Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216987
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712216987.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.
HMG&PARTNERS s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova l1, 811 04 Bratislava proti odporcovi
A. Ď., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M..W. XX, XXX XX Y., štátny občan SR, zast. JUDr. Jánom
Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692 za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, J.Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 12.762,54 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.10.2012 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 25.09.2012, ktorým žiadal, aby
súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 12.762,54 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške l3,5% ročne zo sumy 9.456,50 € od l.5.2007 do zaplatenia a zároveň, aby bol odporca povinný
nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia
vo výške 700,52 €.

Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO:
3l 335 004 a A. D., nar. XX.XX.XXXX a W. D.Á., nar. XX.XX.XXXX („ďalej len dlžníci“) uzatvorili dňa
5.4.2002 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej „zmluva o úvere“), v súlade s
ktorou im poskytol právny predchodca navrhovateľa mimoriadny medziúver pod č. 1861518906 vo výške
l9.916,35 € (600.000 Sk) s tým, že po pridelení cieľovej sumy a splnení všetkých zmluvných podmienok
sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver č.1861518105 vo výške cca 9.958,18 € (300.000
Sk), pričom presná výška stavebného úveru sa bude rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy.

Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 8,5%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 141,07 € ( 4.250 Sk). Po pridelení cieľovej sumy
sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 139,41 € ( 4.200 Sk). V zmysle článku VI bod 2 zmluvy o úvere v prípade, ak je dlžník
v omeškaní viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti a v týchto
prípadoch má navrhovateľ právo účtovací úrok z omeškania vo výške o 3% ročne pri stavebnom úvere

a 5% ročne pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku
dlhu a zameškaných splátok. Odporca prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju
neuspokoja dlžníci. Prvá stavebná sporiteľňa ako postupca postúpila navrhovateľovi na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007 predmetnú pohľadávku, ktorej zaplatenie je predmetom tohtonávrhu. Dlžník nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere riadne a včas a z tohto dôvodu
právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy o úvere listom zo dňa 2.12.2003. Odstúpenie od
zmluvy bolo v súlade s ustanovením § 306 Obchodného zákonníka oznámené aj odporcovi listom

zo dňa 2.l2.2003. Dlžníci dňa 5.4.2002 spísali u notára JUDr. Želmíry Boborovej notársku zápisnicu
N144/02, Nz 148/02, v ktorej dlžníci výslovne súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa
Občianskeho súdneho poriadku, resp. s exekúciou podľa Exekučného poriadku, a v prípade neplnenia
svojho záväzku zo zmluvy o úvere za podmienok v nej uvedených a to na celý majetok, a to i v prípade,
že by došlo zo strany právneho predchodcu navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy o úvere a na jej

písomnú výzvu v stanovenej lehote nevrátia celý zostatok dlhu. Nakoľko ani napriek opakovaným
výzvam zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nepristúpili dlžníci ani odporca ako ručiteľ k
úhrade predmetného záväzku, uplatnil si právny predchodca navrhovateľa predmetnú pohľadávku
voči dlžníkovi v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.3.2004 na
exekútorskom úrade JUDr. Dušana Mrenicu. Predmetné exekučné konanie sp.zn. EX 88/2004 nesplnilo
svoj účel, keďže vzhľadom na nedostatočný majetok dlžníkov nedošlo prostredníctvom exekučného

konania k úhrade pohľadávky navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu pristúpil navrhovateľ k využitiu
poskytnutého ručiteľského vyhlásenia odporcu a domáha sa voči nemu úhrady predmetnej pohľadávky
prostredníctvom tohto návrhu na začatie konania. Po postúpení predmetnej pohľadávky na súčasného
navrhovateľa nebola na úhradu záväzku poukázaná žiadna platba a z tohto dôvodu sa navrhovateľ
pri vyčíslení pohľadávky pridržiava jej vyčíslenia poskytnutého pri jej postúpení pôvodným vlastníkom

pohľadávky. Pohľadávka navrhovateľa zo zmluvy o úvere bola po započítaní poslednej platby dňa
30.4.2007 vo výške 12.762,54 € , z toho istina vo výške 9.359,57 €, nezaplatené úroky vo výške
3.306,04 € a poplatky vo výške 96,93 €. Pokiaľ ide o premlčanie záväzku poukázal navrhovateľ na
ustanovenie § 310 Obchodného zákonníka v nadväznosti na akcesorický charakter a účel ručenia,
keď Obchodný zákonník vyslovuje nepriamo zákaz (nemožnosť) premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi

pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi. Celý záväzok vzniknutý na základe zmluvy o úvere
sa stal splatným dňa 2.l2.2003 odstúpením od zmluvy o úvere. Dňa 22.3.2004 bol podaný návrh na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ trval na tom, že podanie návrhu na začatie exekučného konania je
právnym úkonom, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za uplatnenie práva
už v začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej doby, t.j. premlčacia doba prestáva

plynúť a to z dôvodu, že exekučné konanie je súčasťou súdneho konania a oprávnený, ktorý sa domáha
núteného výkonu priznaného/uznaného práva, požíva právo na súdnu ochranu zaručené v článku 46
ods.1 Ústavy SR a bolo by jednoznačne v rozpore s účelom a cieľom exekučného konania, ak by začatie
exekučného konania nemalo za následok spočívanie premlčacej doby. Uvedený prístup by viedol k
situáciám, kedy by povinný počas exekučného konania mohol úspešne uplatniť námietku premlčania,

čím by sa výrazne oslabilo postavenie oprávneného. Podanie návrhu na začatie exekúcie voči dlžníkom
malo za následok, že premlčacia doba prestala týmto okamihom plynúť, spočívala. Keďže v zmysle
zákonnej úpravy akcesorickej povahy ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku sa právo veriteľa voči
ručiteľovi nepremlčí skôr ako právo veriteľa voči dlžníkovi mal zato, že nárok navrhovateľa na zaplatenie
voči odporcovi uplatnený týmto návrhom je uplatnený v lehote a neexistuje prekážka jeho priznania. Po

právnej stránke navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh odkazom na ustanovenie § 504 , § 303, § 306 ods.1
prvá veta , § 3l0, § 311 ods.1 , § 402 a § 497 Obchodného zákonníka a zároveň poukázal na komentár
Exekučného poriadku JUDr. Tomašoviča a O. A..

Na návrh vydal súd dňa l4.11.2012 platobný rozkaz, sp.zn. 33Ro/197/2012-48, ktorý bol odporcovi

doručený dňa l8.l2.2012, proti ktorému podal odporca dňa 3l.12.2012 odpor zo dňa 3l.l2.2012, v
ktorom okrem iného uviedol, že má zásadné výhrady voči skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu
obsiahnutým v jeho návrhu zo dňa 25.9.2012, pričom tieto nároky v celom rozsahu popiera a neuznáva,
keďže navrhovateľ nepreukázal a nedoložil skutkové a právne tvrdenia vrátane jednotlivých položiek
(nárokov), ktorých sa voči odporcovi domáha náležitým a relevantným spôsobom. Odporca tiež trval na

tom, že predmetnú vec nie je možné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože
z okolností uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere, najmä s ohľadom na povahu zmluvných strán
-subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa ( veriteľ) pri uzatváraní
zmluvy o úvere koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s dlžníkmi ako fyzickými
osobami nepodnikateľmi. Skutočnosť, že právna úprava danej zmluvy je v systéme právneho poriadku

v SR obsiahnutá v zákone č. 5l3/1991 Z.z. (Obchodný zákonník ) nemá za následok skutočnosť,
že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych
noriem o ochrane spotrebiteľa. Táto zmluva má preto jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy ako
občianskoprávneho inštitútu a je na mieste jej právne posudzovanie podľa Občianskeho zákonníka.Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 5.4.2002, teda v deň spísania zmluvy o úvere bola
v notárskom úrade JUDr. Boborovej spísaná notárska zápisnica pod č. N 144/02, obsahom ktorej bolo
vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov a záložcu s exekúciou. Aj v zmysle uznesenia Krajského

súdu Banská Bystrica z 3l.8.2010 sp.zn.15Co E147/2010 ( ako aj v zmysle ostatnej súdnej praxi
založenej rozhodnutiami iných súdov) však takáto notárska zápisnica nie je a nemôže byť relevantným,
materiálne vykonateľným exekučným dôvodom z titulu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej
osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len
dlh, ktorý už vznikol a nie ten, ktorý v budúcnosti ešte len možno vznikne. V celej zápisnici navyše chýba

akákoľvek zmienka o zabezpečení záväzku prostredníctvom ručenia, na základe ktorého berie ručiteľ
voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník (odporca nebol účastníkom
právnych vzťahov-osvedčenia o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou). Z opísaných dôvodov
je predmetná zápisnica, resp. v nej konštatované právne úkony neplatná je (absolútne), nemá a
nemôže mať povahu regulárne exekučného titulu a exekúcia vedená na základe takéhoto titulu je
neprípustná(vdanomprípademusíbyť zastavená).Právnenázorynavrhovateľaohľadnenepremlčania

záväzku,nazákladeustanovenia§310Obchodnéhozákonníkapokladáodporcazaúčelovékonštrukcie
smerujúce k obhájeniu svojho vlastného zámeru smerujúceho k vymoženiu predmetnej medzičasom
zjavne premlčanej pohľadávky a to bez akejkoľvek akceptácie objektívneho skutkového i právneho
stavu veci. Rovnaké znaky vykazujú i tvrdenia navrhovateľa o spočívaní premlčacej doby vo vzťahu k
ručiteľovi(odporcovi)počasexekučnéhokonaniavedenéhovočidlžníkom.Odporcaspochybnilajotázku

aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu nepreukázaných okolností ohľadom postúpenia pohľadávky
z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, keďže navrhovateľovi nebola so žalobným návrhom doručená
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007, a ani o tomto akte nebol odporca predpísaným
spôsobom oboznámený zo strany navrhovateľa. Z týchto dôvodov odporca voči všetkým nárokom
uplatneným navrhovateľom v návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania. Následne žiadali

žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania.

K podanému odporu odporcu bolo dňa 5.2.2013 na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo
dňa 1.2.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je aj
vyhlásenie odporcu ohľadne ručenia, t.j. 5.4.2002 bola síce v právnom poriadku SR obsiahnutá úprava

spotrebiteľských zmlúv v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o jej vymedzenie ako
tzv. typovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje, avšak táto úprava nevymedzovala výlučnú aplikáciu Občianskeho
zákonníka na právne vzťahy založené Obchodným zákonníkom z dôvodu, že takáto aplikácia je na
prospech spotrebiteľovi a teda, že aplikácia Obchodného zákonníka je v neprospech spotrebiteľa,

resp., že by aplikácia ustanovenia Obchodného zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zákonom o ochrane spotrebiteľa v čase podpísania zmluvy o úvere boli implementované do nášho
právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3.12.2001 o všeobecnej
bezpečnosti výrobkov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27E z l9.5.1998 o predbežných
opatreniach na ochranu spotrebiteľských záujmov v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady

99/44/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES a smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2002/65/ES. Týmto zákonom však nebola implementovaná smernica Rady 93/19/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko táto bola do nášho právneho poriadku
implementovaná až zákonom č.150/2004 Z.z. účinný od l.4.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník. Až táto novela špecifikovala definíciu spotrebiteľských zmlúv a neprijateľnej zmluvnej

podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom v zmysle § 52 ods.1 OZ stanovila čo sa rozumie pod
spotrebiteľskými zmluvami, z ktorého má vyplývať, že ustanovenia O Z o spotrebiteľských zmluvách a
neprijateľných zmluvných podmienkach nie je možné aplikovať aj na zmluvné vzťahy vzniknuté podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Až novelou OZ v znení zákona č.568/2007 účinného od 1.1.2008 sa
rozšírila pôsobnosť OZ aj na zmluvy a právne vzťahy vzniknuté podľa iných právnych predpisov a teda

aj podľa Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 52 ods.1 OZ v znení účinnom v danom
čase. Taktiež od účinnosti tejto novely bolo zavedené ustanovenie § 52 ods.2, v ktorom sa vymedzila
výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V zmysle uvedeného mali zato,
že nakoľko právna úprava v čase uzavretia zmluvy o úvere nevymedzovala ako spotrebiteľskú zmluvu
aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a taktiež táto právna úprava nevymedzovala výlučnú

pôsobnosť Občianskeho zákonníka na právne vzťahy založené Obchodným zákonníkom, nemožno v
danom prípade posúdiť predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú podľa ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a teda nemožno v danom prípade posúdiť inštitút premlčania, resp. inštitút ručenia podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a aplikovať ho na vzťah založený Obchodným zákonníkom. Z tohtodôvodu trvali na tom, že nie je možné vylúčiť pôsobnosť a aplikáciu ustanovenia § 310 Obchodného
zákonníka. Navyše navrhovateľ poukázal na to, že aplikácia ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomodl.10.2001do30.6.2006tentosanevzťahovalnapredmetnú

zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods.2 písm.a) predmetného
zákona. Taktiež trvali na tom, že neobstojí argumentácia v zmysle § 879f ods.3 OZ ohľadne zosúladenia
spotrebiteľských zmlúv s ustanoveniami § 53 až § 54 OZ, keďže ako bolo už predtým uvedené v čase
uzavretia zmluvy o úvere právna úprava OZ nepovažoval za spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu uzavretú
podľa Obchodného zákonníka. Taktiež mali zato, že inštitút premlčania a inštitút ručenia sú inštitútmi

upravenými zákonom a ako také nemôžu byť posudzované ako podmienka zmluvy v zmysle § 54
ods.1 OZ, keď zároveň poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v zmysle uznesenia č.k.7C
99/2010 na strane 5 a 6. K výhradám odporcu ohľadne exekučného titulu (notárskej zápisnice) uviedli,
že podľa ich názoru sú irelevantné a s predmetným sporom nesúvisia, keďže predmetné exekučné
konanie vedené pod sp.zn. EX 88/04 nebolo k dnešnému dňu zastavené, čo má za následok spočívanie
premlčacej doby v zmysle § 402 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázali na ustanovenie § 41

ods.2 písm.c) Exekučného poriadku, ktorý vymedzuje náležitosti notárskej zápisnice ako spôsobilého
exekučného titulu s tým, že predmetná notárska zápisnica tieto náležitosti spĺňa a s touto otázkou sa
už vysporiadal exekučný súd tým spôsobom, že udelil poverenie na vykonanie exekúcie. K námietke
odporcu, že v notárskej zápisnici chýba zmienka o zabezpečení záväzku prostredníctvom ručenia,
tiež označili za irelevantnú, pretože pohľadávka, ktorú si uplatňujú vznikla na základe zmluvy o úvere,

ktorej obsahom je ručiteľské vyhlásenie a nie na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavovala
len zabezpečenie záväzku zo strany dlžníka. A ak by predmetná notárska zápisnica obsahovala aj
ručiteľské vyhlásenie, došlo by automaticky k jej vymáhaniu aj voči odporcovi prostredníctvom exekúcie.
K námietke odporcu ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľa uviedli, že účinky postúpenia pohľadávky
aj voči ručiteľovi nastávajú v zmysle § 526 ods.1 OZ oznámením dlžníkovi zo strany postupcu, resp.

preukázanie zo strany postupníka, k čomu došlo už v priebehu exekučného konania vedeného voči
dlžníkom napriek tomu, že § 528 ods.1 OZ ukladá postupcovi povinnosť podať správu osobe, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla nespája s jej nesplnením žiadnu sankciu. Posúdenie záväzkového
vzťahu vzniknutého na základe identickej zmluvy o úvere a aplikáciu Obchodného zákonníka v danom
prípade mal rovnako posúdiť aj Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. 9Co 162/2012-136 na str. 7 a 8.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.5.2013, sp.zn.10C 1/2013-114, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.7.2013 súd toto konanie prerušil do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o návrhu
povinných A. D., nar.XX.X.XXXX a W. D., nar. XX.XX.XXXX na zastavenie exekúcie vedenej pod sp.zn.
M-EX 88/2004 (pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Dašanom Mrenicom ) v súčasnosti ustanoveným

náhradníkom súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom na Okresnom súde Zvolen ako exekučnom
súde vedenej pod sp.zn. 11Er /883/2004.

Dňa 20.8.2014 bol na tunajší súd doručený prostredníctvom faxu návrh na prerušenie konania v zmysle
§ 109 ods.2 písm.c) O.s.p. zo dňa l9.8.2014, ktorý bol následne súdu doručený dňa 21.8.2014 aj

poštou, ktorý zdôvodnili tým, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa
l8.8.2014 podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia
§ 243f O.s.p. proti uzneseniu OS Zvolen sp.zn. 11Er/833/2004 zo dňa 2.4.2014, ktorým bolo zastavené
exekučné konanie, a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.5.2014, s tým, že žalobca
to urobil z dôvodu, že postupom exekučného súdu mu bola ako oprávnenému odňatá možnosť konať

pred súdom. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd predmetné súdne konanie vedené pod sp.zn.
10C/1/2013 prerušil do právoplatného skončenia konania o mimoriadnom dovolaní.
O tomto návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo
dňa l2.9.2014, sp.zn. 10C 1/2013 -184, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2014, ktorým súd návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.2.2013, na ktorom vec meritórne prejednal a následne
nariadil pojednávanie na deň 5.11.2014, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca
navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa
odporca , a tiež právny zástupca odporcu prostredníctvom substitučného splnomocnenca s tým, že

právny zástupca odporcu mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Navrhovateľ, resp. právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali
pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., vec na pojednávaní prejednal a
rozhodol.Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s prednesmi právnych
zástupcov, a tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania a to zmluvu

o postúpení pohľadávok zo dňa 04.05.2007 vrátane prílohy z čl.10-14, notársku zápisnicu č. N 144/02,
Nz 148/02 zo dňa 5.4.2002 z čl.15 -17, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
5.4.2002 z čl.18-22, doručenku z čl. 24, návrh na vykonanie exekúcie z čl. 25-27, doručenky z čl.28-33,
odstúpenie od zmluvy zo dňa 2.l2.2003 z čl.34, 38,43, poštové doručenky z čl.39-42, výpis z účtu konta
medziúveru na meno dlžníka A. D. z čl.109-111 a oboznámil sa s originálom uznesenia tunajšieho súdu

zo dňa 02.04.2014 , sp.zn. 11Er 883/2004-44, pričom zistil tento skutkový stav.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa pridržiava v celom rozsahu
podaného žalobného návrhu a ich ďalších písomných vyjadrení. Nad rámec toho na otázky súdu uviedla,
že voči odporcovi k oznámeniu, resp. preukázaniu postúpenia predmetnej pohľadávky malo dôjsť v
priebehu exekučného konania s tým, že doklad o tom nemala v tom čase k dispozícií. Na ďalšiu otázku
súdu, aby sa vyjadrila aké položky sa nachádzajú na účtovnom doklade v spise na čl.37, resp. či

disponujúpodrobnouplatobnouhistóriouúverovéhoúčtudlžníkovzpredmetnejúverovejzmluvyuviedla,
že k tomuto dokladu sa vyjadriť nevie a doklad preukazujúci započítanie jednotlivých položiek úverového
účtu doloží súd dodatočne. Na otázku súdu, či pohľadávka tak ako je uvedená v petite návrhu, ktorá má
pozostávať z istiny a z nezaplatených úrokov vyčíslených k 30.4.2007 vo výške 3.306,04 €, či sa jedná
o úroky z úveru alebo úroky z omeškania uviedla, že sa jedná o úroky z úveru.

Z prednesov právnych zástupcov odporcu na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú podaného odporu a ďalších svojich písomných vyjadrení s tým, že nad rámec toho k veci
uviedli,žeajkeďzmluvabolauzavretávroku2002,keďvObčianskomzákonníkuešteneboliobsiahnuté
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa majú zato, že predmetný vzťah je potrebné skúmať aj s
ohľadom na dobré mravy. Aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy boli neprijateľné podmienky upravené

v smernici EHS 93/13 ods.1 písm.e) až q) s tým, že táto smernica bola neskôr implementovaná aj do
nášho právneho poriadku. Taktiež poukázali na už v podanom odpore uplatnenú námietku premlčania,
pričom tento inštitút je podľa nich potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
konkrétne poukázali na § 101 OZ, na základe čoho premlčacia doba voči odporcovi začala plynúť
najneskôr 2.12.2003, teda odstúpením od zmluvy o úvere zo strany navrhovateľa a uplynula dňa

2.l2.2006. Trvali na tom, aby sa otázkou premlčania súd zaoberal v prvom rade s ohľadom na zásadu
hospodárnosti konania. Uviedli, že dňa l0.l.2013 bol podaný návrh dlžníkov v predmetnom exekučnom
konaní na zastavenie exekúcie. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere trvali na tom, že sa jedná o
formulárovú zmluvu v ktorej či už dlžníci ako i ručiteľ nemali možnosť ovplyvniť jej obsah, vzhľadom
na rozsiahlosť a formu zmluvných dojednaní sa nemohli náležite oboznámiť zo všetkými zmluvnými

dojednaniami, keďže žiadny z nich nemal ani právnické, ani inžinierske vzdelanie a taktiež namietali,
že navrhovateľ nepreukázal jednotlivé položky ako nároky, ohľadne ktorých sa návrhom na začatie
konania voči odporcovi domáhal. Ohľadne aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania, resp. neaplikovanie Obchodného zákonníka poukázali na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I ÚS 402/2013, v ktorom sa mal riešiť obdobný prípad, keď zmluvný vzťah vznikol ešte pred

l.4.2004, v ktorom Ústavný súd poukázal nato, že ochrana spotrebiteľa v tomto období bola upravená
v zákone č. 634/92 o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 2 ods.1 obsahuje definíciu spotrebiteľa a §
23a ods.1 obsahuje definíciu typovej zmluvy. Podľa ich názoru v konaní bolo preukázané, že p. D.
s manželkou si predmetný úver brali na osobné potreby a nie za účelom podnikania a teda prvotný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, čiže zmluva o mimoriadnom medziúvere je formulárovou, typovou

zmluvou kde sa menia iba číselné, resp. osobné údaje účastníkov, a tiež vyjadrili názor, že právna
ochrana spotrebiteľa bola zabezpečená aj pred l.4.2004, keď poukázali na ustanovenie § 879f ods.3 a
4 OZ, v zmysle ktorého sa mali spotrebiteľské zmluvy zosúladiť v zákonnej lehote v zmysle § 53 a 54
OZ a ak sa tak nestalo, tieto zmluvy sa stali neplatnými. Nepopreli, že úver je absolútnym obchodom,
avšak trvali na tom, že v konkrétnom prípade sa jednalo o občianskoprávny vzťah, na ktoré je potrebné

aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s tým, že pokiaľ v našom právnom poriadku
existuje duplicitná právna úprava inštitútov, tak v občianskom ako i obchodnom práve, má sa v prípade,
že sa jedná o spotrebiteľský vzťah uplatniť právna úprava Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
poukázali aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.5Mcdo 20/09 ako i na rozhodnutie Okresného súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 61Cb 221/09, ktoré sú v súlade s týmito prezentovanými názormi. V citovaných

rozhodnutiach je riešená aj otázka použitia nevýhodnejšieho obchodného práva pre spotrebiteľa,
ktorého samotné použitie zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je preto pre neho nevýhodnejšie. Tiež
poukázali na rozhodnutie KS v Prešove 6Co 26/12 kde sa pojednáva o tom, že nakoľko Občiansky
zákonník upravuje otázku premlčania výhodnejšie pre spotrebiteľa, tak je potrebné v tomto prípadepostupovať v zmysle Občianskeho zákonníka a teda v prípade kolízií noriem obchodného a občianskeho
práva má mať v týchto prípadoch prednosť Občiansky zákonník. V rozpore so svojimi predchádzajúcimi
tvrdeniami ohľadne začatia plynutia premlčacej doby uviedli, že je podľa nich možné použiť aj § 101

OZ, pretože odstúpenie ako moment, od ktorého začína plynúť premlčacia doba je rozhodný práve pri
obchodných vzťahoch a podľa § 101 OZ začína plynúť premlčacia doba prvý raz odvtedy, keď mohlo
byť právo uplatnené a v zmysle predloženej platobnej histórie bol vklad robený 16.5.2003 a potom až
16.1.2004 a teda v zmysle príslušných ustanovení úverovej zmluvy, ktorá umožňovala veriteľovi odstúpiť
od nej v prípade, že boli dlžníci v omeškaní s dvomi splátkami alebo jednej splátky po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace mali zato, že k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť aj skôr, a teda skôr mala začať
plynúť aj premlčacia doba a nie od 2.l2.2003 ako to pôvodne uvádzali. Tiež poukázali nato, že ručiteľské
prehlásenie nebolo spísané samostatne, ale bolo iba súčasťou úverovej zmluvy a v tejto časti ponechali
na zváženie súdu, či je toto ručiteľské prehlásenie tak ako je v tejto úverovej zmluve zakotvené platným
právnymúkonomavtejtosúvislostipoukázalinaustanovenie§546OZ,resp.dôvodovúsprávuknemuv
tom zmysle, že náležitosti, ktoré mali byť súčasťou tohto ručiteľského prehlásenia neboli v ňom zahrnuté

a neboli odporcovi známe a odporcovi nebol ani známy obsah úverovej zmluvy a táto mu nebola ani
predložená k nahliadnutiu, pretože obsah zmluvy riešili samotní dlžníci, resp. dlžník a spoludlžník, ale
odporcasasozmluvouoboznámilažpotomčomuboldoručenýžalobnýnávrh.Vsúvislostisexekučným
konaním uviedli, že počas predmetného exekučného konania premlčacia doba plynula ďalej a teda
trvali na tom, že žalobu je potrebné zamietnuť pre premlčanie. V prípade, že by si súd neosvojil tento

právny názor ohľadne premlčania vyjadrili sa stručne aj k samotnému nároku uplatneného v predmetnej
žalobe, keď pokiaľ ide o požadované poplatky, poukázali na judikatúru Európskeho súdneho dvora
ako i rozhodnutia súdov v ČR, z ktorých vyplýva, že na poplatky za vedenie účtu nemá mať banka
nárok, pretože sa jedná o jej vlastný náklad s tým, že táto povinnosť viesť účtovníctvo jej vyplýva zo
zákona o účtovníctve a účtovné operácie sú bežnou činnosťou a ako podnikateľský subjekt nemôže túto

svoju povinnosť prenášať na spotrebiteľa. Tiež spochybnili ako nejasné, na základe čoho si navrhovateľ
uplatňuje úrok z omeškania od l.5.2007, či sa to má viazať na postúpenie predmetnej pohľadávky a
rovnako trvali na tom, že v tejto časti ako aj v časti úroku z omeškania je návrh nepreskúmateľný, keď
navrhovateľ neozrejmil, ako bola konkrétne vypočítaná čiastka 3.306,04 € z titulu úroku z úveru, či bola
uplatňovaná úroková sadzba 8,5% alebo tam bol zahrnutý aj sankčný úrok, teda úrok z omeškania vo

výške l3,5% , a tiež poukázali na ustanovenie § 549 OZ, v zmysle ktorého ručiteľ má právo odoprieť
plnenie v prípade, že veriteľ zavinil, že pohľadávku nemohol uspokojiť dlžník, keď poukázali na článok
3 predmetnej notárskej zápisnice, z ktorého má vyplývať, že v tomto prípade dlžníci uznávali dlh, avšak
tento v skutočnosti v tom čase ešte žiaden neexistoval, keďže v danom čase nebolo v prospech dlžníkov
ani plnené, teda nebol poskytnutý medziúver, keď aj z platobnej histórie účtu týkajúceho sa predmetnej

úverovej zmluvy vyplýva, že medziúver bol poskytnutý až dňa 23.4.2002 a notárska zápisnica je zo
dňa 5.4.2002. Taktiež poukázali nato, že strana, na ktorej sa nachádzalo ručiteľské prehlásenie nie je
číslovaná, na rozdiel od iných strán zmluvy o mimoriadnom medziúvere, a teda je otázne, či je súčasťou
zmluvy o mimoriadnom medziúvere alebo to bola samostatná listina. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil
s ich námietkou premlčania, žiadali doplniť dokazovanie ohľadne špecifikácie uplatnených nárokov zo

strany navrhovateľa. Pre prípad úspechu si uplatnili náhradu trov konania s tým, že ich výšku by vyčíslili
v zákonnej lehote.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že na otázku súdu za akých okolností podpísal ručiteľské
prehlásenie uviedol, že za ním prišla domov sestra zo švagrom, či by im nešiel za ručiteľa, on nemal
dôvod vtedy nesúhlasiť lebo vedel, že sestra je zamestnaná, pracovala v nemocnici a švagor robil ako

stavebný robotník. Úver začala splácať sestra, potom však v nemocnici prepúšťali a on sa až následne
dozvedel, že to prestala platiť, myslí si však, že to mal prebrať tú povinnosť jej muž. Na otázku súdu,
či si pamätá kde bolo podpisované to ručiteľské prehlásenie, či ako súčasť zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uviedol, že si nepamätá ani to, či to bolo podpisované v banke alebo u
neho doma a či mali vtedy so sebou papiere. Na otázku súdu, či si predmetnú zmluvu prečítal uviedol,

že si prečítal hlavne tú poslednú časť, ktorá sa týkala jeho. Na otázku súdu, či vedel koľko dlžia a v
akých splátkach, resp. dokedy to majú zaplatiť uviedol, že to koľko dlžia vedel, ale tie ďalšie veci o tých
vedomosť nemal. Na otázku súdu, či mu bola poskytnutá predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, resp. či si ju žiadal k nahliadnutiu pred podpisom ručenia uviedol, že nevie od koho
by ju mal žiadať, či od sestry, už si presne nepamätal ako to vlastne bolo.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007 súd zistil, že bola uzavretá medzi Prvou stavebnou
sporiteľnou a.s., IČO: 31 335 004 ako postupcom a fy GENERAL FACTORING a.s., IČO: 35 838 825 ako
postupníkom s tým, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie súboru pohľadávok v počte 303 ks, ktoré
vznikli na základe úverov poskytnutých postupcom tretím osobám, a ktoré sú špecifikované v príloháchč. 1/Aa 1B tejto zmluvy. Postupca postúpil postupníkovi tieto pohľadávky spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s nimi spojenými a to dňom účinnosti tejto zmluvy a za podmienok v nej stanovených a
postupník prehlásil, že postúpené pohľadávky prijíma a zväzuje sa za ne zaplatiť odplatu za podmienok

stanovených v tejto zmluve. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými
stranami. Z pripojenej prílohy vyplýva, že pod poradovým č.216 je uvedené č. zmluvy 18661518906,
ako dlžník je uvedený A. D., M..W. XXXX/XX Y., rok začatia vymáhania 2003, cieľová suma 600.000
Sk, úroková sadzba 8,5%, celková dlžná suma 384.484,20 €, istina 28l.966,30, nezaplatené úroky
99.597,90, štádium vymáhania exekúcia JUDr. Dušan Mrenica Ex 88/04, spôsob zabezpečenia ručiteľ,

notárska zápisnica áno.
Z notárskej zápisnice spísanej v notárskom úrade JUDr. Želmíry Boborovej, so sídlom vo Zvolene
dňa 5.4.2002, sp.zn. N 144/02, Nz 148/02 súd zistil, že do tejto notárskej zápisnice bolo spísané
osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníka a záložcu s exekúciou, v ktorej A. D. a jeho
manželka W. D. ako stavebný sporiteľ a dlžník, resp. spoludlžníčka vyhlásili, že dňa 5.4.2002 uzavreli
s Prvou stavebnou sporiteľnou a.s. zmluvu o mimoriadnom medziúvere č.1861518906 a stavebnom

úvere č.1861518105, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 600.000
Sk pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa tento mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca
300.000 Sk. Tieto povinné osoby vyhlásili, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu i do výšky
uznávajú. A. D. a manželka W. D. vyhlásili, že ak dôjde k plneniu zo strany osoby oprávnenej podľa
zmluvy o mimoriadnom medziúvere citovanej v bode I, II notárskeho zápisu súhlasia s tým, aby v prípade

nesplnenia ich záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve sa táto notárskej zápisnica stala
vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41
ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a to na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok ako
povinných osôb. Zároveň vyhlásili, že súhlasia s exekúciou aj v prípade, že by došlo zo strany sporiteľne
k odstúpeniu od zmluvy s tým, že dlžník a spoludlžníčka (povinné osoby) súhlasia s exekúciou do výšky

zostatku celého dlhu na všetok ich hnuteľný aj nehnuteľný majetok.
Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.4.2002 súd zistil, že ako veriteľ
je tu uvedená Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 3l 335 004, ako dlžník A. D., nar. XX.X.XXXX ako
spoludlžník W. D., nar. XX.XX.XXXX, ako ručiteľ A. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 1861518906 vo výške 600.000 Sk, pričom po pridelení

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o
stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 1861518105 vo výške cca
300.000 Sk s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej
sumypripridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení.Dlžníkbolviazanýdohodnutýmúčelomt.j.

mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver mohol použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou
formou na území SR, keď v bode 2 tejto zmluvy pod písm.a) až i) sú uvedené účely mimoriadneho
úveru, resp. stavebného úveru, na ktoré je možné tieto použiť. Dlžník sa zároveň zaviazal použiť
celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na
realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytol. Výška úrokovej sadzby

mimoriadneho medziúveru bola 8,5% ročne ku dňu uzavretia zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 4.250 Sk s tým, že bola dojednaná aj splatnosť splátok úveru a pokiaľ
ide o stavebný úver, tam sa dlžník zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo
výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4.200 Sk. V článku III Zabezpečenie

bod I ďalšie zabezpečenie ods.2 je uvedené, že písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že
je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia. Ďalej bolo v
zmluve dojednané, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 % ročne úrok pri
stavebnom úvere a 5% ročne úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú
sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou

splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti. V závere za podpisom dlžníka a podpisom spoludlžníka je uvedené,
že ručiteľ prehlasuje, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí
dlžník. Ručiteľ podpisuje zmluvu až po podpísané zmluvy dlžníkom a spoludlžníkom. V kolónke A. Ď., s
uvedením rodného čísla sa nachádza dátum 5.4.2002 a nečitateľný podpis.

Z poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedená Prvá stavebná sporiteľňa a.s., ako
adresát Exekútorský úrad, súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica Zvolen, v predmete je uvedené krak/
návrh/klima s tým, že písomnosť bola prevzatá adresátom dňa 22.3.2004.Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.3.2004 súd zistil, že je tu uvedený ako oprávnený Prvá
stavebná sporiteľňa a.s., ako povinný v I.rade A. D., nar. XX.X.XXXX, ako povinný v 2.rade W. D., nar.
XX.XX.XXXX,akoexekučnýtituljeuvedenánotárskazápisnicač.N144/02aNz148/02zodňa5.4.2002

spísanánaNotárskomúradevoZvolene,notárkouJUDr.ŽelmírouBoborovou,akoadresátjetuuvedený
Exekútorský úrad JUDr. Dušan Mrenica, súdny exekútor Zvolen. Oprávnený týmto navrhol, aby súdny
exekútor vykonal exekúciu, ktorou bude uspokojená pohľadávka oprávneného a jej príslušenstvo na
podklade notárskej zápisnice N 144/02, Nz 148/02 zo dňa 5.4.2002 a to dlžná suma 320.452,70 Sk
s 8,5% úrokom ročne zo sumy 285.102,30 SK od l.3.2004 do zaplatenia, náhradu trov potrebných na

účelné vymáhanie nároku vo výške 320 Sk ( overovanie listín) a 500 Sk (poplatok za vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi) a trovy exekúcie.
Z pripojených poštových doručeniek súd zistil, že ako odosielateľ je na všetkých troch uvedená Prvá
stavebná sporiteľňa a.s., ako adresát je na všetkých troch uvedený A. D. na dvoch s adresou M..W.
XXXX/XX Y. na jednej s adresou Y. XXXX/X, Y. s tým, že ako predmet je uvedené odstúpenie zo dňa
2.12.2003, č.0617166-4, pričom ani jedna z týchto zásielok nebola prevzatá v odbernej lehote, keď sa

jedná o zásielky zo dňa 4.l2.2003, 6.2.2004 a l2.1.2004.
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 2.l2.2003 súd zistil, že toto zasielala Prvá stavebná sporiteľňa a.s. A. D.,
W. D. a A. Ď., ktorým oznámili, že sa jedná o zmluvu o stavebnom sporení č.1861511805, resp. zmluvu
o mimoriadnom medziúvere č.1861518906 s tým, že z dôvodu, že dlžníci neuhrádzali zročné splátky ani
v dodatočnej poskytnutej lehote a zostávajú v omeškaní na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako

dvoma splátkami v súlade s článkom VI, VII úverovej zmluvy odstupujú týmto od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a požadujú okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov,
keď dlžná čiastka k 2.l2.2003 predstavuje sumu 318.434,70 €, ktorú žiadali zaplatiť v lehote 7 dní. V
oznámení o odstúpení od zmluvy zaslanom A. Ď. bolo uvedené, že listom zo dňa 2.l2.2003 odstúpili od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s tým, že ak nesplatí pohľadávku v primeranej

lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie prikročia k vymáhaniu ich pohľadávky súdnou
cestou, resp. prostredníctvom exekútora.
Z poštových doručeniek vyplýva, že ako odosielateľ je tam uvedená Prvá stavebná sporiteľňa a.s., ako
adresát je uvedená na dvoch W. D.Á. s adresou M..W. XXXX/XX, Y. a na jednej A. Ď., M..W. XXXX/
XX, XXX XX Y., na všetkých je ako predmet uvedené odstúpenie zo dňa 2.12.2003/0617166-4 s tým,

že jedna zásielka od W. D. sa vrátila späť neprevzatá v odbernej lehote, jedná sa o zásielku zo dňa
4.12.2003, ďalšiu zásielku si prevzala dňa l4.l.2004, A. Ď. si zásielku prevzal 8.l2.2003.
Z výpisu z účtu Konta medziúveru vedeného na meno dlžníka A. D., č.zmluvy 186151806, č.úveru
61716601 súd zistil, že dátum účinnosti odstúpenia je uvedený 2.l2.2003, istina ku dňu odstúpenia
9.604,74 €, výška poskytnutého úveru 9.571,55 €, postúpenie pohľadávky 30.4.2007 -l2.762,54 € s

tým, že sú uvedené dátumy jednotlivých obratov s ich popisom a čiastkou s tým, že sa tu nachádzajú
jednotlivé vklady, výplata medziúveru, úroky za úver, poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienku
atď.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 2.4.2014, sp.zn. 11Er 883/2004-44, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa l6.5.2014 súd zistil, že vo veci exekúcie oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa a.s.,

IČO: 3l 335 004 proti povinným A. D., nar. XX.X.XXXX W. W. D., nar. XX.XX.XXXX vedenej pod zn. M-EX
88/2004 súd rozhodol, že pripúšťa vystúpenie oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa a.s. z exekúcie a
pripúšťa aby do exekúcii ako oprávnený vstúpil GENERAL FACTORING a.s., IČO: 35 838825; zároveň
týmto uznesením súd exekúciu zastavil. Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že v
prejednávanej veci vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne ( t.j. v

ten istý deň) s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, v danom prípade
existoval len záväzok povinných l,2 vrátiť v určenej lehote poskytnutý úver, nakoľko notárska zápisnica
bola spísaná v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere a k odovzdaniu a prevzatiu peňazí pred
spísaním notárskej zápisnici nedošlo, čo vyplýva aj z formulácie bodu IV zmluvy o úvere nazvaného
„ podmienky vyplatenia“, podľa ktorého sa výplata prostriedkov medziúveru uskutoční až po predložení

notárskej zápisnice, teda do budúcna bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo
však určité v akej výške. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani
jeho výška, v tomto čase nemohli povinní l,2 realizovať právo dlh uznať. Inak by povinným l,2 bolo
odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti
určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak úkon -dohoda, ktorou sa niekto vzdáva

práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je absolútne neplatný právny úkon, potom povinní l,2 nemohli
svojim konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh, čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súd v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval,
že zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva nemôže byť riadnym exekučným titulom, pretožeod počiatku nezodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako titulu pre
exekúciu ( nesplňuje formálne a materiálne podmienky) § 4l ods.2 písm.c) Exekučného poriadku a §
47 Notárskeho poriadku, teda predmetná notárska zápisnica nie je od počiatku spôsobilým exekučným

titulom, a preto súd v súlade s ustanovením § 57 ods.1 písm.a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods.2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 528 ods.1 OZ, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením,
alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla.
Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb.z. v znení účinnom do 24.11.2004 zákon o ochrane

spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods.2
typová zmluva nesmie obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä:
1./ podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2./ podmienky ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s nim uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od l.4.2004 ( poznámka súdu- do 3l.3.2004 nebol tento § účinný ),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods.2 a 3 OZ v znení účinnom od 1.4.2004 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods.1 a 2 OZ v znení účinnom od l.4.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od l.l.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 OZ v znení účinnom od l.l.2008 ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa §879f ods.3a 4 OZ-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, spotrebiteľské

zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s
ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto
zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa ods.3 sú

neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879j OZ -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.l.2008, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred l.l.2008; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z
nich vzniknuté pred l.l.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods.2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje

na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.Podľa § 26l ods.4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s

dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok
dlžníka alebo jeho časť.
Podľa § 307 ods.3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú
práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal
postupník.

Podľa § 52 ods.2 OZ v znení účinnom od l.4.2015 ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je na to prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.
Podľa§391ods.1Obchodnéhozákonníkapriprávachvymáhateľnýchnasúdezačínaplynúťpremlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba
je 4 roky.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.
Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva už v začatom konaní.

Podľa § 405 ods.1 Obchodného zákonníka, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 a §
404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky
voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007, v dôsledku čoho považoval
námietku odporcu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa za nedôvodnú s tým, že
najneskôrsaodporcaopostúpenípohľadávkydozvedeldoručenímžalobnéhonávrhuspolusplatobným
rozkazom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
dlžníkmi, resp. spoludlžníkmi A. D. a W. D. bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „ absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah je
potrebnéaplikovaťustanovenia3.častiObchodnéhozákonníkastým,žeplneniezáväzkovvyplývajúcich
z tohto záväzkového vzťahu bolo zabezpečené tiež ručením prostredníctvom odporcu, v dôsledku

čoho sa aj na toto ručenie s poukazom na § 261 ods.4 Obchodného zákonníka vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka, resp. toto ručenie sa spravuje 3.časťou Obchodného zákonníka. Súd zároveň
konštatuje, že vzhľadom na účel úveru, na ktorý bol tento poskytnutý sa na tento záväzkový vzťah
nevzťahuje zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. predmetný úver nemal charakter
spotrebiteľskéhoúveru.Súdsastotožnilsnázoromnavrhovateľa,ževčaseuzavretiapredmetnejzmluvy

o úvere, ktorej súčasťou bolo aj ručiteľské vyhlásenie odporcu t.j. 5.4.2002 bola v našom právnom
poriadku upravená ochrana spotrebiteľa len zákonom č. 634/1992 Zb., ktorý vymedzoval tzv. typovú
zmluvu, avšak táto úprava nevymedzovala výlučnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na právne vzťahy
založené Obchodným zákonníkom z dôvodu, že takáto aplikácia je na prospech spotrebiteľa, resp. žeby aplikácia ustanovenie Obchodného zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navyše aj
zo znenia § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od l.4.2004 vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach nie je možné aplikovať na zmluvné

vzťahy vzniknuté podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Taktiež z prechodného ustanovenia § 879f
ods.3 OZ k úpravám účinným od l.4.2004 vyplýva, že do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto
zákona sa mali dať len spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, teda odplatné zmluvy upravené podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 52 ods.1 OZ
v znení účinnom od l.l.2008 sa síce spotrebiteľskou zmluvou stala každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo spotrebiteľom, avšak opäť s poukazom na prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1.1.2008 uvedené v § 879j OZ je zrejmé, že ustanovenia účinné od 1.1.2008
nie je možné na prejednávanú vec aplikovať.
Pokiaľ odporca trval na tom, že súdenú vec je potrebné podradiť pod režim Občianskeho zákonníka ako
celku a teda podľa Občianskeho zákonníka posudzovať aj inštitút premlčania, resp. inštitút ručenia, súd
sa s touto obranou odporcu nestotožnil. Pokiaľ odporca zároveň poukazoval na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp.zn.I ÚS 402/2013-10 súd konštatuje, že týmto uznesením Ústavný súd rozhodol tak,
že sťažnosť obchodnej spoločnosti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom porušenie, ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento
orgán porušoval uvedené základné právo , pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú. Sťažovateľ v tomto konkrétnom prípade namietal porušenia svojho základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods.1 Dohovoru, rozsudkom krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený
rozsudok okresného súdu, ktoré sú podľa neho arbitrárne, založené na nesprávnych skutkových a
právnych záveroch a nedostatočne odôvodnené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je
zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonu viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového
stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha Ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov a v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu
môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody, a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov
spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu
( článok 46 ods.1 ústavy), ako i právo na spravodlivý proces ( článok 6 ods.1 Dohovoru) je umožniť
každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť ( napr. II ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pri preskúmaní
rozsudkukrajskéhosúdu,ústavnýsúdargumentáciusťažovateľanevyhodnotilakospôsobilúspochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu a ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný
postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať
dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými
v článku 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol
svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou

právnou úpravu, či nedostatočne odôvodnený. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu
nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia, keď aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu ( II ÚS 4/94, II ÚS 3/97) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok. Ústavný súd preto nezistil možnosť porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku VI ods.1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu a bol naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti
v tejto časti podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde pre ich zjavnú neopodstatnenosť. Z toho súdvyvodil, že týmto rozhodnutím Ústavný súd SR sa priamo nevyjadroval k otázkam, ktoré bolo potrebné
posúdiť v súdenej veci.
Obrana odporcu spočívala predovšetkým vo vznesení námietky premlčania nároku uplatneného

navrhovateľom predmetnou žalobou, a preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s touto námietkou,
ktorú vyhodnotil ako dôvodnú napriek tomu, že navrhovateľ trval na tom, že premlčanie je potrebné
posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a súd ich posudzoval v zmysle Obchodného
zákonníka. Súd považoval za potrebné na záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, resp. na
vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v týchto záväzkových vzťahoch aplikovať 3.časť

Obchodného zákonníka, keď súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru NS SR, v
zmysle ktorej ustanovenie § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným,
ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho účinku dohodou zmluvných strán ( napr. rozsudok
NS SR zo dňa 29.11.2010 sp.zn. 5Obo /12/2010, uznesenie NS SR zo dňa 29.3.2012 sp.zn. 5Cdo
120/2010). Súd má zato, že iný výklad zákona v súčasnosti ani nie je možný, bude prichádzať do úvahy
až od l.4.2015 kedy nadobudne účinnosť novelizované znenie ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho

zákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľsavždyprednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Nakoľko úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku zaradená do jeho 3.časti, je potrebné aj otázku
premlčania nároku uplatneného z takéhoto absolútneho obchodu ako i vzťahov súvisiacich s ručením
z neho vyplývajúcich posúdiť podľa právneho režimu Obchodného zákonníka. Navyše ustanovenia

upravujúce premlčanie v Obchodnom zákonníku predstavujú komplexnú právnu úpravu, čo vyplýva
z dielu XI -Premlčanie, na rozdiel napr. od dielu VIII- Niektoré ustanovenia o zániku nesplneného
záväzku, resp. dielu V- Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach, z čoho
jednoznačne vyplýva, že pre otázky premlčania nie je možné ustanovenia Občianskeho zákonníka
použiťanipodporne.Pokiaľbyodporcazastávalnázor,žeprávnuúpravupremlčaniapodľaObčianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať s poukazom na ustanovenie § 52 ods.2 veta prvá OZ z dôvodu, že
kratšia dĺžka premlčacej doby oproti úprave v Obchodnom zákonníku je v zásade v spotrebiteľských
zmluvách pre spotrebiteľa výhodnejšia, a odkazujúc na právne názory, že v zmluvách so spotrebiteľským
prvkom je potrebné aj v prípade zmluvy o úvere aplikovať právnu úpravu Občianskeho zákonníka,
pokiaľ ide o úpravu premlčania, tento právny názor vyvracia ten fakt, že výhodnejšia úprava premlčania

pre spotrebiteľa v Občianskom zákonníku pre kratšiu všeobecnú premlčaciu dobu oproti úprave v
Obchodnom zákonníku by mohla byť výhodou len v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka,
avšak v prípade, že je v postavení veriteľa, tak by podľa tejto logiky kratšia premlčacia doba výhodou
nebola s tým, že výklad takéhoto ustanovenia, ktorý by bol odlišný podľa toho, či je spotrebiteľ v pozícii
nositeľa práva alebo v pozícii osoby majúcej povinnosť, a podľa toho umožňovať použitie príslušného

ustanovenia o premlčaní v Občianskom alebo v Obchodnom zákonníku, podľa konkrétnej situácie je
neprijateľný, keďže by vnášal do právnych vzťahov neistotu a znamenalo by to tiež výrazný zásah do
zásady rovnosti účastníkov takýchto vzťahov. Právna úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k
ochranespotrebiteľaaodlišnestanovenádĺžkapremlčacejdobyvObčianskomaObchodnomzákonníku
je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej

strany (spotrebiteľa)- viď rozhodnutie NS ČR 32Cdo/337/2010 zo dňa 24.7.2012.
Napriek tomu, že súd teda posudzoval otázku premlčania v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku dospel k tomu, že nárok navrhovateľa voči odporcovi je premlčaný a preto
vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania nemohol súd nárok navrhovateľovi voči odporcovi priznať.
Súd totiž vychádzal z toho, že premlčacia doba začala plynúť odstúpením právneho predchodcu

navrhovateľa od predmetnej zmluvy o úvere a táto uplynula v 4.ročnej premlčacej dobe.S obranou
navrhovateľa, že premlčacia doba prestala plynúť podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, sa súd vysporiadal tým spôsobom, že s poukazom na dôvody, pre ktoré bola exekúcia
vykonávaná voči dlžníkom, resp. spoludlžníkom na základe predmetnej notárskej zápisnice zastavená
je zrejmé, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu, ktorý súd

vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul, nemohlo dôjsť k tomu, že premlčacia doba prestala plynúť,
keď analogicky súd vychádzal z ustanovenia § 405 ods.1 Obchodného zákonníka, čiže táto premlčacia
doba uplynula najneskôr dňa l5.1.2008 ( l4.l.2004 si zásielku o odstúpení od zmluvy o úvere prevzal
posledný z účastníkov). Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa voči odporcovi bol na tunajší súd
podaný až dňa 3.10.2012, tak ako to vyplýva z došlej pečiatky tunajšieho súdu, bol už v tom čase nárok

navrhovateľa voči odporcovi premlčaný aj napriek úprave v § 310 Obchodného zákonníka.
Z dôvodu procesnej hospodárnosti konania súd už ďalej nevykonával dokazovanie ohľadne toho, v akej
výške dlžník, resp. spoludlžník splácal splátky, teda či neuhradili viac ako tvrdil navrhovateľ, resp. či bolisprávneuplatnenéúrokyzúveru,resp.úrokyzomeškania,činároknavrhovateľanaúhraduuplatnených
poplatkov, vzhľadom k tomu, že bol návrh zamietnutý z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o trovách
bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Po vyhlásení rozsudku bolo dňa 27.11.2014 doručené na tunajší súd oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, a to Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)