Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 17, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200085
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Berníková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712200085.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka
Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému GRAFOL Trade, s.r.o., so sídlom Svit, Mlynská
16, IČO 44122004 o vymoženie 2.498,86 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom
Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške
91,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2011 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 2.498,86 eur s prísl. na základe exekučných

titulov rozhodnutia oprávneného č. 700-3090513110-GC04/10 zo dňa 14.05.2010, č. 700-3011259811-
GC04/11 zo dňa 04.10.2011, č. 700-3010745710-GC04/10 zo dňa 06.07.2010. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 054348* dňa 12.01.2012.

Dňa 25.08.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne predložil exekučný spis Ex 4494/2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd mal preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ani
iného práva, na ktoré by bolo možné viesť exekúciu. Povinný nevlastní motorové vozidlo, exekučné
príkazy do bánk boli neúspešné, povinný na účtoch nemá žiadne peňažné prostriedky. Povinný bol
vedený ako zamestnávateľ do konca roku 2013, kedy evidoval dvoch zamestnancov. Celkový dlh
povinného voči Sociálnej poisťovni je 14.954,01 eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
5.173,22 eur. Súdny exekútor vedie voči povinnému celkovo 20 exekučných konaní a ani v jednom

nie je evidovaná žiadna úhrada. Osobným šetrením súdneho exekútora v mieste sídla povinného bolo
zistené, že povinný nevykonáva činnosť už jeden rok, má dlh na nájomnom za priestory na podnikanie
vo výške 24.000,- eur a stroje, na ktorých vyrábali fólie, vzala banka, keďže boli na leasing. Na
základe týchto skutočností má súd jednoznačne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nebolo nikdy koncipované zo strany zákonodarcu ako konanie
trvajúce neobmedzenú dobu, z tohto dôvodu boli stanovené aj dôvody zastavenia exekúcie v prípade

jej neúspešnosti. Aj keď priebeh exekúcie je v prvom rade závislý od požiadaviek oprávneného, táto
vôľa oprávneného je korigovaná aj požiadavkou, aby povinný nebol nadmerne zaťažený exekúciou.Pretosúdprirozhodovaníozastaveníexekúcienemôžebraťdoúvahyvýlučnestanoviskooprávneného,
ale musí prihliadať na všetko okolnosti prípadu, a ak sú tu splnené podmienky upravené zákonom,
exekúciu zastaviť bez ohľadu na názor oprávneného. V danom prípade súdny exekútor vykonal šetrenie

majetkových pomerov v dostatočnom rozsahu, pričom za celé obdobie nedošlo k zmene majetkových
pomerovpovinného.Súdmázato,ževšetkyzistenéskutočnostiopovinnomdostatočnepreukazujújeho
aktuálnu nemajetnosť a rovnako preukazujú, že v tomto prípade nie je reálna zmena pomerov na strane
povinného, keďže tento nevykonáva už od novembra 2013 žiadnu činnosť, nemá žiadne iné prevádzky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa v

zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vzťahuje aj na exekučné konanie a podľa ktorého je
pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd aj pri rozhodovaní o zastavení
exekučného konania prihliada na aktuálne výsledky šetrenie majetkových pomerov povinného. Pre
rozhodnutie súdu preto nemôže byť základom hypotetická zmena majetkových pomerov povinného. Aby
súd nepristúpil na zastavenie exekúcie, hoci povinný je v danom čase nemajetný, je potrebné, aby tu
existoval skutočný predpoklad zmeny pomerov na strane povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti a

v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil. Súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné
motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu

základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované
pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10
sa nepoužije.

Podľa § 23 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú
polhodinu.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške
33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,83 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za
poštovnévovýške4,90euracestovnévovýške30,93eur(cesta10.11.2013natraseHumenné-Poprada späť, 337 km, spotreba 6,4 l/100 km, cena PHM 1,43 eur/1 l). Za túto cestu priznal súd súdnemu
exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 7,26 eur (11 začatých polhodín), spolu hotové výdavky a
náhrada za stratu času vo výške 43,09 eur + 20 % DPH t.j. 51,71 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov - poštovného za doručenie
žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,40 eur. Z obsahu spisu Ex 4494/2011 súd zistil, že zásielka
sa týkali niekoľkých exekučných konaní, teda obsahom zásielky žiadosti o udelenie poverenia boli
žiadosti v ďalších 11 veciach. Súdny exekútor má teda nárok v konkrétnej exekúcii len na pomernú

časť poštovného. Súdny exekútor si však vyúčtoval plnú cenu poštovného, ako keby doručoval len
listiny týkajúce sa predmetnej veci. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za poštovné
vynaložené na odblokovanie motorových vozidiel, vyžiadanie právoplatnosti a na vrátenie poverenia
súdu po skončení exekúcie uplatnené vo výške 4,20 eur. Súd má za to, že tieto úkony nie sú úkonmi
účelnými na vymáhanie pohľadávky oprávneného. Vrátenie poverenia súdu je len úkon, ktorým si súdny
exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 60 Exekučného poriadku vrátiť súdu poverenie, na základe

ktorého bol oprávnený vykonávať exekúciu. Z tohto dôvodu nepatrí súdnemu exekútorovi za tento
úkon ani odmena a ani náhrada hotových výdavkov, pretože podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku
má súdny exekútor nárok len na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Vyžiadanie
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom potrebným len pre ďalšiu vlastnú činnosť
súdneho exekútora, pokiaľ ide o uhradenie jeho trov. Oprávnený disponuje vlastným vyhotovením

uznesenia, a teda pri zisťovaní právoplatnosti nie je odkázaný na činnosť súdneho exekútora, Súd má
za to, že vyžiadanie právoplatnosti je činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva
účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov a vyžadovať za túto činnosť od oprávneného
náhradu hotových výdavkov, poštovného, nie je dôvodné. Odblokovanie motorového vozidla v danom
prípade nie je ani potrebné, keďže žiadne vozidlo povinného nebolo ani zablokované.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených vo výške 10,- eur
vynaložených na kancelársky materiál. Podľa ustanovenia § 25 vyhl. 288/1995 Z.z. je v odmene
súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou. Podľa názoru súdu aj náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívne práce je

tým zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. má na mysli
hotové výdavky vynaložené s vykonávaním exekučnej činnosti t.j. s úkonmi smerujúcimi k vymoženiu
pohľadávky priznanej exekučným titulom. Výdavky na kancelárske potreby však nemožno za takéto
považovať, sú to potreby na vykonávanie kancelárskej - administratívnej činnosti súdneho exekútora a
preto na ich náhradu nemožno aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., ale ako je uvedené

vyššie ich náhradu je potrebné spojiť s odmenou súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 91,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.