Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207264
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613207264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 22. 5. 2014 č.k. 3C/450/2013 - 32, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanej n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 3C/450/2013 - 32 žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
3.211,35 Eur titulom majetkovej škody a sumy 642,27 Eur ako nemajetkovú ujmu z porušenia
povinnosti exekučného Okresného súdu Bardejov, ktorý v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z. nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 19. 9. 2011, pričom samotné konanie sa začalo už 3.
5. 2010. Nesprávny úradný postup je charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, alebo vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
na jeho strane. Ak exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne

vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom
ako povinným. Exekučným súdom bol spochybnený titul, a to rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je
možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.
V dôsledku nesprávneho úradného postupu si uplatňuje majetkovú škodu 3.211,35 Eur ako hodnotu
istiny a príslušenstva, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní a nemajetková ujma ako 20 % zo žalovanej istiny s príslušenstvom,
t.j. 642,27 Eur. Nesprávny úradný postup okresného súdu bol dôsledkom jeho nesústrednej činnosti

takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonov
majetkových práv žalobcu. Došlo k zmareniu jeho legitímnych očakávaní, že správnym a zákonným
postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Pri dodržaní zákonnej lehoty mohlo dôjsť k efektívnemua účinnému uskutočneniu radu iných krokov smerujúcich k úspešnému mimosúdnemu zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky.

Žalovaná k podanej žalobe namietala nepredloženie ani jedného relevantného dôkazu, ktorý by
preukázal existenciu exekučného konania, vznik škody či nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno je
prenášané na súd, aby zabezpečil exekučný spis, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, či sa týka nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov alebo z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Všeobecné súdy nie sú oprávnené posudzovať prieťahy v súdnom konaní, pretože takúto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Prvé žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanej 23. 4. 2012, ale

žalobca už 27. 9. 2012 podával žaloby na súd, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie
nároku žalobcu pred správnym orgánom. Žaloba bola podaná predčasne, pričom žalobca neposkytol
potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Žalovaný nepovažuje nárok žalobcu
za predbežne prerokovaný.

Ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. poskytuje 15-dňovú lehotu na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi. Táto lehota neplatí v prípadoch zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia.PodľarozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvoveciI.ÚS16/02anisamotnénedodržaniezákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmať vykonateľnosť rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä pre posúdenie režimu spotrebiteľských zmlúv.

Čo sa týka materiálnej škody a nemajetkovej ujmy, tak žalobca konkrétnu škodu nepreukázal. Pri
nemajetkovej ujme žalobca poukazuje na frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru v súdy, pričom je to
irelevantné z hľadiska toho, že nárok je uplatnený právnickou osobou. Nemajetková ujma v rozsahu 20
%zistinynáhradyškodyniejepodloženáakýmikoľvekreálnymiskutočnosťamičirozumnouúvahou.Nie

je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa žalobcovi mala poskytnúť náhrada v peniazoch.

Súd odkazuje aj na list Európskej komisie, a to Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť adresovaný
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom sa poukazuje na nekalé
praktiky žalobcu pri spotrebiteľských zmluvách. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou

negatívne a boli predmetom záujmu Európskej komisie, kde sa konštatovali porušenia práv spotrebiteľov
práve z podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenúprivýkoneverejnejmoci,kdeštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej veci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 15 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného, pričom podľa § 16 ods. 4, ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Podľa § 17 ods. 2 zákona, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Žalobca svoj nárok opiera o § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie aleboexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z., teda pokiaľ sa týka notárskej zápisnice a rozhodcovských rozsudkov.

Podkladom exekúcie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Er/605/2011 bola exekúcia oprávneného
- žalobcu proti povinnej X. Z., kde uznesením zo dňa 29. 7. 2011 č. k. 1Er/605/2011 - 10 bolo exekučné
konanie zastavené. Rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9. 2011. Preto bol opodstatnený postup
exekučného súdu, ktorý posudzoval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, kde titulom na

vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok. Nedostatky rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzoval
povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nepovolené alebo odporuje dobrým
mravom, nemohli byť podkladom na vedenie exekúcie. Preto bolo exekučné konanie zastavené. Naviac
exekučný titul vydal orgán - rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Takýto rozsudok nespĺňa
predpokladymateriálnejvykonateľnostianajehozákladenebolomožnéviesťnútenývýkonrozhodnutia.
Keď exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Žalobcaneuniesoldôkaznébremenooneprípustnostipreskúmavaniaexekučnéhotitulupriposudzovaní
žiadosti o udelenie poverenia, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/135/2012), nemôže byť
založená ani prekážka duplicitnej exekúcie. Potom neexistuje ani prekážka veci rozhodnutej.

Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa
zák. č. 514/2003 Z.z., potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani nemajetkovú ujmu. Škodu,
resp. nemajetkovú ujmu nepostačuje len tvrdiť, je potrebné uviesť aj skutočnosti, na základe ktorých sa
dá posúdiť vznik škody a jej rozsah. Keďže už skôr bola spochybnená právomoc rozhodcovských súdov
rozhodovať v spotrebiteľských zmluvách, tak nevymožiteľnosť pohľadávky z takého rozhodcovského

rozsudku nemôže byť nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím exekučného
súdu, ak súd posúdil exekučný titul a v konečnom dôsledku rozhodol o neplatnosti rozhodcovskej
doložky, ktorá už nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aj z toho dôvodu súd nárok žalobcu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde súd neúspešnému
žalobcovi nemohol priznať náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto
neúspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie

novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, či už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojim
rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec

nevysvetlil, prečo je toho názoru, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
zákonného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Európsky súd pre ľudské práva

konštatoval, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžka konania je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, či
rozsahom nevybavenej súdnej agendy.

Žalobca vyčíta súdu, že sa nezaoberal znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č.

1/2014, pričom nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zničenie
jeho majetku v posudku určenej výške. Neoboznámením sa s obsahom znaleckého posudku nebolo
vykonané dostatočné dokazovanie. Súd nerozhodol o prerušení konania, keď bola podaná ústavná
sťažnosť. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:Ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok
dáva súdom z úradnej moci skúmať žiadosť o udelenie poverenia a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia

o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských
zmluvách, kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a takáto neprijateľná
zmluvná podmienka je potom podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. neplatná.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnej X. Z. titulom rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý o nároku žalobcu rozhodoval na základe vlastnej zmenky zo dňa 22. 1.
2010. Exekučný Okresný súd Bardejov preskúmaval titul a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je v rozpore so zákonnou úpravou a dobrými mravmi s poukazom na § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9.

2011. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi, ale táto 15-dňová lehota nie je ustanovená v prípadoch, keď súd nevyhovie návrhu na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade
by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
súdnemuexekútorovi.ZExekučnéhoporiadkunevyplývapovinnosťnavydanierozhodnutiaozamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia v konkrétnej lehote. Preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu
na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Keď Okresný súd Bardejov nevydal
rozhodnutie o nevydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ale priamo exekučné konanie zastavil, toto
rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9. 2011, tak žalobca bol príčinou toho, že v exekučnom konaní

sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkom ako
povinným. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď
takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. nedáva lehotu na
vydanierozhodnutiaoneudelenípovereniasúdnemuexekútorovi,nemôžesažalobcadomáhaťnáhrady
škody za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty, keďže nedošlo k porušeniu právnej povinnosti

súdom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúcu istinu a príslušenstvo, ktoré viac
nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Keď exekučný súd zistil neplatnosť
rozhodcovskej doložky a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako

oprávneného, takáto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju
zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, keď
návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje náhradu škody v celkovej výške 3.211,35 Eur, ktorá predstavuje náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.
Nevydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie nepredstavuje prekážku rozsúdenej
veci,prektorúprekážkubysižalobcanemoholuplatniťnárokvsúdnomkonaní.Žalobcakonkrétnuvýšku
odvodzoval od znaleckého posudku č. 1/2014, kde nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny
ekonomický dopad. Pochybenie žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z rozhodnutia

rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť základom nároku na náhradu škody a na
nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Ak nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
nároku žalobcu bez zbytočného prieťahu nevydaním rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej lehote, toto rozhodnutie nemôže byť takou prekážkou,
pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky iným spôsobom ako výkonom

rozhodnutia, potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy 642,27 Eur ako 20 % z uplatnenej istiny, tak žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie nemajetkovej ujmy, resp. preukázanie toho, že ospravedlnenie nepostačujea je potrebná reparácia vo forme majetkovej náhrady. V tomto prípade nemožno opomenúť konečný
výsledok exekučného konania, keď pre pochybenie žalobcu ako oprávneného došlo k zastaveniu
exekučného konania.

Znalecký posudok je bez významu ohľadom právneho zhodnotenia, že Exekučný poriadok nestanovuje
15-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Ak žalobca
poukazuje na stratu dôvery v právo a spravodlivosť a z toho vymáha nemajetkovú ujmu v rozsahu
20 % z uplatnenej listiny, tak ani tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu, keďže práve

žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní uplatnil pochybné právo z dôvodov neprávoplatného a
nevykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy.
Preto sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom konaní. Žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti
s tvrdeným poručením právnej povinnosti.

Čosatýkanámietkyžalobcu,žesúdpreústavnúsťažnosťneprerušilkonanie,taktakýtonávrhžalobcom

podaný nebol. Žalobca v návrhu žiadal len vydať medzitýmny rozsudok o zodpovednosti štátu za škodu,
ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ. Preto okresný súd nemohol a ani neriešil v odvolacom konaní
podanú námietku, že nedošlo k prerušeniu konania.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vo výroku o náhrade trov

konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Úspešná žalovaná
si náhradu trov konania nežiadala, preto ani úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov
prvostupňového konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli,
resp. si ich nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.