo dňa 6.6.2011 odmietol vec, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z dôvodu podanej
sťažnosti navrhovateľa zo dňa 8.7.2011 vo veci rozhodoval prokurátor OP V., ktorý zrušil uznesenie
povereného príslušníka PZ o odmietnutí veci a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Zároveň
v pokyne uviedol vyšetrovateľovi čo je potrebné vo veci vykonať. 12.8.2011 uznesením poverený
príslušník PZ začal trestné stíhanie za spreneveru podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Opätovne

vypočul poškodeného - v tomto konaní navrhovateľa, N. O., Z. D. - v tomto konaní odporcu, ako aj D. U..
Vykonal konfrontáciu a následne uznesením zo dňa 30.3.2012 trestné stíhanie zastavil, pretože skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z listín založených v tomto spise vyplýva, že
sa navrhovateľ obrátil na obvodné oddelenie z dôvodu podozrenia odcudzenia časti zariadenia bytu,
v ktorom do 14.1.2011 býval. Do trestného oznámenia uviedol, že predmetné veci sa všetky nemali v

byte nachádzať a niektoré z vecí si odviezol Z. D. (odporca) na adresu O. XX do svojho domu. O tomto
bol informovaný manželkou a pánom D. cez SMS správy, aby si tam predmetné veci prišiel vyzdvihnúť.
Ďalej uviedol, že dňa 10.11.2011 bol v byte, ktorý predtým obýval a ktorý mu prenajímal pán D., kde munájomníčka umožnila vstúpiť do bytu a zistil, že väčšina jeho vecí je tam a nachádza sa v byte. Mal sa
dohodnúť s D. na tom, že mu tieto veci odpredá s čím D. nesúhlasil.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ, OKP V., B.:A.-XXXX/OVK-ZV-XXXX bolo zistené, že dňa 4.12.2013
navrhovateľ sa dostavil na OKP, OR PZ Zvolen za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu,
žebolspáchanýtrestnýčinkrivejvýpovedeakrivejprísahy.Uznesenímzodňa3.1.2014boloodmietnuté
podaniezpodozreniaprečinukrivejvýpovediakrivejprísahy,ktoréhosamaladopustiťG.Y.,N.O.aZ.D.
a to tak, že všetky zúčastnené osoby počas svojho výsluchu v trestnej veci sprenevery B.:A.-XXXX/ZV-

ZV-XXXX uvádzali nepravdivé skutočnosti ohľadom vyšetrovaného skutku. Následne z dôvodu podanej
sťažnosti voči uvedenému uzneseniu vo veci rozhodovala prokurátorka Okresnej prokuratúry V., ktorá
dňa 27.2.2014 zamietla sťažnosť oznamovateľa, pretože je nedôvodná.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podanýmnávrhomsanavrhovateľdomáhalnáhradyškodyvovýške5.000,--€zaneumožnenieužívania
vecí, ktoré vlastnícky mali patriť jemu. Užíval byt, ktorý patril vlastnícky odporcovi s tým, že tento užíval
na základe ústnej dohody. V rámci konania súd vypočul tak odporcu, ako aj svedkov. Svedkyňa N. O.
potvrdila, že začiatkom roku 2010 uzatvorila ústnu dohodu o nájme bytu vo V., na ulici C. H. č. XX,

ktorý mala užívať so svojim maloletým synom a v tom čase partnerom. Partnerom bol navrhovateľ
D. A.. Do bytu, pretože mali vlastné zariadenie si priniesli nábytok z E. s tým, že žiadali od odporcu,
aby pôvodne byt zariadený vypratal. Nakoľko medzi ňou a odporcom dochádzalo k fyzickým útokom a
musela volať aj príslušníkov PZ po dvoch mesiacoch približne opustila spoločnú domácnosť a odovzdala
kľúče navrhovateľovi. Viac sa o byt nezaujímala. Potvrdila, že prostredníctvom nej niekoľkokrát odporca

vyzýval navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, nakoľko s ním nemal nájomnú zmluvu ani
nájomný vzťah. Navyše uviedla, že ešte v období Vianoc 2010 v byte býval a ona prosila odporcu, aby
umožnil navrhovateľovi užívať byt do konca roka, pretože nemá prácu a nemá sa kam odsťahovať.
Rovnako druhá svedkyňa v konaní partnerka odporcu potvrdila, že byt nemohli užívať, pretože im
ho neoprávnene do začiatku roku 2011 navrhovateľ zadržiaval. Byt vlastnícky patrí jej partnerovi, t.j.

odporcovi s tým, že po vyprataní navrhovateľa z bytu tu ostali jeho osobné veci a zariadenie. Aj ona
vyzývala niekoľkokrát navrhovateľa na vypratanie týchto vecí, či už telefonicky alebo krátkymi SMS
správami. V konečnom dôsledku tieto skutočnosti potvrdil aj samotný navrhovateľ v rámci trestného
konania, kde pred vyšetrovateľom OO PZ Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. B.:A.-XXXX/ZV-ZV-
XXXX uviedol, že ho na základe SMS správ vyzývali na prevzatie vecí a tieto si následne bol prevziať.

Rovnako tieto skutočnosti potvrdil aj odporca, ako aj svedkyňa G. Y., ktorí zhodne uviedli, že si veci bral
na tri - štyri krát a odvážal si ich v osobnom motorovom vozidle. Potvrdili aj to, že si všetky veci neprevzal
a keďže byt chceli prenajať tieto previezli do rodinného domu v O. a následne späť do bytu na ulici C. H.
XX.Vkonanítedažiadalnavrhovateľpriznaťnáhraduškody,ktorúsivyčíslilvšeobecnevovýške5.000,--
€. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. má dôkaznú

povinnosť navrhovateľ. To znamená, že je na navrhovateľovi, aby preukázal, že mu skutočne škoda
vznikla,vakejvýške.Vrámcikonaniaodpodanianávrhuneprodukovaldôkazypreukazujúceprotiprávny
úkon zo strany odporcu, spôsobenie škody, výšku škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a spôsobením škody. Pri uplatnení nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420
ods. 1 OZ je predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti preukázanie protiprávneho

úkonu, spôsobenia škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou. Jedná sa o
všeobecnú zodpovednosť za škodu a preto je ďalšou podmienkou aj preukázanie zavineného konania
škodcu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 OZ. Keďže mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal ani
jeden z predpokladov vzniku občiansko-právnej zodpovednosti a teda nároku na náhradu škody návrh
ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní škody,

vyčíslenia presne výšky škody, ako aj ďalších predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.V konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže aj pri trovách konania sa jedná o návrhové konanie s
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).