Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Badíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200625
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľky H. H., nar. XX. K. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Q. U. T., zastúpenej C.. C. D., bytom
T. XXX/XX, XXX XX Q. U. T. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o znížení invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2011 potvrdzuje.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22.04.2014 podľa § 73, § 112 ods.4 a 6, § 82
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení znížila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od
20.06.2014 na sumu 224,00 Eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia, pobočky Žiar nad Hronom zo dňa 20.03.2014 pokles schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť od 20.02.2014 je 60 % .

Navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom
stanovenej lehote návrh na preskúmanie, v ktorom poukázala na nerovnováhu medzi zlepšením
zdravotného stavu o + 10 %, čo však vo finančnom vyjadrení predstavuje úpravu o - 39,36 %.
Navrhovateľka ďalej v opravnom prostriedku uviedla svoj vlastný prepočet výšky invalidného dôchodku,
pretože podľa jej názoru výpočet aplikovaný v napadnutom rozhodnutí nie je správny. Navrhovateľka na

záver žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 22.07.2014 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré
žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním na pojednávaní
dňa 03.09. 2014 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul

účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v podanom opravnom
prostriedku, ako aj v písomnom podaní označenom ako konkretizácia návrhu zo strany navrhovateľky.
Zástupca uviedol, že nenamietajú určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale
spôsob výpočtu invalidného dôchodku, pretože podľa ich prepočtu finančné poškodenie predstavuje

rozdiel až 39,36% za „nárast kvality života o 10 %“. Zástupca ďalej uviedol, že chce opätovne
poukázať na § 73 na § 73 ods. 1 a § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003, pretože obidva odseky pojednávajú
o percentuálnom poklese miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ešte raz zdôrazňuje, žepojednávajú o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pýta sa teda, kde je v odseku
1 pri matematickom vyjadrení tohto výpočtu tento percentuálny pokles osoby, ktorá je nad 70 %, keďže
pri výpočte sa vychádza len z násobku priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového

poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. To znamená, že percentuálny pokles schopnosti musí byť
vyjadrený ako celok, keďže sa jedná o trvalú invaliditu vyjadrenú číslicou 1 (1/1 ako celok) a keďže v
matematickom výpočte sa hodnota 1 neudáva, pretože výsledok sa nemení a javí sa ako skrytá hodnota
a pri výpočte podľa odseku 2, kde je rovnako vyjadrená percentuálna miera poklesu, teraz však menej
ako 70 % je logický tento pokles vyjadrený číslicou 1/1, ale v žiadnom prípade nemôže byť tento pokles

zapracovaný do vzorca ako priama percentuálna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v našom
prípade 60 % (hodnota 0,6) musí byť tam logicky 70 % hodnoty zdravia na 100 % výšky dávky a 60 %
hodnoty zdravia na výšky dávky v matematickom vyjadrení, čo predstavuje rovnicu o jednej neznámej.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.02.2011 potvrdiť ako vecne
správne. Poukázala na to, že zástupca navrhovateľky nespochybňuje mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, ale spochybňuje prepočet výšky invalidného dôchodku a v tejto
súvislosti poukázala aj na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 22.7.2014, kde sú uvedené
dôvody, akým spôsobom bola určená výška invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej

vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.
Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho

poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. na základe opravného
prostriedku posúdil zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie so
sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 09.07.2014, pričom ako rozhodujúce zdravotné

postihnutie uviedol choroby tráviacej sústavy, choroby tenkého a hrubého čreva, zhubný nádor čreva
a konečníka, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), kapitola X, oddiel C,
položka 4, písmeno c/ a ako iné zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania, P
poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - ťažké formy, kapitola V, položka 3, písmeno b/
so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 cit. zák., pretože pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú
činnosť je 60%. Posudkový lekár v celkovom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľka je od
roku 2010 v starostlivosti klinického onkológa pre zhubný nádor hrubého čreva, ktorý bol chirurgicky
odstránený. Následne absolvovala prídatnú chemoterapiu - 7 cyklov. Histologické vyšetrenie potvrdilo

stredne diferencovaný adenokarcinóm hrubého čreva hodnotený ako F., štádium B.. Od r. 2010 je
pravidelne kontrolovaná klinickým onkológom, ktorý pri poslednom vyšetrení v 11/2013 konštatuje
stabilizáciu ochorenia. Laboratórne vyšetrenia sú v norme onkomarkery sú taktiež v norme. CT
vyšetrenie je bez prejavov aktivity ochorenia. Menovaná je zároveň od 09/2003 aj v starostlivosti
psychiatra pre endoreaktívny depresívny syndróm, ktorý bol spočiatku hodnotený ako ťažkého stupňa z

dôvodu nádorového ochorenia. Pri liečbe antidepresívami došlo k čiastočnému zlepšeniu depresívneho
syndrómu na stredne ťažký depresívny syndróm. Uvedené ochorenie zvyšuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 60 %. Posudkový lekár v pracovnej rekomandácii uviedol, že navrhovateľka môže vykonávať prácebez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, nevhodná je práca na úkol, na nočné zmeny, fyzicky aj
psychicky nenáročné práce, pomocné administratívne práce.

Týmto posudkom boli zmenené závery posudku vyhotoveného posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom zo dňa 20.03.2014, ktorý bol podkladom pre napadnuté
rozhodnutie a ktorým bola navrhovateľke určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stanovená na 60 %. Posudkový lekár pobočky spísal s navrhovateľkou zápisnicu o
ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola

informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár spísal aj odborný posudok
o invalidite.

Podľa ust. § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd hodnotil napadnuté rozhodnutie, posudky posudkových lekárov na pojednávaní v zmysle
citovanéhoustanoveniaanadobudolpresvedčenie,žerozhodnutiespĺňanáležitostistanovenézákonom
a že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností

namietaných navrhovateľkou a že závery vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky.
Krajský súd považoval posudky za objektívne, komplexné a presvedčivé, a preto akceptoval ich
závery.

Vzhľadom na zhodnosť záverov posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, súd dospel

k záveru, že zistený skutkový stav u navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie väčšieho percenta
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako zákonné a vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu lekárske nálezy, ktoré
by spochybnili vierohodnosť a odbornosť záverov posudkových lekárov. Pre komplexné posúdenie
veci súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky môže

kedykoľvekpožiadať príslušnúpobočkuSociálnejpoisťovneoprehodnoteniesvojhozdravotnéhostavu,
v danom prípade pre potrebu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky ohľadne spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku, odporkyňa
postupovala v súlade s § 73 ods. 2 zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 73 ods. 2 zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (60%), priemerného osobného mzdového bodu
(0,7552), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok

(46,5288), ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,2524); § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.
Pri určení sumy invalidného dôchodku bola použitá rovnaká hodnota priemerného osobného mzdového
bodu (0,7552) a obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný

dôchodok (46,5288) ako pri priznaní invalidného dôchodku od 15. novembra 2010 právoplatným
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 11. februára 2011.
Do vzorca výpočtu sumy invalidného dôchodku bola dosadená aktuálna hodnota aktuálnej dôchodkovej
hodnoty (10,2524) a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 60 %.
Iným spôsobom určiť sumu invalidného dôchodku pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť zákon neumožňuje.

Spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku, ktorý uvádza zástupca navrhovateľky v opravnom
prostriedku, ak aj v konkretizácii návrhu nemá oporu v zákone a je len teoretickou úvahou zástupcu
navrhovateľky. Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľke bola

znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % z pôvodných 80 na 60% a nie
o 10 % ako to tvrdil zástupca navrhovateľky.Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľka v konaní nebola
úspešná, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.