Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216788
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 16. apríla 2013
č. k. 25C/76/2013-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 16. 04. 2013 č. k. 25C/76/2013-47 zamietol návrh žalobcu ohľadne
ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, pričom
vec právne posúdil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (v znení
účinnom do 31. 12. 2012 ako aj v znení účinnom od 01. 01. 2013), § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 3
a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Návrh
považoval za nedôvodný, pretože poverenie k vykonaniu exekúcie v danej veci bolo vydané 69 dní od
opravy návrhu. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola vôbec preukázaná, pričom samotné tvrdenie

o výške škody obsiahnuté v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Účastníkom konania nevydaním
rozhodnutia v zákonnej lehote nevznikol nijako stav právnej neistoty. Ohľadne namietaného prieťahu v
konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie a nerozhodoval o tejto skutočnosti Ústavný súd SR,
resp. Európsky súd pre ľudské práva. Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny
úradný postup, pričom nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.
Takisto nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Exekučné konanie v danej veci sa skončilo plným uspokojením nároku žalobcu. Pri vznesenej námietke

premlčania žalovaným prvostupňový súd nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný pre neuplynutie
trojročnej premlčacej doby.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému žalovanému v konaní
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli resp. ich nešpecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 16. 04. 2013 sp. zn. 25C/76/2013 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné
prejednanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2013 Z. z., pričom došlo de iure a
de facto k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť nároku žalobcu nie je
možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko súdu v tom smere,prečo účastníkom exekučného konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom
prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Žalobca
pred súdom prvého stupňa uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd v merite

veci rozhodol bez takéhoto posudku, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy náležite vo veci konajú, ale dĺžku
konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. K premlčaniu práva
žalobcu v danom prípade určite nedošlo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok

procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že podané
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový
stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov, tak ako je zakotvená v ust. § 132 OSP (hodnotenie
dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných

ustanoveníhmotnoprávnychpredpisov.Spoukazomnauvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúdu
prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2013 č. k. 25C/76/2013-47 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil a v ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s
ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd poznamenáva, že exekučné konanie v danej veci bolo skončené úspešne v prospech

navrhovateľa jeho finančným uspokojením. Taktiež nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, t. j. že by k nesprávnemu úradnému postupu v danej
veci vôbec došlo. Súd začlenený do všeobecného systému súdnictva (okresný súd aj krajský súd) nemá
oprávnenie konštatovať existenciu prieťahov v konaní, čo je aj daný prípad, pretože žiadny prieťah
vecne kompetentným súdom konštatovaný nebol. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

sa aj v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR automaticky nepovažuje za porušenie základného práva
účastníka konania, pretože je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Pri viazanosti odvolacieho
súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd
nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné v tej časti, v ktorej žalobca namietal postup súdu, ktorým
malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a

odvolací súd ho ani nezistil. Taktiež ani samotné nevykonanie dôkazu (dôkazov) v intenciách podaného
návrhu žalobcu nezakladá postup odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom. Tvrdenie žalobcu o
nesprávnej aplikácii znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 517/2003 Z. z., je nesprávne, pretože prvostupňový súd
odcitoval znenie ust. § 9 ods. 2 cit. zák., účinné ku dňu 31. 12. 2012 a iba ako výkladové pravidlo uviedol
znenie tohto zákonného ustanovenia, účinné od 01. 01. 2013. K avizovanému stavu právnej neistoty

odvolací súd uvádza, že činnosťou exekučného súdu spočívajúcou vo vyzývaní súdneho exekútora na
predloženie príslušných podkladov potrebných k rozhodnutiu na vydanie poverenia, dochádzalo vlastne
k odstráneniu právnej neistoty. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní
poverenia k vykonaniu exekúcie na základe žiadosti súdneho exekútora, nie je možné ani následne
konštatovať existenciu akéhosi nesprávneho úradného postupu, od ktorého žalobca odôvodňuje ním

uplatnené nároky. Čo sa týka samotných úvah žalobcu smerujúcim k dĺžke súdnej lehoty a jej vplyvom na
rozhodnutie súdu, je potrebné uviesť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní danej veci správne aplikoval
platné právo, pričom rozhodol vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP) a zároveň aj v súlade s platnou
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zachovajúc právo účastníkov konania na spravodlivý a
v primeranom čase realizovaný súdny proces.

S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu, ako o nedôvodnom rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým,
že v tomto konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.