Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010085
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2613010085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obžalovanému A. Š. a

spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní
konanom v Senici dňa 08. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
G. M., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom I., E. XXXX/XX,

A. Š., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R. G.,
T. XXX/XX,

uznávajú sa za vinných, že

dňa 18.01.2012 v čase asi o 14.20 hod. v Štefanove po ceste III. triedy č. 5007, obvinený A. Š. viedol v
smere na Senicu osobné motorové vozidlo továrenskej značky Honda Civic, ev. č. E.-XXX R. a v čase

keď už bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Škoda Superb, ev. č. E.-
XXX K., ktoré viedol obvinený G. M., začal pri rodinnom dome č. XXX odbočovať vľavo na miestnu
komunikáciu a v priestore tesne pred križovatkou vozidlo Škoda Superb v protismernom jazdnom pruhu
pravou prednou časťou narazilo rýchlosťou 58 až 64 km/h do ľavej časti vozidla Honda Civic následkom
čoho vozidlo Škoda Superb dostalo šmyk, stalo sa neovládateľným a pri rodinnom dome č. XXX narazilo
do cyklistky C. Š., ktorá jazdila s bicyklom pred križovatkou pri ľavom okraji miestnej komunikácie a
následkom nárazu spadla na zem a vozidlo Škoda Superb ešte narazilo svojou prednou časťou a pravou
časťou do zábradlia a rohu rodinného domu č. XXX, pričom pri náraze a páde na zem poškodená C. Š.F.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. č. XXX utrpela zlomeninu pravej lopatky, sériovú zlomeninu II.-VI. rebra
vpravo, zlomeninu IX. rebra vpravo s prejavmi dychovej nedostatočnosti po zranení a zlomeninu pravej
stehennej kosti v oblasti hrboľov - trochanterov s dobou liečenia do 23.4.2012, čím svojím konaním vodič
G. M. porušil ustanovenia § 15 ods. 5 písm. g/, § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov a vodič A. Š. porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov

teda

obž. G. M. a obž. A. Š.
každý jeden inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania,

čím spáchali

obž. G. M. a obž. A. Š.každý jeden prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
odsudzujú

Obž. A. Š. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest
odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu sa obž. A. Š. podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 1 /jeden/ rok.

Podľa§61ods.1,2Tr.zák.ukladásaobž.A.Š.trestzákazučinnostiriadiťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na dobu 1 /jeden/ rok.

Obž. G. M. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods.
2 Tr. zák. ukladá sa peňažný trest vo výmere 1.200,- € /jedentisícdvesto/ eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá obž. G. M.

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. ukladá sa obž. G. M. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
- C. Š., nar. XX.X.XXXX v Š., trvale bytom Š. č. XXX,
- Zdravotná poisťovňa Dôvera a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436
- Obecný úrad Štefanov, zast. A. D., s nárokom na náhradu škody
odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému G. M. a spol. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných
G. M. a A. Š., vypočutím svedkyne - poškodenej C. Š., svedkov H. L., G. G., Y. T., D. Z., vykonal
znalecké dokazovanie prečítaním znaleckého posudku MUDr. G. D. znalca z odboru zdravotníctvo,

odvetvie traumatológia, vypočul znalca Ing. B. G. k znaleckému posudku z odboru cestnej dopravy ako aj
k doplnku tohto znaleckého posudku a pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline a vypočul k znaleckému posudku ústavu znalca Ing. D. H., prečítal listinné dôkazy a to zápis o
dychovej skúške, záznamy o podaní vysvetlenia, lekársku správu, záznam DN, zápisnice o obhliadke
MDN, náčrtok, evidenčné karty vozidla, fotodokumentáciu, potvrdenie o hodnote veci, odpisy RT na

obžalovaných, správy o povesti na obžalovaných, výpis z evidencie priestupkov a oboznámil aj ostatný
obsah trestného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vo výrokovej časti
rozsudku. K tomuto skutkovému stavu súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli

získané zákonným spôsobom, tieto dôkazy na seba v podstatných častiach navzájom na seba logicky
nadväzovali a po dôslednom vyhodnotení ich obsahu dospel súd k záveru, z ktorého vyvodil zistený
skutkový stav.

Pri hodnotení dôkazov sa súd riadil týmito úvahami. V predmetnej veci išlo o atypickú dopravnú

nehodu, na ktorej sa podieľali všetci účastníci predmetnej nehody tým, že každý z nich porušil
pravidlá cestnej premávky. Dvaja účastníci, vodiči motorových vozidiel Honda a Škoda Superb sa
pričinili o jej vznik a tretia účastníčka, jazdiaca na bicykli tým, že jazdila po nesprávnej strane cesty
a teda v rozpore s pravidlami cestnej premávky v čase dopravnej nehody, znížila možnosť zabrániť
kontaktu s motorovým vozidlom Škoda Superb. K týmto záverom súd dospel po vyhodnotení všetkých

dostupných dôkazov, ktoré boli zadovážené zákonným spôsobom, najmä výpoveďami účastníkovdopravnej nehody, svedkov dopravnej nehody a znaleckých posudkov a to znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý zadovážil súd v priebehu hlavného pojednávania,
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, znalca MUDr. G. D. ako aj

listinných dôkazov vzťahujúcich sa k predmetnej dopravnej nehode.

V tejto súvislosti je treba uviesť, že z procesných dôvodov nebolo možné niektoré dôkazy, ktoré boli
zabezpečené v prípravnom konaní akceptovať ako relevantné dôkazy na hlavnom pojednávaní, nakoľko
tieto dôkazy boli zadovážené pred vznesením obvinenia (obvinenie vznesené dňa 2.11.2012). Išlo najmä

ovýpovedeobžalovanýchG.M.aA.Š.zodňa18.1.2012,vtedyeštelenpodozrivých,výpovedesvedkov
C. Š. zo dňa 25.4.2012, H. L. zo dňa 15.3.2012, G. G. zo dňa 15.3.2012, Y. T. zo dňa 15.3.2012
ako aj znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy znalca Ing. B. G. a jeho doplnku, keďže podľa
platnej judikatúry takéto dôkazy, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia nie je možné použiť
ako relevantné dôkazy. Vzhľadom na to, že znalecký posudok znalca Ing. B. G. bol podaný v rozpore
so zásadami trestného poriadku najmä, že uznesenie, ktorým bol znalec do konania pribratý, nebolo

doručené účastníkom, takýto dôkaz nie je možné v priebehu ďalšieho konania ozdraviť tým, že znalec
podá neskôr doplnok znaleckého posudku, prípadne vypočutím znalca na hlavnom pojednávaní. Takýto
dôkaz je od začiatku neprocesný a nepoužiteľný pre ďalšie konanie.

Súd teda mohol pracovať len s dôkazmi, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a z hľadiska zásad

trestného poriadku išlo o relevantné dôkazy. To boli výpovede obžalovaných, ktoré boli vykonané
po vznesení obvinenia, rovnako tak aj výpovede svedkov a znalecké posudky, ktoré boli podané už
po vznesení obvinenia, prípadne v ďalších štádiách trestného konania. To bol znalecký posudok z
odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, znalca MUDr. G. D. a znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Listinné dôkazy boli zadovážené v súlade so zásadami trestného

poriadku.

Z relevantných dôkazov obž. A. Š. vo svojej výpovedi zo dňa 11.1.2013 uviedol, že dňa 18.1.2012 okolo
14.20 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Honda striebornej farby po hlavnej ceste v obci
Štefanov v smere od obce Letničie na Senicu. Vo vozidle sa nachádzali D. Z., ktorý sedel na strane

spolujazdca vpredu, G. G., ktorý sedel spočiatku vzadu a po vystúpení D. Z. si presadol na jeho miesto,
ďalej Y. T., ktorá sedela na zadnom sedadle za vodičom. Nikto ďalší vo vozidle nebol. Išiel rýchlosťou asi
35 km/h, maximálne 40 km/h. Blížil sa ku križovatke, kde chcel odbočiť doľava, smerom ku kultúrnemu
domu. Nachádzal sa v miestach medzi mostom a križovatkou a videl, že z vedľajšej cesty od kultúrneho
domu išla nejaká pani na bicykli, išla pomaly pri ľavom okraji cesty smerom ku križovatke. Teda išla po

nesprávnej strane cesty. V tomto úseku medzi mostom a križovatkou sa s vozidlom blížil viac k stredovej
čiare a chystal sa odbočiť doľava. Išiel dosť pomaly, tak nebrzdil, len dal nohu z plynu dolu a vozidlo
mierne spomaľovalo až na rýchlosť asi 20 km/h. V miestach medzi mostom a križovatkou sa pozrel do
ľavého spätného zrkadla. V zrkadle nevidel za sebou ísť žiadne ďalšie vozidlo. Asi desať metrov pred
hranicou križovatky vyhodil ľavé smerové svetlo a s vozidlom zabočil doľava už v priestoroch križovatky,

kde sa chcel dostať na vedľajšiu cestu. Pri odbočovaní len zaregistroval záblesk svetiel v ľavom zrkadle
a hneď náraz do oblasti ľavého blatníka. Následkom toho nárazu sa zľakol a prudko dupol na brzdu,
ale vozidlo nezostalo hneď stáť a dostalo sa do šmyku. Šmykom mohol prejsť asi 1,5 m a potom pustil
brzdu. Pri tomto manévri sa vozidlo posunulo ešte kúsok dopredu a zostalo v konečnej polohe. Zhasol
motor a zapol výstražné svetlá. Počas toho vo svojom zornom poli ešte vnímal ako vozidlo, ktoré do

neho narazilo a to vozidlo Škoda Superb, modrej farby, ešte narazilo do zábradlia a potom do rodinného
domu. Ešte predtým ako vozidlo Škoda Superb narazilo do zábradlia a domu, vyletel do vzduchu bicykel.
Potom vystúpil z auta a rozbehol sa k vozidlu Škoda Superb. Snažil sa otvoriť šoférove dvere. Nevie, či
vodič vozidla Škoda Superb vyšiel cez dvere alebo cez okno týchto dverí. Obaja potom išli k priekope,
kde ležala zranená cyklistka, ktorej poskytovali prvú pomoc. Do príchodu záchranných zložiek a polície

sa na mieste s ničím nemanipulovalo.

Na hlavnom pojednávaní obž. A. Š. čiastočne zmenil svoju výpoveď a odlišne od pôvodnej výpovede
vypovedal ohľadne toho, kedy vyhodil ukazovateľ o zmene smeru jazdy v oblasti križovatky. Uviedol, že
asi 80 m pred križovatkou, kde došlo k dopravnej nehode vysadil D. Z.. Po jeho vystúpení v spätnom

zrkadle, do ktorého sa pozrel a to v ľavom videl ako D. Z. prechádza cez cestu. Vtedy nevidel žiadne
vozidlo, ktoré by sa nachádzalo na ceste ani za ním ani pred ním. So svojím vozidlom sa pohol a
pokračoval priamo k druhej križovatke. Vtedy sa opäť pozrel do ľavého spätného zrkadla a vyhodil ľavú
smerovku a chystal sa odbočovať. Vtedy videl v ľavom spätnom zrkadle záblesk a vzápätí už pocítil silnýnáraz. V čase zrážky sa čiastočne nachádzal ľavou prednou časťou v ľavom jazdnom pruhu. Vozidlo,
ktoré do neho narazilo pravou prednou časťou, dovtedy v spätných zrkadlách nevidel a to ani pri prvom aj
druhom pozretí. Vysvetľuje si to tak, že toto vozidlo Škoda Superb, modrej farby, ktoré do neho narazilo,

išlo veľmi rýchlo a ako sa ukázalo, riadil ho obž. G. M.. Toto vozidlo následne zrazilo cyklistku, ktorú si aj
on prvý krát všimol, keď chcel odbočovať. Bolo to vtedy, keď sa nachádzal medzi križovatkou a mostom
so svojím vozidlom. Vozidlo, ktoré malo kolíziu s ním, teda zrazilo aj cyklistku, ktorá išla pomaly na bicykli
po ľavej strane vedľajšej cesty. Mal za to, že na nehode on nenesie žiadnu vinu ale, že nehodu zavinil
vodič vozidla Škoda Superb G. M. a to vysokou rýchlosťou. K otázke vyhodenia smerovky uviedol, že po

prejdeníprvejkrižovatkystálejazdilvosvojomjazdnompruhuaždomomentuodbočovania,rýchlosťmal
asi 30 km/h. Tesne pred križovatkou sa presunul k stredovej čiare, vyhodil smerovku, v akej vzdialenosti
pred križovatkou na metre to nevie odhadnúť. Záblesk svetla druhého vozidla, s ktorým mal kolíziu, videl
až tesne pred križovatkou, kedy odbočoval. Dovtedy ho v spätných zrkadlách nevidel. Koľko ubehlo
odvtedy ako sa pozrel do spätných zrkadiel do momentu, kedy začal odbočovať vľavo, podľa neho asi
5 sekúnd, vzdialenosť odhadnúť nevedel. Po upozornení a prečítaní príslušnej časti výpovede zo dňa

11.1.2013, v ktorej je uvedené, že išlo o 5 - 10 sekúnd ako sa pozrel do spätných zrkadiel do momentu,
kedy začal odbočovať vľavo uviedol, že v tom nevidí žiaden rozpor. Do ľavého jazdného pruhu začal
prechádzať tesne pred hranicou križovatky a presunul sa ku stredovej čiare. Nepredpokladal, že by tam
mohol byť predchádzaný, nakoľko vie, že v križovatke je zakázané predchádzať.

Obž. G. M. vo svojej výpovedi zo dňa 11.1.2013 uviedol, že dňa 18.1.2012 okolo 14.15 hod. viedol
osobnémotorovévozidlozn.ŠkodaSuperbpohlavnejcestecezobecŠtefanovvsmereodobceLetničie
na Senicu. Obcou prechádzal rýchlosťou okolo 45 -50 km/h. Vozovka bola suchá, rovná, bez poškodení.
Premávka nebola veľká. Nič nebránilo vo výhľade a boli dobré rozhľadové podmienky. Vozidlo zn. Honda
striebornej farby si prvýkrát všimol, že pri pravom okraji cesty od neho vo vzdialenosti asi 100 m stálo.

Ako sa k tomuto vozidlu približoval, videl, že z neho vystúpila nejaká osoba zo strany spolujazdca a keď
sapriblížilktomutovozidlunavzdialenosťasi20-30mtakvyhodilsmerovkudoľavaachystalsavykonať
predbiehací manéver, nakoľko toto vozidlo ľavou časťou zasahovalo do jeho jazdného pruhu. S vozidlom
prešiel do ľavého jazdného pruhu a začal vykonávať predbiehací manéver. Tento začal vykonávať vo
vzdialenosti asi 80 - 120 m od križovatky hlavnej cesty s vedľajšou, vedúcou ku kultúrnemu domu. Asi 30

m od úrovne stojaceho vozidla Honda Civic prešiel do ľavého jazdného pruhu, kedy v tomto momente
sa stojace vozidlo dalo do pohybu smerom dopredu ku križovatke. Pokračoval v jazde v ľavom jazdnom
pruhu a snažil sa ho obehnúť. Predbiehané vozidlo, ktoré išlo vo svojom jazdnom pruhu v smere jazdy,
ale prudko zrýchlilo a už potom ho nestihol obehnúť a zaradiť sa do pravého jazdného pruhu. Vodič
vozidla Honda, bez toho aby vyhodil smerovku, z ničoho nič začal odbočovať doľava z hlavnej cesty

na vedľajšiu cestu vedúcu ku kultúrnemu domu. Tento manéver začal vykonávať ešte pred križovatkou.
Jednoducho povedané si túto križovatku zrezal. Toto vôbec nečakal a nestihol na toto zareagovať, v
dôsledku čoho došlo k stretu oboch vozidiel. On narazil pravou prednou časťou svojho vozidla do oblasti
jeho ľavého predného blatníka. Jeho (G. M.) toto s vozidlom odhodilo smerom na rožný dom, ktorý bol
po ľavej strane v križovatke. Počas toho ako sa s vozidlom rútil na rohový dom, v momente pár sekúnd

zaregistroval vo svojej dráhe cyklistku, ktorá išla smerom od kultúrneho domu po vedľajšej ceste. Jeho
vozidlo bolo neovládateľné. Do tejto narazil ľavou časťou vozidla, niekde pri priekope na pravej strane
vozovky z jeho pohľadu v priestore križovatky. Či išla na bicykli alebo či ho tlačila, si nevšimol. Potom po
tomto narazil prednou časťou do zábradlia a následne do rodinného domu. V dôsledku nárazu sa jeho
vozidlo stočilo súbežne s rodinným domom, pričom predná časť vozidla bola smerom ku kultúrnemu

domu a takto zostalo v konečnej polohe. Po nehode sa snažil hneď ísť z vozidla von ale dvere na
strane vodiča nešli otvoriť, tak sa snažil vyliezť cez okno vodičových dverí, ktoré okno sa mu podarilo
otvoriť. Ako vyšiel z vozidla, všimol si pod jeho autom ležať cyklistku aj s bicyklom. Na tejto si všimol,
že je zranená, preto najskôr z mobilného telefónu privolal lekársku pomoc a snažil sa jej poskytnúť prvú
pomoc. Do príchodu záchranných zložiek nemanipuloval s vozidlom a nemanipulovalo sa po nehode

ani s druhým vozidlom zn. Honda. Vozidlá zostali vo svojich konečných polohách do príchodu polície.

Na otázku možnosti zabránenia dopravnej nehode uviedol, že ako došlo k stretu oboch vozidiel, snažil
sa riadenie stočiť doprava ale nešlo to. Vozidlo pokračovalo v dráhe stále rovno na rodinný dom a bolo
neovládateľné. Na to, či brzdil si nepamätal. Výstražné zvukové znamenie nedal, lebo to nečakal. Bola to

sekunda, keď sa jeho vozidlo nachádzalo v bezprostrednej blízkosti križovatky, predná časť sa dostávala
súbežne s Hondou na úroveň jeho zadného okna, tak vtedy vodič vozidla Honda stočil vozidlo doľava
a dostal sa s ním do jeho jazdného pruhu, na čo on už nestačil reagovať. K zaradeniu rýchlostného
stupňa č. 5 uviedol toľko, že pri prejazde obcou Štefanov mal zaradený rýchlostný stupeň č. 3. Počasvystupovania z vozidla, kedy vychádzal cez okno, nechtiac stúpil na rýchlostnú páku, v dôsledku čoho
došlo k zaradeniu 5 rýchlostného stupňa. Toho si bol vedomý a povedal to aj policajtovi, ktorý nehodu
dokumentoval.

Na hlavnom pojednávaní obž. G. M. uviedol okrem iného, že išiel v smere na Senicu, vo vzdialenosti asi
100mpredsebouakoišielvpravomjazdnompruhu,spozorovalpripravomokrajistáťvozidlostriebornej
farby. Vtedy zvýšil pozornosť, rýchlosť mal asi 40 km/h, keď bol od tohto vozidla vo vzdialenosti asi 20
- 30 m, prešiel do ľavého jazdného pruhu z dôvodu, že obchádzal prekážku na ceste. Vie, že z tohto

vozidla vyšla jedna osoba, nepamätal si však, či táto osoba prechádzala potom cez cestu. Keď sa priblížil
k tomuto vozidlu na tých 20 -30 m, prešiel do ľavého jazdného pruhu bez toho, aby menil rýchlosť jazdy.
Vtedy videl ako sa toto vozidlo dalo do pohybu, presnejšie prudko vyrazilo a pohybovalo sa vo svojom
jazdnom pruhu. Toto vozidlo nedávalo najavo, že by chcelo odbočovať vľavo. Pokračovalo v jazde. On
chcel toto vozidlo obehnúť, ale už to nestihol práve z toho dôvodu, že to vozidlo zvýšilo rýchlosť. To
sa už nachádzalo pred tou križovatkou asi vo vzdialenosti 60 m. Nestihol už dokončiť predbiehanie z

toho dôvodu ako uviedol a musel pokračovať vo svojom jazdnom pruhu. Naďalej toto vozidlo nedávalo
nijakým spôsobom najavo, že by chcelo odbočovať, ani nebrzdilo ani nedalo smerovku. Nevidel, že by
toto vozidlo bolo nejako zmenilo smer, že by sa bolo pohybovalo k stredu vozovky, lebo ono fakticky
bolo v strede vozovky, takže on vôbec nemal dojem, že vozidlo by chcelo niekam odbočiť. Na zadných
svetláchnevidelžiadnesvetlá,žiadnebrzdenieaniukazovateľsmeru.Akopokračovalďalejvmieste,kde

začína križovatka, náhle vodič strieborného vozidla začal prechádzať do jeho ľavého jazdného pruhu.
Ľavou prednou časťou vozidla prešiel do jeho jazdnej dráhy a on nemal kam ustúpiť, teda myslí do ľavej
strany nemal možnosť uhnúť, lebo tam bol obrubník. Fakticky nestihol na neho ani reagovať, nestihol
ani brzdiť skôr, než prišlo k nárazu. Zrazili sa tak, že on (G. M.) pravou prednou časťou a on (A. Š.) ľavou
prednou časťou v jeho (G. M.) jazdnom pruhu od stredovej čiary asi 4 - 5 m. Bolo to na začiatku ako

začína oblúk križovatky. Cyklistku zbadal vtedy, keď došlo k stretu jeho vozidla s vozidlom striebornej
farby. Vtedy už nemohol so svojím vozidlom nič robiť, bolo neovládateľné a narazilo do cyklistky a
následne do zábradlia a do domu. Cyklistka sa nachádzala na vedľajšej ceste. Nevie, či stála alebo sa
pohybovala. Jeho vozidlo ju zrazilo ľavou prednou časťou, ona sa nachádzala po jeho ľavej strane a na
ceste, ktorá je vedľajšou v pomere ku ceste, kde došlo ku kolízií so strieborným vozidlom. Jeho vozidlo

ešte narazilo do zábradlia a do rohu jedného rodinného domu, ktorý sa nachádzal tiež na ľavej strane.
Cyklistku zbadal až pri náraze, videl, že pri neovládateľnom vozidle túto zrazil. Poškodená cyklistka,
keď ku nej prišiel videl, že komunikuje a javila známky života. Dobehol tam aj vodič druhého vozidla.
Pamätal si, že vodič druhého vozidla, ktorým bol obž. A. Š., tam na mieste priznal, že nedal smerovku.
Podľa neho dopravnú nehodu zapríčinil vodič strieborného vozidla tým, že nedal smerovku ani nebrzdil

a nedal ani iné znamenie o odbočovaní.

Vzhľadom na to, že o okolnostiach dopravnej nehody obaja obžalovaní vypovedali rozporne, bola
nariadená konfrontácia, ktorá však rozpor v ich výpovediach neodstránila.

Poškodená C. Š.F. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní tvrdila, že išla na bicykli po pravej
strane cesty, bližšie k pravému okraju vozovky z jej pohľadu. Videla ju aj H. L.Á., s ktorou sa pozdravili.
Ako si dopovedali pozdrav, videla, že sa na ňu rúti nejaké tmavé auto zo vzdialenosti pár metrov, v tom
momente sedela na bicykli a pohybovala sa tak, že pomaly šliapala. Nemohla sa tomu autu vyhnúť,
lebo sa na ňu rútilo. Prebrala sa až v priekope po ľavej strane. Vôbec nevie ako sa dostala z pravej

strany na ľavú. Predtým než bola zrazená, neprešla s bicyklom z pravej strany na ľavú, bola stále na
pravej strane. Je tam blízko križovatka ale ona bola od križovatky v dostatočnej vzdialenosti. Ešte sa
nepresúvala k lekárni, ktorá je po ľavej strane. To chcela urobiť až neskôr. Bolo jej čudné, prečo sa ocitla
v ľavej priekope a nie v pravej, kade išla. Utrpela zranenie, mala zlomených sedem rebier, pravú lopatku
a pravý bedrový kĺb. V nemocnici v Skalici bola mesiac, kde jej kĺb operovali a má tam výstuže. S hlavou

nemala nič, iba otras mozgu. Celkovo bola zranená na pravej strane tela.

Svedkyňa H. L.Á. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 13.5.2013 uviedla, že išla po pravej
strane vedľajšej cesty, po ktorej strane išla aj cyklistka C. Š.. S touto sa pozdravili. Spýtala sa jej, kde
ide, nezastavila, pokračovala na bicykli ďalej po pravej strane, keď odrazu videla vozidlo šedej farby

ako začalo odbočovať na vedľajšiu cestu. Tesne pred zrážkou počula zatrúbenie, trúbilo modré auto,
ktoré videla, že sa vyrútilo po ľavej strane a vzápätí sa zrazilo so šedým autom. Myslí, že to bolo na
pomedzi vedľajšej a hlavnej cesty a zrazilo aj cyklistku. Cyklistka sa v tom čase nachádzala pri stredovej
čiare vedľajšej cesty. To, že vozidlo šedej farby v križovatke začalo odbočovať, pochopila podľa smerujazdy. To modré vozidlo sa vyrútilo z ľavého jazdného pruhu, ona nevidela ako jazdilo predtým. Na tom
modrom vozidle zaregistrovala rýchli prejazd, náhle vyrútenie z pravej strany do ľavej. Videla, že modré
auto sa vyrútilo a narazilo do ľavej strany šedého vozidla.

Svedkyňa H. L.Á. vo svojej výpovedi použila termín, že vozidlo modrej farby urobilo tzv. „myšičku“ pri
predbiehaní šedého vozidla. „Myšičkou“ rozumela, že modré vozidlo sa vyrútilo a náhle predbiehalo z
bezprostrednej blízkosti. Nevedela sa vyjadriť, kde sa pohybovalo predtým, v ktorom jazdnom pruhu.
Svedkyňa potom zakreslila modré vozidlo ako prešlo zo stredovej čiary a smerovalo obchádzať z ľavej

strany šedé vozidlo, ktoré sa už v tom čase nachádzalo ľavou prednou aj ľavou zadnou časťou v ľavom
jazdnom pruhu, ktorú okolnosť namietal obž. G. M., ktorý uviedol, že ak by to bolo tak, tak by musel
naraziť zadnú časť vozidla Honda a nie ľavý predný blatník ako bol v skutočnosti narazený.

Svedok G. G.U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 13.5.2013 uviedol, že po vystúpení D.
Z. z vozidla Honda on miesto nemenil, zostal sedieť vzadu, kde sedel predtým. Vodič potom pokračoval

ďalej k prvej križovatke. Nevie, či vtedy vodič vyhodil smerovku. Vie, že za nimi išiel autobus ale na
prvej križovatke tento odbočil doprava na vedľajšiu cestu. Ten autobus vnímal od križovatky, kde došlo
k nehode vo vzdialenosti asi 20 m. Medzi prvou a druhou križovatkou je vzdialenosť asi 40 m. Keď boli
asi 15 m od toho miesta, kde došlo k zrážke tak videl ako obž. A. Š. sa pozrel do ľavého spätného
zrkadla a vyhodil ľavú smerovku a začal odbočovať, teda prešiel do ľavého jazdného pruhu. Vtedy počul

len buchnutie a náraz, potom už videl ako vozidlo, s ktorým sa zrazili, zrazilo ešte cyklistku a narazilo
do zábradlia a do domu. K zrážke oboch vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu. Vozidlo Honda malo
poškodený predný ľavý blatník.

Svedkovia H. L. a G. G. boli vypočutí v prípravnom konaní dňa 15.3.2012, teda pred vznesením

obvinenia. Na tieto výpovede nebolo možné z procesných dôvodov prihliadať. Súd konštatuje, že v
podstatných častiach vypovedali zhodne.

Rozpor vo výpovediach medzi tvrdením svedkyne H. L. o tzv. „myšičke“ a výpoveďou obž. G. M. sa
konfrontáciou neodstránila.

Svedkyňa Y. T.Á. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že sedela vzadu vo vozidle obž. A. Š.. Po vojdení
do obce Štefanov prechádzali s vozidlom okolo potravín zv. „U Habu“, ktoré sa nachádzali po pravej
strane. Asi 20 m za týmito potravinami s vozidlom zastavili pred odbočkou vpravo, kde vystúpil D. Z.. V
tom čase bolo jasno, slnečno, vozovka bola suchá a viditeľnosť do diaľky bola dobrá. Po vysadení D.

Z. pokračovali v jazde. Obž. A. Š. sa s vozidlom rozbehol, prešiel k stredovej čiare, nakoľko sa chystal
odbočiť na križovatke doľava na vedľajšiu cestu, ktorá viedla smerom ku kultúrnemu domu. Ako sa
približovali ku križovatke sa vodič vozidla Honda chystal odbočiť doľava, pričom, či dával znamenie o
zmene smeru jazdy, si nepamätala. Počas odbočovacieho manévru s vozidlom prešli mierne do ľavého
pruhu, kde do nich narazilo vozidlo zn. Škoda Superb modrej farby, ktoré ich v tom čase predbiehalo.

To všetkých prekvapilo lebo nikto do doby nárazu predchádzajúce vozidlo nezaregistroval. Keď vodič
vozidla Honda zatočil doľava a v tom došlo ku kolízií oboch vozidiel, po čom vozidlo Škoda narazilo do
cyklistky C. Š., ktorá sa v tom čase nachádzala na pravej strane cesty pri nájazde na chodník, ktorú
náraz odhodil aj s bicyklom do priekopy. Vozidlo Škoda ďalej narazilo do kovového zábradlia a následne
do rodinného domu, ktorý sa nachádzal na rohu križovatky. Podľa jej názoru, vodič vozidla Škoda Superb

sa pohyboval veľkou rýchlosťou, čo usudzuje s intenzity nárazu akou do nich narazil ako aj intenzity
akou narazil do domu. Cyklistku zaregistrovala až pri samotnom náraze, teda nevie, akým smerom sa
na bicykli pohybovala.

Z dokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva, že poveternostná situácia v čase dopravnej nehody

bola dobrá. Viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. Povrch vozovky bol suchý,
bez krajnice, cesta bola vyznačená dopravnými značkami.

Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý znalecký posudok
vyžiadal súd v priebehu hlavného pojednávania, súd zistil, že pokiaľ ide o miesto zrážky, bolo stanovené,

že za technicky prijateľné na základe výpovedí svedkov a konfrontácie poškodenia a zanechaných stôp,
sa toto nachádzalo cca 9 m od PBM merania 1 a cca 15,8 m od PBM 2. Technicky prijateľná poloha
cyklistky v čase zrážky bola ustálená cca 2 m + / - 1 m od PBM 1 a cca 5 m + / - 1 m od PBM 2.Z analýzy nehodového deja vyplýva, že medzi najdôležitejší rozpor patrí doba, kedy vodič A. Š. začal
uskutočňovaťodbočovacímanéver.Vodičvosvojichvýpovediachuviedol,žeodbočovacímanéverzačal
cca 10 - 14 m pred križovatkou (výpoveď zo dňa 11.1.2013). Dňa 13.5.2013 na hlavnom pojednávaní

už vodič nevedel bližšie určiť, kde začal odbočovací manéver a prikláňal sa k variante, že ukazovateľ
zmeny smeru pohybu vozidla zapol cca 30 m pred zrážkou a v tom momente došlo aj k postupnému
odbočovaciemumanévru.AktiváciusmerovéhosvetlapopísalvodičŠ.vovýpovedizodňa11.1.2013ako
aktiváciu približne zhodnú s počiatkom odbočovacieho manévru a to cca 10 m pred križovatkou. Vodič
sa s vozidlom Honda pred zrážkou pohyboval v technicky prijateľnom rozmedzí v rýchlosti cca 30 - 40

km/h. Tesne pred zrážkou vodič vozidla Honda spomaľoval, len s využitím odporu motoru so zaradeným
rýchlostnýmstupňom.KvýpovedivodičaHondasaviaževýpoveďspolujazdcavtomtovozidleatoG.G.,
ktorý potvrdil, že vodič vozidla Honda sa pozrel do ľavého spätného zrkadla a v tomto momente aj zapol
smerové svetlá. Vo výpovedi zo dňa 13.5.2013 svedok priamo uviedol číselné hodnoty v akom mieste
došlo k tomu, že sa vodič pozrel do spätného zrkadla a zapol smerovku. Svedok uviedol, že k tomu došlo
cca 15 m od miesta zrážky a to cca 11 m od križovatky. V tomto momente došlo ku kombinácií úkonov

pohľadu do ľavého spätného zrkadla a zapnutiu smerového svetla. Spolujazdkyňa vo vozidle Honda Y.
T. uviedla, že nevie popísať, či vodič zapol alebo nezapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vozidla ale s
určitosťou potvrdila, že vozidlo pred zrážkou spomaľovalo.

Spracovateľ znaleckého posudku nevie technicky uviesť, kde dal vodič vozidla Honda smerovku, keďže

pred zrážku vozidiel neboli zistené žiadne brzdné stopy a vodič G. M. vo výpovediach neuviedol, že by
pred samotnou zrážkou brzdil. Je technicky prijateľné na základe týchto skutočností, že vodič G. M. pred
samotnou zrážkou nebrzdil. Stopa vozidla Škoda začína v mieste zrážky, z čoho vyplýva, že vodič G. M.
mohol začať reagovať na vzniknutú situáciu cca 0,8 s pred zrážkou vozidiel. Z analýzy nehodového deja
vyplynulo,ževariantaa),c)jetechnickyprijateľnávarianta.Súdtútovariantuzohľadnilakovýchodiskovú

pre právne posúdenie, keďže táto varianta má oporu vo vykonanom dokazovaní a je technicky prijateľná.
Z varianty vyplýva, že vodič vozidla Škoda (G. M.) začal uskutočňovať prechádzanie v oblasti mostu a to
cca45mpredmiestomzrážkysvozidlomHonda.VodičvozidlaHonda(A.Š.)začalodbočovacímanéver
cca 10 - 14 m pred križovatkou a zapol ukazovateľ smeru jazdy cca 10 m pred križovatkou. Začiatok
odbočovacieho manévru vozidla Honda 10 - 14 m je podľa spracovateľa znaleckého posudku technicky

prijateľná logická trajektória nadväzujúca na polohu vozidla v mieste zrážky. Naproti tomu znalec vylúčil
variantu č. 2, ktorá vychádza z predpokladov, že vodič vozidla Honda (výpoveď A. Š. zo dňa 13.5.2013)
začal odbočovací manéver na bližšie neurčenom mieste ale zmenu smeru ukazovateľom dal už 30 m
pred križovatkou. Takýto priebeh predmetnej dejovej línie nie je technicky pravdepodobný, lebo vodič
A. Š. by mal od momentu aktivácie smerovky do momentu, kedy sa nachádzal s vozidlom približne v

mieste zrážky ešte cca 3,8 sek. Nepotvrdzovala by sa výpoveď A. Š. o tom, že pri aktivácií smerovky
videl záblesk svetiel vozidla Škoda a následne bez možnosti reakcie by došlo náhle k zrážke. Výpoveď
A. Š. a takýto priebeh deja je v technickom rozpore s analýzou nehodového deja.

Spracovateľ znaleckého posudku vylúčil aj variantu č. 3, ktorá vychádza z toho, že vodič vozidla Škoda

začal predbiehanie cca 30 m pred vozidlom stojacim pred domom s popisným číslom XXX v obci
Štefanov a variantu č. 4, ktorá vychádza z toho, že vodič vozidla Škoda začal predbiehanie cca 30 m
pred vozidlom stojacim pred domom č. XXX.

Z technického hľadiska by skoršou reakciou vodiča G. M. na aktivovanú smerovku vozidla Honda

(aktivácia smerovky cca 10 m pred križovatkou) a následným intenzívnym brzdením z rýchlosti 58 km/
h by nedošlo k predmetnej dopravnej nehode.

Z analýzy zabránenia dopravnej nehody skoršou reakciou vodiča A. Š. vyplynulo, že vodič A. Š. reagoval
najneskôr vo vzdialenosti 10 m (v momente, kedy aktivoval smerovku) pred križovatkou na vozidlo

Škoda jazdiace v protismernom jazdnom pruhu a následne by sa vyhol doprava, došlo by k zabráneniu
dopravnej nehody. Je technicky prijateľné, že skoršou reakciou vodiča A. Š. a nenáhlym vyhýbacím
manévrom vpravo by došlo k zabráneniu predmetnej dopravnej nehody.

Z analýzy priestorového zabránenia predmetnej dopravnej nehody vyplynulo, že ak by vodič G. M. sa

pohyboval v predmetnom úseku vozovky rýchlosťou 50 km/h, t.j. rýchlosťou pre daný úsek maximálne
dovolenou, by pri včasnej reakcii a následným intenzívnym brzdením zabránil predmetnej dopravnej
nehode, zastavením pred koridorom pohybu vozidla Honda.Z technického hľadiska by vodič vozidla Honda nemal možnosť zabrániť predmetnej dopravnej nehode
priestorovo, ak by reagoval na vozidlo Škoda 10 m pred križovatkou a následne by pri zachovaní smeru
jazdy po reakcii intenzívne brzdil.

Znalecký posudok uvažoval aj s prípadom, že vodič A. Š. nedal smerovku o zmene smeru vôbec, tak z
technického hľadiska mohol vodič G. M. rozpoznať z pohybu vozidla Honda jeho úmysel odbočiť vľavo
cca 0,8 s pred zrážkou. Je to moment, keď sa ľavá predná časť vozidla Honda nachádzala za úrovňou
stredovej deliacej čiary.

Z výpovedí vodičov vyplýva, že obaja vodiči sú v zhode z hľadiska toho ako popisujú, kedy vodiči začali
reagovať, že ani jeden z nich nestihol reagovať na vzniknutú situáciu. Z analýz predmetných situácií v
kapitole 3.94 vyplýva, že je technicky prijateľné, že vodiči nemali dostatok času na to, aby reagovali na
predmetnú situáciu. Táto skutočnosť je technicky prijateľná vtedy, ak vodič A. Š. nedal smerové svetlo
vôbec, alebo ho dal, keď sa nachádzal ľavou prednou časťou vozidla na úrovni stredovej deliacej čiary

t.j. cca 0,8 s pred zrážkou. To by potvrdzovalo aj tvrdenie, že vodič A. Š. videl vozidlo Škoda na takú
vzdialenosť, že obaja nestihli reagovať na vzniknutú situáciu ako to aj tvrdia.

Znalecký posudok vykonal technický rozbor výpovedí svedkov. V tejto súvislosti vyhodnotil výpoveď H.
L., ktorá obsahovala pojem „myšička“. Z technického hľadiska tento pojem nie je jasne definovaný ale v

bežnej premávke sa používa pri náhlom predchádzaní, kde sa vozidlo pohybuje po najkratšom možnom
oblúku pri priečnom premiestnení medzi jazdnými pruhmi. Z analýzy nehodového deja vyplynulo, že
je technicky prijateľné, aby vodič vozidla Škoda urobil náhle premiestnenie z pravého jazdného pruhu
do ľavého. Z výpovedí vodičov je potom technicky prijateľné, že ak sa vodič vozidla Škoda nachádzal
v protismernom jazdnom pruhu, bolo to v momente cca 0,8 s pred zrážkou. V tomto momente mohol

vidieť vodič vozidla Honda v spätnom zrkadle vozidla Škoda jazdiace v protismernom jazdnom pruhu
(resp. záblesk svetiel, tvrdí to vodič A. Š.), bol by to zároveň moment, keď vodič vozidla Honda dal
smerovku doľava, keďže to tak popisuje vo svojej výpovedi. Taktiež by to bol moment pre vodiča vozidla
Škoda, kedy mohol rozpoznať úmysel vozidla Honda odbočiť doľava z techniky a smeru jazdy vozidla.
Na hlavnom pojednávaní znalec Ing. D. H. v súvislosti s tzv. „myšičkou“ na otázku obhajcu obž. A.

Š. uviedol, že vodič vozidla Honda mohol z rýchlosti jazdy vodiča Škoda vyvodiť, že toto sa pohybuje
rýchlosťou vyššou ako vozidlo Honda, táto informácia o pohybe vozidla Škoda rýchlosťou cca 58-63 km/
h bola z technického hľadiska rozpoznateľná po dobu cca 3 s pred začiatkom odbočovacieho manévru
vozidla Honda. Z toho vyplýva, že vodič vozidla Honda mohol rozpoznať úmysel vodiča vozidla Škoda
predbehnúť vozidlo Honda a tak zabrániť dopravnej nehode. Na otázku, v akej vzdialenosti bolo vozidlo

Škoda v čase 3 s pred zrážkou od vozidla Honda uviedol, že vodič vozidla Škoda jazdil v dobe cca 3
s pred zrážkou vo vzdialenosti cca 25 - 30 m za vozidlom Honda. Pri alternatíve tzv. „myšičky“ trvalo
vodičovi vozidla Škoda od momentu, kedy prešiel do protismerného jazdného pruhu do momentu zrážky
cca 1,1 s.

Pri takomto priebehu nehodového deja by vodič vozidla Škoda zabránil predmetnej dopravnej nehode,
ak by nepredchádzal v oblasti križovatky a vodič vozidla Honda by zabránil predmetnej dopravnej
nehode, ak by sa včas presvedčil, že je predchádzaný vodičom vozidla Škoda a neuskutočnil by
odbočovací manéver.

Výpovede svedkov Y. T.D. a G. G., že v predmetnom úseku vozovky jazdil v čase dopravnej nehody
autobus, znalec uviedol, že tieto dve výpovede sú v rozpore s výpoveďou vodiča G. M. a svedka D.
Z., ktorí predmetný autobus nevideli v danom úseku vozovky. Napriek rozporu vo výpovediach bola
predmetná skutočnosť podrobená analýze pohybu vozidiel pred zrážkou, pričom z analýzy vyplynulo, že
je technicky prijateľné, že v predmetnom úseku vozovky jazdil autobus, ktorý mal odbočiť vpravo cca 60

m pred križovatkou, kde sa stala predmetná dopravná nehoda. Ak tam takýto autobus jazdil a pohyboval
sa cca rýchlosťou 35 km/h, tak vozidlo Škoda jazdilo v jeho zákryte. Po odbočení autobusu vpravo, mal
vodič G. M. dostatok informácií a čas nato, aby rozpoznal vozidlo Honda, ktoré bolo vzdialené cca 30
m pred križovatkou, kde sa odohrala dopravná nehoda.

Z technického hľadiska výskyt autobusu v predmetnom úseku vozovky, ako to popisujú svedok G. G. a
svedkyňa Y. T., nemá vplyv na príčinu predmetnej dopravnej nehody.Z hľadiska posúdenia techniky jazdy vozidla Škoda, ktoré sa pohybovalo po hlavnej ceste v okamihu,
keď vodič vozidla Škoda (G. M.) rozpoznal kolíznu situáciu, jazdil rýchlosťou cca 58 - 63 km/h, t.j.
rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť jazdy pre daný úsek maximálne dovolená (50 km/h). Tento prvok

jazdy vodiča vozidla Škoda bol nesprávny. Techniku jazdy vodiča vozidla Škoda je potrebné vztiahnuť
k zákonu č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
k 1.11.2011 do 30.6.2012. V zákone je uvedené § 15 ods. 5 písm. g/ -predchádzanie, vodič nesmie
predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na
bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla

bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

Z technického hľadiska vodič vozidla Škoda vykonal predchádzací manéver v oblasti križovatky
vztiahnutý k § 15 ods. 5 písm. g/ technicky nesprávne. Naproti tomu vodič vozidla Škoda po rozpoznaní
kolíznej situácie reagoval na vzniknutú situáciu miernym vyhýbacím manévrom vľavo. Týmto manévrom
dával priestor a čas vodičovi vozidla Honda, aby zabránil predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom k

uvedenému možno konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Škoda z hľadiska smerového vedenia
v čase pred zrážkou bola správna.

Posúdenie techniky jazdy vodiča vozidla Honda vo vzťahu k zákonu 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 1.11.2011 do 30.6.2012 je uvedené v § 19 ods.

1 - odbočovanie; pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene
smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.

Z analýzy nehodového deja je možné povedať, že z technického hľadiska vodič vozidla Honda ohrozil
vodiča idúceho za ním. Vodič vozidla Honda sa pohyboval k § 19 ods. 1 citovaného zákona technicky

nesprávne.

§15ods.4zák.č.8/2009Z.z.-predchádzanie;vodičpredchádzanéhovozidlanesmiezvyšovaťrýchlosť.

Z analýzy nehodového deja vyplynulo, že z technického hľadiska vodič vozidla Honda nezvyšoval

rýchlosť jazdy v dobe, keď bol predchádzaný. Vodič vozidla Honda sa pohyboval k § 15 ods. 4 zák. č.
8/2009 Z.z. technicky správne.

Z hľadiska posúdenia techniky pohybu cyklistky v oblasti križovatky vyplynulo, že technicky prijateľná
poloha cyklistky v čase zrážky s vozidlom Škoda bola cca 2 m +/- 1 m od PBM 1 a cca 5 m +/- 1 m od

PBM 2. Tento prvok pohybu cyklistky bol technicky nesprávny. Ak by sa cyklistka pohybovala pri pravom
okraji vozovky, potom by k zrážke s cyklistkou nedošlo. Ak by sa však v danom úseku pohybovala
cyklistka, ktorá by mala v úmysle odbočovať vľavo a zaradila by sa k ľavému okraju jej jazdného pruhu
a v tejto polohe by dávala prednosť v jazde vozidlám, by pravdepodobne došlo k zrážke s cyklistkou aj
pri jej správnej technike jazdy. Vzhľadom k uvedenému spracovateľ znaleckého posudku nepovažoval

nesprávnu techniku jazdy cyklistky za priamy prvok technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody.

Za technickú príčinu dopravnej nehody treba považovať tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v
rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo
znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. V zmysle definície technickej príčiny dopravnej nehody je

možné vyhodnotiť predmetnú dopravnú nehodu vo vzťahu k rýchlosti maximálne dovolenej (50 km/h)
v predmetnom úseku vozovky.

Nesprávna technika jazdy vodiča Honda - skutočnosť, že vykonal odbočovanie takým spôsobom, že z
technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla Škoda vo vzťahu k skutočnej rýchlosti, t.j. 58-63 km/h i vo

vzťahu k rýchlosti 50 km/h.

Nesprávna technika jazdy vodiča Škoda - skutočnosť, že vodič uskutočňoval predchádzanie v úseku,
kde to nie je dovolené a tiež rýchlosť jazdy vyššia ako je maximálne dovolená.

Nesprávna technika jazdy vodiča Honda bola prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu.
Nesprávna technika jazdy vozidla Škoda bola prvkom nehodového deja, ktorý vodičovi znemožnil
zabránenie predmetnej dopravnej nehody. Obaja vodiči mali technické možnosti odvrátiť zrážke
správnou technikou jazdy a to nezávisle na druhom účastníkovi dopravnej nehody.V zmysle definície prekážky náhlej, ktorou sa rozumie prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým
spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže

odvrátiť dopravnú nehodu, nebola žiadnemu vodičovi vytvorená prekážka náhla, nakoľko obaja vodiči
jazdili v priebehu nehodového deja technicky nesprávne, čo bolo zistené z hľadiska technickej príčiny
predmetnej dopravnej nehody.

Z hľadiska možnosti zabránenia predmetnej dopravnej nehody vyplynulo z analýzy nehodového deja, že

obaja vodiči mali technické možnosti odvrátiť zrážke správnou technikou jazdy a to nezávisle na druhom
účastníkovi dopravnej nehody.

Z výpovedí vodičov vyplýva, že obaja vodiči sú v zhode z hľadiska toho, ako popisujú, kedy vodiči začali
reagovať, že ani jeden z nich nestihol reagovať na vzniknutú situáciu. Z analýz predmetných situácií v
kapitole 3.94 vyplýva, že je technicky prijateľné, že vodiči nemali dostatok času na to, aby reagovali na

predmetnú situáciu. Táto skutočnosť je technicky prijateľná vtedy, ak vodič A. Š. nedal smerové svetlo
vôbec alebo ho dal, keď sa nachádzal ľavou prednou časťou vozidla na úrovni stredovej deliacej čiary a
to je cca 0,8 s pred zrážkou. To by potvrdzovalo aj tvrdenie, že vodič A. Š. videl vozidlo Škoda v spätnom
zrkadle na takú vzdialenosť, že obaja nestihli reagovať na vzniknutú situáciu ako to aj tvrdia.

Podľa spracovateľa znaleckého posudku v celom prípade predmetnej dopravnej nehody je potrebné
uviesť, že z technického hľadiska nie je podstatné, kde presne dal vodič vozidla Honda smerovku, lebo
technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy oboch vodičov.

Jazda vodiča vozidla Škoda (G. M.) a to vykonané predchádzanie, ktorým nebolo možné bezpečne

dokončiť predchádzanie pred úrovňou križovatky a v priamej príčinnej súvislosti predmetnej dopravnej
nehody je odbočovací manéver vodiča vozidla Honda (A. Š.), ktoré nedbal zvýšenej opatrnosti pri
odbočovaní a z technického hľadiska ohrozil vozidlo idúce za ním.

Analýzou predmetnej dopravnej nehody vyplynulo, že v momente, keď vodič vozidla Honda začal

odbočovací manéver cca 10 m pred križovatkou (t.j. aj moment, keď dal smerovku), bolo už vozidlo
Honda predchádzané vozidlom Škoda.

Na otázku obhajcu obž. A. Š., z akým reakčným časom možno počítať u vodiča vozidla Honda, ak
začal odbočovací manéver a zrazu zbadal auto, ktoré ho začne obiehať, znalec Ing. D. H. uviedol,

že vodič vozidla Honda mal možnosť po dobu cca 3s pred počiatkom odbočovacieho manévru vidieť
vozidlo Škoda jazdiace za ním. Vodič vozidla Honda mal prispôsobiť techniku jazdy tak, aby neohrozil
pri odbočovaní vozidlá jazdiace za ním. Ak rozpoznal vodič vozidla Honda vozidlo Škoda v čase
aktivácie smerovky a počiatku odbočovacieho manévru cca 10 m pred križovatkou, mal možnosť
predmetnej dopravnej nehode zabrániť nenáhlym vyhýbaním po uplynutí reakčnej doby cca 0,8 - 1 s.

Reakčný čas vodiča je 0,8 - 1 s. V priebehu reakcie vodiča vozidla Honda na vozidlo Škoda, vodič
vozidla Honda pokračoval v smere jazdy a rýchlosťou, aká bola v momente prvotného rozpoznania
vozidla Škoda. Od momentu prvého rozpoznania po dobu 0,8 s vodič vozidla Honda z technického
hľadiska nemohol ovplyvniť predchádzajúci smer jazdy vozidla ani jeho rýchlosť. Na otázku, či v čase
začatia odbočovacieho manévru vozidla Honda môže znalec jednoznačne uviesť, že vozidlo Škoda sa

nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu, znalec odpovedal, že v počiatku odbočovacieho manévru
vozidla Honda cca 10 m pred hranicou križovatky sú prijateľné dve možnosti a to, že vodič vozidla Honda
bol v tomto momente čiastočne v ľavom jazdnom pruhu ale podľa možnej technickej varianty na základe
výpovede svedkyne L. je možná aj varianta, kedy vodič vozidla Škoda urobil tzv. „myšičku“, čo je možné
definovať ako náhle predbiehanie bez dodržania pozdĺžneho bezpečného odstupu po najkratšej možnej

trajektrórií medzi pravým jazdným pruhom a miestom zrážky. Z technického hľadiska by bola aj táto
variantaprijateľná.Naďalšiuotázku,čivprípadealternatívy,ževodičvozidlaŠkodaurobiltzv.„myšičku“,
na základe čoho sa mohol z technického hľadiska vodič vozidla Honda domnievať, že ho bude vozidlo
Škoda predbiehať a teda, že nemal začať vozidlo Honda uskutočňovať odbočovací manéver, znalec
uviedol, že vodič vozidla Honda mohol z rýchlosti jazdy vodiča Škoda vyhodnotiť, že to sa pohybuje

rýchlosťou vyššou ako vozidlo Honda, táto informácia o pohybe vozidla Škoda rýchlosťou cca 58-63 km/
h bola z technického hľadiska rozpoznateľná po dobu cca 3s pred začiatkom odbočovacieho manévru
vozidla Honda. Z toho vyplýva, že vodič vozidla Honda mohol rozpoznať úmysel vodiča vozidla Škoda
predbehnúť vozidlo Honda a tak zabrániť dopravnej nehode. Súd z toho vyvodil, že i pri alternatíve tzv.„myšičky“ bolo možné zo strany vodiča vozidla Honda zabrániť predmetnej dopravnej nehode. Vyplýva
to ako zo znaleckého posudku tak aj z výpovede znalca Ing. D. H. na hlavnom pojednávaní.

Jazda cyklistky C. Š. v ľavom jazdnom pruhu vedľajšej cesty pred zrážkou (dokazuje to zistené miesto,
kde došlo ku kontaktu vozidla Škoda s cyklistkou a tvrdí to aj obž. A. Š.) nebola technickou príčinou
vzniku DN ale cyklistka, ktorá sa pohybovala v oblasti križovatky po nesprávnej strane znížila možnosť
zabránenia kontaktu s vozidlom Škoda. V konečnom dôsledku nesprávna technika jazdy mala vplyv na
možnosť odvrátenia vzniku následku dopravnej nehody, ktorým bola jej ťažká ujma na zdraví.

Svedkyňa-poškodenáC.Š.tvrdilavovšetkýchsvojichvýpovediach,žepreddopravnounehodoujazdila
pri pravom okraji vozovky vedľajšej cesty (ak by tomu tak bolo, bolo by to technicky správne), jej tvrdenie
však je v rozpore s analýzou nehodového deja, z ktorej vyplynulo, že cyklistka pred dopravnou nehodou
sa pohybovala pri ľavom okraji vozovky.

Tvrdenie poškodenej o jazde pri pravom jazdnom okraji, potvrdila svedkyňa H. L.. Výpoveď tejto
svedkyne nemožno hodnotiť ako vieryhodnú, keďže táto svedkyňa tvrdila, že pred zrážkou vodič vozidla
Škodatrúbil,čovšaknepotvrdiliúčastnícianisvedkoviadopravnejnehody,zktorýchniktozvukovýsignál
nepočul.

Vtejtosúvislostisúdlenokrajovopoukazujenato,žekrovnakýmzáveromotechnickejpríčinedopravnej
nehody ako vyplynulo z analýzy Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dospel aj znalec Ing.
G. vo svojom znaleckom posudku, ktorý z procesných dôvodov nebolo možné použiť.

Na hlavnom pojednávaní poverený znalec Ing. D. H. zotrval na obsahu aj záveroch znaleckého posudku

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, pričom na otázku obhajcu obž. Š., či je na daný prípad
prijateľný aj dlhší reakčný čas ako 0,8 sekundy znalec odpovedal, že pre vodiča vozidla Honda je
reakčný čas 0,8 s technicky prijateľný. Z technického hľadiska sa interval reakčnej doby odvíja od
poveternostných podmienok, od skúseností vodiča v premávke a je otázkou právnou, či vodič vozidla
Honda ako málo skúsený vodič reagoval po dlhšiu dobu alebo reagoval v technickom prijateľnom

rozmedzí 0,8 - 1 sekundy.

Reakčná doba 0,8 s bola zvolená z dôvodu, že táto doba sa štandardne používa pri dobrých svetelných
podmienkach, vyhovujúcom poveternostnom stave, pri dostatku informácií vodiča z okolitého prostredia.
Poveternostné podmienky v tomto prípade boli také, že vozovka bola suchá, nepršalo, nebolo šero,

vodič nebol oslnený priamym slnečným lúčom a vodičovi nebránilo nič vo výhľade. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na protokol o nehode v cestnej premávke, dokumentáciu z miesta dopravnej nehody s
pripojenou fotodokumentáciou, z ktorých vyplýva, že poveternostné podmienky v čase dopravnej
nehody boli dobré, cesta bola suchá, výhľadové možnosti boli dobré, tieto neboli obmedzené nijakými
prekážkami. Dopravné usporiadanie predmetnej križovatky bolo prehľadné, vodiči v smere svojej jazdy

mohli v dostatočnej vzdialenosti pred križovatkou rozpoznať dopravné značenie P8-hlavná cesta, P12-
tvar križovatky. K dopravnému usporiadaniu predmetnej križovatky a jej prehľadnosti sa vyjadril na
hlavnom pojednávaní aj znalec Ing. D. H., ktorý potvrdil to, čo vyplynulo z dokumentácie miesta
predmetnej dopravnej nehody. Súd preto nemal dôvod neakceptovať reakčný čas 0,8 s za technicky
prijateľný pre vodiča Honda, s ktorým reakčným časom pracoval znalecký posudok Ústavu súdneho

inžinierstva.

Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bol v logickom súlade s
výpoveďami obžalovaných ako účastníkov predmetnej dopravnej nehody, svedkov, ktorí dopravnú
nehodu videli a popisovali ako aj s dokumentáciou z miesta DN, protokolom o nehode v cestnej

premávke,fotografickoudokumentáciouzmiestadopravnejnehody,pretosúdznaleckýposudokÚstavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vzal ako základ pre právne posúdenie predmetnej dopravnej
nehody. Tento dôkaz súd považoval za objektívny, kvalifikovaný, o objektivite, ktorého nemal žiadne
pochybnosti.

Súd v rámci dokazovania zistil z lekárskej správy zranenie, ktoré utrpela poškodená C. Š. v súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou. Toto zranenie bolo už v prvotnej lekárskej správe, ktorá konštatovala,
že poškodená utrpela zlomeninu druhého až šiesteho rebra vpravo, zlomeninu pravej lopatky, zlomeninu
krčka stehnovej kosti vpravo, dychovú nedostatočnosť; bolo popisované ako závažné s predpokladanoudobou liečenia tri mesiace. Lekársku správu je treba považovať za objektívne odborné vyjadrenie
o objektivite ktorej nie je dôvod pochybovať. Lekárska správa bola v úplnom súlade so znaleckým
posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, traumatológia MUDr. G. D., z ktorého záverov vyplynulo

jednoznačne, že u poškodenej C. Š. objektívne popísané zranenie a to zlomenina pravej lopatky,
sériová zlomenina druhého až šiesteho rebra vpravo, zlomenina deviateho rebra vpravo s prejavmi
dychovej nedostatočnosti po zranení a zlomenina pravej stehennej kosti v oblasti hrbolov - trochanterov
s dobou liečenia do 23.4.2012 má povahu vážnej poruchy zdravia z hľadiska dlhšie trvajúcej liečby a
práceneschopnosti presahujúcou šesť týždňov.

Poškodená C. Š.F. počas liečby bola výrazne obmedzená v obvyklom spôsobe života a to jednak počas
hospitalizácie v nemocničnom zariadení ako aj po jeho prepustení do domáceho liečenia. Či zranenie
zanechá trvalé následky, je možné zistiť až po uplynutí jedného roka po ukončení liečby. Zranenie bolo
v bodovom vyjadrení ohodnotené na 360 bodov, čo činí v peňažnom vyjadrení čiastku 5.344,80 €.

Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, traumatológia znalca MUDr. G. D. bol na hlavnom
pojednávaní dňa 9.9.2013 prečítaný so súhlasom strán, pričom žiaden z účastníkov obsah ani závery
znaleckého posudku nenamietali.

Súd má za to, že za týchto okolností je možné znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a traumatológia

považovať za relevantný dôkaz.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania, súd uznal obžalovaných G. M. a A. Š. každého
jedného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., pretože bolo
preukázané, že obžalovaní inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchali

závažnejším spôsobom konania.

Súd mal za to, že tohto konania sa obžalovaní dopustili samostatne, nakoľko nedbanlivostný prečin
nie je možné spáchať spolupáchateľstvom. Zavinenie dané u obžalovaných vedomou nedbanlivosťou
bolo u obžalovaných preukázané dôkazmi, ktoré boli získané zákonným spôsobom, pričom súd z týchto

dôkazov poukazuje predovšetkým na znalecký posudok z odboru cestnej dopravy Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý svoje závery opiera o analýzu nehodového deja, z ktorej
analýzy vyvodil závery o technickej príčine dopravnej nehody, pričom nesprávna jazda vodiča vozidla
Honda (A. Š.) bola prvotnou príčinou dopravnej nehody spočívajúcej vo vyvolaní kolíznej situácie pri
odbočovaní z hlavnej cesty na vedľajšiu, ktoré odbočovanie vykonal vodič A. Š. v rozpore s ustanovením

§ 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a vodič G. M., ktorý
predbiehal v úseku, kde je to zakázané, čím porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. g/ zák. č. 8/2009
Z.z., zároveň vodič G. M. porušil aj ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v
ktorom sa uvádza, že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci
alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Obž. G. M. v obci jazdil rýchlosťou 58-63 km/h,

teda evidentne prekročil povolenú rýchlosť. Táto okolnosť by sama o sebe nebola porušením dôležitej
povinnosti ale ak súčasne k tomuto porušeniu pristúpilo ďalšie porušenie a to predbiehanie v úseku, kde
je to zakázané, došlo ku kumulácií porušení viacerých povinností vodiča, ktoré viedlo k vzniku vážnej
dopravnej nehody s ťažkými následkami. Podľa platnej judikatúry v takomto prípade je treba porušenie
povinnostipovažovaťzaporušeniedôležitejpovinnostiprivedenímotorovéhovozidla.VodičA.Š.porušil

ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Tieto
porušeniapovinnostíviedliknásledkuvážnejporuchezdraviapoškodenejC.Š.jazdiacejnabicykli,ktorá
v čase dopravnej nehody sa pohybovala po nesprávnej strane cesty (jazdila po ľavej strane vedľajšej
cesty), avšak táto skutočnosť podľa znaleckého posudku ústavu nebola príčinou vzniku dopravnej
nehody. Nesprávnou technikou jazdy však znížila možnosť zabránenia vzniku vážnej poruchy zdravia,

ktorú poškodená utrpela. Porušenie pravidiel cestnej premávky konštatované u obžalovaných treba
považovaťzazávažnejšíspôsobkonania,pretoževdôsledkutýchtoporušenídošlokťažšiemunásledku
vo forme vážnej poruchy zdravia u poškodenej C. Š.. Súd v súlade s vykonaným dokazovaním upresnil
v skutkovom stave časť, ktorá sa týkala poškodenej C. Š.. Z dokazovania vyplynulo, že poškodená
bezprostredne pred kolíziou s vozidlom Škoda sedela na bicykli, na ktorom sa pohybovala. To potvrdila

aj samotná poškodená C. Š.. Súd preto v skutku obžaloby nahradil slovo „stála“ za slovo „jazdila“, čím
nebola narušená identita skutku.Obranu obžalovaného G. M., ktorá spočívala v tvrdení, že predbiehať vozidlo Honda začal podstatne
skôr ako bolo analýzou dopravnej nehody zistené, t.j. ešte pred prvou križovatkou, resp. v mieste,
kde z vozidla Honda pri pravom okraji vystúpil svedok D. Z. sa ukázalo podľa analýzy nehodového

deja technicky neprijateľné, súd túto obranu obžalovaného neakceptoval, technicky neprijateľné podľa
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva sa ukázalo aj jeho tvrdenie o tom, že vodič vozidla
Honda potom ako D. Z. opustil jeho vozidlo, prudko zvýšil rýchlosť, čím mal vodičovi vozidla Škoda
znemožniť ukončenie predbiehania pred križovatkou. Rovnako obranu obž. A. Š. spočívajúcu v tom, že
vyhodil ukazovateľ zmeny smeru jazdy v dostatočnej vzdialenosti od križovatky, kde došlo k dopravnej

nehode súd vyhodnotil ako účelovú, keďže podľa znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva toto
tvrdenie obžalovaného sa ukázalo z hľadiska analýzy nehodového deja ako technicky neprijateľné.

Taktiež súd neakceptoval tvrdenie poškodenej C. Š., že jazdila pred dopravnou nehodou pri pravom
okraji vedľajšej cesty, nakoľko podľa znaleckého posudku ústavu toto tvrdenie je v rozpore s analýzou
dopravnej nehody a je technicky neprijateľné.

Z rovnakých dôvodov súd neakceptoval ani tvrdenie svedkyne H. L., ktorej výpoveď o jazde poškodenej
C. Š. pri pravom okraji vedľajšej cesty ako aj jej tvrdenie o trúbení vodiča vozidla Škoda sa ukázalo ako
technicky neprijateľné, resp. trúbenie vodiča vozidla Škoda nebolo potvrdené žiadnym iným dôkazom
vrátane výpovede obžalovaného G. M..

Vážna porucha zdravia u poškodenej C. Š. je preukázaná lekárskym potvrdením, ktoré má povahu
odborného vyjadrenia a znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, traumatológia MUDr. G.
D., z ktorých vyplýva povaha a charakter zranenia poškodenej, ktoré zranenie je v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktoré zranenie u poškodenej malo za následok dlhšie

trvajúce liečenie spojené s výrazným obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodenej počas celú
dobu liečenia od 18.1.2012 až do 23.4.2012. Podľa ustálenej súdnej praxe, doba liečenia presahujúca
šesť týždňov, počas ktorej doby je poškodený výrazne obmedzený v obvyklom spôsobe života je treba
považovať za vážnu poruchu zdravia.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaných bolo zistené, že obžalovaný A. Š. v
mieste bydliska sa neprejavuje problémovým správaním a v priestupkovom konaní neboli s ním neboli
prejednávané žiadne priestupky, ktorých prejednávanie spadá do kompetencie obce. V čase dopravnej
nehody bol študentom SOŠ Holíč, teraz podľa jeho vlastného vyjadrenia je zamestnaný v Malackách
vo firme BAU LOGISTIC. Doposiaľ nebol súdne trestaný, z evidencie priestupkov vedenej na MV SR

bolo zistené, že má zaznamenaný jeden priestupok v cestnej doprave, ktorý bol prejednaný 15.3.2012
za porušenie ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo
výške 30,- €.

Obžalovaný G. M. je zamestnaný vo firme OMS Dojč. V mieste bydliska nebol prejednávaný v

priestupkovom konaní, doposiaľ nebol súdne trestaný, v evidenčnej karte vodiča má zaznamenaných
päť porušení pravidiel v cestnej premávke, z toho dve porušenia za rýchlosť jazdy a ostatné porušenie
všeobecných povinností účastníka v cestnej premávke, ktoré boli riešené blokovými pokutami, posledné
zaznamenané porušenie má zo dňa 15.8.2010.

Pri ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V tomto zmysle u obž. A. Š. súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j/, že doposiaľ nebol súdne trestaný a že sa jednalo u neho o prvé a zatiaľ ojedinelé vybočenie
z medzí inak riadne vedeného života. Zároveň súd u tohto obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu

okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica zákonnej
trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí od jedného do päť rokov znížila o jednu tretinu pri nezmenenej dolnej
hranici, súd obžalovanému A. Š. uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici v trvaní jeden rok,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu taktiež jeden rok. Bude vecou obžalovaného
A. Š., aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, neporušoval

trest zákazu vodičskej činnosti, ktorý mu súd zároveň uložil, v opačnom prípade, ak súd zistí, že obž. A.
Š. neplní podmienky, za ktorý mu bol povolený odklad výkonu trestu, súd rozhodne, že sa trest odňatia
slobody vykoná.U obž. G. M. súd zistil pri ukladaní trestu jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., doposiaľ
nebol súdne trestaný. Obžalovaný má pravidelný príjem zo zamestnania, s prihliadnutím na mieru
zavinenia, ktorá bola u tohto obžalovaného nižšia, nakoľko nebol to obž. G. M., ktorý vyvolal kolíznu

situáciu a obhajoba navrhovala v prípade uznania vinu uloženie peňažného trestu, pre ktorý boli splnené
všetky zákonné podmienky, súd obž. G. M. uložil peňažný trest vo výmere 1.200,- € a pre prípad, že
by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, bol obžalovanému G. M. uložený náhradný trest odňatia
slobody v trvaní jeden rok.

U oboch obžalovaných súd konštatoval porušenie povinnosti pri vedení motorového vozidla, trestný čin
spáchali v súvislosti s týmto porušením, obaja obžalovaní sa už v minulosti prejavili ako nedisciplinovaní
vodiči motorových vozidiel, najmä obž. G. M. opakovane porušil pravidlá cestnej premávky, najmä
v súvislosti s prekročením rýchlosti pri vedení motorového vozidla a aj v prejednanej veci jednou
z porušení povinnosti vodiča u G. M. bola prekročená rýchlosť, ktorá spolu s ďalším porušením
pravidiel o predchádzaní zapríčinila dopravnú nehodu s ťažkým následkom. Bolo preto na mieste obom

obžalovaným uložiť tresty zákazu vodičskej činnosti, každému na dobu jedného roka, počas ktorej doby
obžalovaní nebudú smieť viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Vyžadujú to
požiadavky nielen individuálneho postihu za porušenie pravidiel cestnej premávky ale sú tým splnené
aj požiadavky generálnej prevencie, aby nedisciplinovaným vodičom aspoň pre určitú primeranú dobu
bolo zabránené viesť motorové vozidlá v cestnej premávke.

Poškodení C. Š.F., Zdravotná poisťovňa Dôvera a.s. a Obecný úrad Štefanov si nárok na náhradu
škody uplatnili včas. Čiastočne preukázali aj výšku spôsobenej škody, ktorú primerane dokladovali, v
tomto prípade sa náhrada škody bude realizovať prostredníctvom poisťovní, podľa zistenia súdu je to
poisťovňa Kooperativa, u ktorej poisťovne obaja obžalovaní majú poistené svoje motorové vozidlá, išlo

o nedbalostný trestný čin bez požitia alkoholu, ani u jedného z vodičov alkohol nebol zistený, nič nebráni
tomu, aby sa náhrada škody realizovala prostredníctvom poisťovne. Súd preto poškodených s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní

od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§308/2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§308/2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c Tr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.