Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/672/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201033
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110201033.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: U. W., bytom, S., N. XXX, proti odporcovi: Obec
Čechynce, so sídlom Čechynce, Hlavná 112/74, IČO: 00308315, zastúpená JUDr. Dagmar Danóciovou,
advokátkou so sídlom Nitra, Hodálova 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. januára 2014, č. k. 9C/15/2010-192, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 30. januára
2014, č. k. 9C/15/2010-192 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.310,07 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
prvostupňového a odvolacieho konania, k rukám navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal súd na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom

domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom novovytvorených nehnuteľností nachádzajúcich sa
v obci Čechynce, v kat. úz. S., označených v geometrickom pláne č. 31/2009 K.. Y. Q. ako parc. č.
778/52 - ostatné plochy o výmere 839 m2, parc. č. 778/53 - orná pôda o výmere 284 m2 a parcela č.
1682/6 - ostatné plochy o výmere 80 m2.
Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 9C/15/2010-73 zo dňa 25. 01. 2011 určil, že navrhovateľ je
podielovým spoluvlastníkom v 1-ici k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci Čechynce kat. úz. S.

označených v Geometrickom pláne č. 31/2009 K.. Y. Q. overeným Správou katastra Nitra dňa 17. 03.
2009akoparc.č.778/53-ornápôdaovýmere284m2aparc.č.1682/6-ostatnéplochyovýmere80m2,
Geometrický plán č. 31/2009 K.. Y. Q. zo dňa 02. 03. 2009 overený Správou katastra Nitra dňa 17. 03.
2009 tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol, a rozhodol, že navrhovateľ
je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 207,05 eur na účet právnej zástupkyne
odporcu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ voči výrokom I. a II. a domáhal

sa jeho zmeny v napadnutej časti. Uznesením Krajského súdu v Nitre, č. k. 5Co/290/2011-121 zo dňa 29.
09. 2012 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom č. k. 9C/15/2010-181 zo dňa 17. 10. 2013 súd prvého
stupňa určil, že navrhovateľ U. W., nar. XX. XX. XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXX, rod. W. je podielovým
spoluvlastníkom v 1/2-ici k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Čechynce kat. úz. S. označenej v
Geometrickom pláne č. 31/2009 K.. Y. Q. overeným Správou katastra Nitra dňa 17. 03. 2009 ako parc.

č. 778/52 - ostatná plocha o výmere 839 m2, geometrický plán č. 31/2009 K.. Y. Q. zo dňa 02. 03. 2009
overený Správou katastra Nitra dňa 17. 03. 2009 tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku a rozhodol, že
o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania vo výške 1.310,07 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 99,50 eur, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur, z výdavkov na

vyhotovenie geometrického plánu vo výške 195 eur, z trov prvostupňového konania vo výške 578,08 eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a z trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eur. Odmenaza jeden úkon právnej služby je určená ako 1/13 výpočtového základu, nakoľko predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva, čiže predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch v zmysle § 11
ods. 1 vyhlášky. (1/3 výpočtového základu za rok 2010- 55,49 eur, za rok 2011 - 57 eur, za rok 2012 -

58,69 eur, za rok 2013 - 60,07 eur). Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva z tarifnej odmeny:
prevzatie a príprava zastúpenia 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky): 55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál,
písomné podanie na súd 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky): 55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál, účasť
na pojednávaní dňa 04. 05. 2010, 07. 10. 2010, 18. 11. 2010, 25. 01. 2011, 07. 02. 2013, 26. 03. 2013
(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky): 3 x 55,49 eur + 57 eur + 2 x 60,07 eur + režijný paušál - 3 x 7,21 eur

+ 7,41 eur + 2 x 7,81 eur, spísanie podania vo veci (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) 25. 01. 2011 vo
výške 57 eur + 7,41 eur režijný paušál. Trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 eur pozostávajú z
trov právneho zastúpenia za 1 právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 26. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm.
c/ vyhlášky): 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur, všetky úkony vypočítané a priznané podľa § 10 ods. 1
a 2, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z. z. Ďalej priznal súd navrhovateľovi náhradu
za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 145,56 eur (účasť na pojednávaní dňa 07. 10.

2010, 18. 11. 2010, 25. 01. 2011, zo Žiaru nad Hronom do NR a späť 4 začaté polhodiny/1 cesta) - 2
x 48,08 eur (rok 2010) + 49,40 eur (rok 2011) a náhradu cestovných výdavkov vo výške 126,11 eur (1.
cesta vo výške 41,49 eur vykonaná dňa 07. 10. 2010 osobným mot. vozidlom Škoda Fabia, priemerná
sp. 5,9l/100km, trasa: Žiar nad Hronom - NR - Žiar nad Hronom, t.j. 164 km, cena PHM 0,253 eur,
amortizácia: 0,183 eur, 2. cesta vo výške 41,49 eur vykonaná dňa 18. 11. 2010 osobným mot. vozidlom

Škoda Fabia, priemerná sp. 5,9l/100km, trasa: Žiar nad Hronom - NR - Žiar nad Hronom, t.j. 164 km,
cena PHM 0,253 eur, amortizácia: 0,183 eur, 3. cesta vo výške 43,13 eur vykonaná dňa 25. 01. 2011
osobným mot. vozidlom Škoda Fabia, priemerná sp. 5,9l/100km, trasa: Žiar nad Hronom - NR - Žiar nad
Hronom, t.j. 164 km, cena PHM 0,263 eur, amortizácia: 0,183 eur.
Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní vyslovil názor, že Okresný súd Nitra nesprávne postupoval, keď pri
priznaní náhrady trov právneho zastúpenia určil odmenu za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods.
1 vyhlášky ako 1/13 výpočtového základu. Už vo vyčíslení trov konania poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 119/2012 (ZSP 42/2012), podľa ktorého: „...Z uvedeného
gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,
peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo
veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje
situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje,
peniazmioceniteľný,akedynieje.Pretoniejemožnévychádzaťznázoru,žedanásituácianiejeprávom

regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento
predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho
poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych
poplatkoch.“
Prvostupňový súd však právny názor vyslovený ústavným súdom neakceptoval a uviedol, že predmetom
konania je určenie vlastníckeho práva, čiže predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch v zmysle
§ 11 ods. 1 vyhlášky. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď

trovy právneho zastúpenia priznal v sume 1/13 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby,
keďže podľa názoru prvostupňového súdu hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Potvrdeniami realitných kancelárií preukázal, že nehnuteľnosti, o ktoré sa viedlo súdne konanie o
určenie vlastníckeho práva, majú hodnotu 6.015 eur. Pri tejto hodnote veci/práva odmena za jeden
úkon právnej služby vychádza na 210,81 eura plus príslušný režijný paušál. Žiadal, aby odvolací súd

zmenil prvostupňové uznesenie, pokiaľ ide o výšku odmeny za úkony právnej služby vykonané v tejto
právnej veci tak, že mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v súlade s jeho
vyčíslením trov konania zo dňa 21. 10. 2013. Okresný súd Nitra tiež pochybil, keď mu nepriznal náhradu
jeho cestovných náhrad v sume 189,36 eura, ktorá bola vyčíslená v bode D/ vyčíslenia trov konania zo
dňa 21. 10. 2013 a súčasne v prílohe: Náhrada cestovných výdavkov navrhovateľa. Navrhoval zmeniť

napadnuté uznesenie tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
3.037,25 eura na bankový účet navrhovateľa vedený v S., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX., IBAN: L.,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Odporca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
zmysle § 220 OSP zmenil a rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 557,15 eura na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Dagmar Danóciovej, a to

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, príp. aby navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania,
alebo napadnuté uznesenie zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. S napadnutým uznesením nesúhlasí z dôvodu, že navrhovateľ podal žalobu v
tejto veci predčasne, pretože neboli ukončené mimosúdne rokovania a odporca bol ochotný uzavrieť
dohodu. Navrhovateľ požiadal prvý krát odporcu o kompenzáciu za pozemky listom zo dňa 16. 11.

2007, kde požadoval pozemok parc. č. 978/43, t. j. stavebný pozemok pre syna Petra Németha
za pozemky, ktoré sú predmetom toho konania. Tieto pozemky sú mimo zastavaného územia obce,
ako ostatné plochy a orná pôda (pri obecnom ihrisku), takže táto požiadavka zo strany navrhovateľa
bola neprimeraná, pretože požadoval iný náhradný pozemok, ktorý však nezodpovedal cenou, ani
umiestnením pozemkov, o určenie vlastníckeho práva ku ktorým sa domáha. Táto požiadavka bola
v rozpore so zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, preto odporca nemohol na takýto návrh pristúpiť.

Odporca mal záujem od roku 2008 vyriešiť predmetnú vec mimosúdne a vydať navrhovateľovi časť
pozemkov, zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu, na vlastné náklady objednať zameranie
pozemku, prípadne vyplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu, a to vo výške 10Sk/m2, t. j. ešte v čase pred
tým, ako navrhovateľ podal dňa 19. 01. 2010 žalobu o určenie vlastníckeho práva na súd, čo preukazujú
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Navrhovateľ najskôr súhlasil s návrhom odporcu, tak ako

uvádzala jeho právna zástupkyňa JUDr. M. Jakubíková, neskôr sa rozhodol zmeniť právneho zástupcu
a odmietol ponúknuté plnenie, na ktorom sa uznieslo obecné zastupiteľstvo odporcu. Počas konania bol
odporca stále ochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu, čo je zrejmé zo zápisníc o pojednávaniach, ako i
z vyjadrenia starostu odporcu na pojednávaní dňa 07. 02. 2013 a tiež z odpovede odporcu zo dňa 22.
07. 2010 vtedajšiemu právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. J. Spáčovi. Pojednávanie bolo viackrát

odročené práve z dôvodu, že navrhovateľ si chcel vybrať iný náhradný pozemok, avšak stále sa nevedel
rozhodnúť a následne zotrval na návrhu, ktorý je uvedený v žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že odporca
svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, navrhovateľ nebol ochotný
prijať ponúknuté plnenie zo strany odporcu a neustále menil svoje požiadavky. V súčasnosti prebieha
s navrhovateľom rokovanie, keďže sa rozhodol prijať pozemok, ktorý mu ponúkal odporca ešte v roku

2008, t. j. časť parc. č. 778/49, zapísanej v LV č. XXXX, k. ú. S., ktorá bude zameraná geometrickým
plánomč.164/2014,akoparc.č.778/56ovýmere602m2.Odporcapretospoukazomnaust.§143OSP
navrhuje, aby súd zaviazal navrhovateľ na náhradu trov konania, ako boli vyčíslené v prípise právnej
zástupkyne odporcu, podaného na OS Nitra dňa 21. 10. 2013, t. j. spolu v sume 557,15 eura. Ak by
bol súd iného názoru a mal by za to, že nie sú naplnené podmienky § 143 OSP, odporca navrhol, aby

s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporca je
toho názoru, že v danom prípade, vzhľadom na postoj navrhovateľa v konaní, neochotu dohodnúť sa s
odporcom mimosúdne, v odmietnutí ponúknutých plnení, sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Odporca ďalej poukázal na to, že v napadnutom uznesení je vo výroku nesprávne uvedené, že trovy
konania vo výške 1.310,07 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho

konania, keďže v tejto sume je zahrnutý i súdny poplatok, ako i náklady na vypracovanie geometrického
plánu. Tiež odmena za 1 úkon právnej služby určená vo výške 1/13-iny výpočtového základu v zmysle
§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. nie je správna a v danom prípade je potrebné postupovať podľa §
10 ods. 2 uvedenej vyhlášky z hodnoty predmetu sporu, a to i s poukazom na rozhodnutie ÚS SR č.
I.ÚS 119/2012.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý s viacerými tvrdeniami obsiahnutými v
ňom nesúhlasil. Nie je pravdou, že by žalobu v tejto veci podal predčasne, pretože už z odvolania
odporcu vyplýva, že prvýkrát odporcu písomne vyzval na kompenzáciu za pozemky už koncom roku
2007 a návrh na súd podal až v roku 2010, t.j. po uplynutí viac ako dvoch rokov. Je toho názoru, že
lehota mimosúdnych rokovaní presahujúca 2 roky nemôže byť vyhodnotená ako nedostatočná. Pokiaľ

ide o tvrdenie odporcu, že mal od roku 2008 záujem vyriešiť predmetnú vec mimosúdne a vydať mu
časť pozemkov, zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu, prípadne mu vyplatiť kúpnu cenu vo
výške 10,- Sk/m2, k tomu navrhovateľ poznamenal, že písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa
18. 03. 2010 jasne dokazuje, že odporca bol ochotný súhlasiť len so spoluvlastníctvom navrhovateľa,
pokiaľ ide o parc. č. 778/58 orná pôda o výmere 284 m2 a parc. č. 1682/6 ostatná plocha o výmere

80 m2 v 1-ici, avšak neuznával vlastnícke právo navrhovateľa k parc. č. 852 o výmere 839 m2 v 1-ici,
tvrdiac, že v súdnom konaní nemožno nahrádzať reštitučné nároky. Vzhľadom na tento postoj odporcu
nemal inú možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva k pozemkom, len podaním návrhu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na súd. Neobstojí preto tvrdenie odporcu v podanom odvolaní,že odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Prvýkrát odporca
súhlasil s celým nárokom až na súdnom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 17. 10. 2013. Kúpna
cena vo výške 10,- Sk/m2, ktorú mu odporca opakovanie a ako jedinú navrhoval vyplatiť za podiel

navrhovateľa k nehnuteľnostiam, vôbec nezohľadňuje skutočnú trhovú cenu nehnuteľností, o určenie
vlastníckeho práva ktorých bol nútený viesť súdne konanie. Navrhovateľ poznamenal, že odporca
mu ponúkal také mimosúdne riešenia problému, ktoré sa ale netýkajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ale až následného usporiadania vlastníckych práv po určení vlastníctva navrhovateľa
v podiele 1-ica. Vzhľadom na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech, je toho názoru, že má mať nárok

na náhradu trov súdneho konania. S návrhom odporcu na rozhodnutie o trovách konania podľa ust. §
150 nesúhlasí, pretože nie sú splnené podmienky na postup podľa § 143 OSP ani podľa § 150 OSP. S
ohľadom na postoj odporcu považuje za krajne nespravodlivé, keby mal byť on, ktorý mal plný úspech
v konaní, zaviazaný na náhradu trov konania odporcovi. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to
navrhol vo svojom odvolaní proti napadnutému uzneseniu zo dňa 20. 06. 2014.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci

konania proti uzneseniu súdu prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie,pretožesúdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý
zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony
súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,
tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny, každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Rozhodovanie o náhrade trov je účasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní
súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (i podľa čl. 36 ods. 1 Listiny) môže postupom, ktorý nie je
v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (II.ÚS 56/2005 ).

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb zákonná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci

vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 119/2012 zo dňa 16. mája 2012 v odôvodnení,
okrem iného, uviedol:

„14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka
náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie
a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného
súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku
prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup

všeobecnéhosúdunemôžebyťtolerovaný,lebopredstavujevkonečnomdôsledkuzásahdozákladného
práva účastníka obsiahnutého aj v označených článkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.
15. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny
sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2
citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej

služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
16. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom

daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre
tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny
predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom
vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že
daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva

k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri
vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení

zákona o súdnych poplatkoch.
17. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu,
ktorébolooceniteľnépeniazmi,vdôsledkučohokrajskýsúdpripriznávanínáhradytrovkonanianemohol
vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale z tarifnej
odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky.

18. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl.
1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak krajský
súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal,

odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku.“
Obaja odvolatelia vo svojich odvolaniach uviedli, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil,
keďže pri výpočte výšky náhrady trov konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, hoci
mal správne aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. 142 ods. 1

(odporca žiadal aplikovať aj ustanovenie § 143 a § 150 OSP).
Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo
oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho prvostupňový súd pri priznávaní náhrady trov konania úspešnému
navrhovateľovi nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky. V odôvodnení napadnutého

uznesenia súd prvého stupňa bližšie ničím neodôvodnil, prečo by v konaní určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sa nemalo vychádzať z toho, že
predmet sporu je oceniteľný v peniazoch, tobôž, keď účastníci konania uvádzali rôzne hodnoty predmetu
sporu (napr. odporca na č.l. 71 a č.l. 176 vyčíslil trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 975 eur
a navrhovateľ na č.l. 178 uviedol hodnotu sporu v sume 6.015 eur) a navrhovateľ v písomnom podaní

zo dňa 21. 10. 2013 (č.l. 177-180), v ktorom vyčíslil trovy konania navyše poukázal na hore citovaný
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 119/2012 zo dňa 16. mája 2012, s čím sa súd
prvého stupňa vôbec nevysporiadal, čo robí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľným
a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú uvedené náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia.Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej
strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne
o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods.

1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak súd prvého
stupňa v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal v správnej výške v určenej
podľa príslušnej právnej normy, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom právnom
poriadku.
Prvostupňový súd preto vec nesprávne právne posúdil, keď pri výpočte výšky náhrady trov konania

aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. § 142 ods.
1 OSP a dopustil sa tiež pochybenia v tom, že vo výroku napadnutého uznesenia uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.310,07 eura, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania, avšak v odôvodnení rozhodnutia ohľadne
výšky priznanej náhrady trov konania uvádzal, že trovy konania vo výške 1.310,07 eur pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura, zo zaplateného súdneho poplatku

za odvolanie vo výške 99,50 eura, z výdavkov na vyhotovenie geometrického plánu vo výške 195
eur, z trov prvostupňového konania vo výške 578,08 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
a z trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eura; neodôvodnil tiež, prečo navrhovateľovi nepriznal
ním požadovanú náhradu cestovných výdavkov v sume 189,36 eura, ale len vo výške 126,11 eura.
Výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese vyjadruje záväzný a

zásadne nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho rozhodnutia však
nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené,
z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne
dôvody sú jedinými dôvodmi na vynesenie výroku. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby
postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok

relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne.
Vzhľadom k hore uvedeným pochybeniam súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v predmetnej veci odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní, vychádzajúc z právne záväzného názoru
tohto odvolacieho súdu (§ 226 OSP), stanoviť v peniazoch tarifnú hodnotu veci, ktorá je predmetom

sporu, pretože je peniazmi oceniteľný, a potom to bude považovať za základ pre zákonnú sadzbu
tarifnej odmeny advokáta, pričom sa bude tiež zaoberať návrhom odporcu na rozhodnutie o náhrade
trov konania aj podľa ust. § 150 ods. 1 OSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.