Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Mesto Veľký
Krtíš, IČO: 319 651, J.A. Komenského 3, Veľký Krtíš, zastúpený: Nosko&Partners, s.r.o., Podjavorinskej
2, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr.Vladimír Nosko, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 11521-P/2013 zo dňa 18.09.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 11521-P/2013 zo dňa 18.09.2013 (ďalej aj len
napadnuté rozhodnutie), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č.
027-3000/SK/6/2012-7000 zo dňa 16.05.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) o uložení pokuty
81 021,06 EUR a toto rozhodnutiu bolo zároveň potvrdené.

Prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci uloženia pokuty z úradnej povinnosti na základe
výsledku kontroly a zistení uvedených v protokole č. 666-6000/7/2010 zo dňa 26.01.2012 o výsledku
kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán
uložil žalobcovi pokutu 81 021,06 EUR podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO za to, že v rámci zákazky
„ArénaotvorenéhokúpaliskaMestaVeľkýKrtíš“použilnajednotlivéstavebnéobjektystavbysamostatne

postupy zadávania zákaziek, a to:
1. Podprahovú zákazku „Stavebný objekt SO.14 Odvodnenie pozemku od spodnej vody a využitie vody
pre technické účely“ podľa § 99 ZVO. Výzva na predloženie ponuky bola zverejnená a odoslaná 3
vybratým záujemcom dňa 29.06.2009. Na predmet uzavrel žalobca so zhotoviteľom J-STAV spol. s r.o.
zmluvu o dielo č. 18/7/2009, pričom zmluvná cena bola 359 773,91 EUR bez DPH (428 130,95 EUR
s DPH).

2. Podprahovú zákazku „Stavebný objekt SO.01 Vstupná budova so šatňami“ podľa § 99 ZVO. Výzva
na predloženie ponuky bola zverejnená a odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 22.10.2009. Na predmet
uzavrel žalobca so zhotoviteľom J STAV spol. s r.o. dňa 13.11.2009 zmluvu o dielo č. 25/11/2009, pričom
zmluvná cena bola 237 391,35 EUR bez DPH (282 495,71 EUR s DPH).3. Podprahovú zákazku „Stavebný objekt SO.02 Vodná plocha prírodného bazénu a SO.08
Vnútroareálové rozvody vody“ podľa § 99 ZVO. Výzva na predloženie ponuky bola zverejnená a

odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 02.09.2009. Na predmet uzavrel žalobca so zhotoviteľom J-STAV
spol. s r.o. dňa 28.09.2009 zmluvu o dielo č. 19/9/2009, pričom zmluvná cena bola 195 253,97 EUR bez
DPH (232 352,22 EUR s DPH).

4. Podprahovú zákazku „Stavebný objekt SO.06 Sadové úpravy a záhradná architektúra“ podľa § 99

ZVO. Výzva na predloženie ponuky bola zverejnená a odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 11.03.2010.
Na predmet uzavrel žalobca s dodávateľom ECHO, spol. s r. o. dňa 16.04.2010 zmluvu o poskytnutí
služby, pričom zmluvná cena bola 38 126,07 EUR bez DPH (45 370,02 EUR s DPH).

5. Zákazku s nízkou hodnotou, rokovacie konanie bez zverejnenia „Technologická časť objektu
SO.02 Vodná plocha prírodného bazénu“ podľa § 102 ZVO, pričom použitie rokovacieho konania

bez zverejnenia bolo odôvodnené splnením § 58 písm. b) ZVO - tovar, stavebné práce alebo služby
z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže
poskytnúť len určitý dodávateľ. Na daný predmet uzavrel žalobca s uchádzačom Bio-Water Gardens,
s.r.o. dňa 22.09.2009 zmluvu o dielo č. 22/09/2009, pričom zmluvná cena bola 131 778,41 EUR bez
DPH (156 816,31 EUR s DPH).

6. Zákazku s nízkou hodnotou, rokovacie konanie bez zverejnenia „Stavebný objekt SO.11 Prípojka
VN 22 kV + Trafostanica (Prekládka VN)“ podľa § 102 ZVO, pričom použitie rokovacieho konania bez
zverejnenia bolo odôvodnené splnením § 58 písm. b) ZVO. Na predmet uzavrel žalobca s uchádzačom
Elektroenergetické montáže, a.s. zmluvu o dielo č. 100143, pričom zmluvná cena bola 54

017,28 EUR bez DPH.

7. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.04.6 Oplotenie areálu“ podľa § 102 ZVO. Výzva
na predloženie cenovej ponuky bola odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 28.09.2009. Na predmet
uzavrel žalobca so zhotoviteľom J-STAV spol. s r.o. dňa 07.10.2009 zmluvu o dielo č. 23/10/2009, pričom

zmluvná cena bola 69 958,72 EUR bez DPH (83 250,88 EUR s DPH).

8. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.04 Ihriská a športoviská (SO.04.4 Tobogany a vodné
šmykľavky a SO. 04. 5 Minigolfové ihrisko) podľa § 102 ZVO. Výzva na predloženie cenovej ponuky bola
odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 03.12.2009. Na predmet uzavrel žalobca so zhotoviteľom Adara

Slovakia, s.r.o. dňa 14.12.2009 zmluvu o dielo č. 21/2009, pričom zmluvná cena bola 41 718,50 EUR
bez DPH (49 645,02 EUR s DPH).

9. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.04 Ihriská a športoviská (SO.04.5 Minigolfové
ihrisko - podkladné konštrukcie, oplotenie a osvetlenie)“ podľa § 102 ZVO. Výzva na predloženie

cenovej ponuky bola odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 03.12.2009. Na predmet uzavrel žalobca so
zhotoviteľom J-STAV spol. s r.o. dňa 25.06.2010 zmluvu o dielo č. 29/6/2010, pričom zmluvná cena bola
56 519,10 EUR bez DPH (67 257,73 EUR s DPH).

10. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.04 Ihriská a športoviská (SO.04.3 Detské

ihrisko)“ podľa § 102 ZVO. Výzva na predloženie cenovej ponuky bola odoslaná 3 vybratým záujemcom
dňa 24.05.2010. Na predmet uzavrel žalobca so zhotoviteľom EL-REZ, s.r.o. dňa 30.06.2010 zmluvu o
dielo, pričom zmluvná cena bola 13 870,00 EUR bez DPH (16 505,30 EUR s DPH).

11. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.05 Parkoviská a spevnené plochy“ podľa § 102

ZVO. Výzva na predloženie cenovej ponuky bola odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 07.06.2010. Na
predmetuzavrelžalobcasozhotoviteľomJ-STAVspol.sr.o.dňa28.06.2010zmluvuodieloč.25/6/2010,
pričom zmluvná cena bola 115 425,22 EUR bez DPH (137 356,01 EUR s DPH).

12. Zákazku s nízkou hodnotou „Stavebný objekt SO.03 Bufety a občerstvenie“ podľa § 102 ZVO. Výzva

na predloženie cenovej ponuky bola odoslaná 3 vybratým záujemcom dňa 28.04.2010. Na predmet
uzavrel žalobca so zhotoviteľom J-STAV spol. s r.o. dňa 10.05.2010 zmluvu o dielo č. 12/5/2010, pričom
zmluvná cena bola 106 085,05 EUR bez DPH (126 241,21 EUR s DPH).Správne orgány mali za preukázané, že žalobca v rozpore s § 5 ods. 12 ZVO rozdelil predmet zákazky
„Aréna otvoreného kúpaliska Mesta Veľký Krtíš“ s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní
podlimitnej zákazky.

II.

Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre

nezrozumiteľnosť ako aj ďalšie vady, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný
nepopiera začatie konania na základe podnetu, ktorý poukazoval na možný správny delikt, avšak tvrdí,
že tento delikt nebol právne kvalifikovaný v čase začatia konania ako ten správny delikt, za ktorý
bola uložená pokuta. Takéto tvrdenie je neprípustné, nakoľko predmetom správneho konania nebola
právna kvalifikácia správneho deliktu, ale verejné obstarávanie vykonávané žalobcom. Žalobca sa
odvolal na svoje doterajšie podnety a tvrdenia, ktoré sú súčasťou správneho spisu a tvrdil, že ide o

prísne formalistický prístup žalovaného bez zohľadnenia všetkých skutočností a súvislostí výstavby
„Arény otvoreného kúpaliska“. Žalovaný sa nezaoberal ani nevysporiadal otázkou zavinenia, nakoľko sa
sústredil iba na tzv. ciele vyhnúť sa postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky, čo je zásadné pochybenie
a porušenie zásad správneho konania. Na predmetné konanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, pričom ZVO formuluje postup a náležitosti konania ako špeciálny zákon. Treba

prihliadať na skutočnosť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému a preto je
potrebné, aby bol tento zákon v praxi interpretovaný v duchu európskeho štandardu všeobecných
pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady
Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie týchto princípov v praxi znamená,
že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Žalobca

tiež namietal nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pričom ani napadnuté rozhodnutie sa
nevysporiadalo s argumentáciou ohľadne otázky zavinenia.

Podaním zo dňa 16.01.2014 doplnil žalobu o námietku, že napriek výslovnému určeniu obligatórnej
výšky pokuty 5% zo zmluvnej ceny v nadväznosti na § 149 ods. 3 ZVO, sa žalovaný mal zaoberať

všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty vzhľadom k čl. 152 ods. 4, čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy
SR a judikatúry NS SR, ktorá smeruje k posudzovaniu výšky sankcie z hľadiska jej proporcionality k
dôsledkom skutku, za ktorý bola uložená. Vyzdvihol požiadavku prísnej individualizácie sankcie s tým,
že právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych
prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho

dôsledkom a to ani v prípade, ak zákonodarca sankciu vyjadril takouto výlučnou úpravou.

Žalobca na pojednávaní ešte namietal, že žalovaný sa ani nebol pozrieť na miesto stavby, nezaujímala
ho funkčnosť kúpaliska ani hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov. Žalovaný si mal
zodpovedne preveriť, či finančné prostriedky mesta boli vynaložené efektívne, t.j. či bola cena práce

adekvátna a pre mesto najvýhodnejšia. Žalovaný teda mohol zistiť, či fakturované ceny boli naozaj v
danom čase a za daných podmienok primerané, resp. najvýhodnejšie.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že konanie o uložení pokuty bolo
začaté dňa 19.06.2012, t.j. v rámci zákonom stanovenej jednoročnej subjektívnej lehoty v období
medzi 20.03.2012 a 20.03.2013 a preto je tvrdenie žalobcu o uplynutí ročnej subjektívnej prekluzívnej
lehoty irelevantné. Zdôraznil, že podnetom na začatie konania bol v danej veci výsledok kontroly a
nie podnet zo dňa 02.08.2010, v ktorom autor podnetu konštatoval, že na realizáciu biokúpaliska v

hodnote 40.000.000,- Sk nebolo vykonané verejné obstarávanie v zmysle ZVO. Právna kvalifikácia
správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, nie je identická s možným správnym
deliktom, na ktorý poukazoval podnet, t.j. v čase doručenia podnetu žalovaný nemal vedomosť o
správnom delikte, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta. K namietanej otázke zavinenia
poukázal na odôvodnenie rozhodnutia. ZVO je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe

objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej
podstaty správneho deliktu správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel -
nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným. Napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie je náležite odôvodnené a v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru súdov. Odôvodnenierozhodnutia je v súlade s § 145 ods. 3 ZVO. K doplneným žalobným dôvodom namietal, že tieto boli
doplnené až po zákonnej lehote.

IV.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie

žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Žalobca bol v čase zadávania zákazky „Aréna otvoreného kúpaliska Mesta Veľký Krtíš“ verejným
obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZVO. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona je verejný obstarávateľ
pri zadávaní zákaziek povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Je nepochybné, že podľa § 137 ods. 2 písm. c/ ZVO úrad v rámci výkonu dohľadu nad
dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek, t.j.
skúma zákonnosť úkonov verejného obstarávateľa v celom procese zadávania zákazky s cieľom
zaistiť transparentný a nediskriminačný postup zadávania zákaziek, dodržiavanie princípov rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov pri dodržaní princípov hospodárnosti a

efektívnosti a dohliadať na zabezpečenie účelu legislatívnej úpravy procesu verejného obstarávania.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní ( správny poriadok ) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Rovnako aj podľa ustanovenia § 145 ods. 3 ZVO platí, že v odôvodnení rozhodnutia úrad uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodol, a na základe akých listinných dôkazov rozhodol.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania.Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3
správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme
možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané
v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou
úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie

zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový
prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi
výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce,
aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre

rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť
alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či
argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán
svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie
odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek

rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej
moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok

(absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami,
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok,

resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych
orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu
jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka

správneho konania.

Napadnuté (ako aj prvostupňové rozhodnutie) je v danom prípade súladné so zákonom, je správne
po vecnej i formálnej stránke a napĺňa všetky zákonné náležitosti správneho rozhodnutia. Žalovaný
riadne v rozhodnutí uviedol podstatné skutočnosti z dokumentácie z verejného obstarávania a túto

následne kvalifikoval a posúdil v intenciách správnej úvahy tak, ako to pripúšťa ZVO. Taktiež
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa názoru súdu v
danom prípade žalovaný hodnotenie dôkazov perfektne vyjadril v odôvodnení rozhodnutia, aplikoval
správne ustanovenia ZVO na dané skutkové okolnosti a jeho rozhodnutie je teda po právnej stránke

správne a nemožno tvrdiť, že by bolo vydané v rozpore s princípmi právneho štátu. Súd sa
stotožnil s vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Námietka
nepreskúmateľnosti rozhodnutia teda nie je dôvodná.

Súd je navyše názoru, že žaloba je príliš všeobecná a v podstate neuvádza žiadne vecné argumenty

spochybňujúce správnosť záverov žalovaného uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré riadne
odôvodňujú aj výrok napadnutého rozhodnutia. Obsahuje všeobecné konštatovania žalobcu, keď tento
nešpecifikoval žiadne podstatné dôvody, prečo by malo byť preskúmavané rozhodnutie nezákonné.K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve treba uviesť, že správny súd preskúma
rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe,
t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá

v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby
musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli

rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Z uvedených dôvodov súd preskúmal
zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov len v rozsahu žalobných dôvodov, pričom sa
nezaoberal dôvodmi doplnenými až podaním zo dňa 16.01.2014.

Žalobcovi bola správne uložená pokuta podľa § 149 ods. 1 písm. c) v spojení
s §153, § 155l ods. 5, § 155k ods. 4 a § 155d ods. 4 ZVO, nakoľko správne konanie sa viaže k verejnému
obstarávaniu realizovanému v období už k 29.06.2009, kedy žalobca v rámci podprahovej zákazky
„Stavebný objekt SO.14 Odvodnenie pozemku od spodnej vody a využitie vody pre technické účely“

zverejnil a odoslal výzvu na predloženie ponúk vybratým záujemcom. Zákonom č. 232/2008 Z.z. došlo
k zmene § 149 ods. 4 ZVO, v zmysle ktorého žalovaný začne konanie o uložení pokuty do jedného roka
odo dňa, keď sa dozvedel
o porušení zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.
Podľa § 155l ods. 5 ZVO za konanie, ku ktorému došlo do 17.02.2013, je možné uložiť sankciu podľa

tohto zákona podľa predpisov účinných do 17.02.2013.

Podľa § 155k ods. 4 ZVO v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po dni účinnosti tohto zákona
a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných
pred dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 155d ods. 4 ZVO v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 31.12.2009 a vzťahuje
sa na verejné obstarávanie vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31.12.2009, sa postupuje podľa
predpisov účinných do 31.12.2009.

Berúc do úvahy, či už dátum, kedy bol žalovanému doručený podnet, na základe ktorého bola
vykonaná kontrola (02.08.2010), alebo termín kedy bolo započaté s verejným obstarávaním jednotlivých
stavebných objektov danej zákazky zo strany žalobcu (29.06.2009), resp. kedy bol žalobcovi oznámený
výkon kontroly (26.05.2011), bolo v danom čase platné a účinné ustanovenie § 149 ods. 4 ZVO, v zmysle
ktorého úrad začne konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení

zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Za deň, kedy sa úrad dozvedel
o porušení zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu o výsledku kontroly.

Protokol o výsledku kontroly č. 666-6000/7/2010 zo dňa 26.01.2012 bol prerokovaný dňa 20.03.2012.
Týmto dňom sa teda žalovaný dozvedel o porušení zákona. Žalovaný oznámil žalobcovi začatie

správneho konania o uložení pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO listom zo dňa 15.06.2012,
doručeným dňa 19.06.2012. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný začal konanie o uložení pokuty dňom
19.06.2012.

V nadväznosti na uvedené začala lehota plynúť dňa 20.03.2012, pričom jednoročná subjektívna lehota

na začatie konania o uložení pokuty končila uplynutím 20.03.2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o uložení pokuty bolo začaté dňa 19.06.2012, t. j. v rámci
zákonom stanovenej jednoročnej subjektívnej lehoty v období medzi 20.03.2012 a 20.03.2013, nedošlo
k uplynutiu ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty.

V súvislosti s podnetom doručeným úradu dňa 02.08.2010 treba uviesť, že v ňom bolo konštatované, že
na realizáciu biokúpaliska v hodnote 40 000 000,00 Sk nebolo vykonané verejné obstarávanie v zmysle
ZVO. Takéto oznámenie bolo možné chápať ako vyhnutie sa povinnosti uzavrieť zmluvu podľa ZVO, čoby napĺňalo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) ZVO. Až v rámci vykonanej
kontrolybolokonštatovanéporušenie§5ods.12ZVO-rozdeleniepredmetuzákazkyscieľomvyhnúťsa
použitiu postupu zadávania podlimitnej zákazky, čo má v príčinnej súvislosti za následok správny delikt

podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZVO a v konečnom dôsledku žalobcovi bola aj uložená pokuta za uvedený
správny delikt. Z uvedeného je zrejmé, že právna kvalifikácia správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi
uložená pokuta, nie je identická s možným správnym deliktom, na ktorý poukazoval podnet, t.j. v danom
čase, keď bol žalovanému doručený predmetný podnet, nemal žalovaný vedomosť o správnom delikte,
na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta. Podnetom na začatie konania bol teda výsledok

kontroly a nie podnet zo dňa 02.08.2010. Predmetom správneho konania bol konkrétny správny delikt
v zmysle § 149 ods. 1 písm. c) ZVO spáchaný v predmetnom verejnom obstarávaní, za ktorý bola
žalobcovi uložená pokuta.

K námietke chýbajúcich dôvodov ohľadne zavinenia treba uviesť, že táto nie je dôvodná. Žalovaný
správne uviedol (na strane 18 napadnutého rozhodnutia), že „ZVO je v časti správneho trestania

koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení
zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu druhostupňový správny orgán neskúma
subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so
stavom skutočným, ktorý má druhostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania a
z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne preukázaný. Zároveň druhostupňový správny

orgán akcentuje, že zákon o verejnom obstarávaní neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za
správny delikt, v dôsledku čoho sa účastník konania nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti.“ Táto
konštatácia žalovaného je súladná s judikatúrou súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 199/2010,
sp. zn. 8 Sž/29/2011, sp. zn. 7 Sž 104/01, sp. zn. 4 Sžf/4/2010, sp. zn. 8 Sž/8/2010).

Podľa § 5 ods. 12 ZVO zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty
s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 ZVO predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena
bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa

obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení
verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa
uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny,
za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu
zadávania zákazky.

Podľa § 5 ods. 4 ZVO ak je stavebná práca alebo služba rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania
jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky
sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota
zákazky nie je nižšia ako finančný limit podľa § 4 ods. 2, použije sa postup zadávania nadlimitných

zákaziek.Postupzadávaniapodlimitnýchzákaziekmožnopoužiťvtedy,akideotúčasťstavebnýchprác,
ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 1 000 000 eur, alebo o tú časť služby, ktorej predpokladaná
hodnota je nižšia ako 80 000 eur, a ak hodnota týchto častí nepresiahne 20 % celkovej predpokladanej
hodnoty všetkých častí zákazky.

Podľa § 3 ods. 3 ZVO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka,
ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a
uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v prílohe č. 1, alebo
uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa
ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného

obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Predmetom správneho konania bol jeden správny delikt - rozdelenie predmetu zákazky „Aréna
otvoreného kúpaliska Mesta Veľký Krtíš“ s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej
zákazky, ako dôsledku skutočnosti, že účastník konania na obstaranie jednotlivých stavebných objektov

danej zákazky použil samostatné postupy zadávania podprahových zákaziek a postupy zadávania
zákaziek s nízkymi hodnotami. S ohľadom na to bolo irelevantné samostatné posudzovanie jednotlivých
postupov verejného obstarávania použitých žalobcom pri obstarávaní jednotlivých stavebných objektov.Z povahy správneho deliktu vyplýva, že išlo o pokračujúci správny delikt, tvorený z niekoľko dieľčich
konaní.

Za absurdné možno považovať tvrdenie žalobcu, že žalovaný si mal pred rozhodnutím o pokute preveriť,
či boli finančné prostriedky žalobcom vynaložené efektívne, či bola cena prác adekvátna a pre žalobcu
najvýhodnejšia. Je totiž zrejmé, že žalobca zákon porušil a žalovaný takúto „priam detektívnu“ povinnosť
nemá. Navyše je len ťažko predstaviteľné, ako by žalovaný vyhodnocoval efektívnosť vynaložených
prostriedkov za vykonané práce (ich reálne vykonanie nie je sporné), keď neprebehlo riadne verejné

obstarávanie. Vynaložené prostriedky ani nie je s čím porovnávať a akékoľvek porovnanie by bolo len
v hypotetickej rovine, nakoľko nie je zrejmé, akí uchádzači by mohli mať o predmet zákazky záujem a
aké podmienky by ponúkli.

Na tomto mieste treba žalobcovi pripomenúť, že podľa § 9 (základné povinnosti verejného
obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého

zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp
hospodárnosti a efektívnosti.

Súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní boli prebraté viaceré
právne záväzné akty Európskej únie, pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni

priamy účinok (ako je tomu u nariadeniach ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na
oblasť zadávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá), ale členské štáty EÚ majú povinnosť
zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a
prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je
potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady,

ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých
možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému
zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu
víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového
práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých

ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho
interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro
konformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek,
t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne
ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k

uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným
účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je
úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných
prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor
Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené

z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie)
(rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou
povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti
a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného

obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako
aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a
efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem
na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje
až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného

a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada
rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie.
Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie
byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti
iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného

obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu.
Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli
implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte
predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejnéhoobstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej
súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102 Zmluvy ES),
je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči

jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu
v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek,
možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž
o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným,
právnekorektnýmapredvídateľnýmspôsobom.Transparentnosťprocesuzadávaniaverejnýchzákaziek
je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného
vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO, je akékoľvek
konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo
horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa

12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe
obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie
kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých
dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady
zo strany Súdneho dvora. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v

bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc
obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem
toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí
rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup behom
zadávacieho konania (bod 90).

S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je
priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy
jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné,
dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne)

sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady
transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej
zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010).

V rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH

proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62), Súdny dvor vyložil, že zásada transparentnosti
spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne
zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako
ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v
rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de

Bruxelles-Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje
k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a
účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním
podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi
uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi.

Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri
rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod
č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa
12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú
hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“).

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke
posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom
a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1
O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi a
žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal.Súd v zmysle § 250c ods. 1 posledná veta O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom, že žiadosti o odklad
vykonateľnosti rozhodnutia nevyhovuje.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.