Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 1T/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212010132
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212010132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. októbra 2014 v trestnej

veci proti obžalovanej E. E., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom U. R. č. XX, t. č. ul. N. č. XX, T., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom takto

r o z h o d o l :

obžalovaná E. E., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom U. R. č.XX, t. č. ul. N. č. XX, T..

j e v i n n á , ž e

hoci jej z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť ako rodičovi prispievať
na výživu dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/174/05-51 zo dňa 23.11.2006
právoplatným dňa 31.1.2007 bola zaviazaná s účinnosťou od 1.4.2005 prispievať na výživu svojho
maloletého syna T. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 700 Sk (23,24 €) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám oprávneného, jeho otca T. E. st., naposledy bytom F. nad F., ul. T. č. XXXX/XXX, ktorému
bol zverený do výchovy si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnila a v období od 15.10.2005 do
15.7.2011, keď bola bez práce, nezaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie v evidencii príslušného

orgánu práce, a keď i evidovaná bola alebo bola zamestnaná a mala dostačujúci príjem v podobe
mzdy resp. podpory v nezamestnanosti výživné neplatila a zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť
nenahlásila, čím sa jej plneniu vedome vyhýbala, a v sledovanom období jej tak vznikol celkový dlh na
nezaplatenom výživnom najmenej vo výške 1380,73 €

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

k § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákonaobžalovanejurčujeskúšobnúdobuvovýmere 30(tridsať)mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanej trestným rozkazom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/14/2012-117 zo dňa 28.2.2012 právoplatného dňa
30.3.2012, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžaloba bola obžalovanej riadne doručená a obžalovaná bola na pojednávanie riadne a včas
predvolaná. Obžalovaná mala možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred

orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní a obvinená bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na
doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Obžalovaná bola na možnosť vykonať hlavné
pojednávanie v jej neprítomnosti upozornená v poučení doručenom jej súčasne s doručením trestného
rozkazu ako aj s predvolaním na pojednávanie. Obžalovaná súdu doručila dňa 02.10.2014 jej súhlas s

pojednávaním v jej neprítomnosti. Súd preto po zistení, že sú splnené zákonné predpoklady, vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.

Obžalovaná sa pri výsluchu v prípravnom konaní vyjadrila, že skutočnosti uvedené v uznesení o začatí
trestného stíhania sú pravdivé, výživné na mal. T. E. v uvedenom období neplatila, nakoľko s bývalým

manželom nekomunikuje a nevedela kam má výživné posielať, zaslané výživné sa vracalo naspäť.
Obžalovaná ďalej popísala miesta a obdobia, v ktorých bola v ČR od roku 2005 zamestnaná, uviedla, že
v ČR na úrade práce nebola evidovaná. Uviedla, že by chcela dlh splatiť v splátkach po 100 € mesačne.

Z trestnej činnosti je obžalovaná usvedčovaná predovšetkým výpoveďami svedkyne X. E. a Y. R.

a výpoveďou T. E. z prípravného konania, rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3C 40/03,
rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/174/2005-51, rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 4P/9/2011-155, rodným listom T. E. ml., správou ako i ostatnými vykonanými listinnými
dôkazmi.

Svedkyňa Y. R. uviedla na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2014 ku skutku, že je sestrou obžalovanej,
nauvedenéobdobiesinepamätá,nevie,čisestravtomobdobíplatilavýživnéT.E.najejsyna.Niekedyv
minulostiposielalasestrasumuokolo3000SkT.E.,neviepresnekedytoboloalemohlotobyťtáčiastka,
ktorá je obž. uvádzaná ako posledná platba, teda platba 3600 Sk, ktorá sa uskutočnila 27.6.2005. Inú
ako túto platbu si osobne nepamätá, napriek tomu, že v tom období bývala s T. E. v spoločnej domácnosti

a o tejto skutočnosti by bola vedela. Že by v poslednom období jej sestra niečo poslala T. E., jej tiež
nie je známe.

Svedkyňa X. E. uviedla na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2014 ku skutku, že sa k predmetnému dlhu
sa nevie vyjadriť, nepamätá si to. V tomto období sa občas starala o T. E. ml., keď jeho otec nebol doma,

ale nevedela o tom, že by boli T. E. st. alebo priamo k jej rukám poslané nejaké peniaze od E. E..

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 písm. Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu
svedka T. E. z prípravného konania zo dňa 10.09.2007 kde svedok uviedol, že v čase výsluchu býval v
spoločnej domácnosti s Y. R., bol nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR. Uviedol, že syn počas dobyneplnenia vyživovacej povinnosti netrpel núdzou a toto obdobie na ňom nezanechalo žiadne nepriaznivé
následky. Svedkovi na syna nebolo vyplácané náhradné výživné.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.05.2004, sp. zn. 3C/40/2004 bola súdom stanovená
vyživovacia povinnosť obžalovanej k mal. T.. nar. XX.XX.XXXX vo výške 300,- Sk mesačne k rukám
otca mal. dieťaťa so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od

právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2004.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.12.2006, č. k. 30P/174/2005-51 bola súdom zvýšená
vyživovacia povinnosť obžalovanej k mal. T. E., nar. XX.XX.XXXX na sumu 700,- Sk mesačne k rukám
otca mal. dieťaťa so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od
01.04.2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.06.2011č.k. 4P/9/2011-155 bola súdom
stanovená vyživovacia povinnosť obžalovanej k mal. T. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- € mesačne
naúčetDetskéhodomovasosídlomV. sosplatnosťouvždydo15-tehodňavtomktorommesiacivopred
s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2004.

Zo správy H. vyplýva, že obžalovaná si za obdobie, ktoré sa jej syn nachádza v uvedenom zariadení
svoju vyživovaciu povinnosť plnila aj keď nie vždy načas a riadne, avšak v súčasnosti nedoplatok na
výživnom nemá.

Z listu svedka T. E. doručeného súdu dňa 09.05.2013 (č. l. 270) vyplýva, že obžalovaná mala nedoplatok
na výživnom na mal. T. E. ml. za obdobie, ktoré bol mal. v starostlivosti otca vo výške 1.380,73 €.

Z listu obžalovanej zo dňa 30.9.2014 (č. l. 388) vyplýva, že táto si bola vedomá, že jej dlh na výživnom
na mal. T. E. voči otcovi mal. - T. E. st. bol vo výške 1.380,73 €. Obžalovaná uviedla, že sa peňažné

prostriedky snažila zasielať, avšak tieto sa vrátili naspäť do ČR ako neprevzaté. Žiadala o povolenie
splatenie nedoplatku v splátkach.

Zo správ Úradu práce v T. vyplýva, že obžalovaná v predmetnom období nebola vedená na úrade práce
v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správ ÚPSVaR v L. vyplýva, že obžalovaná v predmetnom období nebola vedená na úrade práce
v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

O osobe obžalovanej súd zistil, že táto bola doposiaľ z pohľadu práva SR jeden krát súdne potrestaná a

to trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.02.2012, sp. zn. 1T/14/2012
(právoplatný 30.03.2012) pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, keď v
období od 15.01.2010 do 30.03.2012 si voči dcére Y. C. neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, za čo jej
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12
mesiacov do 30.3.2013. Súd zistil, že obžalovaná žalovaný skutok spáchala v období pred rozhodnutím

súdu v tejto veci t.j. pred 28.2.2012. Zo správ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Obvodných úradov
v Starej Ľubovni a v Bánovciach nad Bebravou vyplynulo, že obžalovaná nemá záznam v evidencii
priestupkov, zo správy obce U. R. vyplýva, že obžalovaná sa v obci zdržiavala cca jeden mesiac a nebola
preto bližšie hodnotená. V správe mesta F. nad F. osoba obžalovanej taktiež nebola bližšie hodnotená.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaná svojím
konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) Tr. zákona tak, ako ustálil vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní najmä z výpovede svedkýň
X. E. a Y. R., ako aj prečítanej výpovede T. E. st. a ďalej podporne z vykonaných listinných dôkazov,

(rodný list mal. rozsudky upravujúce rozsah a adresnosť vyživovacej povinnosti obžalovanej k mal. T. E.,
správu H. domova, list T. E. st. o výške nedoplatku na obžalovane na výživnom), mal súd dostatočne za
preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, má znaky prečinu, a že ho spáchala
obžalovaná. Všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz,navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovanej. Nakoľko súd
mal za preukázané, že k nehradeniu vyživovacej povinnosti obžalovanou dochádzalo počas časového
obdobia od 15.10.2005 do 15.07.2011 t.j. počas obdobia necelých 6 rokov, čo zjavne napĺňa znaky

závažnejšieho spôsobu konania - po dlhší čas. Počas predmetného obdobia obžalovaná bola buď
zamestnaná avšak vyživovaciu povinnosť si neplnila, alebo nebola vedená na úrade práce soc. vecí
a rodiny v SR resp. ani na úrade práce v ČR a nebola ani poberateľkou žiadnych dávok zo soc.
systému a takýmto spôsobom sa vyhýbala plneniu svojej vyživovacej povinnosti v obžalobnom období.
Nedoplatok na výživnom za toto obdobie mal za preukázané listami svedka T. E. st. ako aj obžalovanej,

kde obaja potvrdili výšku dlhu na výživnom na mal. T. E. ml. k rukám svedka T. E. st. na sumu 1380.73
€. Nakoľko súd mal zo správy detského domova, kde sa mal. nachádza potvrdené, že za obdobie,
počas ktorého sa mal. nachádzal v ich starostlivosti nedoplatok na výživnom obžalovanej voči tomuto
zariadeniu nevznikol, súd považoval za ohraničenie ukončenia páchania trestného činu obžalovanou
momentom zmeny určenia vyživovacej povinnosti obžalovanej na Detský domov so sídlom V. Vzhľadom
na takto stanovené obdobie súd teda odsudzoval páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol

súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin (trestný rozkaz Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.02.2012, sp. zn. 1T/14/2012) uložil preto obžalovanej súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pričom spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovanej v rozhodnom
období od 15.10.2005 do 15.07.2011 napĺňa v tomto rozsahu všetky pojmové znaky základnej ako aj
kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného prečinu tak po subjektívnej ako aj po objektívnej stránke.
Obžalovanáakosubjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskaveku(podľa§22Tr.zákona)

ako aj z hľadiska príčetnosti (podľa § 23 Tr. zákona). Zavinenie na strane obžalovanej súd ustálil
ako úmyselné, keď obžalovaná podľa svojich pomerov a možností účelovo neplnila svoju vyživovaciu
povinnosť.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal

na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie pohnútku páchateľky a na vzájomný
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Vzhľadom na to, že súd ukladal súhrnný trest pri výmere
trestu prihliadal aj na zásady ukladania trestu pri úhrnnom treste podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom najprísnejšie trestný bol trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, pričom súd nemohol uložiť miernejší

trest ako trest uložený hore spomínaným trestným rozkazom t.j. trest odňatia slobody na 6 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Súd je toho názoru, že v danom
prípade existovali na strane obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa k spáchaniu trestného
činu priznala a skutok úprimne oľutovala, čomu nasvedčovalo aj konanie obžalovanej, keď svoj dlh na
výživnom už po rozhodnom období nenavyšovala, a svoju vyživovaciu voči mal. T. E. plnila a taktiež

aj vzhľadom na skutočnosť, že svoj dlh sa aspoň čiastočne snažila uhradiť, o čom svedčia poštové
poukážky obžalovanej, ktoré jej boli vrátené ako neprevzaté. Druhou poľahčujúcou okolnosťou, ktorú
súd u obžalovanej našiel je skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Súd zistil
taktiež jednu priťažujúcu okolnosť, a to že spáchala viac trestných činov, nakoľko súd ju odsudzoval za
dva trestné činy podľa ustanovení o súhrnnom treste. Súd po prihliadnutí na pomer a mieru závažnosti

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyhodnotil, že v danom prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti.
Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu uložil
obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom vzhľadom na osobu obžalovanej a jej
nepokračovanie v trestnej činnosti mal za to, že je možné v jej prípade podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody, keďže vzhľadom na jej osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život a na

okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu trebarozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Tr. poriadku).