Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/331/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712217586
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712217586.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

L. P., nar.XX.X.XXXX

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky
B.. W. P.C., U.. S., nar.XX.X.XXXX, bytom X.. O. XXXX/X, B., právne zastúpenej AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o. so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2 a otca L. P., nar.XX.X.XXXX, bytom B.. Q. XXXX/
XX, B., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho

51, maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu otca o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému, o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a o nariadenie predbežného
opatrenia o zmene úpravy styku takto

r o z h o d o l :

Maloletý L. P., nar.XX.X.XXXX s a z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom.

Matka j e p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého L. P., nar.XX.X.XXXX od
piatka od 18,00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa v kalendárnom roku do piatka do 18,00

hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa v kalendárnom roku.

Otec j e p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého L. P., nar.XX.X.XXXX od piatka
od 18,00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa v kalendárnom roku do piatka do 18,00 hod.
každého párneho kalendárneho týždňa v kalendárnom roku.

Každý z rodičov j e p o v i n n ý maloletého odovzdať druhému rodičovi pripraveného pred domácnosťou
druhého rodiča v stanovený čas.

Každý z rodičov b u d e maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd rodičom výživné na maloletého L. P., nar.XX.X.XXXX n e u r č u j e.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/9/06 zo dňa 9.2.2006 vo výroku o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012 otec mal. L. žiadal zmenu úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému synovi, nariadenie striedavej starostlivosti rodičov (ďalej len SOS) anariadenie predbežného opatrenia na zmenu úpravy styku. Uviedol, že na základe rodičovskej dohody
bol syn zverený do výchovy a opatery matke, bolo upravené aj stretávanie každú párnu sobotu do
nedele, cez letné prázdniny, počas vianočných sviatkov a každý Veľkonočný pondelok. Rozsudkom

zo dňa 21.8.2012 súd rozhodol o zvýšení výživného na 100,- Eur mesačne. Syn sa u neho zdržiava
často, nielen v súdom určených termínoch, ale minimálne dva krát do týždňa v pracovné dni podľa
vzájomnej dohody, taktiež každý druhý víkend a takmer polovicu prázdninových dní. Trávi u neho často
popoludnia, celé dni vrátane prenocovania a odvezenia do školy na druhý deň alebo víkendy vždy, keď
to matka potrebuje alebo po vzájomnej dohode dovolí bez ohľadu na jej dôvody - štúdium, návšteva

kaderníka, koncert, podniková akcia. Zabezpečoval synovi preventívne prehliadky a je schopný sa o
syna postarať aj v prípade choroby, zhoršeného zdravotného stavu. Je schopný zabezpečiť podmienky,
v ktorých sa bude pripravovať na školské vyučovanie. Vzťah syna k súčasnej manželke a ich deťom -
súrodencom je veľmi dobrý. Riadne si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom určeného
výživného, predovšetkým formou materiálnych plnení, ako aj osobnou starostlivosťou. Matka však v
zrejmej súvislosti s rozhodovaním súdov vo veci jej návrhu na zvýšenie výživného, začala brániť synovi

navštevovať ho a tráviť u neho čas, tak ako to bolo už dlhodobo zaužívané a vyjadrila sa, že bude môcť k
otcovi chodiť menej často. Takýto prístup nie je možné chápať inak, než ako určitú formu pomsty zato, že
nebola úplne úspešná v konaní o zvýšenie výživného. Ide o konanie matky, ktoré vôbec nie je v záujme
syna a verí, že ide len o dočasné, možno emocionálne nezvládnuté konanie. Syn si už zvykol, že môže
byť s ním častejšie, je u neho a jeho rodiny rád a spokojný, má u neho vytvorené všetky podmienky

na pokojný a pre neho prospešná rast, vývin a prospech. On a jeho manželka mu vytvárajú príjemné
prostredie, v ktorom sa dobre cíti a stále rešpektujú daný právny stav. V súlade s vysloveným prianím
synamuzáležínatom,abysaužzabehnutýsystémstretávanianezmenil,kýmsúdnerozhodneonávrhu
na nariadenie SOS. Dočasná úprava je odôvodnená opísanými okolnosťami, predovšetkým neochotou
matky rešpektovať zaužívaný režim stretávania, čo hrozí citovou, ale aj psychickou a zdravotnou ujmou,

ktorý môže L. utrpieť, pokiaľ matka bude brániť stretávať sa s ním.

Súd sa oboznámil s návrhom otca, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 19.12.2012 (čl. 9-10) a
so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 7C/9/2006 a sp.zn. 21P/138/2012. Na základe takto vykonaného
dokazovania nariadil dňa 20.12.2012 predbežné opatrenie, ktorým

rozhodol o oprávnení otca stretávať sa s mal. L. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od
14,30 hod. do nedele do 18,00 hod., každú stredu a každý nepárny štvrtok v kalendárnom roku od 14,30
hod. do 18,00 hod., cez zimné prázdniny každý kalendárny rok od 30.12. od 16,00 hod. do 3.1. do 18,00
hod. nasledujúceho kalendárneho roka, cez jarné prázdniny nepárny kalendárny rok od prvého dňa
prázdnin od 8,30 hod. do posledného dňa prázdnin do 13,00 hod., cez letné prázdniny každý kalendárny

rok prvé dva celé júlové a prvé dva celé augustové týždne od pondelka od 8,30 hod. prvého týždňa do
nedele do 20,00 hod. druhého týždňa a cez Veľkú noc každý kalendárny rok od nedele od 16,00 hod. do
pondelka do 18,00 hod. s tým, si ho prevezme pred bytom matky a po ukončení styku tam odovzdá.
Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6CoP/23/2013 zo dňa 28.2.2013 uznesenie potvrdil a predbežné
opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2013 (čl. 24-27).

Otec v doplnení návrhu o zverenie mal. L. do SOS osobne podanom dňa 10.5.2013 chcel zdôrazniť, že
prechodom na striedavú starostlivosť by sa len ustálil a zákonne stanovil stav, ktorý sa budoval celých
sedem rokov (čl. 43-58). Uviedol, že nakoľko je L. plnohodnotným členom jeho rodiny a so svojimi
súrodencami sú na seba zvyknutí, považuje súčasný stav stretávania za nevyhovujúci. Je u nich po

vyučovaní necelé tri hodiny, musí sa pripraviť na vyučovanie a na užitie si súrodencov mu zostáva
málo času, pri lúčení sú deti z krátkeho času akurát rozladené a preto je SOS ideálne riešenie. Navrhol
počas školského roka striedanie v týždenných intervaloch so zmenou v piatok popoludní po vyučovaní,
lebo celý nasledujúci víkend by bol plne k dispozícii zážitkom, príprave na vyučovanie, víkend by sa
nekončil zemnou, ale plynule by prešiel do školského týždňa. Syn má oblečenie u neho zabezpečené,

stačilo by preniesť iba školské potreby, prevoz by zabezpečil vždy on, nakoľko vlastní auto. Počas
letnýchprázdninbystriedaniebolovdvojtýždňovýchintervalochsozmenouvpiatokpopoludní.Prídavky
na dieťa a daňový bonus by naďalej poberala matka, z ktorých by hradila bežné mesačné výdaje so
školou, on by prispel polovicou sumy na začiatku školského roka, prípadne na zdravotné výdaje. Zrušilo
by sa platenie súčasného výživného, ich príjmy sú s matkou vzhľadom na počet osôb, ktoré majú

vo vyživovacej povinnosti približne rovnaké. Od rozvodu udržiaval so synom veľmi intenzívny kontakt,
založil si novú rodinu a syn sa stal jej plnohodnotným členom, deti si vytvorili medzi sebou veľmi silný
vzťah. So súčasnou manželkou vychádza L. od začiatku veľmi dobre, bežne trávil ochorenia u nich,
kedy sa o neho počas jeho pobytu v práci starala, vždy ho brávajú na ich výlety, lyžovanie, spoločnétrávenie dovolenky je samozrejmosťou. Chodil so synom k zubárovi, očnému, vybavoval predoperačné
vyšetrenia a podobne.

Matkavpísomnomvyjadreníknávrhuosobnepodanomdňa3.7.2013uviedla,žesynjevcitlivomobdobí
puberty, má XX rokov a rozprávala sa s ním o SOS ihneď ako sa dozvedela o podanom návrhu, aj
dvakrát pred prvým pojednávaním a zakaždým plakal, hoci plakať ho nevidela od rozvodu pred siedmimi
rokmi (čl. 71-74). Cíti, že nie je v poriadku a nechce, aby sa dostával do zlého psychického stavu a trvala
na vyšetrení u psychologičky. Má pocit, že ho otec psychicky deptá, zaťahuje ho do svojich problémov

a konfliktov. Nie je schopný zdržať sa negatívnych poznámok na jej adresu. Nikdy pred synom neriešila
finančné záležitosti, otec má potrebu finančnú situáciu rodiny rozoberať, že potrebujú peniaze, že U.
skoro zomrel, že majú len jednu výplatu, ona nevie hospodáriť s peniazmi. Syn chce byť hrdinom a
takto pomôcť otcovi. Domnieva sa, že otec sa snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti. Veľký problém
vidí v komunikácii. Otec s ňou nekomunikuje, stráni sa jej,
nedodržiava nariadenia týkajúce sa odovzdávania syna. Nie je jej zrejmé ako chce zabezpečiť

plnohodnotnú starostlivosť, keď v konaní o zvýšenie výživného uviedol, že sa musia synovi maximálne
venovať, cvičiť s ním, chodiť po lekároch. Obáva sa zhoršenia výsledkov v škole, lebo sa mu nebudú
toľko venovať, bude opatrovať nevlastných súrodencov a nezostane mu dostatok času na učenie.
Skomplikuje sa mu dochádzka do školy, na krúžky, na doučovanie, na stretávanie s kamarátmi, zmení
sa jeho denný režim. Prvý krát sa o SOS dozvedela z úst matky otca po operácii syna v nemocnici

dňa 30.10.2012, kedy v 15-násť minútovom monológu na ňu v afekte kričala, či chce jej syna finančne
zruinovať, keď má vysokú školu, nech si nájde lepšie platenú prácu alebo priateľa, ktorý ju bude finančne
podporovať. Hovorila len o peniazoch, nič o tom, čo to prinesie vnukovi. Dňa 15.12.2012 navrhla v
telefonickomrozhovoreotcovistretnutie,pýtalanadôvody,alepovedaljej,žeonidvajasabudústretávať
len na súde.

Otec na pojednávaniach zotrval na svojom návrhu. Nepodával ho preto, že došlo k zvýšeniu výživného,
ale potom ako mu syn povedal, že u neho nebude môcť tráviť viac času, povedala mu to matka. Nechcel
byť odkázaný na jej nálady, lebo vedel, že syn chce byť u neho viac. Tiež mu matka povedala, že mu
ide len o peniaze a preto plače a nechce hovoriť o tom s matkou. O syna sa riadne stará, venuje sa mu

intenzívne od rozvodu, nejde o krátkodobú vec. Pripravuje sa u neho na vyučovanie do školy, hrá sa s
deťmi alebo sa hrajú všetci, cez víkendy majú viac času, ktorý trávia v prírode. Manželka s SOS súhlasí.
Keď treba niečo odkomunikovať s matkou, tak to vedia, on robí čo sa dá. Nemá problém s matkou
komunikovať ani v budúcnosti, keď obvinenia z jej strany na neho a na jeho matku budú ukončené. Je
to stratégia, aby komunikácia bola naštrbená a používala to ako argument na neschválenie SOS.

Matka na pojednávaniach nesúhlasila s SOS, syn stále plače, keď chce s ním o tom hovoriť, je to pre
neho ťažké. Má pocit, že ho otec manipuluje a dáva mu jeho názory. O tom, že má ísť na súd, mu
povedala deň vopred a potom stále riešili otázku, že otec o tom nevie, veľmi sa toho bál. O tom, že písal
list na súd nevedela. Otcovi nikdy nebránila v kontakte, nebol odkázaný na jej nálady. Je presvedčená,

že SOS nie je vhodná forma starostlivosti pre syna, aj vzhľadom na negatívne vlastnosti otca uvedené v
znaleckom posudku. Nepopiera, že sa otec o syna stará. Nemá záujem komunikovať s ňou a úspešná
SOS je vtedy, keď je dobrá komunikácia medzi rodičmi. Vyhovela mu počas letných prázdnin a bola
zmena oproti predbežnému opatreniu. V prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti súhlasila s
modelomotca ažiadalaurčiťvýživné50Eur,lebopotrebujepokryťnákladyspojenésoškolou,krúžkami,

mimoškolskými aktivitami, poistkou a telefónom, ktoré synovi uhrádza.

Kolízny opatrovník odporučil, aby bol mal. L. zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na
jeho názor je potrebné dať mu šancu, aby zistil reálne o čom je striedavá starostlivosť. V jeho veku je
natoľko vyspelý, aby v prípade zmeny svojho názoru, toto dal rodičom na vedomie, aby sa v prípade

potreby mohlo konať. Súdna znalkyňa svoje zistenia veľmi pekne, jasne, vecne a stručne zhodnotila vo
svojej poslednej časti, u odpovedí na otázku č. 34, z ktorých vychádzajú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ich právnych zástupcov, mal. L., kolízneho opatrovníka
a manželky otca K. P. (čl. 65-68, 104, 119-123, 235-242, 248-251), oboznámil sa s návrhom, s jeho

doplnením, s vyjadrením matky k návrhu, so správou
kolízneho opatrovníka zo dňa 28.5.2013 (čl. 63), s vyjadrením otca k postupu súdu a k písomnému
vyjadreniu matky (čl. 106-109), s listom mal. L., so znaleckým posudkom súdnej znalkyne Mgr. Emílie
Kollárovej č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (čl. 178-207), s vyjadrením matky k znaleckému posudkuzo dňa 29.7.2014 (čl. 216-218), s vyjadrením otca k znaleckému posudku zo dňa 18.8.2014 (čl.
219-220), s vyjadrením manželky otca k tvrdeniam súdnej znalkyne a matky zo dňa 10.9.2014 (čl.
231-234), s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, s ďalšími listinnými dôkazmi

vyžiadanými súdom a predloženými rodičmi a s vyššie uvedenými spismi tunajšieho súdu. Na základe
takto vykonaného dokazovania mal preukázaný a zistený nasledovný skutkový stav:

Rodičia mal. L. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
sp.zn. 7C/9/06 zo dňa 9.2.2006, ktorým súd schválil dohodu rodičov o zverení maloletého do výchovy

a opatery matke, záväzku otca prispievať na výživu 1.500 Sk mesačne počínajúc dňom právoplatnosti
rozvodu, t.j. 16.3.2006 a práve otca stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci od 8,00
hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod., cez letné prázdniny, počas vianočných sviatkov a každý
Veľkonočný pondelok.

K zvýšeniu výživného na mal. L. na 100 Eur mesačne od 1.5.2012 došlo rozsudkom č.k.

21P/138/2012-81 zo dňa 21.8.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
7CoP/97/2012-104 zo dňa 7.11.2012. V tom čase mal. L. skončil 5. triedu Základnej školy na ul. A.
Stodolu v Martine, stravoval sa v školskej jedálni s platbou cca 23 Eur, chodil do Súkromnej základnej
umeleckej školy Martin, výtvarný odbor s ročným poplatkom 51 Eur. Bol v sledovaní očnej ambulancie,
kde chodil na kontroly raz ročne, nosil okuliare, naposledy zakúpené otcom za 90 Eur v roku 2011. Matka

bola od 1.3.2012 zamestnaná ako samostatný radca na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin
v dočasnej štátnej službe, jej priemerná čistá mesačná mzda bola za tri mesiace 443,35 Eur. Z úradu
práce poberala prídavky na dieťa 22,54 Eur. Od 1.11.2011 do 29.2.2012 bola v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, zamestnávateľ Globe Metal a Finance, a.s., Martin ju prepustil pre zrušenie pracovnej
pozície a nadbytočnosť, od 1.11.2011 do 29.2.2012 poberala dávku v nezamestnanosti zo sociálnej

poisťovne v priemere 244,83 Eur. Študovala na vysokej škole s cieľom zvýšenia kvalifikácie. Bývali s
maloletým v 3-izbovom družstevnom byte, kde platila nájomné 135,59 Eur, inkaso 39,99 Eur, internet
10,62 Eur. Platila združené poistenie mládeže s poistením rodičov v Allianz-Slovenská poisťovňa 1062
Eur. Otecpracovalakotechnikodd.SprávavýpočtovejtechnikyasietívŽOS,a.s.,Vrútky,malpriemernú
čistú mesačnú mzdu 573,17 Eur za obdobie od januára 2011 do mája 2012. Bol ženatý, manželka K.

pracovala ako učiteľka na Základnej škole Hany Zelinovej vo Vrútkach, bola na rodičovskej dovolenke,
poberala z úradu práce rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, lebo spoločne v manželstve sa im
narodila dňa X.X.XXXX dcéra X. a dňa XX.X.XXXX syn U., ktorý sa narodil predčasne a mal viaceré
zdravotné komplikácie so zvýšenou potrebou nákladov na zdravotnú starostlivosť. Bývali v 4-izbovom
byte, platili nájomné107,14 Eur, inkaso 51,96 Eur, pevnú linku a internet 25 Eur. Splácal hypotéku 103,19

Eur. S maloletým sa pravidelne stretával cez víkendy i v týždni, kupoval mu oblečenie a iné veci, ktoré
potreboval, dostával darčeky pri príležitostí sviatkov.

V súčasnosti je matka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa v dočasnej štátnej službe, za rok 2012
mala priemernú čistú mesačnú mzdu 456,17 Eur, 519,73 Eur za rok 2013 a 494,23 Eur za 8 mesiacov

roka 2014 vrátane daňového bonusu 21,41 Eur od 1.7.2013, dovtedy 21,03 Eur (čl. 40-42, 245-246).
Bývajú s maloletým v tom istom byte, kde mesačne platí nájomné 130,95 Eur, elektrinu 26,22 Eur, RTVS
4,64 Eur, káblovú televíziu 9,13 Eur a
ročne poplatok za komunálny odpad po 25 Eur na osobu, poistenie domácnosti v Allianz-Slovenská
poisťovňa 7,87 Eur (čl. 92-96).

Otec je tiež zamestnaný na rovnakej pracovnej pozícii v ŽOS, a.s., Vrútky, za rok 2012 mal priemernú
čistú mesačnú mzdu 588,53 Eur, 613,40 Eur za rok 2013 a 621,99 Eur za 8 mesiacov roka 2014. Je stále
ženatý, manželka K. je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur od 1.1.2014,
dovtedy 199,60 Eur, vyživovacia povinnosť mu nepribudla (čl. 59-61, 243-244).

Mal. L. je žiakom 8. triedy Základnej školy na ul. A. Stodolu v Martine. Za stravu v školskej jedálni matka
platí cca 26 Eur, poplatok ZRPŠ je 10 Eur, v 6. triede boli platby spolu 68,55 Eur. Tiež navštevuje
Súkromnú základnú umeleckú školu na tej istej ulici, výtvarný odbor, kde matka platí polročne príspevky
23 Eur a 5 Eur, resp. 8 Eur (čl. 87, 94, 97). Matka mu platí poistenie 10,62 Eur (čl. 96).

Z listu mal. L., ktorý na súd osobne podal dňa 26.9.2013 otec mal preukázané, že chce SOS preto, že
otcovi by chýbal rovnako ako mame, má u otca súrodencov, mohol by si vodiť spolužiakov, autobusom
by nechodieval častejšie, chodievali by častejšie na rôzne výlety, chodí tam rád, má tam priestor preučenie. Ďalej, že mu mama večer pre súdom povedala, že na druhý deň nepôjde do školy, ale na súd,
aby povedal sudkyni o jeho názore na SOS (čl. 112). Spýtala sa ho, či vie, čo tam povie. Povedal jej,
že sa o tom nechce rozprávať, ale stále chcela počuť odpoveď, tak povedal, že ju chce. Na to mama

začala plakať a povedala mu, že by jej chýbal, musel by chodiť autobusom častejšie, nemal by súkromie,
vlastnú izbu a že otec to robí iba pre peniaze. On jej povedal, že má oboch rád rovnako a že sa nevie
rozhodnúť a nechce nikomu ukrivdiť. Povedala, že to môže tak povedať, že sa nevie rozhodnúť a má
sa nad tým zamyslieť v noci. Sudkyňa mu núkala čas, ale povedal jej, že by mu nepomohol. Povedala,
že by nemusel byť odlúčený celý týždeň od toho u koho práve nebude, ale povedal nie, bál sa, že by

mu mama dávala takých rozhovorov viac.

Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých Mgr. Kollárovej zo dňa X.X.XXXX z odpovede na poslednú položenú otázku mal preukázané,
že mal. L. je jednoznačne a neodkloniteľne rozhodnutý pre striedavú výchovu. Pokiaľ by mu nebola
umožnená, je pravdepodobné, že vinu by kládol na matku, otec by ho v tom podporil, čo by zhoršilo

vzťah syna k matke. Po určitom časovom období by bolo vhodné prehodnotenie stavu. Sú dôvody
pre i proti SOS. Maloletý sľúbil otcovi, že súhlasí s SOS a nechce sklamať otca, vziať svoje slovo
späť. Tiež nechce, aby matka videla do štruktúry vzťahov v otcovej novej rodine, nie je to overené, ani
dokázané,možnojetorozhodnutiemaloletého,neprajesitopravdepodobneaniotecasyntorešpektuje.
Nebude sa môcť voľne zdôverovať so svojimi pocitmi, úvahami, emóciami, bude sa snažiť chrániť obe

strany. Odmieta sa s matkou o SOS baviť, lebo to u neho vyvoláva vnútorný pocit napätia, neistoty,
možnoajviny.Problematickýjenegatívnyvzťahmedzirodičmi,zníženáschopnosťkomunikácie,striktný
prejav pri komunikácii s matkou zo strany otca. Maloletý je silne toho času motivovaný podriadiť sa
SOS. Zo strany otca je zrejmý vnútorný nesúhlas s prijatím matky ako rovnocenného partnera vo
výchove syna. Má problém a vnútorný odpor s matkou komunikovať. Pri kontakte s matkou je výrazne

psychicky napätý, dysforický, snaží sa toto psychické nastavenie korigovať, čím sa jeho tenzia (tlak,
napätie) a dysfória (stav úzkosti, rozladenosť, druh nálady prejavujúci sa rozladenosťou, nahnevanosťou
a napätím) zvýrazňujú, časom môže dôjsť k afektívnej erupcii (výbuch). Táto averzia môže narušiť
negatívnym smerom vzťah maloletého hlavne k rodičovi, na ktorého je
averzia orientovaná. Je potrebná dohoda oboch rodičov, vzájomná úcta a rešpekt jedného rodiča k

druhému a podobnosť výchovných spôsobov.
Mal. L. je nezrelá osobnosť v pubertálnom období, nevyzretá, vyvíjajúca sa v disharmonických rodinných
vzťahoch. Do problémov je zainteresovaný otcom a jeho manželkou, je tlačený do rozhodnutí, keby
nedodržal dohodu s otcom, mal by pocit viny. Matka má tendenciu ho chrániť pred nezhodami,
nerozprávala mu o nich, netlačí ho do pozície zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Snaží sa vyhýbať

tomuto problému, vytesňuje ho, nezaoberá sa pocitmi a postojmi matky, ide o obranné osobnostné
mechanizmy. Schopnosť emočnej a afektívnej rezonancie s okolím je slabá, oblasť emotivity (citu, srdca,
podmienenosti citom, vyvolávania duševného pohnutia, vzrušenia, nálady), je chladnejšie rozvinutá.
Je silne egocentrický (zamierený na seba, sebecký, samoľúby, kladie vlastné ja do stredu všetkého
myslenia a konania), čo je v určitej miere primerané veku, ale osobnosť sa štrukturuje so sklonom

k zvýšenému egocentrizmu. Je ambiciózny (ctižiadostivý, horlivý, usilovný, snaživý, usilujúci sa,
túžiaci vyniknúť, uplatniť sa, túžiaci po cti, uznaní, priebojný, idúci dopredu, presadzujúci sa, dravý),
cieľavedomý, manipulovateľný silnejšími, dominantnými osobnosťami a autoritami, stotožňuje sa s
názormi a postojmi osoby, ktorej dôveruje. Chce byť nimi uznávaný, akceptovaný, túži, aby ho mali radi.
Týka sa to aj vzťahu s otcom. Schopnosť anticipácie (predvídania) ďalšieho vývoja je málo rozvinutá a

potláčaná obrannými osobnostnými mechanizmami vytesnenia, bagatelizovania. Je si vedomý svojho
postavenia v živote svojich rodičov, ústretový je hlavne k otcovi, aby ho ocenil. Navrhol mu SOS a on s
tým súhlasil. Chýbajú emočné, citové dôvody, sú tu argumenty získané od otca a jeho manželky, bude
mať svoju izbičku, výlety a športovanie, spoločné hry s mladšou nevlastnou sestrou. Tieto argumenty
opakovane uvádza i otec, sú naučené, dohodnuté, i keď sú pravdivé, chýba emočná autentickosť z

presvedčenia v prejave. Chýbajú úvahy o spolužití s matkou, aké sú pozitívne prínosy, prípadne aj
možné negatíva o spolužití s matkou, pre ktoré sa rozhodol, akoby sa pozícia matky v jeho živote pri
argumentoch o SOS vytratila. Vnútorne pozíciu matky voči svojej osobe vníma ako stálu, bezpečnú,
chrániacu, emočnú, ale nezaoberá sa jej postojmi, prežívaním, pocitmi. Berie ju ako osobu, ktorá je k
nemu veľmi dobrá, veľmi ho chváli, rád sa k nej pritúli. Rada s ním šantí sestra, aj mu vytýka chyby,

má ho veľmi rada, najviac kričí doma otec, aj sa venuje jeho záujmom, často o SOS hovorí K., či má
ešte záujem.
Matka je intelektovo diferencovaná, osobnostne vyrovnaná osobnosť s veľmi silne rozvinutou oblasťou
emotivityaempatie(vcíteniesadopocitovinéhočloveka,schopnosťprežívaťcity,myšlienkyasprávaniedruhého v sebe samom). Najsilnejšie citové putá sú k synovi L.. Vie anticipovať možný vývoj a následky
situácií, je schopná afektívnej a emočnej rezonancie s okolím. K situáciám, ktoré prežíva, si vie
vytvoriť kvalitný racionálny názor, ale netlačí na okolie, snaží sa diskutovať, dochádzať k dohodám,

kompromisom.JeveľmiohľaduplnávočisynovýmnázoromčosatýkaSOS,netlačíhokzmenenázoru,k
diskusii, pretože vie, že sa cíti nepríjemne, je z toho úzkostný. Vnútorne prežíva anticipačnú úzkosť, aby
nebol L. sklamaný realitou v spolužití s otcom, obáva sa, že jeho predstavy nebude možné realizovať.
Napriek tomu jeho rozhodnutie navonok nespochybňuje. Je presvedčená, že ocovi ide o zbavenie sa
výživného na syna. Jej vonkajší prejav je kultivovaný, pokojný, nemá sklon k afektívnym erupciám,

agresivite voči okoliu.
U otca sa jedná o silnú, presadzujúcu sa, dominantnú osobnosť s rysmi autokracie (samovláda,
tyrania, násilie, útlak, diktátorstvo, neobmedzená moc jednej osoby, človek s poručníckymi sklonmi).
Má tendenciu organizovať život ľudí v okolí, presadzovať svoje normy a názory, pritom používa tlak a
potlačenie druhej osoby. Vyvoláva u ľudí pocit neistoty, bezradnosti, úzkosti, psychického napätia. V
sociálnych vzťahoch má sklon k ambivalencii (nesúlad, protirečenie medzi niekoľkými súčasne

prežívanými emočnými
stavmi k určitému objektu, napríklad láska - nenávisť, odpor - náklonnosť, strach - túžba, neschopnosť
rozhodnúť sa, výskyt protichodných rozumových argumentov, chorobná nerozhodnosť a vnútorná
rozpoltenosť, zmiešanosť citov a podvojnosť citových vzťahov). Pokiaľ je s osobou v súlade a táto
rešpektuje jeho rozhodnutia, názory, stotožňuje sa s ním, je vo vzťahu k nej ústretový, spolupracujúci,

ale stále v pozícii dominancie, vie prejaviť emócie. Pokiaľ je v nesúlade, v konflikte je striktný, chladný až
útočný, nerešpektujúci, potláčajúci túto osobu, v tejto pozícii je matka maloletého. Je afektívne labilný so
zníženou frustračnou toleranciou na záťaž, egocentircký (sklamanie, beznádej, depresia, vnútorný stav
organizmu, ktorý vzniká, ak dôležitá potreba je vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko
prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka, ktorá sa môže skrývať v človeku alebo v okolí, závažné

neuspokojenie ľudských potrieb, porušenie psychickej a citovej rovnováhy z neuspokojenia potrieb
marením alebo znemožňovaním cieľov a prianí, neuspokojený, sklamaný človek, márny, zbytočný).
Oblasťemočnejaafektívnejrezonanciehlavnesoširšímokolímjeznížená,keďjetopodľajehozváženia
potrebné, je ochotný a schopný udržať afektivitu (súhrn citového života, emócii, citov, vášní, nálad,
aspekt psychického rozpoloženia a sebaprežívania človeka), jej sklon k eruptivite (sklon k prudkým

výbuchom afektov, hnevu v stresových situáciách, výbušný, prudký, rýchly, silný, razantný, dravý,
nespútaný, živelný, energický, impulzívny, rázny, vehementný, zúrivý, divoký, besný, hektický, ničivý,
bláznivý, vznetlivý, náruživý) pod racionálnou kontrolou. Vonkajší prejav má kultivovaný, chladný.
Vzťah medzi rodičmi mal. L. je disharmonický, konfliktný, hlavne zo strany otca je odmietavý
voči komunikácii s matkou a voči matke samotnej, nerešpektujúci matku. Komunikácia je chladná,

sprevádzaná dysforickou rozladou zo strany otca, pri odovzdávaní jej nepodáva informácie o pobyte,
prípadných problémoch alebo radostiach. Averzia jedného rodiča k druhému môže byť vážnym
problémom, môže narušiť negatívnym smerom vzťah maloletého voči rodičovi, na ktorého je averzia
orientovaná. Je veľký predpoklad neskorších porúch správania a emócií orientovaných na rodinný
kruh, ale aj globálne k širšiemu okoliu. Zo strany otca je zrejmý vnútorný nesúhlas s prijatým matky

ako rovnocenného partnera vo výchove maloletého, má vnútorný odpor s matkou komunikovať, pri
kontakte je výrazne psychicky napätý, čo sa snaží korigovať, čím sa jeho tenzia a dysfória zvýrazňujú.
U maloletého pôjde o dvojitý život, životný štýl a prežívanie, dve rozdielne výchovné prostredia. Nebude
sa môcť voľne zdôverovať so svojimi pocitmi, úvahami, emóciami, bude sa snažiť chrániť obe strany,
môžu sa objavovať pocity viny, psychické problémy týkajúce sa adaptability, emócii správania.

Pri vyšetreniach znalkyňa použila tieto psychodiagnostické metodiky, u mal. L. ROR, Anthony Bene test
rodinných vzťahov, u matky i otca ROR, Luscher, ICL, u všetkých klinické interwiev a spoločné sedenie
maloletého, rodičov a znalkyne.

Z výsluchu manželky otca zistil, že rozhodne súhlasí s SOS, je si vedomá všetkých povinností, nemá s

tým žiadny problém. Od úplného začiatku, kedy mal. L. mal päť a pol roka, spolu vychádzali veľmi dobre,
majú sa veľmi radi a nerobí žiadny rozdiel v prístupe k nemu a k spoločným deťom, čo on aj cíti. Je u
nich normálnym členom rodiny, vychovávajú ho spoločne, nie je to otcove dieťa, sú stavané pre neho
rovnaké pravidlá ako pre ostatné deti. Maloletý prišiel s problémom, že ho matka nechce k nim púšťať
a tak to spoločne riešili a sám povedal, že by chcel SOS, bolo to deň po potvrdení rozsudku o zvýšení

výživného odvolacím súdom, čo oni vtedy ešte nevedeli. Vtedy k nim chodil každý druhý víkend a každú
stredu. Bolo by pre neho veľké sklamanie, keby sa jeho názor nezobral do úvahy, vydržal v ňom dva
roky a je v jeho veku veľmi ťažké si rovnaký názor udržať. Ďalej zistil, že úplne chápe, žematka mal. L. nesúhlasí s SOS, ale nesúhlasí s tým, že je to spôsobom popierania niektorých situácií,
ktoré nastali alebo prekrúcania faktov.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie MZV ČSFR č. 104/1991 Zb.)
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované po narodení a má od
narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktorú sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať

vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo

prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľa § 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

Podľa článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon FZ ČSFR č. 23/1991 Zb.)

rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.

Podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú

takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z
rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktorú sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku rozsudku, zveril mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, ktorú budú
zabezpečovať v týždňových intervaloch so zmenou vždy v piatok o 18,00 hod. s tým, že maloletého si
odovzdajú pripraveného pred domácnosťou druhého rodiča v stanovený čas, výživné rodičom neurčil.

Je presvedčený, že SOS je aktuálne v najlepšom záujme maloletého, ktorý má plne rešpektované
právo na výchovu a osobnú starostlivosť oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Súd rešpektoval jeho názor, keď vzhľadom na svoje vek,
rozumovú a emocionálnu zrelosť sa dokáže vyjadriť a nie je žiadny dôvod jeho názor neakceptovať.
Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na

výpovede všetkých účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých
nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.

Záujmom maloletého nepochybne je, aby bol predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a pokiaľ to nie
je možné, potom toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady k jeho výchove a uznáva aj rolu a dôležitosť

druhého rodiča v živote. V konaní neboli preukázané alebo zistené žiadne skutočnosti, že by práve
záujem mal. L. bránil jeho zvereniu do SOS. Sú splnené všetky zákonné predpoklady pre jeho zverenie
do SOS obom rodičom. Niet sporu o tom, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ale bývajú v jednom
meste, v meste Martin, každý v inej mestskej časti, pričom tieto sú prepojené jednou trasou mestskej
hromadnej dopravy a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností sa nedohodli, pritom obidvaja

súspôsobilímaloletéhovychovávaťamajúzáujemoosobnústarostlivosť,citovéväzbymedzimaloletým
a matkou i otcom sú veľmi pozitívne, také aké majú medzi nimi byť. Obidvaja rodičia doterajším
spôsobom života dávajú záruku riadnej výchovy, obidvaja majú vytvorené vhodné materiálne a bytové
podmienky pre výchovu maloletého. Dôležitou skutočnosťou bolo, že vzájomné citové väzby medzimaloletým a každým z rodičov sú obojstranné a hlboké, vyplynulo to aj z dokumentácie predloženej
otcom, majú sa navzájom radi a maloletý chce byť spravodlivý k obom rodičom.

Súd sa zaoberal aj otázkou motívu a dôvodu, ktorý otca viedol k podaniu návrhu, či nešlo o vlastný
sebecký záujem, o riešenie otázky zvýšeného výživného 100 Eur priznaného od 1.5.2012, ktorá v
priebehu konania bola riešená a na ktorú poukazovala matka, ale súd má za to, že to nie je prvotný
záujem otca. Je síce pravda, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom
narodeným v druhom manželstve a k manželke (ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť), ktorá je na

rodičovskej dovolenke a má príjem obmedzený len na rodičovský príspevok. Napriek povahe otca ako
vyplynula zo znaleckého posudku, súd zastáva názor o skutočnej snahe otca byť s maloletým viac
a aktívne sa v rovnomernom rozsahu podieľať na jeho výchove, rozvíjať jeho osobnosť, i s určitými
rizikami, ktoré môžu nastať kedykoľvek aj v bežných rodinách, ktorých problémy nemusí riešiť súd.
Maloletý je rovnocenným členom jeho novej rodiny, spoločne organizujú veľa aktivít vo voľnom čase
spoločne s nevlastnými súrodencami, vzájomné vzťahy sú pozitívne, normálne a pre všetky deti platia

rovnaké pravidlá.

Jedinou prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť bol nesúhlas matky z dôvodu rozdielnych názorov
na výchovu, dvojitú a diametrálne odlišnú výchovu jej a otca a neschopnosť vzájomnej komunikácie
medzi nimi ako rodičmi. Tieto dôvody nie sú také,

ktoré by boli spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu maloletého a spôsobilé
na zamietnutie návrhu, súd na nich nemohol postaviť svoje rozhodnutie. Práve naopak zamietnutie
návrhu by bolo zásahom do základného práva otca vychovávať a starať sa o svoje dieťa a do
základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Je dôležité, že obidvom rodičom záleží
na maloletom a preto je potrebné, aby prejavili viac tolerancie, spoločnej vôle a snahy o spoluprácu

na výchove, čo je nepochybne v jeho najdôležitejšom záujme. Je preto nevyhnutné, aby potlačili svoju
vzájomnú rivalitu, vzájomný boj cez svoje vlastné dieťa a aby SOS bola pre nich motiváciou na zmenu ich
správania. Rodičia (najmä otec, vychádzajúc zo znaleckého posudku) by si mali uvedomiť, že ani jeden
z nich nemôže mariť výsledky výchovy druhého rodiča, práve naopak, obidvaja musia vytvárať priaznivé
podmienky majúcnazretelipredovšetkýmnajlepšízáujemichmaloletéhosyna,jehodobro(poukazovali

natoobidvajarodičia)aniesvojevlastnépriania,pocityazáujmy.Určitejevichmožnostiachtozvládnuť,
súd o tom nepochybuje, je to pre dobro ich maloletého dieťaťa. Otec musí prekonať svoj odmietavý
postoj voči komunikácii s matkou, musí ju rešpektovať ako druhého rodiča, matku, ktorá má rovnaké
práva a povinnosti vo vzťahu k výchove maloletého. V budúcnosti by tento jeho konfliktný postoj mohol
byť kontraproduktívny vo vzťahu otec - syn, najmä keď bude maloletý starší a bude ináč tieto veci chápať

a posudzovať, musí minimalizovať vznik konfliktných situácií a určite je náležité od rodičov vyžadovať
poskytovanie vzájomných informácií o priebehu starostlivosti, aké veci museli riešiť, čo je potrebné riešiť
v ďalšom týždni a podobne. V prípade, že by sa vzťahy nelepšili, vždy je možná zmena pôvodného
rozhodnutia. Rodičia v tomto prípade nie sú sokovia, rivali, ale musia mať spoločný záujem a to je
ich maloletý syn, jeho všestranný zdravý psychický, fyzický i sociálny vývoj. Poukázala na to aj súdna

znalkyňa.

Súd rozhodoval aj o určení výživného otcovi na návrh matky. Je nesporné, že rodičia majú rozdielnu
priemernú čistú mzdu, otec ju má vyššiu o cca 128 Eur, ale spoločne s príjmom manželky spolu 825,19
Eur a rozdelením medzi všetky vyživované osoby, spolu vrátane mal. L. päť, je na tom v priemere horšie

ako matka a preto nebolo dôvodné výživné otcovi určiť. U matky bol priemer 247,12 Eur a u otca 165,04
Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ide o konanie, ktoré sa mohlo

začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a nezistil žiadne
skutočnosti a okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.

1 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).