Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216441
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216441.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

protirozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.19C/393/2012-51zodňa3.februára2014aoodvolanížalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/393/2012-76 zo dňa 11. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 03. 2014 č. k. 19C/393/2012-76 p
o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ustanovení § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/, §

44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu zo dňa 28.
09. 2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu 125,-
eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 3625,30 eur, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že žalobca navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní zo strany dlžníka S. T. a vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. 4420444. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohlamaťsvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniunarozhodnutie,rozhodol
ozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa10.05.2011(konaniesazačalo
dňa 21. 12. 2005), teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie o viac ako 1966 dní).

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/303/2006 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 20. 03. 2006, k čomu
pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 21. 12. 2005. Súd vydal poverenie dňa 03. 05. 2006
a súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 29. 05. 2006.

Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v
zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote, ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovneprávo žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutia v právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a povinným ako dlžníkom.

Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je tento
dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená dňa 20. 03. 2006 a súd o tejto žiadosti rozhodol dňa 03. 05. 2006, t. j. v lehote 43 dní,
a nie po 1966 dňoch, ako je uvedené v návrhu žalobcu, a teda podľa názoru súdu v konaní exekučný

súd rozhodol v primeranej lehote a jeho postupom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žiadne
konanie, v ktorom by boli konštatované prieťahy v konaní, sa však neviedlo.

V súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie
dlhu v časti istiny, poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný
súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto

základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na
to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. i vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom

bolo vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje sa takéto rozhodnutie za
zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku res iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa
je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná na zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi
z úradnej povinnosti účinnú a spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku.

Ďalej uviedol, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom, pričom v tomto štádiu vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie,
postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo
spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie v tejto časti exekučného konania neprichádza do

úvahy i z toho dôvodu, že by sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť
až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne
nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavu
veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa

rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,

dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
musí byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej návrh žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,
avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo stranyštátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že
účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru

tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi

úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu. Zároveň žalobca nesúhlasí s tým, ako súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania,
nakoľko mal za to, že k premlčaniu práva nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z. inarozsudoknajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo145/2004.Navrhovateľ
si uplatnil jednak právo na úhradu majetkovej škody a jednak právo na úhradu nemajetkovej ujmy, avšak
súd prvého stupňa jednotlivé práva pri posudzovaní premlčania vôbec nerozlišoval, čo je rozhodne

potrebné.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený
poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval,
keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. za odvolanie zo dňa 15. 10. 2013 podané proti
rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 19C/328/2012-74 zo dňa 26. 08. 2013. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradnýmpostupompodľaustanovenia§4ods.1písm.k/zákonač.71/1992Zb.oslobodenéodpoplatku,
avšak od 01. 10. 2012 bolo predmetné ustanovenie zrušené. Keďže odvolacie konanie v danej veci
začalo podaním odvolania (zo dňa 15. 10. 2013), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 16. 10.
2013, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

v znení účinnom do 30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.),
ale ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
účinné v čase začatia odvolacieho konania. K tejto otázke zaujal stanovisko i Ústavný súd SR a sťažnosť
sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (pozri uznesenie ÚS SR č. IV.ÚS 340/2014-8).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku
výrokovej časti tohto rozsudku a uznesenie súdu prvého stupňa zo 11. marca 2014 č. k.
19C/393/2012-76 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Úspešný žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil (nepodal návrh), a preto mu odvolací súd

podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.