Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217740
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217740.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene konajúce
MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,Bratislava,ŽupnéNámestie13,ozaplateniemajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26.
novembra 2013 pod č. k. 14C/343/2012-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy 330 eur, ktorá
mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 27.12.2010 vydaním poverenia
s omeškaním viac ako 6 mesiacov.
Svojerozhodnutie poprávnejstránkeodôvodnilust.§9zák.č. 514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj ust. § 15, § 17, § 19 a § 41 až § 44 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Z hľadiska skutkového mal za preukázané, že v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 14Er/1150/2010 podal súdny exekútor
žiadosť na základe návrhu oprávneného na udelenie poverenia dňa 26.11.2010 a exekučný súd vydal
poverenie dňa 27.12.2010. Súd v tomto prípade skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 15-dňovú
lehotu,zakéhodôvoduneboladodržaná,ačijetuexistenciadôvodunanáhraduškodyačivôbecnejaká
škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. (účinného do 31.05.2011) bolo v čase

podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v
uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov. Podľa názoru navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
i/ Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Takáto novela by bola nadbytočná,
ak by išlo o exekučný titul podľa písm. i/. Skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný

titul považoval podľa písm. d/ svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Novela č.
144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. K vydávaniu poverení na
základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku. V čase podania návrhov na vydanie poverenia, lehota na vydanie poverenia vprípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v súčasnom

znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody - citované ustanovenie platné
od 01.01.2013. Aj keď žaloba bola podaná v roku 2012, súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie
možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia, pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.
V ďalšej časti svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola

nijako preukázaná, žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie svojho majetku a nebola tiež preukázaná
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu. V danom prípade bolo rozhodnutie vydané
exekučným súdom po 2 mesiacoch, pričom táto skutočnosť automaticky nemôže mať za následok, že
žalobcovi v dôsledku uvedeného postupu vznikla škoda. Zároveň v danej veci neboli konštatované
zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková
ujma nezávisí automaticky len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty. Súd nemal dôvod,

aby sa nejakou výškou škody zaoberal, ani výškou nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny
základ a to zodpovednosť odporcu pre uplatňovanú ujmu. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa nie je
premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Prvostupňový súd rozhodol v merite na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou, obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom

štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti

súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov.
Navrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len
usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže

nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že
rozhodnutienebolovydanévzákonomstanovenejlehote.Súdvôbecnevysvetlil,prečozastávanázor,že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Tiež znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať
výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku, keď zamietol znalecké dokazovanie, na čo nemal
žiadne dôvody. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným

súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V závere uviedol, že nechápe,
aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa byť viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací
súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mal za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania spočívajúcej v odňatí možnostiúčastníkovikonaťpredsúdom(§221ods.1písm.f/OSP).Odňatímmožnostikonaťvzmysleuvedeného
ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k skutočnosti, že zákon
vyššie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje,
pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,

ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov
priznaným mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Navrhovateľ v dôvodov svojho odvolania ani nezdôvodnil, v čom videl uvedenú vadu konania. Odvolací
súd preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod navrhovateľa a dospel k záveru, že prvostupňový
súd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej vady namietanej navrhovateľom v dôvodoch svojho
odvolania.Vzhľadomktomu,ženezistilvadykonania,prektorébymuselzrušiťrozhodnutiesúduprvého

stupňa podrobil ho meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľa,
spočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne
právne posúdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Topoľčany dňa 26.11.2010. Následne
exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 27.12.2010.

Navrhovateľ sa domáhal svojho nároku titulom, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

ustanovená v § 44 ods. 2 zák. č. 233/2005 Z. z. neplatí od 01.06.2010, pretože rozhodcovský rozsudok
bol exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ a novela zák. č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na
konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. K vydávaniu poverení na základe exekučného rozsudku
dochádzalo a dochádza podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Odvolací súd sa s takýmto
názorom prvostupňového súdu nestotožnil. Z ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného

do 31.05.2011 vyplýva, že podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených a podľa písm. i/ iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Od 01.06.2011 bolo novelizované
citované znenie tak, že do písm. d/ bolo zakotvené: vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, písm. i/ citovaného ustanovenia zostalo bez

zmeny. Predtým však zákonodarca zmenil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Do 31.05.2010
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvádzalo, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Novelou uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2010 zákonodarca upravil
citovanéustanovenietak,žedoplnilzazneniedo15dníoddoručeniažiadostipísomnepoveríexekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Z uvedeného postupu zákonodarcu vyplýva, že od 01.06.2010 zrušil lehotu na vydanie poverenia v
prípade, ak je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Až následne v roku 2011 upravil ust. § 41
ods. 12 písm. d/ tak, že za exekučné tituly sa považujú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že
až do novely do 31.05.2011 boli exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky aj podľa § 41 ods. 2 písm.

i/ Exekučného poriadku.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti s
poukazom na komentár § 44 Exekučného poriadku na zdôvodnenie spätnej retroaktivity zdôvodnené
prvostupňovým súdom sa v komentári nenachádza.

Preto sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie
15-dňová lehota na vydanie poverenia neexistovala.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu prvého stupňa
26.11.2010 a súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 27.12.2010.
Odvolací súd i napriek tomu, že došlo k prekročeniu lehoty stanovenej v § 44 ods. 2 EP je toho názoru,

že táto skutočnosť nemala za následok vznik škody a následne aj nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčina súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na navrhovateľovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom
v citovanom v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený príkladmo. Je
však možné vyvodiť, a to z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie
je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel

stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánov verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z úvahy funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o nečinnosť pri výkone úradnej moci.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v jeho rozhodnutí v tom,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody, a preto jeho námietky uvádzané v odvolaní sú

irelevantné. Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody
pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch navrhovateľ ničím nepredložil a nepreukázal. Keďže nebol preukázaný vznik škody,
nebolo už potrebné ďalej sa zaoberať ani príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu prvého stupňa v
exekučnom konaní a eventuálnym vznikom škody ale nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o aplikáciu súdom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd zistil, že
interpretácia tohto ustanovenia prvostupňovým súdom bola ním odôvodnená v rámci všeobecného
prehľaduskúmaniaexistencieprieťahovvsúdnomkonaní.Napredmetnéustanovenieprvostupňovýsúd
poukázal v rámci prehľadu tohto ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. pred 01.01.2013 a po 01.01.2013

a skúmania otázky podmienok vzniku prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný
súd na podklade sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Odvolací súd sa s
takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa plne stotožňuje. Opačný význam by totiž znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho

istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver, keďže všeobecné súdy preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ďalším dôvodom odvolania navrhovateľa bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným
na nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s takýmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil,
pretože prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu
exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval
na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľom v dôvodoch

svojho písomného odvolania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s odvolacím
konaním mu žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.