Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213520
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312213520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Vierou Sládečkovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tun. súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady

majetkovej škody vo výške 125,- Eur, titulom nesprávneho úradného postupu, ako aj nemajetkovej ujmy
vo výške 440,- Eur.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovení zo strany dlžníčky G. V., nar. X. X. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo, a to: EX 8295/19. Exekúciu navrhovateľ navrhol
vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením si záväzkov dlžníčky vyplývajúcich zo zmluvy

o úvere: Zmluva o úvere č. XXXXXXXX. Navrhovateľ v záujme vymoženia svojej pohľadávky podal na
tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o predmetnom návrhu
rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol, avšak podľa tvrdení navrhovateľa, k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ v konaní uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa
vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70 Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15 Eur, spolu 125 Eur.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 440,- Eur zacelých 8 mesiacov. Výpočet nároku poškodený uskutočnil alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu teda
660,- Eur za rok / 12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac, pričom v danej veci bol exekučný súd

bezdôvodne nečinný viac ako 251 dní!
Navrhovateľ v žalobnom návrhu zároveň namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu,
že tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním ( nesprávnym úradným postupom ) spôsobil
vznik škody na strane navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o
tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo

právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce
na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Žalobný návrh bol predložený Krajskému súdu v Bratislave vo veci rozhodnutia o námietke zaujatosti
zo strany navrhovateľa, pričom nadriadený súd rozhodol tak, že námietkam nebolo vyhovené a to

uznesením zo dňa 26.10.2012, č.k. 5NcC 273/2012-14, právoplatné dňa 31.1.2013.
Odporca v rámci vyjadrenia sa k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.2.2014 navrhol žalobný
návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca poukázal
na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky napr.

zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť
navrhovateľ prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, odporca poukázal, že navrhovateľ neuvádza ktoré kroky podnikol na
ich odstránenie, pričom odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený

posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K
otázke nesprávneho úradného postupu týkajúceho sa rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia po
15 dňovej lehote odporca uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným
titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok , najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa

§ 45 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odporca uviedol, že samotný
navrhovateľ uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na 15 dňovú
lehotu na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak odporca uvádza,
žezosamostatnéhozneniapredmetnéhoustanoveniavyplýva,že15dňoválehotanavydaniepoverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011,

kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č.102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V
praxi ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, z
uvedeného je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Odporca ďalej uviedol, že zo

samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti na vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí,
15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Odporca uviedol, že navrhovateľ uvádza, že súd prekročil
svoju rozhodovaciu právomoc keď vykonal „ opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu.“
Odporca poznamenal, že v tejto veci je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z
3.3.20111 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 sp.zn. 3 MCdo 11/2010 a
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.3.2011 sp.zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho

práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa
názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu ( právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v
právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámcirozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená ( § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny. K existencii prieťahov v konaní odporca uviedol, že to či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2014, na ktoré sa navrhovateľ a jeho právny zástupca
nedostavili. Odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 25.3.2014 z
dôvodu hospodárnosti konania a zároveň súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa e-mailom zo dňa 21.3.2014 požiadal súd o zrušenie

nariadeného pojednávania a zároveň podal návrh na prerušenie konania a to do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa konania 12C
99/2012.Tun. súd uznesením č. k. 12 C 99/2014- 55 návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol
s odôvodnením, že podľa názoru súdu nie sú dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods.
1 písm. b) veta prvá O.s.p. a ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Na odvolanie navrhovateľa

Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 4 Co 402/2014-82 napadnuté uznesenie tun. súdu potvrdil s
odôvodnením, že medzičasom Ústavný súd SR Uznesením č. k. IV. ÚS 694/2013-10 dňa 12. 12. 2013
sťažnosť navrhovateľa odmietol a preto nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2014.
Následne súd nariadil pojednávanie na 24.10.214 na ktoré sa navrhovateľ a jeho právny zástupca

nedostavili. Odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 21.10.2014
z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Navrhovateľ mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, svoju neprítomnosť
neospravedlnil a odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Os.p.,
podľa ktorého ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti, prihliadne pritom na obsah spisu
a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom exekučného súdu č. k. 48 Er 1245/2010,
podaniami navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 5.2.2014, listom Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb/D/2010 1360, ZP č. 1/2014 a zistil

nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzením, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov a je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vložka
číslo: 23636/B. V spore je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy, pretože bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu
jeho práv a k tvrdenému vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Podľa § 9 ods. 1, prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR. Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní, t.j.

odporcu.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 48 Er 1245/2010 súd zistil nasledovné
skutočnosti:
Navrhovateľ ako oprávnený podal dňa 29.6.2010 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX

8295/10. Dňa 12.8.2010 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom uvedenému návrhu bola pridelená spisová značka 48Er 1245/2010. Dňa
21.10.2010 vyzval súd súdneho exekútora na doplnenie návrhu. Exekútor na výzvu súdi odpovedal
podanímdoručenýmsúdudňa25.11.2010.Následnedňa2.12.2010tun.súdvydalsúdnemuexekútorovi
poverenie pod č. XXXX XXXXXX na vymoženie istiny vo výške 871,09 Eur s prísl. náhrady trov konania

vo výške 243, 54 Eur, trov exekučného konania 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 99, 38 Eur a trov exekúcie. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 48 Er 1245/2010
-14 zo dňa 7.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
iba v časti o vymoženie 49,70 Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2010. Dňa9.2.20211 tun. súd uznesením exekučné konanie v časti 49,70 Eur zastavil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.4.2011.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014, zo dňa 17.01.2014 vypracovaného znaleckým ústavom

Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie
činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa ako aj činností,
ktoré boli uskutočňované v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov
Slovenskej republiky, keď tieto neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a

neskoro rozhodli resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora, s tým, že znalecký ústav sa nezaoberal
majetkovou škodou, vzniknutou navrhovateľovi v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Podľa§41ods.1zákonač.233/1995ExekučnýporiadokExekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Exekučný poriadok možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Exekučný poriadok ( v rozhodnom období ), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Podľa § 238 ods.

1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 písme. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom do
31.12.2012 ), ďalej len cit. zákon, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom
Podľa § 4 ods. 1 pís. a/ bod 1, cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak,

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 pís. a/b/c/, d/ cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde,

a to konkrétne:
- v exekučnej veci oprávneného ( navrhovateľa ), proti povinnej G. V., nar. X.X. XXXX, vedenej pred
tunajším súdom pod sp. zn. 48 Er 1245/2010 dňa 12.8.2010 rozhodol súd dňa 7.12.2010 tak, že
uznesením č.k. 48 Er 1245/2010-14 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia iba v
nepatrnej časti a to vo výške 49,70 Eur ( istina 871,09Eur )z dôvodu, že súdny exekútor v tejto výške

uplatnenú pohľadávku žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdokladoval. Tvrdenie o nečinnosti súdu
počas 8 mesiacov, t.j. 251 dní tak v ničom nezodpovedná obsahu pripojeného exekučného spisu 48 Er
1245/2010, a preto sa súdu navrhovateľom žalobou uplatnený nárok i v tejto časti javí ako zmätočný a
nepreukázaný, pričom dôkazné bremeno zaťažuje práve navrhovateľa. Naviac § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného v rozhodnom období od 1.6.2010 do 31.5.2011 ustanovil, že 15 dňová lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c) a d), čo je náš prípad, nakoľko exekučným

titulom bol Rozhodcovský rozsudok. Preto sa exekučný súd v danom prípade naviac nemohol dopustiť
s vydaním poverenia exekútorovi nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v jeho nečinnosti
alebo v prieťahoch. Tiež je potrebné konštatovať, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti
sú osobité a vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Štát

tiež nezodpovedá za podnikateľské aktivity a plány navrhovateľa a ich zánik.
Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky a/ nesprávny úradný postup, b/ existencia
majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

Ad a/ nesprávnym úradným postupom sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, súd v
prejednávanej veci išlo o exekučné tituly a to rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, a preto sa na

nich lehota uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevzťahovala, súd nebol teda v rozhodnom
období viazaný 15-dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Záverom súd udáva, že sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že v danom konaní tun. súd
nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní, keď na ich preskúmanie je oprávnený len Ústavný súd
Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy.
Ad b/ v prípade existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti štátu za škodu má súd za to, že v prípade vzniku škody je možné uhradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, na preukázanie ktorých je povinný navrhovateľ. Navrhovateľ neprodukoval žiaden
dôkaz resp. dôkazy preukazujúce vznik majetkovej ujmy a jej výšku, taktiež tento nijakým spôsobom

nepreukázal, že práve v období od podania žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o tomto
návrhu mu vznikla škoda. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť
inak. Nedodržanie zákonnej lehoty samo o sebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom

tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez
osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov
na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok vznik nároku na nemajetkovú ujmu.
Navrhovateľ v návrhu poukázal, že zbytočnými a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním v
rozhodovaní exekučného súdu mu bol spôsobený s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik

ďalších plánovaných podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom
vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchodumuspôsobilahospodárskustratu.Nezákonnýmzásahom
vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd nemohol navrhovateľovi priznať požadovanú náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 440,- Eur, zdôvodnenie ktorej sa pohybovalo len v rovine hypotetických tvrdení, keď

tento nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval aké konkrétne podnikateľské aktivity a
konkrétne podnikateľské plány boli nezákonným rozhodnutím ovplyvnené a v akom rozsahu.
Hoci si dal navrhovateľ vo veci vypracovať Znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, súd na tento znalecký posudok neprihliadol, nakoľko tentonebol vypracovaný na danú prejednávanú vec, naviac ani nevypovedá o skutočnej výške škody, ktorá
mala údajne navrhovateľovi v predmetných exekučných konaniach vzniknúť. V danom prípade sa jedná
len o všeobecný znalecký posudok bez bližšej špecifikácie konania, pričom znalci sa zaoberali len

priemernýmivýškamiúdajnejškodynasúdochvrámcicelejSlovenskejrepubliky,bezbližšejšpecifikácie
ku konkrétnym konaniam.
Ad c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom ide vtedy,
ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je

otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala. Je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Navrhovateľ ani v tomto
prípade neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zodpovednosti štátu za škodu, ktorým
je existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej
a nemajetkovej ujmy.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, a to riadne
preukázanie uplatnených nárokov, pričom podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené
kumulatívne, a ak nie je splnená čo len jedna z podmienok, nárok, nie je možné priznať. Keďže
navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej z kumulatívnych zákonných predpokladov spájajúcich
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd jeho návrh ako

nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom na úspech odporcu v
konaní, nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.