Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232844
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112232844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludvika Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X.
C. nar. X.XX.R. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničnénámestieč.9dieťaťarodičovW.C.Ľ.nar.XX.X.R.bývajúcejvO.A.E.Xzastúpenejadvokátkou
JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a X. X. nar.
XX.X.R. bývajúceho v O. A. Q. X zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rastislavovej 68 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. novembra 3013 č.k. 18P 225/2012-123 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 29. novembra 2013 č.k. 18P 225/2012-123 zvýšil výživné
od otca pre mal. X. C. nar. X.XX.R. naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa
15.6.2011 č.k. 11C 368/2009-95 zo sumy 100 € mesačne na sumu 170 € mesačne od 1.4.2013 do
budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.4.2013 do
30.11.2013 v sume 480 €, povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 240 € spolu s bežným výživným do
rúk matky pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedol, že prvostupňový súd posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého nielen z dôvodov
vzniku diabetesu, ale aj vzhľadom k výdavkom na mimoškolskú činnosť a iné zdravotné problémy,

ktoré sa brali do úvahy pri predchádzajúcom posudzovaní odôvodnených potrieb maloletého a nebral
do úvahy, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 druhá veta Zákona
o rodine), t.j. že má nižšiu životnú úroveň ako maloleté dieťa, ktoré okrem výživného od neho má
zabezpečené výživné aj zo strany druhého rodiča, čo v konečnom dôsledku znamená, že vyživovacia
povinnosť povinného rodiča voči mal. X. musí byť nižšia, aby to zodpovedalo ust. § 62 ods. 2 Zákona
o rodine. Vytkol súdu, že do príjmu zo závislej činnosti započítal aj sumu 1.900 Kč, ktorá je vyplácaná
zamestnávateľom ako stravné pri zahraničných služobných cestách a už zo samotného pojmu „stravné“

vyplýva, že slúži výlučne osobe, ktorej je vyplácané na zabezpečenie jej potrieb v zmysle pracovno-
právnych predpisov, preto sa tzv. diéty nemôžu brať do úvahy pri posudzovaní majetkových pomerov
povinného rodiča. Konštatoval, že majetkové pomery sú prezentované aj jeho vlastníctvom domu v
W. bez toho, aby súd zisťoval aká je jeho reálna hodnota, t.j. čo hodnota domu môže ovplyvniť jehomajetkové pomery a nezistil výšku odôvodnených potrieb maloletého, keď pri určení výšky výživného
zohľadnil náklady na doučovanie, ale nevykonal ním navrhovaný dôkaz dotazom na školu o tom, či je u
tak výborného žiaka potrebné doučovanie. V tejto súvislosti konštatoval, že nehnuteľnosť sa nachádza

v P. a je z hľadiska ponuky a dopytu nepredajná, získal ju darom od svojej matky, ktorá žije v tomto
dome spolu s ním a v tomto individuálnom prípade, ak by sa nehnuteľnosť speňažila, jeho matka
by nemala kde bývať, preto nie je možné tento dom považovať za majetkovú hodnotu v súvislosti
s určením vyživovacej povinnosti. Súd rovnako neprihliadol ani k stavu nehnuteľnosti, t.j. že dom je
postavený na starých 70-ročných kamenných neodizolovaných základoch, čo taktiež vyžaduje zvýšené

výdavky spojené s jeho pravidelnou údržbou a nebude mať tak možnosť do nehnuteľnosti primerane
investovať. Táto nehnuteľnosť nebude postupom času obývateľná ani pre jeho matku, ktorá taktiež
s prihliadnutím k výške svojho dôchodku, veku a zdravotného stavu, ktorý ju stojí mnoho finančných
prostriedkov na lieky, na údržbe predmetného domu sa nemôže podieľať. Vytkol konajúcemu súdu,
že sa nezaoberal tým, či je v záujme 11-ročného dieťaťa absolvovať dvakrát týždenne angličtinu,
plávanie, doučovanie z matematiky, zo slovenského jazyka, hru na akordeón, pretože ak by to nebolo

v záujme maloletého dieťaťa, náklady na túto mimoškolskú činnosť by sa nemohli považovať za
odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú limitované majetkovými pomermi povinného rodiča, a musia byť
prispôsobené možnostiam rodiča. Ak nemá finančné prostriedky na kurz plávania s trénerom za 32
€ mesačne, musí dieťa navštevovať plaváreň bez trénera za 1,10 € za jeden vstup, to isté platí aj
o študijnom pobyte v Anglicku, resp. o počte troch kusov ortopedických topánok, pretože ak rodičia

nemajú peniaze na troje prezuvok, dieťa musí používať tie isté prezuvky v škole aj na hudobnej alebo na
angličtine. Konštatovanie prvostupňového súdu, že zvýšenie výživného je bez ohrozenia jeho existencie
nesprávne. Určenie takejto výšky výživného je preňho likvidačné, pretože mu mesačne ostane na jedlo
a iné potreby pri takto zvýšenom výživnom 120 €. Konajúci súd podľa neho opomenul, že zo sumy
120 € mesačne, ktorá mu ostane, nemôže zaplatiť splátku dlžného výživného 240 €. Prvostupňový súd

tiež uviedol, že sa mal pripraviť na zvýšenie výživného, ale o tom, že má syn cukrovku sa dozvedel
na pojednávaní 13.6.2013, pretože matka neposkytuje informácie o zdravotnom stave maloletého, a
to ani na základe jeho opakovanej žiadosti, a pretože iný dôvod na zvýšenie výživného ako diabete
nie je, nemohol predpokladať minimálne do tohto obdobia, že dôjde k zvýšeniu výživného a nemohol
predpokladať, že sa výživné zvýši o 60 € mesačne. Uviedol, že rozhodnutie súdu musí vychádzať z

reálneho stavu a rozhodnutím o zaplatením dlžného výživného vo vyššie uvedenom rozsahu by vznikol
stav nemožnosti plnenia, čo znamená, že dieťa by dlžné výživné nedostalo ani pri exekučnom vymáhaní,
čo je jednoznačne v rozpore so záujmami dieťaťa. Ak sa stanovia splátky dlžného výživného reálne, tak
vie dlžné výživné zaplatiť a dieťa ho môže reálne použiť. Pretože mu klesol príjem na 550 € mesačne
a zvýšili sa mu výdavky na cestovné do práce na cca 80 € mesačne, navrhol odvolaciemu súdu, aby

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na mal. X. na sumu 120 € mesačne od 1.4.2013
a dlžné výživné vzhľadom k jeho príjmu zaviazal splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 10
€ mesačne.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, podala v zákonnej lehote

odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na
mal. X. od podania návrhu na 250 € mesačne a v závislosti od zmenenej výšky výživného určil dlžné
výživné. Zdôraznila, že mal. X. nastúpil v septembri 2013 na druhý stupeň základnej školy a v šk.r.
2013/2014 je žiakom piateho ročníka. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že okrem
zistenia ochorenia maloletého na diabetes, zohľadnil aj zmenu pomerov spočívajúcu v zdravotných

problémoch - okuliare, ortopedické a stomatologické problémy, zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou
na bilingválne gymnázium, ako aj aktivity maloletého súvisiace s tým, že je nadaný žiak. Ak teda súd
prvého stupňa považoval za zmenu pomerov aj nárast výdavkov na výživu maloletého v súvislosti s
vyššie uvedenými skutočnosťami, tieto skutočnosti a s nimi spojené výdavky tu boli prítomné už v čase
podania návrhu. Javí sa byť vnútorne protirečivým, pokiaľ súd na tieto zvýšené výdavky prihliadol,

avšak od 1.4.2013, kedy bol synovi diagnostikovaný diabetes, pričom tieto ďalšie, súdom zohľadnené
výdavky, s diabetom nesúvisia a boli tu prítomné už v čase podania návrhu. Vyjadrila názor, že 250
€ mesačne, na ktorú sumu požaduje zvýšiť výživné, je primerané možnostiam otca a potrebám syna.
Poukázala aj na to, že otec v rôznych konaniach deklaruje rozdielne výdavky. Trvala na tom, že otec
v skutočnosti žije u svojej priateľky, matky mal. B.. Vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od času

poslednej úpravy došlo k poklesu jeho príjmu v zanedbateľnej výške 28 € a už v čase poslednej úpravy
výživného mal vyživovaciu povinnosť voči mal. B., teda rovnako nejde o zmenu pomerov na strane otca.
Otcom predložené cestovné lístky za prepravu nekorešpondujú s realitou a nasvedčujú ňou tvrdenej
skutočnosti, že otec reálne v W. nežije, ale žije u svojej priateľky v D.. Navyše, pracuje v turnuse azmeny sú dvojdňové, pričom jedna cesta je hradená zamestnávateľom do M.. Pokiaľ otec nemá dostatok
finančných prostriedkov, ako uvádzal, mal by si pri pravidelnom cestovaní zakúpiť zľavnenú kartu na
autobus alebo kartu klasic na vlak, a niet dôvodu, prečo by mal dochádzať vlakom, ak je toto cestovné

drahšie ako cestovné autobusom. Je presvedčená, že je v možnostiach otca platiť zvýšené výživné pre
chorého syna, o ktorého neprejavuje žiadny záujem a ak by boli jeho pomery také zlé, ako sa tvári,
určite by nebol pristúpil k uzavretiu rodičovskej dohody o výživnom pre 2,5-ročnú dcéru B. v sume
80 € mesačne. X. zdravotný stav je s prihliadnutím na jeho ťažkú doživotnú diagnózu dobrý, a to len
vďaka jej zodpovednému prístupu, keďže absolútne dodržiava zásady diabetika, a to práve pomocou

zvýšených výdavkov na stravu, lieky a pomôcky. Doučovanie absolvuje z toho dôvodu, že sa hlási na
prestížne osemročné evanjelické gymnázium, pričom prijímacie pohovory absolvuje zo slovenského
jazyka, matematiky a tiež musí prejsť psychologickými testami. Na prijímacie pohovory sa vyžaduje
učivo, ktoré sa preberá vo vyšších ročníkoch základnej školy, preto musí absolvovať doučovanie. Pokiaľ
ide o výuku anglického jazyka, v čase poslednej úpravy otec namietal tento výdavok, nakoľko nemala
nijaký doklad o úhrade tejto výuky. Keďže otec výdavok bez dokladu spochybňoval a keďže mal.

X. medzičasom onemocnel na diabetes, potrebovala mu zabezpečiť výuku bližšie k jeho škole a s
oficiálnym platovým dokladom 28,64 €, ide teda o novú skutočnosť rovnako, ako je potreba zubného
strojčeka. Je šťastná, že syn sa dobre učí a považuje za prirodzené, že je potrebné jeho talent ďalej
rozvíjať a podporovať, či už doučovaním alebo pobytom v Y.. Môže synovi pomáhať iba vďaka dlhodobej
intenzívnej podpore od jej rodičov a sestier. Tvrdenie otca, že sa o diagnóze syna dozvedel až na

pojednávaní, nezodpovedá pravde, pretože bol upovedomený jej listom 6.4.2013 a telefonicky 6.4.2013,
8.4.2013 a 15.4.2013, avšak otec telefón nedvihol. Dokonca volali otca z nemocnice na genetické testy
a na edukáciu. Nesúhlasila, aby otec splácal dlžné výživné po 10 € mesačne, lebo to je v rozpore so
záujmami maloletého syna.

Otec vo vyjadrení uviedol, že odvolanie matky považuje za neodôvodnené, nakoľko jeho zárobkové
možnosti sa oproti pôvodnej úprave naopak znížili, čo je úplne zrejmé z listinných dôkazov
preukazujúcich jeho príjmové možnosti. Podľa jeho názoru súd mal náležite zistiť možnosti, schopnosti
a majetkové pomery aj na strane matky, teda osoby, ktorej bolo dieťa zverené. Matka má pozdĺžnosti na
nájomnom na bytovom podniku, ktorú skutočnosť pred súdom zatajila a v samotnom návrhu uvádza, že

má náklady na bývanie 189,14 € mesačne. Z výpisu nedoplatku od správcu bytu W. X. s.r.o. so sídlom
Č. X Q. O. vyplýva, že matka má ku dňu 29.1.2014 pozdĺžnosť na úhradách na nájomnom vo výške
5.826,35 €. To je okolnosť, ktorá výrazným spôsobom mohla ovplyvniť reálny skutkový stav veci, nakoľko
matka si uplatnila výdaj, ktorý v skutočnosti nemala, nakoľko mesačné zálohové vyúčtovanie za služby
spojené s bývaním od apríla 2010 do 29.1.2014 neuhrádzala, tak ako to vyplýva z výpisu nedoplatkov.

Vyjadril názor, že prvostupňový súd ani touto otázkou sa náležite nezaoberal, teda nevyhodnotil pomery
na strane matky, ktorá len bez ďalšieho žiada o nereálne zvýšenie výživného.

Kolízny opatrovník k odvolaniu rodičov sa nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §

132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní,
ktorétvoriliichobranuužvpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňaarodičiaanivodvolaníneuviedli
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako,

ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru,
ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie
výživného pre mal. X. od 1.4.2013 a výživné 170 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanoveniacitované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby
mal.X.preukázanévrozhodnomobdobí,akoajtúskutočnosť,žeotecmánaďalejvyživovaciupovinnosť

voči mal. B.. Od posledného rozhodnutia o výživnom 15.6.2011 (Okresný súd Košice I sp.zn. 11C
368/2009) ubehla ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. ku dňu určenia zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca (10.4.2013) krátka doba (necelé 2 roky), ale zdravotný stav maloletého, ktorému bol
diagnostikovaný diabetes mellitus I.3 podstatne zvýšil rozsah jeho odôvodnených potrieb, preto aj za
skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného a porovnaný s

jeho príjmom v čase terajšieho rozhodovania je takmer totožný, rozhodne možno považovať zdravotný
stav mal. X. a štúdium na druhom stupni základnej školy (od 1.9.2013) za výraznú zmenu pomerov
podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Odvolací
súd konštatuje, že výživné 170 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 5,7 €, zohľadňuje iba
časť nevyhnutných potrieb mal. X. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého
na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo znamená, že podiel matky na

výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa
otec odvoláva, a ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú
v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov,
zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z

cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu
je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je

uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča,
alebo iné potreby. Určenie výživného v rozsahu 170 € mesačne odôvodnili mimoriadne okolnosti na
strane mal. X. súvisiace najmä s jeho zdravotným stavom, ktoré výrazne ovplyvňujú štruktúru a rozsah

jeho potrieb bez ohľadu na vek. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti výživného určeného
súdom prvého stupňa a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o
rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď u oprávneného alebo len u povinného.
Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca poznamenáva, že zamestnávateľom vyplatená
náhrada stravného (zložka príjmu špeciálne alokovaná na zabezpečenie stravy) je síce zo zákona

určená na pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje
bežné životné podmienky otca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie, t.j. výrazným spôsobom
zlepšujú majetkové pomery povinného rodiča, pretože pokrývajú jeho náklady na stravu počas výkonu
práce na rozdiel od zamestnanca, ktorý si musí uhrádzať všetky životné náklady sám. Odvolací súd
posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k spôsobu zaplatenia dlhu na výživnom dospel

k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci,
priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (návrh podaný 17.12.2012) a osobným pomerom
otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o
výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Súd na zvýšenie rozsahu
vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o zvýšenie výživného a je nepochybné, že

príjmové pomery otca umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne, aby sa inak pripravil
na možnosť zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, preto aj vzhľadom na výšku dlhu je od neho možné
očakávať jeho splatenie v súdom určenej lehote v dvoch splátkach a nie je potrebné mu poskytnúť
dlhšiu lehotu na splatenie dlhu. Odvolací súd poznamenáva, že zvláštnu pozornosť je pri rozhodovaní
potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné

samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou, so zreteľom na naliehavosť potreby,
ktorej výživné slúži. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. X. nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto
potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené v
dvoch splátkach, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v
odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 2 O.s.p.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.