Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218655
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112218655.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcov: v 1.

rade W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX J. nad P. XXX, v 2. rade W.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXX/XX, XXX XX P., žalobkyňa v 2. rade zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, 917 01
Trnava, proti žalovanému: TT-AGRO, s. r. o., IČO: 36 756 342, 919 09 Bohdanovce nad Trnavou 405,
zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL. M, PhD., advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, o zaplatenie
4.542,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 1.516,32 eur
spolu s 9% úrokom z omeškania počnúc dňom 28. 12. 2010 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 272,50 eur a v trovách právneho zastúpenia
v sume 1.650,11 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu

žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v I. a II. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2012 domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 4.542,45 eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia.

Súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k.
10Rob/51/2012-20 zo dňa 09.10.2012.

Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu č. k. 10Rob/51/2012-20 zo dňa 09.10.2012 včas
odpor s odôvodnením doručený súdu dňa 31.10.2012, na základe čoho sa v zmysle § 174 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a súd nariadil
vo veci pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, výsluchom
účastníkov a s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil uvedený skutkový a právny stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.09.2012 domáhali vydania
platobného rozkazu na zaplatenie 4.542,45 eur s príslušenstvom, ktorého vydanie odôvodňovaliexistenciou Nájomnej zmluvy (ďalej len Zmluva) uzatvorenej dňa 01.12.2008 medzi žalobcami a
žalovaným, predmetom ktorej bola dohoda o nájme pozemkov na dočasné užívanie pre parkovanie
poľnohospodárskych traktorov, strojov a príslušenstva ako aj skladové priestory pre odkladanie

stavebného odpadu a materiálu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2008 do 31.12.2009.
Po ukončení doby trvania Zmluvy žalovaný pokračoval v užívaní predmetu nájmu. Keďže žalobcovia
nepodali návrh na vypratanie nehnuteľnosti, uplatnila sa právna domnienka uvádzaná v § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa Zmluva obnovila za tých istých podmienok, za akých bola
pôvodne dojednaná, vždy na ďalší kalendárny rok. Žalovaný splatné nájomné za obdobie od januára

2010 (splatné 20.12.2009) do septembra 2012 (splatné 20.08.2012) vrátane neuhradil, preto žalobcovia
výzvou zo dňa 2. júla 2012 vyzvali žalovaného na uhradenie všetkých splatných a nezaplatených
záväzkov. Žalovaný sa k výzve vyjadril listom zo dňa 21.08.2012, kde skonštatoval, že s nedoplatkom
vrátane úrokov z omeškania nesúhlasí a takýto nárok považuje za neopodstatnený.

Po preskúmaní návrhu a predložených dôkazov žalobcov (Zmluva zo dňa 01.12.2008, list zo dňa

02.07.2012 - Uplatnenie nárokov z Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.12.2008 medzi žalobcami a
žalovaným), na základe všetkých uvedených skutočností (tvrdených a preukázaných žalobcami) tunajší
súd dňa 9. októbra 2012 vydal vo veci Platobný rozkaz 10Rob/51/2012 s poučením, v ktorom rozhodol,
že žalovaný je povinný do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 4.542,45
Eur spolu s úrokmi z omeškania

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.12.2009 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.01.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.02.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.03.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.04.2010 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.05.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.06.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.07.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.08.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.09.2010 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.10.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.11.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.12.2010 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.01.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.02.2011 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.03.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.04.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.05.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.06.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.07.2011 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.08.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.09.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.10.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.11.2011 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.12.2011 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.01.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.02.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.03.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.04.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.05.2012 do zaplatenia

- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.06.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.07.2012 do zaplatenia
- 182,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65Eur od 21.08.2012 do zaplatenia

a tiež (k rukám právneho zástupcu žalobcu) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 747,29 EUR

a ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 272,50 EUR.

Dňa 31.10.2012 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného doručený odpor
proti platobnému rozkazu č. k. 10Rob/51/2012 zo dňa 09.10.2012 spolu s návrhom na vydanie plneniaz bezdôvodného obohatenia v sume 1.534,86 Eur s príslušenstvom, v ktorom žalovaný uviedol, že
žalobcovia v 1. a v 2. rade si pred súdom uplatnili nárok, ktorý im mal vzniknúť z titulu nájomnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným dňa 01.12.2008, pričom na základe tejto zmluvy sa mal žalovaný ako nájomca

zaviazať platiť žalobcom v 1. a v 2. rade nájomné za predmet nájmu v sume 137,65 eur mesačne, s
tým, že svoj nárok si uplatňovali za obdobie od januára 2010 do septembra 2012, kedy si žalovaný
podľa ich názoru neplnil svoju povinnosť uhrádzať predmetné nájomné. Z prílohy č. 1 k nájomnej zmluve
zo dňa 01.12.2008 vyplýva, že predmetom nájmu mali byť nehnuteľnosti, z ktorých iba jedna (a to
parc. č. XXX/XX o výmere XXXXmX, nachádzajúca sa v kat. úz. J. nad P., zapísaná na LV č. XXXX

Správy katastra P.), je vo výlučnom vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré
mali byť na základe predmetnej zmluvy predmetom nájmu sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
v 1. a v 2. rade (pričom žalobcovia v 1. a v 2. rade sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi
týchto ostatných nehnuteľností) a Slovenskej republiky zastúpenej správcom Slovenským pozemkovým
fondom. Nájomná zmluva zo dňa 01.12.2008 je podľa žalovaného neplatná a to až na výnimku týkajúcu
sa prenájmu parc. č. XXX/XX o výmere XXXXmX, nachádzajúcu sa v kat. úz. J. nad P., zapísanú na

LV č. XXXX Správy katastra P.. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2008,
žalovaný poukazoval na ustanovenie §139 OZ, podľa ktorého:
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti

podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Žalovaný v odpore uviedol, že pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu
medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu
časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci

spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Ide
o tzv. ideálny podiel na veci. Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že
by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Podstata spoluvlastníctva
spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti jeho podielov. Podiel vyjadruje

mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci na ktorom sa zúčastňuje
pri hospodárení so spoločnou vecou; určuje podiel v akom pomere sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch
a znáša náklady s vecou spojené; a určuje aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade nemohli bez dohody s ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
ktoré mali byť na základe zmluvy zo dňa 01.12.2008 predmetnom nájmu, platne uzatvoriť nájomnú
zmluvu so žalovaným. Prenajať platne ideálny podiel na nehnuteľnosti bez súhlasu ďalšieho
(majoritného) podielového spoluvlastníka nie je možné. A ak k takémuto úkonu dôjde, jedná sa o úkon
absolútne neplatný. Právny úkon, na základe ktorého malo dôjsť dňa 01.12.2008 k uzatvoreniu nájomnej

zmluvy, preto trpí vadou, na základe ktorej považoval žalovaný tento úkon za absolútne neplatný,
nakoľko pri uzatvorení predmetnej nájomnej zmluvy nebolo rešpektované ustanovenie §139 ods. 2 OZ.
Keďže právny úkon, na základe ktorého mal žalovaný plniť, on považoval za absolútne neplatný, nebolo
podľa neho možné, aby na základe takéhoto úkonu vznikol žalobcom v 1. a v 2. rade akýkoľvek nárok
na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný vyhlásil, že ak by súd svojim rozhodnutím vyhovel žalobcom

v 1. a v 2. rade, založil by na ich strane bezdôvodné obohatenie.
Jediný nárok, ktorý žalovaný uznával, je nárok na zaplatenie nájomného za parc. č. XXX/XX o výmere
XXXXmX, nachádzajúcu sa v kat. úz. J. nad P., zapísanú na LV č. XXXX Správy katastra P. a to v
zmluvne dohodnutej výške, teda v sume 1.282,- Sk/rok (42,55 Eur).
Okrem vyššie uvedeného poukázal žalovaný na výšku úrokov z omeškania, ktoré si uplatňovali

žalobcovia v 1. a v 2. rade z titulu, že žalovaný sa mal nezaplatením nájomného dostať do omeškania,
pričom s poukazom na ustanovenie čl. III nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2008 tieto majú predstavovať
0,5% za každý deň omeškania s platením nájomného za predmet nájmu. Napriek skutočnosti, že úroky z
omeškania si môžu žalobcovia v 1. a v 2. rade uplatňovať len vo vzťahu k nájomnému za parc. č. XXX/XX
o výmere X.XXX m2, nachádzajúcu sa v kat. úz. J. nad P., zapísanú na LV č. XXXX Správy katastra P.,

žalovaný upriamil pozornosť súdu na to, že predmetné zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky úrokov z
omeškania je podľa neho rovnako neplatné a to z dôvodu podľa ust. §39 OZ, podľa ktorého právny úkon,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný. Sankčný úrok vo výške 0,5% za každý deň omeškania
je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, keď suma úrokov z omeškania ročne predstavuje 182,5%,teda suma sankčných úrokov za rok dosahuje takmer dvojnásobok dlžnej sumy. Záver o neplatnosti
takéhoto zmluvného dojednania s aplikáciou tak na občianskoprávne ako aj na obchodnoprávne vzťahy
vyplýva aj z ustálenej judikatúry NS SR (napr. 6MObdo/5/2009).

Napriek skutočnosti, že nájomná zmluva zo dňa 01.12.2008 je podľa žalovaného neplatná, došlo v roku
2009 a v roku 2010 na základe tejto zmluvy k plneniu zo strany žalovaného. Naposledy platil žalovaný
žalobcom v I. a II. rade nájomné z tejto neplatnej zmluvy dňa 27.12.2010 a to v sume 1.651,86 Eur.
Žalobcovia v 1. a v 2. rade však nemali nárok na zaplatenie tejto sumy, pretože ich nárok predstavuje

za obdobie od januára 2010 do septembra 2012 (t. j. 33 mesiacov) iba sumu 117 Eur a to za nájom
parc. č. XXX/XX o výmere XXXXmX, nachádzajúcej sa v kat. úz. J. nad P., zapísanej na LV č. XXXX
Správy katastra P., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade, pretože nájomná zmluva
zo dňa 01.12.2008 je platná iba v tejto časti, t. j. v časti vymedzenia predmetu nájmu a výšky nájomného,
kde bola zmluvne dohodnutá výška nájomného v sume X.XXX,- Sk/rok (42,55 Eur), t. j. 3,545 Eur za
1 mesiac. Žalovaný mal teda žalobcom v 1. a v 2. rade zaplatiť nájomné za uvedený predmet nájmu

len v sume 117,- Eur ako nájom vo výške 3,545 Eur/mesačne za 33 mesiacov. Zo strany žalovaného
teda prišlo dňa 27.12.2010 k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, čím bolo založené na
strane žalobcov v 1. a v 2. rade bezdôvodné obohatenie v sume 1.651,86 Eur. Žalovaný si preto voči
žalobcom v 1. a v 2. rade uplatnil vzájomným protinávrhom nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia v sume 1.651,86 Eur. Nakoľko však žalovaný uznal nárok žalobcov v 1. a v 2. rade vo výške

117,- Eur, žalovaný si voči žalobcom v 1. a v 2. rade v konečnom dôsledku uplatnil nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 1.534,86 Eur, nakoľko ich pohľadávky sa vzájomne stretli
a sú rovnakého druhu, preto žalovaný tieto pohľadávky vzájomne započítal a uplatnil si voči žalobcom
v 1. a v 2. rade nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len v sume 1.534,86 Eur.
Žalovaný si rovnako s poukazom na ust. §517 ods. 2 OZ uplatňoval popri požadovanom vydaní plnenia z

bezdôvodného obohatenia voči žalobcom v 1. a v 2. rade aj úroky z omeškania a to odo dňa 28.12.2010
až do zaplatenia vo výške 9% ročne zo sumy 1.534,86 Eur až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania
vo výške 9% ročne vyplýva z ust. §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. §517
ods. 2 OZ, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,

pričom táto bola ku dňu 28.12.2010 stanovená na 1 percentuálny bod.

Žalovaný poukázal na ust. § 97 OSP, podľa ktorého si uplatnil tento svoj nárok voči žalobcom v 1. a v
2. rade ako vzájomný návrh.

Právny zástupca žalobkyne v 2. rade v konaní pred súdom uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade
sa podaným návrhom domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 4.542,45 Eur s príslušenstvom
na skutkovom a právnom základe v podrobne opísanom návrhu. Žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi častí pozemkov uvedených v návrhu. Tieto nehnuteľnosti už v minulosti užíval žalovaný,
keď bolo uzavretých viacero nájomných zmlúv na užívanie predmetných nehnuteľností. Rovnako na

základe návrhu žalovaného bola uzavretá nájomná zmluva, z ktorej si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatnili
svoj nárok. Nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a neprišlo k uzavretiu ďalšej
zmluvy a odporca napriek tomu tieto nehnuteľnosti užíval a doposiaľ ich, majú žalobcovia v 1. a 2.
rade nárok na zaplatenie požadovanej sumy. Žalobcovia vyzývali žalovaného na zaplatenie nájomného
za užívanie nehnuteľností, avšak žalovaný to odmietol, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení podať

predmetný návrh. Žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia a za
toto užívanie už tretí rok nič neplatí. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, túto vypracoval a predložil samotný
žalovaný, rovnako ako ostatné nájomné zmluvy, ktorými sa riadil a na ich základe aj plnil. Žalobcovia
si uvedomujú, že ako menšinoví spoluvlastníci nemohli prenajať platne celok nehnuteľnosti, ale ako
laici si mysleli, že tieto zmluvy sú platné a záväzné. Uviedli, že podľa ich informácií, všetky ostatné

družstvá v okrese TO. takýmto spôsobom fungujú. Čo sa týka námietky týkajúcej sa úrokov z omeškania,
žalobkyňa v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že v občianskom práve žalovať
úrok vo výške 182 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, preto na ňom netrvá a žiadala priznať
úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Čo sa týka vzájomného návrhu, tento žiadala žalobkyňa v 2.
rade ako nedôvodný zamietnuť. Ďalej žalobkyňa v 2. rade uviedla, že čo sa týka samotného návrhu,

vzhľadom na to, že návrh bol podaný dňa 20.08.2012, rozšíri návrh, pretože nehnuteľnosti sú žalovaným
naďalej užívané. Záverom dodala, že aj keby nájomná zmluva bola neplatná, v zmysle judikatúry NS
SR - konkrétne rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/104/2008 majú žalobcovia nárok na výšku nájomného,
ako je toto dojednané v neplatnej nájomnej zmluve.Súd uznesením č. k. 7Cb/155/2012-92 zo dňa 28.11.2013 pripustil na návrh žalobcov v 1. a 2. rade
zmenu návrhu v časti úrokov z omeškania a to nasledovne:

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.12.2009 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.01.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.02.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.03.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.04.2010 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.05.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.06.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.07.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.08.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.09.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.11.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.12.2010 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.01.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.02.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.03.2011 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.04.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.05.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.06.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.07.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.08.2011 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.09.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.10.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.11.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.12.2011 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.01.2012 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.02.2012 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.03.2012 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.04.2012 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.05.2012 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.06.2012 do zaplatenia

9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.07.2012 do zaplatenia
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 137,65 EUR od 21.08.2012 do zaplatenia

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní pred súdom uviedol, že nájomná zmluva
zo dňa 01.12.2008, z titulu ktorej si žalobcovia uplatňujú nárok v predmetnom konaní, bola dohodnutá

na dobu určitú a to do 31.12.2009. Žalobcovia si však uplatňujú nárok za obdobie od januára 2010
do septembra 2012, pričom poukazujú na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa nájomná zmluva obnovuje za rovnakých podmienok pre prípad, že nedôjde k jej vypovedaniu ani
jednou zo zmluvných strán. Predmetná nájomná zmluva je však neplatná z dôvodu, že je uzatvorená
iba s podielovým spoluvlastníkom a nie je možné, aby sa neplatná zmluva obnovila podľa predmetného

príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu
so SR zastúpenou správcom Slovenským pozemkovým fondom, ktorá je podielovým spoluvlastníkom
takmer všetkých nehnuteľností, o ktorých žalobcovia tvrdia, že ich žalovaný užíva. Výška nájomného za
užívanie týchto podielov stanovená v zmluve so Slovenským pozemkovým fondom je však podstatne
nižšia. Nie je možné, aby žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí

vlastnia ideálny podiel k týmto pozemkom, mali dohodnuté nájomné vyššie ako iní ich podieloví
spoluvlastníci. Viedlo by to k nerovnoprávnemu postaveniu podielových spoluvlastníkov, pričom z
ustanovení Obč. zákonníka priamo vyplýva, že podieloví spoluvlastníci sú, pokiaľ ide o ich práva a
povinnosti, v rovnocennom postavení, pričom sa berie zreteľ na veľkosť ich podielu na spoločnej veci. Z
predmetného dôvodu je aplikácia judikatúry, na ktorú poukazujú žalobcovia - konkrétne rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/104/2008, neaplikovateľná. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že v prípade určenia výšky odplaty za užívanie predmetných pozemkov nie je možné vôbec prihliadať
na dohodu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 01.12.2008. Inak by totiž súd založil medzi
podielovými spoluvlastníkmi nerovnoprávne postavenie, keď by menšinoví podieloví spoluvlastnícidostávali za prenájom ich ideálnej časti tých istých pozemkových nehnuteľností niekoľkonásobne vyššiu
sumu než väčšinový podielový spoluvlastník tých istých nehnuteľností. Ak je sporná výška nájomného za
užívanie predmetných pozemkov, potom je potrebné vziať do úvahy zmluvy, ktoré má k týmto pozemkom

uzavreté žalovaný s väčšinovým podielovým spoluvlastníkom. Z tohto dôvodu žalovaný trval na tom,
aby súd návrh žalobcov zamietol a aby žalovanému priznal ním uplatnený vzájomný návrh a tiež trovy
konania.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 14.03.2014 žalobkyňa v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedla, že ak by súd akceptoval námietku žalovaného a nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcami
a žalovaným by považoval za neplatnú, treba vziať na zreteľ, že žalovaný dlhodobo užíva pozemky,
ktorých sú žalobcovia spoluvlastníkmi. Ak by teda neexistoval žiadny iný dôvod pre užívanie (nájomná
zmluva),odporcaužívatietopozemkybezprávnehodôvodu.Užívanímcudzíchpozemkovbezprávneho
dôvodu sa bezdôvodne obohacuje a takéto bezdôvodné obohatenie je povinný v zmysle § 451 ods. 1 OZ
vydať. V zmysle ustálenej judikatúry súdov, výška tejto peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie

sa v zásade rovná výške nájomného, ktoré by musel odporca zaplatiť, ak by si chcel prenajať takéto
pozemky, teda nájomné aké sa obvykle platí za obdobné pozemky v danom mieste a čase. V danom
prípade je veľmi jednoducho zistiteľné, za aké ceny sa takto pozemky v danej lokalite a v danom
období prenajímali, nakoľko to vyplýva priamo z nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ide
o sumu 0,21 Eur /m2/rok. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného možno jednoznačne stotožniť

s výškou dohodnutého nájomného a bezdôvodné obohatenie v tejto sume (0,21Eur/m2/rok) je podľa
názoru žalobkyne v 2. rade žalovaný povinný vydať. Pre porovnanie uviedla, že nájomné dojednané v
zmluve, ktorá časovo predchádzala poslednej nájomnej zmluve (nájomná zmluva zo dňa 01.05.2008),
bolo dokonca výrazne vyššie ako nájomné v zmluve zo dňa 01.12.2008, keď išlo o sumu 0,78 Eur/m2/
rok.

Na predmetné vyjadrenie žalobkyne v 2. rade reagoval žalovaný na pojednávaní dňa 13.05.2014, keď
uviedol, že nie je zrejmé, ako žalobcovia dospeli k sume nájomného za jeden meter štvorcový. Tvrdenia
uvádzané žalobkyňou v 2. rade sú totiž v zrejmom rozpore s prílohou nájomnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným dňa 01.12.2008. Preto žalovaný trvá na tom, že na predmetnú

zmluvu nie je možné vôbec brať zreteľ.

Zo Zápisnice z rokovania podielových spoluvlastníkov zo dňa 07.03.2014 a Zápisnice z rokovania
podielových spoluvlastníkov zo dňa 14.03.2014, ktoré predložil súdu v priebehu konania právny
zástupca žalovaného, vyplýva, že v priebehu súdneho konania vo veci samej došlo medzi podielovými

spoluvlastníkmi (teda medzi žalobcami v 1. a 2. rade a SR v zast. SPF) k rokovaniu ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle ust. §139 OZ. I keď sa na prvom rokovaní žalobcovia v 1. a
2. rade nezúčastnili (a to napriek tomu, že boli riadne vyzvaní ďalším podielovým spoluvlastníkom), na
rokovanídňa14.03.2014bolizáveryohľadomoprávnenostiužívaniapredmetnýchpozemkovžalovaným
a tiež ohľadom výšky nájmu za obdobie od roku 2008 až do roku 2014 potvrdené a žalobkyňa v 2. rade

bola väčšinovým podielovým spoluvlastníkom prehlasovaná, pričom žalobca v 1. rade sa ani jedného
rokovania nezúčastnil a nevyužil svoje oprávnenie rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou).
Z uvedených zápisníc potom vyplýva, že výška nájomného za nájom jedného hektára predmetných
pozemkov bola so žalovaným dohodnutá v sume 46,09 Eur/rok v roku 2009, 46,09 Eur/ rok v roku 2010,
v roku 2011 v sume 46,62 eur/rok a v roku 2012 tiež v sume 46,62 Eur/rok.

Žalobkyňa v 2. rade predložila súdu na pojednávaní dňa 22.07.2014 listinu a to Oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti zo dňa 10.07.2014, v ktorej je uvedené, že Slovenský pozemkový fond nemal pri
predmetných rokovaniach v úmysle nakladať so spoločnou vecou v celosti ale iba s podielmi v správe
a nakladaní SPF a že SPF prenajíma žalovanému len podiely na pozemkoch v správe SPF.

V konaní nebol vypočutý žalobca v 1. rade, ktorý sa napriek riadne doručeným predvolaniam
pojednávaní nezúčastňoval.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní spravil čiastočné

späťvzatie svojho protinávrhu vo výške 18,54 Eur, nakoľko uznal nájomné za pozemky žalobcov v I.
a II. rade v žalovanom období od januára 2010 do septembra 2012 vo výške 18,54 Eur. K uvedenej
sume vo výške 18,54 Eur žalovaný dospel na základe Zápisníc z rokovaní podielových spoluvlastníkov
zo dňa 07.3.2014 a zo dňa 14.03.2014, podľa ktorých bola výška nájomného za predmetné pozemkydohodnutá v sume 46,09 Eur/rok v roku 2009, 46,09 Eur/ rok v roku 2010, v roku 2011 v sume 46,62 eur/
rok a v roku 2012 tiež v sume 46,62 Eur/rok. Podľa uvedenej dohody uzavretej s väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom patrí žalobcom v I. a II. rade nájomné za žalované obdobie vo výške 18,54 Eur, z

tohto dôvodu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu spravil čiastočné späťvzatie svojho
protinávrhu vo výške 18,54 Eur a žiadal, aby súd zaviazal žalobcov v I. a II. rade zaplatiť žalovanému
sumu 1.516,32 eur spolu s 9% úrokom z omeškania počnúc dňom 28. 12. 2010 až do zaplatenia ako
aj náhradu trov konania.

Žalobca v I. rade ako aj žalobca v II. rade priamo na pojednávaní s čiastočným späťvzatím vzájomného
protinávrhu žalovaného súhlasili.

Podľa§136ods.1Občianskehozákonníkavecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov,pričom
podľa §136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, pričom o hospodárení so spoločnou

vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 28.12.2010 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli
so žalovaným dňa 01.12.2008 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom týchto pozemkov (resp.

spoluvlastníckych podielov k pozemkom):
- parc. č.. v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 33/108-ín k celku;
- parc. č. XXX/X v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 11/54-ín k celku;
- parc. č. XXX/XX v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 33/108-ín k celku;- parc. č. XXX/XX v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 11/54-ín k celku;
- parc. č. XXX/XX v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 11/54-ín k celku;
- parc. č. XXX/XX v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 11/54-ín k celku;

- parc. č. XXX/XX v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 11/54-ín k celku;
- parc. č. XXX/X v kat. úz. J. nad P. v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2. rade 33/108-ín k celku;
-parc.č.XXX/XXvkat.úz.J.nadP.vovýlučnombezpodielovomspoluvlastníctvežalobcovv1.a2.rade.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú až na výnimku spočívajúcu v pozemku s parc. č. XXX/XX menšinovými

podielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných pozemkov. S ohľadom na ust. §137 až 142 OZ
každému podielovému spoluvlastníkovi prislúcha určitý podiel z celkového vlastníctva, ktorý vyjadruje
mieru účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci (§137 ods. 1 OZ). Súd považuje za potrebné pripomenúť, že spoluvlastnícky podiel nemožno
stotožniť s právom užívať reálnu časť veci a s touto časťou samostatne disponovať (napr. ju dať
do nájmu). Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4Cz 22/66, R

61/1966. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastnícky podiel teda neznamená, že by sa vlastnícke právo
spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným
výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Znamená mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,
akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a

udržovanie spoločnej veci a pod. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4Cz 71/60, R 19/1967).
Vychádzajúc z ustanovenia §137 ods. 1 OZ je zrejmé, že platná právna úprava nepozná tzv. delené
spoluvlastníctvo, t. j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom
právovýlučnedisponovaťurčitoureálneoddelenoučasťouveci.Nato,abypodielovíspoluvlastnícimohli
nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje zrušenie spoluvlastníctva niektorým zo spôsobov uvedených

v ustanovení §141 a §142 OZ. Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí konkrétna časť
spoločnej veci. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/16/2006, ktorý
súd síce nemá v zmysle platnej právnej úpravy možnosť zjednocovať judikatúru, avšak aj rozhodovacia
činnosť odvolacích súdov môže pre súdy nižšieho stupňa slúžiť ako podporná argumentácia.

Žalobcovia sa vo veci samej domáhali zaplatenia sumy 4.542,45 Eur s prísl., ktorá mala predstavovať
nájomné (odplatu) za užívanie ich pozemkových nehnuteľností. Až na parc. č. XXX/XX, ktorej sú
žalobcovia výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi, sú všetky ostatné pozemkové nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a Slovenskej republiky zastúpenej správcom - Slovenským
pozemkovým fondom. Pokiaľ ide o parc. č. XXX/XX, ktorej sú žalobcovia výlučnými bezpodielovými

spoluvlastníkmi, žalovaný nespochybňoval platnosť nájomnej zmluvy v tejto časti, pričom s ohľadom
na ust. §41 OZ súd mal za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 01.12.2008 je v tejto časti
platná a žalobcom patrí nájomné vo výške 42,55 Eur/rok, čo uznal aj žalovaný, keď predmetnú sumu
zohľadnil v zápočte svojho vzájomného návrhu. Pokiaľ ide o ostatné pozemky, ktorých sú žalobcovia
menšinovými podielovými spoluvlastníkmi, súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nájomná

zmluva zo dňa 01.12.2008 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným nemôže byť v
časti týkajúcej sa nájmu ideálnych podielov vo vlastníctve žalobcov platná. Keďže predmetná nájomná
zmluva bola v danej časti neplatná, nemohla sa pokiaľ ide o pozemky v spoluvlastníctve žalobcov
a SR zastúpenej správcom SPF uplatniť ani domnienka uvedená v ust. §676 ods. 2 OZ, podľa
ktorej ak sa po skončení nájmu pokračuje zo strany nájomcu v užívaní predmetu nájmu, pôvodná

nájomná zmluva sa obnoví za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná o ďalší kalendárny
rok. Neplatná zmluva (resp. jej časť) sa logicky nemôže obnovovať. Žalobcovia nepreukázali, že svoje
podiely prenajali za v zmluve uvedenú sumu nájomného po predchádzajúcej dohode s väčšinovým
podielovým spoluvlastníkom, ako to vyžaduje ust. §139 OZ. Súd nemôže poskytnúť uplatnenému nároku
žalobcov ochranu, nakoľko by tým došlo k znerovnoprávneniu podielových spoluvlastníkov tej istej

veci. Súd vzal do úvahy aj nájomnú zmluvu zo dňa 02.02.2011 v znení neskorších dodatkov, ktorú má
žalovaný uzavretú s väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, ktorým je SR zastúpená správcom SPF.
V tejto zmluve bola výška nájomného dohodnutá podstatne nižšia, než akú požadovali žalobcovia v
1. a 2. rade. V tejto súvislosti súd ešte raz pripomína, že odovzdanie ideálneho podielu je nereálne.
Podielové spoluvlastníctvo charakterizuje spoluvlastnícky podiel, ktorý je vyjadrený zlomkom, prípadne

v percentách a vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach ku spoločnej veci.
Napriek pretrvávajúcim zavádzajúcim názorom v právnom povedomí, ktoré počítajú s neobmedzenými
právami k reálne vydelenej časti, ide o podielových spoluvlastníkov a o tzv. ideálny podiel na spoločnej
veci. Nejde o reálne vymedzenie právneho vzťahu k určitej časti spoločnej veci. Takýto záver vyplývaokrem už spomenutých judikátov aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo 355/2005. Keďže
žalobcovia aj žalovaný zhodne uviedli, že žalovaný užíva pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve a
spoluvlastníctve žalobcov, avšak podľa vyjadrenia žalobcov v 1. a 2. rade neplatil žalovaný v období

od januára 2010 do septembra 2012 za užívanie týchto pozemkov žiadnu odplatu, súd musel ustáliť
výšku tejto odplaty. Súd nevzal do úvahy tvrdenia žalobkyne v 2. rade o priemernej a primeranej
cene nájmu za užívanie pozemkov v spoluvlastníctve žalobcov vo výške 0,21 Eur/m2/rok, nakoľko
takáto výška nájomného nevyplývala ani z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným
a ani z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a SR zastúpenej SPF. Z nájomnej zmluvy zo

dňa 01.12.2008 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným nemožno jednoznačne určiť priemernú cenu
nájmu, nakoľko nájom každého pozemku (resp. jeho ideálneho podielu) je ocenený osobitne špecifickou
sumou nájomného. Súd nemohol vychádzať pri určení odplaty za užívanie predmetných pozemkov
ani z listín predložených žalobkyňou v 2. rade, z dôvodu, že žalovaný predložil v priebehu konania
súdu Zápisnicu z rokovania podielových spoluvlastníkov zo dňa 07.03.2014 a Zápisnicu z rokovania
podielových spoluvlastníkov zo dňa 14.03.2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v priebehu súdneho

konania vo veci samej došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi (teda medzi žalobcami v 1. a 2. rade a
SR v zast. SPF) k rokovaniu ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle ust. §139 OZ. I keď
sa na prvom rokovaní žalobcovia v 1. a 2. rade nezúčastnili (a to napriek tomu, že boli riadne vyzvaní
ďalším podielovým spoluvlastníkom), na rokovaní dňa 14.03.2014 boli závery ohľadom oprávnenosti
užívania predmetných pozemkov žalovaným a tiež ohľadom výšky nájmu za obdobie od roku 2008 až do

roku 2014 potvrdené a žalobkyňa v 2. rade bola väčšinovým podielovým spoluvlastníkom prehlasovaná
(pozn. žalobca v 1. rade sa ani jedného rokovania nezúčastnil a nevyužil svoje oprávnenie rozhodovať
o hospodárení so spoločnou vecou). Z uvedených zápisníc potom vyplýva, že výška nájomného za
nájom jedného hektára predmetných pozemkov bola so žalovaným dohodnutá v sume 46,09 Eur/rok
v roku 2009, 46,09 Eur/ rok v roku 2010, v roku 2011 v sume 46,62 Eur/rok a v roku 2012 tiež v

sume 46,62 Eur/rok. Súd mal teda za preukázané, že pri rozhodovaní podielových spoluvlastníkov
dňa 07.03.2014 a 14.03.2014 bol postup v zmysle ust. §139 OZ dodržaný a predmetná dohoda o
hospodárení so spoločnou vecou podielových spoluvlastníkov je platná a to aj v časti týkajúcej sa
urovnania sporných nárokov za obdobie od roku 2008 až po súčasnosť. Ustanovenie §139 v spojení s
ust.585OZupravujúcimdohoduourovnanísúvdanomprípadejednoznačnevyužiteľnéaaplikovateľné.

Súd preto nemohol postupovať proti vôli väčšinového podielového spoluvlastníka a nútiť podielovým
spoluvlastníkom iné nájomné, než na akom sa postupom v zmysle ust. §139 OZ dohodli. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani listina predložená žalobkyňou v 2. rade na pojednávaní dňa 22.07.2014 a
to Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 10.07.2014, nakoľko z predmetnej písomnosti
nevyplýva, že by dohoda podielových spoluvlastníkov zachytená v zápisniciach zo dňa 07.03.2014 a

14.03.2014 bola neplatná. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd nárok žalobcov v celom
rozsahu zamietol.

Súd mal ďalej za preukázané, že dňa 27.12.2010 žalovaný zaplatil na základe nájomnej zmluvy zo dňa
01.12.2008 žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1.651,86 Eur. Túto zmluvu však súd považuje, až na výnimku

týkajúcu sa parcely č. XXX/XX, ktorá je vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a
2. rade, za neplatnú. Ročné nájomné za užívanie predmetného pozemku predstavuje v zmysle zmluvy
sumu 42,55 Eur/rok. V tejto časti zmluvy bolo možné uplatniť aj zákonnú domnienku o predĺžení trvania
nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ, pričom sa súd stotožnil s tým, že žalovaný dlhoval žalobcom za užívanie
predmetného pozemku nájomné v sume 117,- Eur (za žalobcami uplatnené obdobie 33 mesiacov pri

sume 42,55 Eur/rok ako vyplýva z nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2008).
Pokiaľ ide o nárok na nájomné za ostatné pozemky (resp. časť nájomného zodpovedajúca výške
spoluvlastníckeho podielu žalobcov v 1. a 2. rade), súd pri určení výšky odplaty za užívanie predmetných
pozemkov postupoval v súlade s dohodou podielových spoluvlastníkov zo dňa 07.03.2014 a 14.03.2014
a teda za obdobie od januára 2010 do septembra 2012 mali žalobcovia v I. a II. rade spolu nárok na

zaplatenie sumy 18,54 Eur, tak, ako to vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, z ktorého
dôvodu žalovaný zobral svoj vzájomný protinávrh v časti 18,54 Eur späť.

Nárok žalovaného uplatnený titulom plnenia žalovaného žalobcom v 1. a 2. rade dňa 27.12.2010
považoval súd za plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 OZ. Preto suma 1.516,32 Eur, ktorú

si žalovaný uplatnil voči žalobcom v 1. a 2. rade vzájomným protinávrhom, tak podľa súdu predstavuje
plnenie, na ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade nemali nárok.Z tohto dôvodu súd priznal žalovanému nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume
1.516,32 Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy počnúc dňom 28.12.2010
až do zaplatenia a to s poukazom na ust. §517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia bola ku dňu 28.12.2010 výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, ktorá bola ku dňu 28.12.2010
stanovená na 1 percentuálny bod.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania a to za súdny poplatok za odpor voči platobnému
rozkazu v sume 272,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa
31.10.2012 v zmysle §13a ods. 1 písm. a) v spojení s ust. §10 ods. 1 a ust. §13 ods. 3 Vyhlášky 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov á 184,80 Eur + vypracovanie odporu proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.10.2012 a návrh na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v
sume 1.534,86 Eur zo dňa 31.10.2012 v zmysle §13a ods. 1 písm. c) v spojení s ust. §10 ods. 1 a ust.

§13 ods. 3 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov á 184,80 Eur + účasť na pojednávaní
dňa 02.5.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa ust. §10 ods. 1 a ust. §13 ods. 3 v
spojení s ust. §13a ods. 4 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov á 46,20 Eur + účasť
na pojednávaní dňa 21. 06. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa ust. §10 ods. 1 a ust.
§13 ods. 3 v spojení s ust. §13a ods. 4 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov á 46,20

Eur + účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 podľa ust. §10 ods. 1 a ust. §13 ods. 3 Vyhlášky 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov á 184,80 Eur + účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 podľa ust. §10
ods. 1 a ust. §13 ods. 3 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov á 184,80 Eur + účasť na
pojednávaní dňa 22. 07. 2014 podľa ust. §10 ods. 1 a ust. §13 ods. 3 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov á 184,80 Eur + účasť na pojednávaní dňa 12.08.2014 podľa ust. §10 ods. 1 a ust.

§13 ods. 3 v spojení s ust. §13a ods. 4 Vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov á 92,40
Eur + 2x režijný paušál v roku 2012 á 7,63 Eur podľa §16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 3 x režijný paušál
v roku 2013 á 7,81 Eur podľa §16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 3 x režijný paušál v roku 2014 á 8,04 Eur
podľa §16 ods. 3 citovanej vyhlášky + hotové výdavky - cestovné podľa §15 písm. a) citovanej vyhlášky
Bratislava - Trnava a späť dňa 02. 05. 2013, 21. 06. 2013, 28. 11. 2013, 13. 05. 2014, 22. 07. 2014 a

12. 08. 2014, t.j. 102 km pri spotrebe 6,0l/100km a cene PHM 1,35 eur/l =8,26 eur + paušálna náhrada
102km x 0,183 Eur = 18,67, t. j. spolu 26,93 Eur krát 6 (v dňoch 02. 05. 2013, 21. 06. 2013, 28. 11.
2013, 13. 05. 2014, 22. 7. 2014 a 12. 8. 2014) = 161,58 Eur + náhrada za stratu času podľa §17 ods. 1
citovanej vyhlášky pri ceste na pojednávanie z Bratislavy do Trnavy dňa 02. 05. 2013, 21. 06. 2013, 28.
11. 2013, 13. 05. 2014, 22. 07. 2014 a 12. 08. 2014, t. j. 4 polhodiny x 13,01 Eur x 3 cesty v roku 2013

a 4 polhodiny x 13,40 Eur x 3 cesty v roku 2013 = 316,92 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.