Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214166
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312214166.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou

v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave Pribinova
25, zastúpená: Dr. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z.z. a o náhradu nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy vedené pôvodne pod sp. zn. 7C 151/2012, 7C 152/2012, 7C 153/2012, 7C 154/2012, 7C
155/2012, 7C 156/2012 a spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 7C 151/2012

zamieta.

Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi, podanými na súd 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydania medzitýmneho
rozsudku podľa § 152 ods. 2, veta druhá O.s.p., ktorým by súd určil, že odporca je zodpovedný za
vznik škody navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože
tento nerozhodol o jeho návrhoch na zmenu súdneho exekútora v exekučných konaniach, v návrhoch
vyšpecifikovaných, vedených pre pohľadávky navrhovateľa, vzniklé nesplnením záväzkov vyplývajúcich

zo zmlúv o úveroch jednotlivými dlžníkmi (povinnými)
1/ Q. F., narodený XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 1180248 )

2 / D. Š., narodený XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 7020228 )

3/ T. F., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 2060172 )

4/ T. E., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 2130111 )

5/ T. O., narodený XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 6040191 )

6/ U. O., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 2040304 ).

Navrhovateľ bez akýchkoľvek listinných dokladov ( na súd podané len žaloby a plné moci k jednotlivým

podaniam ), navyše bez úplného označenia odporcu ( sídlo, IČO ) poukázal, že -

- v podaní 1/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 629/2002, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresnému súduBratislava III, požiadal o udelenie poverenia, ktoré bolo vydané a registrované pod č. 5103 021394.
Následne navrhovateľ z obavy o právny a faktický osud pohľadávky spísal 05.10.2010 ( došlé na
súd 06.10.2010 - viď ex.spis ) návrh na zmenu exekútora, exekučný súd však zostal nečinný, o

okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia práv navrhovateľa a spôsobenej
škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia o zmene exekútora zo dňa 02.05.2011. Teda
mal za to, že došlo k porušeniu zákona prekročením doby zákonom stanovenej na vydanie takéhoto
rozhodnutia exekučným súdom, t.j. 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora ( § 44 ods.7 EP platného od 01.09.2005 a § 44 ods.8 EP platného od 01.12.2006 ), mal za to,

že nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas. V dôsledku uvedeného
sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 175 € titulom majetkovej škody
- a sumu 331,92 € titulom nemajetkovej ujmy,
- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uvedené nároky odôvodnil :

- A/ vznik majetkovej škody, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky
prostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystému,ďalejvovýške40

€ - na udržiavanie a správu informačného systému, vo výške 50 € - na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné, telekomunikačné výdaje a pod..
- B/ vznik nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 331,92 €, ktorú sumu považoval za primeranú
za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

za porušenie jeho práv, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaným zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci, za vyvolanie
rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, ktorý výpočet navrhovateľ špecifikoval alikvotným
pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu podľa doktríny Ústavného
súduteda663,88€zarokdeleno12mesiacov=55,32€ámesiac,pričomexekučnýsúdbolbezdôvodne

nečinný viac ako 209 dní. Navrhovateľ poukázal na množstvo nálezov Ústavného súdu týkajúcich sa
zbytočným prieťahov v konaní, ďalej poukázal, že konaním exekučného súdu nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľ podal žalobný návrh na Okresný súd Bratislava III upozornil

na predpojatosť tohto súdu nakoľko tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal
skutočnosť, zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou, teda tento súd zapríčinil nelegálnym konaním
- nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa, a preto nemôže byť zároveň
orgánom súdnej moci, rozhodujúcim o tejto škode. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby nadriadený
súd rozhodol o prikázanie veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

- v podaní 2/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
č. EX 1947/2005, bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie - registrované pod č. 5103 037437.
Následne navrhovateľ opätovne z dôvodov ako v predchádzajúcej veci spísal dňa 18.11.2010 ( došlé

na súd 22.11.2010 - viď ex.spis ) návrh na zmenu exekútora, exekučný súd však zostal opäť nečinný,
navrhovateľ obdržal uznesenie o zmene exekútora zo dňa 13.04.2011. Opätovne zdôvodnil ako zhora -
nečinnosťsúdu,nedodržaniezákonnej30-dňovejlehoty,prieťahy,včohodôsledkusadomáhalopätovne
vydania medzitýmneho rozsudku v znení zhora, uloženia povinnosti odporcovi uhradiť škodu 175 €,
vyšpecifikovanú totožne ako zhora, a sumu 221,28 € titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov

konania. Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 146 dní.
Takisto namietal predpojatosť tunajšieho súdu z totožných dôvodov ako zhora.

- v podaní 3/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 424/2002 ( z dôvodu zmeny súdneho exekútora exekučný spis je teraz evidovaný pod č.

EX 15030/2011 ), bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie - registrované pod č. 5103 020128,
navrhovateľ opätovne z dôvodov ako v predchádzajúcich veciach spísal 18.11.2010 ( došlé na súd
23.11.2010 - viď ex. spis ) návrh na zmenu exekútora, exekučný súd bol nečinný, navrhovateľ sa o
postupe súdu dozvedel až po obdržaní uznesenia o zmene exekútora zo dňa 12.04.2011. Opätovnezdôvodnil ako zhora nečinnosť súdu, nedodržanie zákonnej 30-dňovej lehoty, prieťahy, v čoho dôsledku
sa domáhal opätovne vydania medzitýmneho rozsudku v znení zhora, uloženia povinnosti odporcovi
uhradiť škodu 175 €, vyšpecifikovanú totožne ako zhora, a sumu 221,28 € titulom nemajetkovej ujmy,

vrátanenáhradytrovkonania.Nemajetkovúujmuzdôvodnilobdobnestým,žeexekučnýsúdbolnečinný
viac ako 145 dní. Takisto namietal predpojatosť tunajšieho súdu z totožných dôvodov ako zhora.

- v podaní 4/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 847/2002 ( z dôvodu zmeny súdneho exekútora exekučný spis je teraz evidovaný pod č.

EX 14712/2011 ), bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie - registrované pod č. 5103 021567,
navrhovateľ z tých istých dôvodov spísal 18.11.2010 ( došlé na súd 23.11.2010 - viď ex. spis ) návrh
na zmenu exekútora, exekučný súd bol nečinný, navrhovateľ sa dozvedel o postupe súdu až po
obdržaní uznesenia o zmene exekútora zo dňa 12.04.2011, poukázal na nedodržanie zákonnej 30-
dňovej lehoty, prieťahy, v čoho dôsledku sa domáhal vydania medzitýmneho rozsudku v znení zhora,
uloženia povinnosti odporcovi uhradiť škodu 175 €, vyšpecifikovanú totožne ako zhora, a sumu 221,28

€ titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne s
tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 145 dní, v neposlednom rade namietal predpojatosť sudcu
z totožných dôvodov ako zhora.

- v podaní 5/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci č. EX 2026/2004 ( z dôvodu zmeny súdneho exekútora exekučný spis je teraz evidovaný pod č.
EX 5382/2012 ), bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie - registrované pod č. 5103 031352,
navrhovateľ z rovnakých dôvodov spísal dňa 28.10.2009 ( došlé na súd dňa 02.11.2009 - viď ex.spis,)
návrh na zmenu exekútora, exekučný súd zostal opäť nečinný, navrhovateľ sa dozvedel o postupe súdu
až po obdržaní uznesenia o zmene exekútora zo dňa 12.04.2011 v návrhu poukázal na nedodržanie

zákonnej 30-dňovej lehoty, prieťahy, domáhal sa vydania medzitýmneho rozsudku v znení zhora,
uloženia povinnosti odporcovi uhradiť škodu 175 €, vyšpecifikovanú totožne ako zhora, a sumu 940,44
€ titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne s
tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 531 dní. Takisto namietal predpojatosť tunajšieho súdu z
totožných dôvodov ako zhora.

- v podaní 6/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 1562/2002 ( z dôvodu zmeny súdneho exekútora exekučný spis je teraz evidovaný pod č.
EX 4379/2012 ), bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie - registrované pod č. 5103 023866,
navrhovateľ opätovne z dôvodov ako zhora spísal 18.11.2010 ( došlé na súd 23.11.2010 - viď ex.spis )

návrh na zmenu exekútora, exekučný súd - nečinný, navrhovateľ sa o postupe súdu dozvedel až po
obdržaní uznesenia o zmene exekútora zo dňa 07.04.2011, poukázal na nečinnosť súdu, nedodržanie
zákonnej 30-dňovej lehoty, prieťahy, v čoho dôsledku sa domáhal vydania medzitýmneho rozsudku
v znení zhora, uloženia povinnosti odporcovi uhradiť škodu 175 €, vyčíslenú totožne ako zhora, a
sumu 221,28 € titulom nemajetkovej ujmy, vrátane náhrady trov konania. Nemajetkovú ujmu zdôvodnil

obdobne s tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 140 dní. Takisto namietal predpojatosť tunajšieho
súdu z totožných dôvodov ako zhora.

Jednotlivé návrhy boli odstúpené Krajskému súdu v Bratislave vo veci rozhodnutia o námietke zaujatosti
zo strany navrhovateľa voči sudcovi, resp. voči celému Okresnému súdu Bratislava III, týmto

námietkam nebolo vyhovené:
- uznesenie zo dňa 25.10.2012, č.k. 6NcC 278/2012-22, právoplatné 28.03.2013
- uznesenie zo dňa 25.10.2012, č.k. 9NcC 275/2012-15, právoplatné 28.03.2013
- uznesenie zo dňa 25.10.2012, č.k. 9NcC 277/2012-15, právoplatné 28.03.2013
- uznesenie zo dňa 22.10.2012, č.k. 3NcC 277/2012-15, právoplatné 30.04.2013

- uznesenie zo dňa 24.10.2012, č.k. 2NcC 259/2012-18, právoplatné 30.04.2013
- uznesenie zo dňa 22.10.2012, č.k. 3NcC 275/2012-15, právoplatné 28.03.2013.

Následne súd 1.stupňa spojil uznesením zo dňa 11.07.2013, č.k. 7C 151/2012-36 súdne konania vedené
pod sp. zn. 7C 151/2012, 7C 152/2012, 7C 153/2012, 7C 154/2012, 7C 155/2012, 7C 156/2012 na

spoločné konanie, vedené pod č.k. 7C 151/2012 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p., uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 17.07.2013.Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh v celosti zamietnuť ako nedôvodný, poukazujúc na list
Európskej komisie a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, s tým, že samotné podania sú zmätočné,
poukázal, že navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných

exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., mal za to, že navrhovateľ preniesol
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má niesť sám, takisto nie je jasný
ani titul nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázal, že navrhovateľ namietal „nezákonné
konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“. Z uvedeného nie je

jednoznačné, akým titulom si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody. K samotným prieťahom v konaní
odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ( nález č. k. III US 69/2011 - 25), teda skutočnosť,
že navrhovateľ neuviedol, a to ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo
strany odporcu - či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť
ústavnej sťažnosti. V neposlednom rade poukázal, že Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o
náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo

Ústavnému súdu SR. Odporca poukázal v súvislosti so zákonom č. 514/2003 Z.z., že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň,
pričom žalobné návrhy boli doručené súdu 27.09.2012, teda nie po uplynutí 6 - mesačnej lehoty,

a ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného
prerokovania, preto odporca nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované. Odporca sa vyjadril
aj k postupu súdu tak, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné na posúdenie otázky v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, dal však do pozornosti, že pri týchto hromadných

žalobách zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť v určitých prípadoch, že exekučný súd mohol o zmene
súdneho exekútora rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu avšak
v prípadoch, kedy pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, pričom
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi), čím zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 O.z., teda nepočínal si tak, aby ku škode na

jeho majetku nedošlo. Odporca takisto poukázal na rôznu judikatúru, ako aj rozhodnutia iných súdov v
obdobnej problematike, navyše vzniesol námietku premlčania pri každom obdobnom návrhu zo strany
navrhovateľa, ktorý si takýto nárok uplatnil pred 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Čo sa týka vyčíslenia náhrady škody odporca
poukázal, že ide o paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné neuvedené činnosti, čo považoval za

účelové a nesprávne. K samotnej nemajetkovej ujme zaujal taktiež negatívne stanovisko, poukázal na
absenciu príčinnej súvislosti medzi tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej
ujmy.

Súd nariadil na deň 08.11.2013 pojednávanie vo veci, na ktoré sa nedostavili účastníci konania ani

právny zástupca navrhovateľa, doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne a včas vykázané,
odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 05.11.2013 a žiadal
pojednávať vo svojej neprítomnosti, pričom navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Právny zástupca
navrhovateľataktiežospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaníe-mailovýmpodanímzodňa31.10.2013
( došlé na súd dňa 08.11.2013 ), ktoré bolo neskôr písomne doplnené. Predmetným podaním zároveň

žiadal konanie vedené pod sp.zn. 7C 151/2012 prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/
O.s.p. z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, a to až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorú podal navrhovateľ na
Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky, a ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, pričom

dôsledkomrozhodnutiaotejtoústavnejsťažnostibudezrušenierozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave
vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Predmetné pojednávanie bolo z dôvodu
rozhodnutia o návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 7C
151/2012 odročené na neurčito.

Súd uznesením zo dňa 20.11.2013, č.k. 7C 151/2012-108 návrh navrhovateľa na prerušenie konania
vedeného pod sp.zn. 7C 151/2012 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom vo veci porušenia jeho práva na zákonného sudcu a
nestranný súd zamietol s odôvodnením, že nie je potrebné čakať do ukončenia konania o sťažnostinavrhovateľa vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko o vznesenej námietke
zaujatosti zákonného sudcu, namietanej navrhovateľom v samotnom návrhu na začatie konania bolo
rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave a to postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že sudcovia

Okresného súdu Bratislava III, vrátane vec prejednávajúcej sudkyne, neboli z konania vylúčení. Súd
poukázal v odôvodnení uznesenia aj na to, že v danom prípade týkajúceho sa navrhovateľom vznesenej
námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III ide o otázku procesného charakteru, ktorá
nemá dopad na posúdenie nároku navrhovateľa z hmotnoprávnej stránky, tj. nejde o prejudiciálnu
otázku, od vyriešenia ktorej závisí výsledok sporu.

Proti predmetnému uzneseniu súdu I. stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie dňa
11.12.2013 o ktorom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 30.04.2014,
č.k. 8Co 50/2014-130, ktorým napadnuté uznesenie súdu I. stupňa potvrdil. Predmetné uznesenie súdu
I. stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30.04.2014, č.k. 8Co 50/2014-130.

Súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na deň 03.11.2014 na ktoré sa nedostavili účastníci konania
a ani právny zástupca navrhovateľa, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané, svoju
neúčasť na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil e-mailovým podaním zo dňa
30.10.2014, v ktorom právny zástupca navrhovateľa zároveň opätovne navrhol konanie prerušiť podľa §

109 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorúpodalnavrhovateľnaÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky.Predmetnée-mailovépodanievšaknebolo
navrhovateľom v stanovenej lehote do 3 dní od doručenia na súd písomne doplnené v zmysle § 42
ods. 1 O.s.p., preto súd na podanie ďalej neprihliadal. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní taktiež

ospravedlnil písomným podaním zo dňa 27.10.2014, pričom žiadal pojednávať vo svojej neprítomnosti
a zároveň navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Súd postupom podľa § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania i právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými podaniami, výpisom z Obchodného registra

navrhovateľa, obsahom pripojených exekučných spisov, jednotlivými judikátmi a právnickou literatúrou,
o ktorej sa zmienili sporové strany v písomných prejavoch, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil
nasledujúci skutkový stav:

Z výpisu Obchodného registra mal súd za preukázané, že navrhovateľ vznikol ako obchodná spoločnosť

dňa 14.03.2001, predmetom jeho činnosti okrem iného je i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu

1/ - č. 34 Er 1786/2002 súd zistil, že pod touto spisovou značkou na Okresnom súde Bratislava III sa

vedieexekučnékonanievovecioprávnenéhoPohotovosť,s.r.o.,IČO: 35807598,sosídlomvBratislave,
Pribinova 25 ( predtým Račianska 42/A ) proti povinnému: Q. F., narodený XX.XX.XXXX, pre vymoženie
pohľadávky vo výške 10 560 Sk ( 350,53 €) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 06.10.2010, súd uznesením zo dňa 02.05.2011, č.k. 36
Er 1786/02-17 návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.07.2012. V období od podania návrhu na súd oprávneným na zmenu exekútora až po samotné
vydanie uznesenia o vyhovení návrhu súdom predchádzala korešpondencia medzi súdom a súdnym
exekútorom, a to za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora. Predmetný originál exekučného
spisu bol doručený tunajšiemu súdu so sprievodným listom až dňa 04.04.2011.

2/ - č. 35Er 1874/2005 súd zistil, že pod touto spisovou značkou na Okresnom súde Bratislava III
sa viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: D. Š., narodený XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo
výške 10 200 Sk ( 338,58 € ) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol
tunajšiemu súdu doručený dňa 22.11.2010, súd uznesením zo dňa 13.04.2011 č.k. 35 Er 1874/2005-17

návrhu na zmenu exekútora vyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.05.2012. V období od
podania návrhu na súd oprávneným na zmenu exekútora až po samotné vydanie uznesenia o
vyhovení návrhu súdom predchádzala korešpondencia medzi súdom a súdnym exekútorom a to zaúčelom rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora. Predmetný originál exekučného spisu bol doručený
tunajšiemu súdu so sprievodným listom až dňa 14.02.2011.

3/ - č. 36Er 1156/2002 súd zistil, že pod touto spisovou značkou na Okresnom súde Bratislava III
sa viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: T. F., narodená XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo
výške 13 500 Sk ( 448,12 € ) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol
tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010, súd uznesením zo dňa 12.04.2011, č.k. 36 Er 1156/2002-11

vyhovel návrhu na zmenu exekútora, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011. Predmetný
originál exekučného spisu za účelom rozhodnutia o návrhu bol súdu doručený až dňa 15.03.2011.

4/ - č. 36 Er 1718/2002 súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa na Okresnom súde Bratislava
III viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: T. E., narodená XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo

výške 14 300 Sk ( 474,67 € ) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol
tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010, súd uznesením zo dňa 12.04.2011, č.k. 36 Er 1718/02-11
návrhu na zmenu exekútora vyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2011. Predmetný
originál exekučného spisu za účelom rozhodnutia o návrhu bol súdu doručený až dňa 29.03.2011.

5/-č. 35Er656/2004súdzistil,žepodtoutospisovouznačkounaOkresnomsúdeBratislavaIIIsaviedlo
exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnému: T. O., narodený XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 9 450
Sk ( 313,68 € ) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu
doručený dňa 02.11.2009, súd uznesením zo dňa 12.04.2011 č.k. 35 Er 656/2004-14 návrhu na zmenu

exekútora vyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.12.2011. Predmetný originál exekučného
spisu bol doručený tunajšiemu súdu až dňa 12.03.2010.

6/ - č. 36 Er 2965/2002 súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa na Okresnom súde Bratislava
III viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v

Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: U. O., narodená XX.XX.XXXX pre vymoženie pohľadávky vo
výške 18 480 Sk ( 613,42 € ) s príslušenstvom. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol
tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010, súd uznesením zo dňa 07.04.2011, č.k. 36 Er 2965/2002-11
návrhu na zmenu exekútora vyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2011. Predmetný
originál exekučného spisu bol doručený tunajšiemu súdu so sprievodným listom dňa 24.03.2011.

Lustráciou v registri exekučných veci - Er bolo zistené, že počet nevybavených exekučných vecí na
Okresnom súde Bratislava III k 31.12.2009 predstavoval 43 855 vecí, k 31.12.2010 spolu 47 436 vecí a k
31.12.2011 spolu 52 014 vecí. Lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu I bolo zistené, že v exekučných
veciach zhora uvedených v rokoch 2010 až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.

Navrhovateľ za účelom určenia výšky majetkovej škody, ktorej náhrady sa domáhal jednotlivými
návrhmi podanými na tunajšom súde, predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, zo dňa 17.01.2014
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, z ktorého súd zistil, že predmetom
znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním

pohľadávok navrhovateľa ako aj činností, ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli, resp.
nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu
exekutora.

Odporca sa k predloženému znaleckému posudku č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 písomne vyjadril
podaním zo dňa 25.04.2014, v ktorom uviedol, že predmetný znalecký posudok možno považovať
prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej
škody navrhovateľa, ktorej náhrady sa jednotlivými návrhmi podanými na tunajšom súde domáhal.

Odporca svoje tvrdenia okrem iného odôvodnil tým, že znalecký posudok nijakým relevantným
spôsobom nevedie k presnému vyčísleniu škody, ku ktorej malo dôjsť v jednotlivých exekučných
konaniach zavineným postupom exekučného súdu, nakoľko táto je určená iba ako parciálna časť
( nepreukázaného ) balíka nákladov, ktorý je rozpočítaný medzi počet žalobných návrhov, ktorýmisa navrhovateľ domáhal náhrady škody na jednotlivých súdoch Slovenskej republiky. Z uvedeného
dôvodu mal odporca za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody
spôsobenej konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal navrhovateľ pristúpiť

jednotlivo, tj. pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa názoru navrhovateľa exekučný
súd dopustiť nesprávneho úradného postupu. Znalecký posudok je len prepočtom nepreukázaných a
navrhovateľom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení ( výstupov navrhovateľa ) na počet žalobných
návrhov, čo je neprípustné a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup
spôsobil ktorú konkrétnu škodu; škoda je tak stále výlučne paušálnou bez dopadu na konkrétne

jednotlivo uplatnené nároky. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so
štatistickými údajmi, vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti.

Súd po posúdení znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 dospel k záveru, že v danom
prípade sa jedná len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa
pri vyčíslení presnej majetkovej škody spôsobenej navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným

postupomexekučnýchokresnýchsúdovSlovenskejrepublikyzaoberalilenpriemernýmivýškamiúdajnej
škody na súdoch v rámci celej Slovenskej republiky bez bližšej špecifikácie ku konkrétnym konaniam.
Nakoľko teda znalecký posudok nebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, pričom navyše ani
nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá mala údajne navrhovateľovi v predmetných exekučných
konaniach vzniknúť, súd na znalecký posudok neprihliadal.

Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004, tento zákon v § 28 zrušil zákon č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkone verejnejmocialebovzbytočnýchprieťahochvkonanímožno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zákonodarca sa v časti IV zák. č.514/2003 Z.z. zmieňuje o podmienkach predbežného prerokovania
nároku. Tento nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej

žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto o náhradu
škody žiada, ktorej veci sa týka, titulu, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom
škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.

Zustanovenia§16ods.4citovanéhozákonavyplýva,žepreprípadakpríslušnýorgánneuspokojínárok,

resp. uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo, ak písomne oznámiť
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok, môže sa poškodený domáhať tohto nároku na súde, avšak len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol taktiež predbežne prerokovaný.Podľa § 17 ods.1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 odst. 1 veta prvá, ods.2, ods. 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7

a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Rovnako ako v minulosti platný zákon č. 58/1969 Zb., ani nový zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje
pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné
ustanovenia všeobecnej úpravy, t.j. ust. § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať

ako ujmu, ktorá
a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného
b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti

štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym
úradným postupom (NS SR sp. zn. 5Cdo 126/2009). Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe
otázkouskutkovou,ktorámôžebyťriešenálenvkonkrétnychsúvislostiach,vymedzenietohomedziakou
ujmou ako následkom a akou skutočnosťou akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná,
jenepochybneposúdenímprávnym.Preposúdenievznikuzodpovednostizaškodumázásadnývýznam

otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná, a práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného - pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu - ak
je protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

( ušlý zisk ).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Predchádzajúcu právna úprava i súčasná vychádzala z princípu výlučnej zodpovednosti štátu, či už
bola škoda spôsobná štátnym orgánom, alebo spoločenskou organizáciou. Za škodu pri výkone štátnej
správy zodpovedá podľa tohto zákona štát, t.j. Slovenská republika. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci sú tri základné objektívne predpoklady a to

1/ - nezákonné rozhodnutie, t.j. individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v
správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a
povinnostiach subjektu práva, teda nezákonné rozhodnutie je vtedy, pokiaľ odporuje objektívnemu
právu, toto musí byť však zmenené alebo zrušené, ak sa účastník konania chce úspešne domáhať
náhrady škody v intenciách tohto zákona

- alebo nesprávny úradný postup, t.j. rozpor s objektívnym právom sa týka v zásade procesných
predpisov, pôjde o rozpor s procesnou normou, ktorý je príčinou vzniku škody.

2/ - vznik škody, ktorá môže byť spôsobená materiálne, resp. ide o škodu na zdraví a živote a podľa jej
charakteru sa aplikuje postup v súvislosti s jej realizáciou náhrady

3/-príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomavznikom
škody, pričom zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny
úradný postup boli príčinou vzniku škody, v opačnom prípade táto zodpovednosť nevzniká, subjekt práva
má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia rozhodnutia, pokiaľ sa mu podarí preukázať

jeho nezákonnosť, ak nepreukáže, že práve týmto spôsobom došlo ku vzniku škody, nebude úspešný pri
uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.Teda súd má za to, že zodpovednosť za vznik škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna
a preukázanie troch objektívnych predpokladov vzniku takejto zodpovednosti spočíva na poškodenom,
v danom prípade sa jedná o navrhovateľa.

Nakoľko pojem „nesprávneho úradného postupu“ nie je v zákone o náhrade škody presne a detailne
definovaný, tak ako už súd uviedol zhora, súdy majú všeobecne za to, že podľa konkrétnych okolností
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej
dôsledku k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu, pričom o úradný postup ide len vtedy, ak

tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej moci. Ide
spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, nie je však vylúčené, aby škoda, za ktorú
štát podľa zákona zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom uskutočňovaním v
rámci rozhodovacej činnosti, nič menej pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neodrazí. Ide napríklad o nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v

súlade s uvedenými pravidlami správne vydané či vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Občiansky zákonník rozlišuje škodu skutočnú, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlý
zisk, pričom zmenšenie majetku môže spočívať v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí,
poškodení a pod.. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad

vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný, dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ,
škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnení nároku rozhoduje. Vzhľadom k tomu,
že zákon č. 58/1969 Zb.(t.č. neexistujúci), ani zákon, ktorý ho nahradil, t.j. zákon č. 514/2003 Z.z.,
obsahujúci zvláštnu úpravu zodpovednosti bližšie nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej
náhrady, je nutné vždy vychádzať z ust. § 442 O.z.. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne

škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere
príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou
škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu
z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú,
podstatnú a značnú.

Definícia príčinnej súvislosti v právnej teórii tzv. kauzálny nexus, je priama väzba javov - objektívnych
súvislostí, v rámci ktorého jeden jav - príčina vyvoláva druhý jav - následok. O vzťah príčinnej
súvislosti ide ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak
bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, nejedná sa o otázku

právnu ale o otázku skutkovú, ktorá teda môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. A práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a
konkrétnym protiprávnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Opätovne treba zdôrazniť že
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zodpovednosť nemožno

robiť závislosť na neobmedzenej kauzalite.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vo všetkých návrhoch, spojených do tohto konania
navrhovateľ nepreukázal ani len základ sporu - zodpovednosť odporcu za vznik škody.
Ako vyplýva zo zhora uvedenej chronológie obsahu jednotlivých exekučných spisov tunajšieho súdu,

k čiastočne oneskorenému vyhoveniu návrhom na zmenu exekútora došlo prevažne v dôsledku
oneskoreného postúpenia exekučného spisu, teda nie z viny konajúceho súdu, teda niet na mieste
zodpovednosť, ktorú pretraktuje vo svojich návrhoch sám oprávnený - Pohotovosť s.r.o, navyše s
nesprávnym vyšpecifikovaním „tzv. dní omeškania“. V neposlednom rade treba dať do pozornosti,
že napriek množstvu judikátov, ktorými operuje navrhovateľ vo svojom odôvodnení v návrhu, súd sa

stotožňuje s vyjadrením odporcu, že v danom konaní súd nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v
konaní. Podľa judikatúry i samotnej Ústavy SR je zrejmé, že „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie
toho - ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. Porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.Súd dáva takisto do pozornosti samotnú nečinnosť navrhovateľa, ktorý nevyužil žiadne zákonné
prostriedky na to, aby zabránil tzv. škode ( viď lustrum sťažností v spornom období ), ku vzniku ktorej
podľa jeho tvrdenia, avšak ničím v konaní nepreukázaného, malo dôjsť (absencia dôkazného bremena).

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a kedy teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností teda tvrdí.
Súd s poukazom na zhora uvedené považoval všetky tvrdenia navrhovateľa ohľadne rizika, atď. za
účelové z jeho strany a nebral tieto vôbec do úvahy, mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremenoanivznikuškodyakotakej,jejcelkovejvýšky,anipríčinnejsúvislosti,tedanavrhovateľnenaplnil
zákonné atribúty, spojené so vznikom zodpovednosti za škodu v zmysle hmotného práva. Navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, ním vyšpecifikované sumy, ktoré mal použiť v súvislosti so
správou pohľadávky, výkonov zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod.,
ničím súdu nepreukázal, išlo len o všeobecné tvrdenia, ničím nepodložené. Súd sa tak isto nezaoberal

ani námietkou premlčania zo strany odporcu, danou paušálne vo všetkých vyjadrenia v obdobných
sporoch, nakoľko konkrétne tohto prípadu sa netýka.

Z vykonaného dokazovania a na základe uvedených ustanovení zákona mal súd za to, že uplatňovaný
nárok navrhovateľa titulom nesprávneho úradného postupu nemá oporu v zákone. Ako vyplýva zo zhora

uvedenej dôvodovej správy k tomuto zákonu, navrhovateľ nesplnil základné atribúty predpokladané
zákonodarcom pre uplatnenie si náhrady škody v zmysle tohto zákona, preto súd návrh v celosti
zamietol, a to aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v

konaní, nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).