Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/560/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712217363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu H.. E. P., K.. XX.XX.XXXX,
O. W., S. XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach,
Nám. osloboditeľov 10, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Pribinova 2, v konaní o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo 14. augusta 2013 č.k. 12C/17/2013-209 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2.776,32 eura v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 1.495,29 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená následkom
služobného úrazu, ktorej sa domáha vo výške 6.940,80 eur, s 9,5 % úrokom z omeškania od dňa
právoplatnosti omeškania do zaplatenia.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.940,80 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, spolu so zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy platným
v prvý deň omeškania po nadobudnutí vykonateľnosti uvedeného rozsudku.

Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.275,42 eur na
účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že podľa tvrdení žalobcu bol tento ako
policajt 22. októbra 2009 v čase od 07.00 hodiny do 19.00 hodiny vyslaný spolu s ďalším policajtmi OHK
PZ Petrovce na sprejazdnenie prístupových ciest k štátnej hranici od polámaných stromov a konárov.
Pri odpratávaní polomov a kalamitného dreva na uvedenej prístupovej ceste v čase o 11.00 hodine sa
pri vyťahovaní konára, tento odpružil a udrel žalobcu do ľavého kolena, čím došlo k jeho podvrtnutiu.
Na ďalší po vyšetrení (vrátane magnetickej rezonancie) bola určená diagnóza - natrhnutie predného

skríženého kolenného väzu s nutnosťou chirurgickej operácie. Žalobca bol hospitalizovaný vo Fakultnej
nemocnici v Prešove v dňoch od 09.03.2010 do 12.03.2010. Neschopný výkonu štátnej služby policajta
bol od 23.10.2009 do 04.10.2010. Žalobca predložil lekársky posudok o hodnotení poškodenia zdravia
z 29. októbra 2009, vyhotovený MUDr. Ľubomírom Jackom. Uvedený posudok bol v zmysle ust. § 85ods. 1 písm. c.) a d.) ods. 3 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
odoslaný 03. novembra 2010 na kontrolu posudkovej lekárke MUDr. Eve Poradovej, ktorá s bodovým
hodnotenímsťaženiaspoločenskéhouplatnenianesúhlasila.RiaditeľRHPSobrancerozhodnutímzo04.

apríla 2011, č. UHC-SO-ŠK-5-007/2011 ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku,
ktorý by odstránil rozpory vyplývajúce zo záverov MUDr. Evy Poradovej. Ustanovený znalec MUDr.
Štefan Solik vypracoval znalecký posudok č. 3/2011 z 13. apríla 2011. Rozhodnutím lekárskej komisie
Ministerstva vnútra SR zo 14. septembra 2010 bola určená žalobcovi zdravotná klasifikácia „C“ -
spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením na 24 mesiacov. Žalobca žiada o sťaženie

spoločenského uplatnenia, zvýšené najviac o 50 %, v súlade s ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.,
pretože posudzujúci lekár môže bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť len na
dvojnásobok. Nad uvedený rámec môže len súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
o 50 %, v tomto prípade o 480 bodov, čomu zodpovedá hodnota 6.940,80 eur, vychádzajúc z hodnoty
1 bodu 14,46 eur, platného v čase kedy žalobca utrpel úraz.

Žalobca požiadal služobný úrad o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady
za účelne vynaložené náklady spojené s liečením v dôsledku utrpeného služobného úrazu dňa
22.10.2009. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia z 29. októbra 2010, hodnotil
následky úrazu podľa položiek 396b - obmedzenie hybnosti ľavého kolena 150 bodov, 397b - kývavosť
kolenného kĺbu s potrebou podporného ortopedického prístroja 300 bodov, 432a - jazva po operácii

30 bodov. Uvedené bodové hodnotenie bolo zvýšené pri položke 396b o 50 % a v položke 397b
o 100 % z dôvodu závažného poškodenia a predpokladaného vývoja následkov, pooperačného
priebehu komplikovaného hnisaním. Celkový počet bodov bol určený vo výške 855 bodov. Posudok
bol vyhotovený ošetrujúcim lekárom MUDr. Ľubomírom Jackom a súčasne aj primárom oddelenia
ortopédia Fakultnej nemocnice v Prešove, MUDr. Jánom Klocom, PhD. Zo záverov znaleckého posudku

znalca MUDr. Štefana Solika, zadávateľom ktorého bolo Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, bolo zistené, že hodnotenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu bolo zvýšené z 855 bodov na 960 bodov tak, že v položke 396b bolo
priznaných 150 bodov, v položke 397b - 300 bodov, v položke 432a - 30 bodov. Takto stanovený počet
bodov 480 bol zvýšený na dvojnásobok, na 960 bodov, s ohľadom na výrazné obmedzenie možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote, v spoločnosti, vzhľadom k veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
Zohľadnil tiež nemožnosť vykonávať športové aktivity ako rekreačný beh, lyžovanie, rekreačnú turistiku,
bicyklovanie, tiež potrebu stáleho nosenia fixačného aparátu na ľavom kolene „ortézy“. Nález na ľavom
koleneupoškodeného„žalobcu“samôžepostupnezhoršovaťazvýrazňovaťvzhľadomkvekuakzáťaži
a môže viesť k zvýrazneniu rozvoju degeneratívnych zmien a k zvýrazneniu kývavosti v oblasti ľavého

kolena.

Dňa 30.06.2011 požiadal žalobca Riaditeľstvo hraničnej polície PZ Sobrance o posúdenie invalidity v
dôsledkuslužobnéhoúrazuapriznanieinvalidnéhodôchodku.MinisterstvovnútraSR,Odborsociálneho
zabezpečenia, svojim rozhodnutím č. SPC-OSZ-VE-59-9/2012 z 29. februára 2012, invalidný výsluhový

dôchodok nepriznalo s odôvodnením, že lekárska komisia Ministerstva vnútra SR určila zdravotnú
klasifikáciu žalobcu „C“ s tým, že je spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením na
24 mesiacov. Posudkový lekár dospel k záveru, že žalobca je schopný vykonávať policajnú službu v
policajnom zbore, je schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie, pretože jeho schopnosť nie
je znížená najmenej o 20 %. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalobcom, ktoré

bolo zamietnuté Ministerstvom vnútra SR rozhodnutím č.p. SLV-PS-PK-83/2012 z 20. júna 2012. Z
odôvodnenia rozhodnutia, okrem iného, vyplynulo, že nárok na invalidný výsluhový dôchodok vzniká
policajtovi, ktorý súčasne spĺňa dve podmienky, a to že policajt sa stal invalidným a že takýto invalidný
policajt skončil svoj služobný pomer policajta. Odvolateľ ostal slúžiť naďalej na pôvodnej funkcii - referent
oddelenia hraničnej kontroly PZ Petrovce, Riaditeľstva PZ v Sobranciach. Bol zaradený do 8-hodinových

služieb, vykonával práce prevažne administratívne a teda jeho služobné zaradenie v zmysle lekárskeho
posudku hlavného posudkového lekára Ministerstva vnútra SR je vhodné. Do spisu bola pripojená aj
žaloba, podaná na Krajský súd v Bratislave, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-
PS-PK-83/2012 z 20. júna 2012, kde ako žalobca vystupoval H.. E. P. proti Ministerstvu vnútra SR. Do
rozhodnutia súdu prvého stupňa o tejto žalobe nebolo rozhodnuté.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Lekárskej komisie v Košiciach, č. ČP:SRLZ-OZ-2010/001772-001
zo 14. septembra 2010, bolo určené, že je spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením
na 24 mesiacov, zdravotná klasifikácia „C“. Z výroku uvedeného rozhodnutia vyplynulo obmedzenievýkonu štátnej služby, s tým, že má sa jednať o prácu bez nadmernej fyzickej záťaže, nezaťažovania
dolných končatín, práce prevažne administratívneho charakteru a má byť žalobca oslobodený od
previerok telesnej zdatnosti, okrem strelieb. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a

cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, číslo: PPZ-HCP-SO-ŠK-5-014/2011 zo 04.
mája 2011, bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.882,-
eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 52,50 eur.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1, 2, 4, 5, ďalej na § 10 ods. 1, 3, 4 zákona

č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj na
ustanovenia § 174 ods. 1, § 176 zákona č. 73/1998 Z.z. a poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým
bolo preukázané, že dňa 22.10.2009 utrpel žalobca úraz pri služobnom výkone, pri sprejazdňovaní
prístupových ciest k štátnej hranici od polámaných stromov a konárov. Pri odpratávaní polomov a
kalamitného dreva, sa samovoľne odpružil konár, ktorý udrel žalobcu do ľavého kolena, čím došlo k jeho
podvrtnutiu.Následne23.októbra2009sapodrobilvyšetreniuuslužobnéholekára,MUDr.Pinkovského.

Po vyšetreniach a vykonaní magnetickej rezonancie, bola určená diagnóza, že sa jedná o natrhnutie
predného skríženého kolenného väzu, s nutnosťou chirurgickej operácie. V dôsledku služobného
úrazu, bol žalovaný hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Prešove v dňoch od 09.03.2010 až
12.03.2010. Žalobca bol práceneschopný od 23.10.2009 do 04.10.2010. Následky uvedeného úrazu
boli posúdené ošetrujúcim lekárom MUDr. Ľubomírom Jackom, ktorý určil sťaženie spoločenského

uplatnenia v celkovej výške 855 bodov. Následne na základe rozhodnutia riaditeľa RHP Sobrance zo 04.
apríla 2011 bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Štefanom Solikom, ktorý stanovil bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s rovnakou diagnózou ako MUDr. Ľubomír Jacko, s
tým, že zvýšil bodové ohodnotenie v prípade obmedzenia pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu o 100 %
oproti pôvodnému zvýšeniu 50 %, na 960 bodov. Žalobcovi bola rozhodnutím RHP Sobrance č. PPZ -

HCP - SO - ŠK - 5 - 014/2011 zo 04. mája 2011 priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
za 960 bodov, vo výške 13.882,- eur a tiež náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením
vo výške 52,50 eur. Žalobca si však uplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súlade
s ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Dôvodom pre tento postup bola skutočnosť, že posudzujúci
lekár môže primerane zvýšiť bodové ohodnotenie na dvojnásobok (§ 10 ods. 4 uvedeného zákona).

Túto zákonnú možnosť využil posudzujúci lekár, ako aj znalec ustanovený žalovaným. Ďalšie zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia maximálne o 50 % bolo podmienené splnením podmienok v zmysle
ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého zvýšenie je výnimočne možné, ak ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Žalovaný práve z dôvodu, že žalobca nebol uznaný
invalidným, nesúhlasil so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom priznania odškodnenia za úraz je
preukázanie príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia pracovníka. Nestačí len
pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu. Otázka zodpovednosti za služobný úraz žalobcu
bola nepochybne už vyriešená už samotným rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej

a cudzineckej polície, Riaditeľstvom hraničnej polície Sobrance, zo 04. mája 2011, kde bola priznaná
žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za služobný úraz. Zodpovednosť žalovaného
vyplýva priamo z ust. § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže sa jednalo o služobný úraz, ktorý
utrpel žalobca pri služobnom zákroku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že obmedzenia žalobcu
v pracovnom, ale aj v spoločenskom a rodinnom živote, boli preukázané jednak závermi lekárskych

posudkov a jednak z výpovede svedkov. Je zrejmé, že obmedzenia majú trvalý charakter. Zdravotné
poškodenie nemá tendenciu zlepšenia, práve naopak, postupom veku sa môže tento stav zhoršovať,
čo vyplynulo zo znaleckého posudku MUDr. Solika. Žalobca v čase, kedy utrpel úraz, mal 28 rokov
a od uvedeného obdobia musel vylúčiť všetky aktivity športového charakteru, ktorým sa venoval a
ktorými si súčasne zlepšoval aj fyzickú zdatnosť. Následky tohto úrazu významne zasiahli do všetkých

sfér jeho života. Žalobca je pri výkone bežných činností výrazne limitovaný zdravotným poškodením,
čo sa prejavuje napríklad pri úplne triviálnych činnostiach, ako je chôdza po schodoch, a to tak v
bytovom dome, ako aj na pracovisku. Väčšinu bežných činností vykonáva len s použitím ortézy. Musel
upustiť od väčšiny rodinných aktivít (loptové hry a prechádzky s malým synom, pomoc v záhrade, túry,
prechádzky, účasť na spoločenských podujatiach), čo nepochybne obmedzuje nielen žalobcu, ale aj

jeho rodinu. Čo však súd považuje za zásadné v tomto prípade, je skutočnosť, že žalobca sa nemôže
riadne uplatniť ani v pracovnom živote. Žalobca si zvýšil kvalifikáciu ukončením vysokoškolského
vzdelania, zameraného práve na výkon prác v obranných a v záchranných zložkách. Túto kvalifikáciu
však nemôže v žiadnej z uvedených zložiek využiť, práve pre nedostatok zdravotnej spôsobilosti.Zdravotná spôsobilosť žalobcu nespĺňa žiadne z kritérií pre výkon služby policajta. Jeho súčasné
pracovné zaradenie je možné hodnotiť ako účelové, zrejme, aby zodpovedalo doterajším rozhodnutiam
a stanoviskám žalovaného, ktoré bolo vyjadrené zaradením žalobcu do zdravotnej klasifikácie „C“ bez

časového obmedzenia. Z dokazovania je zrejmé, že práca, ktorú od úrazu vykonáva žalobca, musí na
neho pôsobiť demotivačne, až dehonestujúco, pretože aj z dokazovania vyplynulo, že prítomnosť alebo
neprítomnosť žalobcu na pracovisku neovplyvňuje nijakým spôsobom chod pracoviska. To, že skutočne
žalobca nemôže vykonávať svoje pracovné povinnosti ako policajt vo výkone, svedčí aj rozhodnutie
Ministerstva vnútra SR, Lekárskej komisie z 24. októbra 2012. V tomto rozhodnutí sa konštatuje opäť

určenie zdravotnej klasifikácie „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením, podľa
prílohy Nariadenia č. 48/2001, kde mu boli určené obmedzenia výkonu štátnej služby nasledovne:
práca bez nadmernej fyzickej záťaže, nezaťažovať dolné končatiny, práce prevažne administratívneho
charakteru, oslobodenie od previerok telesnej zdatnosti okrem strelieb. Z týchto obmedzení je zrejmé, že
žalobca sa nemôže ako policajt uplatniť pri výkone služby vôbec. Pokiaľ aj má povolené streľby, tie podľa
názoru súdu určite neznamenajú pomoc pri vypisovaní spisového obalu a kompletizovaní stravných

lístkov na pracovisku. Dokazovaním bolo preukázané výrazné obmedzenie žalobcu v rodinnom,
spoločenskom, športovom, a predovšetkým v pracovnom živote. Je nedôvodné očakávať od žalobcu,
aby vykonával na pracovisku práce administratívneho charakteru s takou obsahovou náplňou, ako
vyplynula z dokazovania do budúcna, bez možnosti uplatnenia svojho vzdelania adekvátnym spôsobom,
a to aj s ohľadom na vek, v ktorom úraz utrpel (28 rokov). Pokiaľ teda zákon č. 437/2004 Z. z. pripúšťa

možnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, súd
konštatuje, že aj keď v danom prípade zatiaľ nebola uznaná invalidita žalobcu pre doterajší postup
žalovaného, je žalobca výrazne obmedzený vo všetkých oblastiach života. Tento prípad s poukazom
na zistenú mieru obmedzenia súd považuje, aj napriek zatiaľ neuznanej invalidite, za prípad hodný
osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %.

Hodnota bodu v roku 2009, kedy žalobca utrpel úraz, bola podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 26/2009, účinná od 31. mája 2009, vo výške 14,46 eur. Výška bodového
hodnotenia 960 bodov bola akceptovaná aj žalovaným, z toho dôvodu súd priznal zvýšenie náhrady v
sume 6.940,80 rur (960 x 14,46 = 13.881,60 : 2= 6.940,80).

Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške platnej k prvému dňu omeškania, pričom prvým
dňomomeškaniabudedeňnasledujúciponadobudnutívykonateľnostiuvedenéhorozsudku.Súdpriznal
takto uplatnený úrok z omeškania, pretože sú dané podmienky, za akých vznikne nárok na zaplatenie
úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Omeškanie nastane za
predpokladu, že nebude zaplatená dlžná suma v lehote vykonateľnosti. Výška úroku je vymedzená

výškou zákonného úroku platnou k prvému dňu omeškania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.275,42 eur. Trovy konania pozostávali z trov právneho
zastúpenia za 6 úkonov právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s

klientom zo dňa 17.10.2012, podanie žaloby dňa 25.10.2012, účasť na pojednávaní v dňoch 11.06.2013,
15.07.2013, 14.08.2013 a písomné podanie na súd, vyjadrenie k predmetu sporu dňa 25.06.2013. V
zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal žalobcovi odmenu v ním vyčíslenej výške
za 6 úkonov (odmenu za jeden úkon vo výške 230,73 eur), spolu v sume 1.384,38 eur, plus režijný
paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Za dva úkony vykonané v roku 2012 bol priznaný

režijný paušál vo výške 7,63 eur, spolu 15,26 eur. Za štyri úkony vykonané v roku 2013 bol priznaný
režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 31,24 eur. Právny zástupca žalobcu si uplatnil DPH z odmeny
bez režijného paušálu, tzn. zo sumy 1.384,38 eur, ktorá predstavovala výšku 276,88 eur. Spolu odmenu
vrátane režijného paušálu a DPH súd priznal vo výške 1.661,26 eur. Okrem toho si uplatnil náhradu
cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla Q. Q., A.: Q. XXX O., za cesty vykonané

z Michaloviec do Rožňavy a späť, spolu 270 km, v dňoch pojednávaní 11.06.2013, 15.07.2013 a
14.08.2013. Priznané bolo cestovné za cestu vykonanú dňa 11.06.2013 vo výške uplatnenej právny
zástupcom žalobcu. Cestovné pozostávalo z paušálnej náhrady za 1 km, ktorá predstavovala sumu
270 x 0,183 eur = 49,41 eur. Žalobcom bola uplatnená suma 49,29 eur, túto sumu súd priznal. Žalobca
si vyúčtoval aj náhradu za spotrebované pohonné látky, pri priemernej spotrebe 10,2 l/100 km, čiže

0,102 l/km, počet 270 km, a cene nafty, ktorú účtoval žalobca len vo výške 1,389 eur/liter. Uvedená
náhradapredstavovala38,25eur(270x0,102x1,389eur).Cestovnénákladyvrovnakejvýškesiuplatnil
žalobca aj za vykonané cesty na pojednávaniach v dňoch 15.07.2013 aj 14.08.2013. Spolu cestovné súd
priznal vo výške 262,62 eur. Žalobca si tiež vyčíslil náhradu za stratu času, a to v rozsahu 8 polhodín zaobojstranne vykonanú cestu z Michaloviec do Rožňavy, pričom strata predstavovala 1/60 výpočtového
základu. Súd priznal náhradu za stratu času za 8 polhodín za obojstranne vykonanú cestu vo výške,
ktorú si uplatnil žalobca, tzn. vo výške 12,71 eur, pričom náhrada za stratu času pre rok 2013 bola vo

výške 13,01 eur. Strata času bola uplatnená v rovnakej výške, spolu v sume 101,68 eur, túto sumu súd
priznal za cestu vykonanú v dňoch pojednávania, spolu v sume 305,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobu zamietol alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nastúpil do Policajného zboru so zdravotnou
kvalifikáciou „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta. Služobne bol zaradený do funkcie
referent oddelenia hraničnej polície Policajného zboru Petrovce. Ohľadom samotného služobného
úrazu,ktorýutrpelžalobca,poukázalžalovanývodvolanínavýsledkydokazovania;žalobcaboldočasne

práceneschopný od 23.10.2009 do 04.10.2010 a na základe jeho zdravotného stavu Lekárska komisia
Ministerstva vnútra SR v Košiciach na svojom zasadnutí 14. septembra 2010 preskúmala žalobcov
zdravotný stav a jeho zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby policajta a rozhodnutím č.
p.: SRLZ-OZ-2010/001772-001 určila zdravotnú klasifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby
policajta s obmedzením na dobu 24 mesiacov, lebo predpokladala, že zdravotný stav žalobcu sa do

tej doby zlepší. Na základe uvedeného rozhodnutia bol žalobca prevedený na inú funkciu, prevažne
administratívneho charakteru, ktorá bola vzhľadom na jeho plne funkčné, len nestabilné koleno,
vyžadujúce nosenie spevňujúcej ortézy, vhodná.

Pretože žalobcovi skončila lekárskou komisiou stanovená 24 mesačná lehota úľav štátnej služby a

jeho zdravotný stav sa stabilizoval, Lekárska komisia v Košiciach vykonala 24. októbra 2012 u žalobcu
kontrolný prieskum zdravotného stavu a rozhodnutím č. p.: SPOU-OZ-PL-KE-257/2012 žalobcovi určila
v súlade s Nariadením MV SR č. 48/2001 o lekárskej posudkovej činnosti naďalej zdravotnú klasifikáciu
„C“-spôsobilýnavýkonštátnejslužbypolicajtasobmedzením.Zároveňmuurčilapríslušnéobmedzenia
štátnej služby. Rozhodla tak z dôvodu, že zdravotný stav žalobcu je ustálený a od posledného prieskumu

v septembri 2010 nedošlo k jeho zhoršeniu, skôr k miernemu zlepšeniu a stabilizácii. Po preradení
žalobca vykonáva funkciu administratívneho charakteru. Toto funkčné zaradenie je k jeho čiastočne
poškodenému kolenu vhodné, pretože nemá zvýšenú fyzickú námahu a výkon služby mu nezhoršuje
stavnapoškodenomľavomkolene.Aktuálneodbornélekárskenálezypotvrdili,ženáleznaľavomkolene
žalobcu je stabilizovaný, koleno je funkčné. Žalobcovi bola odporučená rehabilitácia a posilňovanie

svalstva. Žalobca napriek tomu nikdy nepožiadal o kúpeľnú alebo rehabilitačnú starostlivosť, ktorú
mu MV SR môže poskytnúť. Dokonca ju odmietol, keď mu bola v minulosti navrhovaná, čo žalovaný
považuje za nespoluprácu pri zlepšovaní žalobcovho zdravotného stavu. Tvrdenie žalobcu, že kúpeľná
liečba nebola ošetrujúcim lekárom indikovaná, považuje žalovaný za účelové, nakoľko síce kúpeľná
liečba nie je indikovaná cez zdravotné poisťovne, no žalovaný má vlastné kúpeľné ústavy, kde bolo

možné kúpeľnú liečbu absolvovať. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca odvolal.
Zasadnutia odvolacieho orgánu ako aj kontrolného vyšetrenia magnetickou rezonanciou sa odmietol
zúčastniť, čo tiež žalovaný považuje za odmietnutie spolupráce a prejav nezáujmu o svoj zdravotný stav.

To, že žalobca chcel určiť zdravotnú klasifikáciu „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta

s následným priznaním invalidity, neznamená, že rozhodnutie je nezákonné. O jeho zdravotnej
spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby rozhodovali lekári s príslušnou odbornosťou a praxou. Jedine
lekárske komisie MV SR sú podľa § 222 a § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentné rozhodovať
o zdravotnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby v prieskumnom konaní. V § 223 ods. 3 je
jasne stanovené, že o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia môže policajt

požiadať, ak sa mu pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na výkon štátnej služby, t.j. zdravotná
klasifikácia „D“. Žalobcovi však bola v prieskumnom konaní určená zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý
na výkon štátnej služby s obmedzením a zároveň mu boli stanovené príslušné úľavy služby.

Podobne je v § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v platnom

znení(ďalejlenzákonč.328/2002Z.z.)stanovené,žezainvaliditusapovažujezdravotnýstav,vktorého
dôsledku policajt v dôsledku služobného úrazu nie je spôsobilý vykonávať službu v Policajnom zbore
a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu zníženánajmenej o 20 %. Ide teda o dve podmienky, ktoré žalobca nesplnil, preto invalidný výsluhový dôchodok
nebol priznaný.

Posudkový lekár MV SR uvedený v § 75 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. vykonáva podľa § 75 ods.
l písm. d) kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Príslušný posudkový lekár v Košiciach kontrolou č. p.:SPC-
OZ-2011/000871-002 zo dňa 24.03.2011 neodsúhlasil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobou uvedené v Lekárskom posudku zo dňa 29.10.2010, vypracovanom ortopédom

MUDr. Jackom z dôvodu účelového a nedôvodného navýšenia sadzby, čo posudkový lekár vo svojom
stanovisku zdôvodnil. Napr. MUDr. Jacko zvýšil o 50% položku 396b a o 100% položku 397b a zdôvodnil
to „závažnosťou poškodenia s vývojom následkov a tým, že pooperačný priebeh bol komplikovaný
hnisaním“, čo je nesprávne, lebo pooperačné komplikácie sa hodnotia v odškodnení bolestného, a nie
v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Podobne nebol dôvod odškodňovať pooperačnú jazvu
na kolene 50-timi bodmi, lebo žalobcovi nijakým spôsobom táto jazva nesťažuje spoločenské uplatnenie.

Hodnotia sa len rozsiahle plošné jazvy od 5 cm2, čo nie je prípad žalobcu.

Podľa názoru žalovaného, u žalobcu nejde o závažné poškodenie zdravia, len o ľahké obmedzenie
uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Naďalej vykonáva bez zdravotných problémov štátnu službu v
Policajnom zbore, hoci na inej funkcii, ale vhodnej, vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Tvrdenie žalobou, že nemôže vykonávať žiadne športové aktivity, žalovaný považuje za účelové,
vzhľadom na skutočnosť, že na zlepšenie jeho zdravotného stavu mu bolo odporučené ako vhodné
bicyklovanie a plávanie, aby posilňoval svalstvo stehna. Žalovaný taktiež podotýka, že po operácii
natrhnutého skríženého väzu kolena s následkom nestabilného kolena s potrebou nosenia ortézy

veľa profesionálnych športovcov naďalej vykonáva športovú činnosť. Žalovaný považuje žalobu za
nedôvodnú aj z toho dôvodu, že žalobca mohol v prípade, že nesúhlasil s rozhodnutím č.p.:PPZ-
HCP-SO-ŠK-5-014/201l z 04.05.2011, ktorým mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia, podať odvolanie a v prípade nespokojnosti s jeho prejednaním, podať do dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia žalobu na príslušný súd v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca sa možnosti podať odvolanie vzdal a taktiež nepožiadal o možnosť uzatvoriť dohodu o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia nad výšku náhrady o 50 % podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR
SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov.

K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Vo vyjadrená žalobca poprel pravdivosť tvrdení žalovaného, keď na 3. strane odvolania, druhý odsek
zhora tvrdí, že na základe uvedeného rozhodnutia bol žalobca prevedený na inú funkciu, prevažne
administratívneho charakteru, a poukazuje na rozhodnutie zo dňa 14. 09.2010, ktorým mu bola určená
zdravotná klasifikácia „C" - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením na dobu 24
mesiacov, lebo týmto rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, lekárska komisia zo dňa 14.09.2010, sp.

zn. SRLZ-OZ-20l0/00l772-001, žalobcovi len určila zdravotnú klasifikáciu „C“ a zároveň mu boli určené
obmedzenia výkonu štátnej služby. Týmto rozhodnutím žalobca nebol preradený na žiadnu inú funkciu,
ako sa mylne domnieva žalovaný.

Ďalej žalobca vo vyjadrení namieta pravdivosť tvrdenia žalovaného, keď na 3. strane odvolania tvrdí,

že žalobcovi sa skončila lekárskou komisiou stanovená 24 mesačná lehota úľav štátnej služby a jeho
zdravotný stav sa stabilizoval, preto mu lekárska komisia v Košiciach dňa 24.10.2012, sp. zn. SPOU-
OZ-PL-KE-ZS 7/2012 určila opäť zdravotnú klasifikácia „C " - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta
s obmedzením, že zdravotný stav žalobcu je ustálený a od posledného prieskumu v septembri 2010
nedošlo k jeho zhoršeniu, skôr k miernemu zlepšeniu a stabilizácii. Z rozhodnutia lekárskej komisie zo

dňa 14.09.2010 je zrejmé, že bola u žalobcu určená zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon
štátnej služby policajta s obmedzením na 24 mesiacov. No rozhodnutím lekárskej komisie zo dňa
24.10.2012 tiež bola žalobcovi určená zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby,ale obmedzenie na 24 mesiacov je už z tohto rozhodnutia vypustené. Uvedené je dôkazom toho, že u
žalobcu niet nádej na zlepšenie jeho zdravotného stavu.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že žalobcovi bola doporučená rehabilitácia a posilňovanie svalstva
a žalobca nikdy nepožiadal o kúpeľnú alebo rehabilitačnú starostlivosť, ktorú mu MV SR môže ponúknuť,
a dokonca ju odmietol, keď mu bola v minulosti navrhovaná, ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.
Žalobca vo vyjadrení poukázal na lekársku správu MUDr. Ľubomíra Jacka zo dňa 31.01.2011, kde je v
závere uvedené: „Kúpeľná liečba po artroskopických operáciách kolena nie je indikovaná.“ Z uvedeného

je zrejmé, že odborný lekár kúpeľnú liečbu na uvedenú diagnózu žalobcovi neodporučil. Žalobca k
písomnému vyjadreniu pripojil ako dôkaz Lekársku správu MUDr. Ľubomír Jacka zo dňa 31.01.2011. Čo
sa týka posilňovania svalstva, žalobca poukázal na znalecký posudok MUDr. Štefana Solíka, ktorý je v
spise, pričom na str. 3 tohto posudku je uvedené: „Nemožnosť vykonávať športové aktivity, ako napr.
rekreačný beh, lyžovanie, rekreačná turistika, bicyklovanie a pod.; potrebou stáleho nosenia fixačného
aparátu na ľavom kolene (ortézy), obmedzením v pracovnom a spoločenskom živote, závažnosťou

úrazu a tiež vzhľadom k tomu, že nález na ľavom kolene u poškodeného sa môže postupne zhoršovať
a zvýrazňovať vzhľadom k veku a záťaži môže viesť k zvýrazneniu rozvoja degeneratívnych zmien a
zvýrazneniukývavostivoblastiľavéhokolena.“Pretoneobstojítvrdeniežalovaného,žežalobcaodmietol
spoluprácu čo sa týka kúpeľnej liečby a posilňovania svalstva. Takéto aktivity by ešte zhoršili zdravotný
stav žalobou. Dávam do pozornosti, že ide o znalecký posudok znalca MUDr. Štefana Solíka, ktorého

do konania prizval žalovaný.

Žalobca v písomnom vyjadrení popiera pravdivosť aj ďalšieho tvrdenia žalovaného, v ktorom namieta, že
žalobca sa odmietol zúčastniť kontrolného vyšetrenia magnetickou rezonanciou, čo žalovaný považuje
za odmietnutie spolupráce a prejav nezáujmu o svoj zdravotný stav. Žalovaný listom zo dňa 29.09.2011

nariadil žalobcovi, aby sa dostavil k lekárskemu vyšetreniu zdravotnej spôsobilosti u rezortného lekára
MUDr. Rosinu v Nemocnici sv. Michala, a.s. Bratislava. Žalobca sa tohto odborného vyšetrenia zúčastnil
a spolu s písomným vyjadrením predložil súdu Žiadosť o vyšetrenie magnetickej rezonancie zo dňa
30.11.2011, ako aj výsledok vyšetrenia, t.j. lekárske správy rezortného lekára MUDr. Vladimíra Rosinu
zo dňa 30.11.2011, zo dňa 09.11.2011 a zo dňa 07.12.2011. Aj tento rezortný lekár potvrdil, že u žalobcu

je nevyhnutné používať ortézu a v prípade ťažkostí zváženie artroskopie.

Podľa názoru žalobcu neobstojí ani námietka žalovaného, že posudkový lekár neodsúhlasil bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu uvedené v Lekárskom posudku zo dňa
29.10.2010, ktorý vypracoval MUDr. Jacko, lebo lekár MUDr. Ľubomír Jacko v predmetnom lekárskom

posudku ohodnotil sťažené spoločenské uplatnenie u žalobcu počtom bodov 855. S týmto hodnotením
žalovaný nesúhlasil a prizval do konania znalca MUDr. Štefana Solíka, ktorý vyhotovil znalecký
posudok dňa 04.04.2011, pričom bodové hodnotenie žalobcovi ešte navýšil a jeho sťažené spoločenské
uplatnenie ohodnotil počtom bodov 960.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca mohol v prípade, že nesúhlasil s rozhodnutím zo dňa
04.05.2011, ktorým mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, podať odvolanie,
prípadne žalobu na príslušný súd v zmysle piatej časti O.s.p., a že žalobca sa možnosti podať odvolanie
vzdal, ani táto námietka žalovaného neobstojí. Podkladom pre vydanie rozhodnutia RHP Sobrance zo
dňa 4. mája 2011, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 13.882,- eur, je znalecký posudok, ktorý vyhotovil MUDr. Štefan Solík a ktorý priznal žalobcovi
960 bodov, čo zodpovedá sume 13.882,- eur (960 bodov x 14,46 eur). Keďže znalec využil svoje
maximálne zákonné oprávnenie uvedené v ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. a bodové hodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil na dvojnásobok, tak by bolo nemožné, aby v odvolacom
konaní bola žalobcovi priznaná vyššia suma náhrady. Preto aj ďalšia námietka je nedôvodná, že v

prípade neúspechu v odvolacom konaní mal možnosť žalobca takéto rozhodnutie napadnúť na súde v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za podanie písomného vyjadrenia v sume 276,89
eur + 7,81 eur (režijný paušál), čiže spolu 284,7 eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktorému predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 132 O.s.p., a to v dôsledku toho, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132 až § 135 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne splnené. Súd prvého stupňa
na prejednávanú vec síce aplikoval relevantné právne normy, ale nie všetky správne interpretoval, a
navyše, nezaoberal sa všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci.

Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov, upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia (§ 1 citovaného zákona).

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.Súd musí na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného a, i keď
poškodený nebol uznaný invalidným (resp. nebol mu priznaný invalidný dôchodok), musí vyhodnotiť
rozsah jeho zdravotného poškodenia z aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je
uznanie invalidity iba jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Opačný výklad by bol
zužujúci a nezodpovedajúci zmyslu zákona. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
novembra 2011, sp. zn 5Cdo/212/2010)

V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, pre rozhodnutie
vo veci nie je podstatné ako jediné kritérium, či žalobcovi bol alebo nebol priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, pretože táto okolnosť môže mať vplyv na mieru zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nemôže však byť dôvodom pre nepriznanie nároku uplatneného žalobcom. Preto odvolacia
námietka žalovaného v uvedenom smere neobstojí.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má predstavovať náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia sa
rozumie vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom,

politickom, kultúrnom, či športovom živote, resp. sťaženie, či dokonca znemožnenie výkonu, či voľby
povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosť ďalšieho sebavzdelávania (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2012, dostupné na www.najpravo.sk).

V preskúmavanej veci sa odvolací súd pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru súdu prvého

stupňa v otázke, že žalobcovi patrí podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, odlišné sú však jeho úvahy o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za primeranú. Odvolací súd považuje 50 %-né zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (ktoré žalobcovi priznal súd prvého stupňa) za
privysoké, ale za postačujúce a primerané všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci

považuje 20 % zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako je uvedené nižšie.
Odvolací súd teda považuje za odôvodnené odvolacie námietky žalovaného v tom smere, že v konaní
nebolo preukázané, že by tu boli výnimočné prípady hodné mimoriadneho zreteľa, umožňujúce zvýšiť
odškodnenie až o 50 % podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Odvolací súd sa zaoberal posúdením vplyvu poškodenia kolena, ktorého poškodenie bolo v priamej
príčinnej súvislosti s úrazom, vo vzťahu k tomu, akým spôsobom je žalobca obmedzený, prípadne
pozbavený možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti, čo je kritériom pre posúdenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a dospel k odlišnému záveru, než súd prvého stupňa.

Vychádzajúc z obsahu spisu, predovšetkým z lekárskych posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia
žalobcu, možno - zhodne so závermi súdu prvého stupňa - uzavrieť, že následkom úrazu žalobcu je
obmedzenie hybnosti ľavého kolena, kývavosť kolenného kĺbu s potrebou podporného ortopedického
prístroja a jazva po operácii. Stanovený počet bodov 480 bol zvýšený na dvojnásobok, teda na 960
bodov, s ohľadom na výrazné obmedzenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote, v spoločnosti,

vzhľadom k veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V posudkoch bola zohľadnená tiež nemožnosť
vykonávať športové aktivity ako rekreačný beh, lyžovanie, rekreačnú turistiku, bicyklovanie, tiež potrebu
stáleho nosenia fixačného aparátu na ľavom kolene „ortézy“. Nález na ľavom kolene u žalobcu sa môže
postupne zhoršovať a zvýrazňovať vzhľadom k veku a k záťaži a môže viesť k zvýrazneniu rozvoju
degeneratívnych zmien a k zvýrazneniu kývavosti v oblasti ľavého kolena.

Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že na základe zdravotného stavu žalobcu, ktorý sa stabilizoval, Lekárska
komisia v Košiciach rozhodnutím z 24. októbra 2012 č. p.: SPOU-OZ-PL-KE-257/2012 žalobcovi určila
v súlade s Nariadením MV SR č. 48/2001 o lekárskej posudkovej činnosti zdravotnú klasifikáciu „C“ -
spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením. Zároveň mu určila príslušné obmedzenia

štátnej služby. Rozhodla tak z dôvodu, že zdravotný stav žalobcu je ustálený a od posledného prieskumu
v septembri 2010 nedošlo k jeho zhoršeniu. Po preradení žalobca vykonáva funkciu administratívneho
charakteru. Toto funkčné zaradenie je k jeho čiastočne poškodenému kolenu vhodné, pretože nemá
zvýšenú fyzickú námahu a výkon služby mu nezhoršuje stav na poškodenom ľavom kolene. Žalobcovibola v prieskumnom konaní určená zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby s
obmedzením a zároveň mu boli stanovené príslušné úľavy služby.

Z pohľadu existencie týchto následkov je odvolací súd toho názoru, že znalec už v bodovom ohodnotení
dostatočne prihliadol na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Odvolací súd navyše v rámci
vlastnej úvahy dospel k záveru, že s ohľadom na vek, kedy k úrazu došlo a jeho následky, je tu dôvod na
zvýšenie tejto náhrady o 20 % podľa § 5 ods. 5 zákona. Pri zvýšení náhrady podľa tohto ustanovenia je
možné prihliadnuť na možnosť poškodeného uplatniť sa v rodinnom, politikom, kultúrnom a športovom

živote a na možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Odvolací súd sa nestotožnil so
závermi súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých súčasné pracovné zaradenie žalobcu je možné hodnotiť
len ako účelové, aby zodpovedalo doterajším rozhodnutiam a stanoviskám žalovaného a že práca,
ktorú od úrazu žalobca vykonáva, musí na neho pôsobiť demotivačne, až dehonestujúco. Záver súdu
prvého stupňa, že žalobca sa nemôže ako policajt uplatniť pri výkone služby vôbec, je mylný, pretože
žalobca vykonáva naďalej prácu ako policajt v policajnom zbore. Aj keď dokazovaním bolo preukázané

obmedzenie žalobcu v rodinnom, spoločenskom, športovom, a predovšetkým v pracovnom živote,
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu až o 50 % je neadekvátne, ale za
postačujúce a primerané všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci považuje 20 %
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo zodpovedá sume 2.776,32 eur.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu jednorazového plnenia a vyjadruje konečnú
peňažnú kompenzáciu za následky vzniknuté škodovou udalosťou. Výrazné zvýšené náhrady je pritom
určené pre situácie, ak je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na uplatnenie sú
výrazne znížené.

Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 OZ), na ktorý sa
vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítane
ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu
škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť
škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977). Právo

poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému
uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z tohto pravidla súdna
prax pripustila výnimku, podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, teraz ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., vzniká

až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej
na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996).

Z uvedeného je zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody

na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha
požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. V prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom
zvýšení za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.) a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až
uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času

splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája
2011, sp. zn. 6Cdo/16/2010, dostupné na www.najpravo.sk)

V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca uplatňuje
úroky z omeškania s plnením peňažného plnenia za zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ide teda o prípad priznania mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací sú k záveru, že v danej otázke súd prvého stupňa na zistený
skutkový stav mylne aplikoval právo, výsledkom čoho bol nesprávny záver o dôvodnosti žaloby ohľadom

úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa totiž nebral do úvahy skutočnosť, či žaloba v tejto časti nie je
podaná predčasne, teda či je vôbec dôvodná.Zvyššieuvedenýchdôvodov,spoukázanímnacitovanézákonnéustanoveniaaprávnedôvody,odvolací
súdrozsudoksúduprvéhostupňazmenilvsúladesustanovením§220O.s.p.tak,ževčastiistinypriznal
žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.776,32 eur, ktorá suma zodpovedá

20 %-nému zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti úrokov z omeškania žalobu ako
predčasnú, a teda nedôvodnú, zamietol.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §

142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobcovi bola priznaná náhrada trov celého konania vo výške 1.495,29 eur.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnych služieb - príprava a
prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 17.10.2012, podanie žaloby, účasť na

pojednávaní v dňoch 11.06.2013, 15.07.2013, 14.08.2013 a písomné podanie na súd, vyjadrenie k
predmetu sporu dňa 25.06.2013 a písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, á 104,84 eur, t.j. 733,88
eur (ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky.
Za dva úkony vykonané v roku 2012 bol priznaný režijný paušál vo výške 7,63 eur, spolu 15,26 eur.
Za päť úkonov vykonaných v roku 2013 bol priznaný režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 39,05

eur. Právny zástupca žalobcu si uplatnil DPH z odmeny bez režijného paušálu, ktorá predstavuje výšku
139,44 eur. Odvolací súd priznal odmenu vrátane režijného paušálu a DPH vo výške 927,63 eur. Okrem
toho bola priznaná náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla Q. Q., A.:
Q. XXX O., za cesty vykonané z Michaloviec do Rožňavy a späť, spolu 270 km, v dňoch pojednávaní
11.06.2013, 15.07.2013 a 14.08.2013. Odvolací súd konštatuje, zhodne so súdom prvého stupňa, že

cestovné pozostávalo z paušálnej náhrady za 1 km, ktorá predstavovala sumu 270 x 0,183 eur = 49,41
eur, ale žalobcom bola uplatnená suma 49,29 eur, preto mu bola táto priznaná. Žalobca si vyúčtoval aj
náhradu za spotrebované pohonné látky, pri priemernej spotrebe 10,2 l/100 km, čiže 0,102 l/km, počet
270 km, a cene nafty, ktorú účtoval žalobca len vo výške 1,389 eur/liter. Uvedená náhrada predstavovala
38,25eur(270x0,102x1,389eur).Cestovnénákladyvrovnakejvýškesiuplatnilžalobcaajzavykonané

cesty na pojednávaniach v dňoch 15.07.2013 aj 14. 08. 2013. Spolu cestovné súd priznal vo výške
262,62 eur. Žalobca si tiež vyčíslil náhradu za stratu času, a to v rozsahu 8 polhodín za obojstranne
vykonanú cestu z Michaloviec do Rožňavy, pričom strata predstavovala 1/60 výpočtového základu. Súd
priznal náhradu za stratu času za 8 polhodín za obojstranne vykonanú cestu vo výške, ktorú si uplatnil
žalobca, tzn. vo výške 12,71 eur, pričom náhrada za stratu času pre rok 2013 bola vo výške 13,01 eur.

Strata času bola uplatnená v rovnakej výške, spolu v sume 101,68 eur, túto sumu súd priznal za cestu
vykonanú v dňoch pojednávania, spolu v sume 305,04 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.