Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217053
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/64/2013-86 zo dňa 4. novembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 19C/64/2013-86 zo dňa 4. novembra
2013 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
žalovanej sumy zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným

prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 28.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 4.480,44 eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu
896,09 eura, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany dlžníka N. I. a
vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 609200070.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.10.2011 (konanie sa začalo dňa 20.6.2011), teda k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
o viac ako 116 dní).
Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 25.07.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a priznať
odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal

písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie
je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty,
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju
súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienokbymohliviesťlenkzáveruoexistenciinezákonnéhorozhodnutia. Aksúdzistírozporžiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne a proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu,keďsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulu(okremtitulupodľa§41ods.
2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Z exekučného spisu OS Levice sp.zn.14Er/934/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 19.08.2011, k čomu pripojil návrh na vykonanie
exekúcie spísaný dňa 20.06.2011. Súd uznesením zo dňa 21.09.2011 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia a uznesením zo dňa 04.06.2012 súd exekučné konanie zastavil.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v
zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie
poverenia boli exekučnými titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9
zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konanie bolo vedené v čase
účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenie dourčená
súdu 19.08.2011 a súd rozhodol 21.09.2011, teda po 32 dňoch a nie po 116 dňoch, ako je uvedené
v návrhu navrhovateľa a teda podľa názoru súdu v konaní exekučný súd rozhodol v primeranej lehote

a teda nedošlo jeho postupom k nesprávnemu úradnému postupu, keďže žiadosť o udelenie poverenia
súd zamietol. Exekúcia bola právoplatne zastavená a žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované
prieťahy v konaní, sa neviedlo.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu

v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný
súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní
tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul
nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného
v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)

- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi
zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s
možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj
z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania navrhovateľ ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j., že postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred
súdom, ďalej, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP) a napokon, že súd neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy resp., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ namieta nesprávnosť aplikácie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., keď súd podľa
navrhovateľa aplikoval cit. ustanovenie v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku po

tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa navrhovateľa súd taktiež
nemôže založiť svoje rozhodnutie o zániku nároku na náhradu škody na tvrdení o nedôveryhodnosti
údajov.
Navrhovateľ ďalej súdu vyčíta, že tento nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty ako aj skutočnosť, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych

konaní zákonnými lehotami.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, pričom
sa cítil byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil jednak čo do zisteného
skutkového stavu, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu, ako aj v časti jeho právneho posúdenia,
ktoré odvolací súd považuje za správne.
K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania nie je súdu zrejmé, akým postupom

súdu malo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, nakoľko splnomocnený zástupca
navrhovateľa sa pojednávania, na ktorom bolo vykonané dokazovanie, osobne zúčastnil, pričom po jeho
poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP tento uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
Preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani tvrdené nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu,
z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov.

Neobstojí ani navrhovateľom tvrdená nesprávna aplikácia ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko z
obsahu rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 cit. zák. v
znení platnom a účinnom v čase navrhovateľom tvrdeného vzniku zodpovednostného vzťahu.
Z obsahu celého odvolania ako aj rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu naopak vyplýva, že
navrhovateľ podáva vo všetkých veciach paušálne odvolanie, bez jeho konkretizovania na dôvody

napádaného rozhodnutia, ktoré nereaguje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov ho preto odvolací súd považoval za nedôvodné a preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.Keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal (§ 142 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.