Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204131
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713204131.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky: K. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., R.. X. XXX/XX, právne zast. Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so
sídlom Martin, A. Kmeťa 28, proti odporcovi: Home Credit Slovakia a.s,, Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, v konaní o zaplatenie 1.053,49 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2007 a úverová zmluva
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2006, obe uzavreté medzi navrhovateľkou a odporcom sú neplatné, z
a s t a v u j e .

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.053,49 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 63 Eur na
účet Okresného súdu Martin do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo 208,35 Eur na účet

právnej zástupkyne navrhovateľky vo V. T..Q.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným na Okresný súd Martin dňa 14.03.2013 sa domáhala proti odporcovi
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 391,63 € zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 681,86 € zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a súčasne žiadala
nahradiť trovy konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvorila s
odporcom spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo
výške 1.294,56 € a spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý

úver vo výške 1.327,76 €. Navrhovateľka úverové zmluvy predložené jej odporcom nepripravovala,
táto bola odporcom vopred naformulovaná a navrhovateľka nemohla ovplyvniť jej obsah. Pri podpise
uvedených úverových zmlúv vychádzala z toho, že odporca bude postupovať s odbornou starostlivosťou
a v súlade s ust. § 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej v
písomne podanom návrhu uviedla, že v zmluvách o úvere nebol uvedený správny údaj o RPMN, nebola
uvedená RPMN ani ročná úroková sadzba. Je toho názoru, že keďže na úverových zmluvách chýbal
údajovýškeRPMN,odporcasasnažilzakryťskutočnosť,žeročnýúrokpriuvedenýchúverochdosahuje

výšku neporovnateľne vyššiu a keďže v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
je spotrebiteľský úver, pri ktorom nie je v zmluve uvedený údaj o RPMN, považovaný za bezúročný a bez
poplatkov, čo konštatovali mnohé slovenské súdy vo svojich rozhodnutiach, žiadala odporcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý takýmto spôsobom odporca získal. Predmetom konania navrhovateľkyvoči odporcovi bolo zaplatenie sumy 1.053,49 € titulom bezdôvodného obohatenia odporcu. Spolu
s písomne podaným návrhom doručila navrhovateľka Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX, na ktoré vo svojom písomnom návrhu poukazovala. Súčasne doručila súdu

splátkovýkalendárzmluvysdátumomspísaniadňa21.09.2007,13.12.2006,oznámenieodporcuzodňa
26.03.2010 o zmene RPMN k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX,
odpoveďou na podnet doručenou Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 19.03.2012 a rozhodnutia
slovenských súdov, ktoré v obdobných veciach rozhodli.

OdporcasaknávrhudoručenémunavrhovateľkouOkresnéhosúduMartinvyjadrillistomdoručenýmdňa
17.04.2013, v ktorom uviedla vzniesol pred vyjadrením sa k veci samej legitímnu námietku premlčania
nároku navrhovateľky na určenie bezrúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých už aj zaplatených
úverov a to úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2006 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 01.10.2007 v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keď premlčacia doba je 3 ročná, plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, keďže je objektívne zrejmým, že navrhovateľka si

mohla a mala predmetný nárok uplatniť skôr ako po uplynutí 5 resp. 6 rokov a pár mesiacov. Rovnako
odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky z vyššie uvedených úverových zmlúv
aj v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyjadril nesúhlas s tvrdením navrhovateľky
o tom, že odporcom jej bol predložený formulovo spracovaný návrh spotrebiteľského úveru s tým,
že s navrhovateľkou boli uzatvorené pôžičky ako „osobná pôžička“, čo je uvedené aj na prednej

strane dohodnutých zmlúv. V takýchto prípadoch, keďže navrhovateľka si riadne a včas plnila záväzky
vyplývajúce jej už z uzatvorenej zmluvy o úvere (18.02.2002), odporca jej na adresu trvalého bydliska
zaslal v rámci direct marketingu návrh zmluvy na poskytnutie úveru. V prípade, že navrhovateľka mala o
uvedený produkt záujem, bolo potrebné aby doručený návrh zmluvy riadna vyplnila, podpísala a zaslala
dvojmo späť odporcovi. Navrhovateľka podľa odporcu mala záujem o poskytnutie úveru od odporcu,

návrhy zmlúv prijala, svojim podpisom na nich prejavila svoju vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu s
odporcomapodpísanézmluvyodoslalaspäťodporcovi.Znamená,ženavrhovateľkamaladostatokčasu
oboznámiť sa s dotknutými úverovými zmluvami a úverovými zmluvnými podmienkami a rozhodnúť sa,
či s nimi prejaví súhlas svojim podpisom a odoslaním späť odporcovi, alebo nie a to dokonca v pohodlí
svojho domova.

Pokiaľ navrhovateľka namieta bezúročnosť poskytnutia spotrebiteľských úverov a chýbajúci údaj o
RPMN, k tomu odporca v písomnom vyjadrení sa k návrhu uviedol a poukázal na legitímnosť takto
podanéhonávrhu,kdesamanavrhovateľkauvádza,žeodporcovinepatrianijakéúrokyanijaképoplatky,
keďže úver je bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov.

V tejto súvislosti odporca poukázal na fakt, že obidva napádané úvery boli uzatvorené oveľa skôr,
ako zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vstúpil do platnosti a účinnosti, nakoľko
úverové zmluvy boli uzatvorené v rokoch 2006 a 2007. Z toho hľadiska dal odporca do pozornosti
skutočnosť, že v prípade, ak aby súd postupoval v zmysle podaného návrhu navrhovateľkou, došlo
by k retroaktivite a spätnej pôsobnosti neskoršej právnej normy. Súčasne poukázal odporca na fakt,

že údaj o RPMN bol v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uvedený v bode 38 vo výške 18,7 % a v
úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX tiež v bode 38 ale vo výške 19,6 %. Oznámenie o zmene RPMN ku
každej úverovej zmluve bolo zvlášť doručené navrhovateľke listom zo dňa 26.03.2010. Navrhovateľka
ďalej uvádzala vo svojom návrhu ako dôvod uplatnenia si bezdôvodného obohatenia bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úverov poskytnutých na základe napádaných úverových zmlúv neuvedením RPMN.

Odporca nepoprel, že prejednávané úverové zmluvy neobsahujú RPMN na príslušné spotrebiteľské
úvery, ale zároveň poukázal na nespochybniteľnú objektívnu skutočnosť vyplývajúcu z legislatívneho
skutkového stavu v danom období, ktorá ho zbavuje zodpovednosti za neuvedenie RPMN. Úverové
zmluvy boli medzi navrhovateľkou a odporcom uzavreté postupne a to úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
dňa 13.12.2006 a úverová zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 01.10.2007. Prvý krát sa hodnota priemernej

RPMN v spotrebiteľských zmluvách ako podstatná náležitosť úverovej zmluvy zaviedla do právneho
poriadku Slovenskej republiky až ust. 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. novelou účinnou od
01.01.2008. V § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa uvádza: „že zmluva o spotrebiteľskom úvere
a formulár musí obsahovať prvý krát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov do 2
mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.„ Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

zverejnilo po prvý krát v roku 2008 Ministerstvo financií SR a to 29.04.2008. Z vyššie uvedených dôvodov
vyplýva, že odporca konal v súlade s právnym legislatívnym stavom v čase uzatvorenia zmlúv.
Pokiaľ navrhovateľka napádala údaj o ročnej úrokovej sadzbe, k tomu odporca uviedol, že je rozdiel
medzi úrokom a úrokovou sadzbou, pretože úrok je príjem, plynúci z kapitálu, je základnou formouvýnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník
veriteľovi. Inak povedané je to odmena - cena plnenia za poskytnutie úveru a na rozdiel od toho úroková
sadzba je úrok vyjadrený ako percentá z požičiavaného kapitálu. Najčastejšie sa úrokové sadzby

vyjadrujú ako počet percent za 1 rok. Úverové zmluvné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
oboch úverových zmlúv, v Hlave 5. uvádzajú, v § 1 a zakotvujú, že výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu
výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o
výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Odporca v čase uzatvárania
úverových zmlúv vychádzal v zmysle platného účinného právneho poriadku Slovenskej republiky, kedy

sa nevyžadovalo, aby zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovali povinne údaj o ročnej úrokovej
sadzbe. Z týchto dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľka sa vyjadrila prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý v tom čase bol v konaní
účastníkom konania a to listom doručeným 10.09.2013 (čl. 64), ktorý uviedol, že s vyjadrením odporcu
nesúhlasí, poukázal na skutočnosť, že zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných

podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná, musí sa vychádzať vždy v prospech
spotrebiteľa - § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania
k uplatnenému nároku navrhovateľkou titulom bezdôvodného obohatenia, k tomu navrhovateľka
prostredníctvom vedľajšieho účastníka uviedla, že k tejto skutočnosti by súd nemal prihliadať, nakoľko
nárok nie je premlčaný, keďže odporca sa obohatil úmyselne, bol to práve odporca, ktorý formuloval

zmluvné podmienky, uplatňoval plnenia a zavinil protiprávny stav a prinajmenšom nepriamo úmyselne
sa obohatil o plnenie prijaté od navrhovateľky. Do pozornosti dala súdu ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, aj keď ide o ochranu spotrebiteľa a naplnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej
republiky vo vzťahu k Európskej únii. To, že aplikácia § 107 ods. 2 je v prípade nebankových spoločností
a úverových vzťahov s dôrazom na ochranu spotrebiteľa namieste, judikovali medzičasom aj krajské

súdy, o čom svedčí rozhodnutie Krajského súdu v Prešove XCo/XX/XXXX zo dňa 12.12.2011, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 08.12.2011, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 07.09.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
XCo/XX/XXXX zo dňa 08.02.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa
21.01.2013.Ztohodôvodupovažovalivznesenienámietkypremlčaniazanedôvodnéanároknavydanie

bezdôvodného obohatenia navrhovateľkou plne opodstatnený.

Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013 navrhovateľka zotrvala na svojom podanom návrhu a žiadala,
aby súd zaviazal odporcu uhradiť jej žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne listom
doručeným dňa 31.10.2013 vedľajší účastník navrhovateľa oznámil, že vystupuje z konania (čl. 142).

Právna zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom stanovisku, žiadala
návrh v celom rozsahu zamietnuť, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. XCo/XXX/
XXXX zo dňa 19.06.2013, kde bolo v obdobnej veci rozhodnuté a poukázala aj na skutočnosť, že nebol
tu daný naliehavý právny záujem, keďže zo strany navrhovateľky došlo k plneniu jednotlivých úverových

zmlúv. V takomto prípade nie je namieste návrh o určenie, ale je povinné plnenie.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne listom doručeným súdu dňa 07.04.2014 doplnila
a upravila návrh na začatie konanie. V písomne podanom návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.294,56 € a zmluvu č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 €. Tieto zmluvy uzavrela
navrhovateľka ako typové zmluvy, ktorých obsah nemala možnosť ovplyvniť. Zmluvy je potrebné
jednoznačne posúdiť podľa § 52 Občianskeho zákonníka ako zmluvy spotrebiteľské, pričom túto
skutočnosť nenamietal ani odporca. Uvedené úverové zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné podmienky,
pričom o tejto skutočnosti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XC/X/XXXX, ktorý

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.06.2013 sp. zn. XCo/XX/XXXX. Rovnaké
podmienky, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím súdu, sú
i obsahom úverových zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom tieto podmienky navrhovateľka
špecifikovala vo svojom návrhu. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že vyššie uvedené úverové zmluvy
obsahujú väčšie množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka,neprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.Keďžetietovyššie
citované úverové zmluvy obsahujú väčšie množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, sú neplatné
ako celok, pretože sa priečia dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého jeneplatný taký právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom. V tomto smere poukázala znovu na citované rozhodnutie Okresného súdu
Martin a Krajského súdu v Žiline. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určenie absolútnej

neplatnosti uvedených zmlúv, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Bezdôvodné
obohatenie u odporcu predstavuje výšku úrokov, ktoré navrhovateľka uhradila odporcovi podľa uzavretej
zmluvy.
Odporca vo svojom vyjadrení namietal premlčanie navrhovateľkou uplatneného nároku a to tak, že
z hľadiska uplynutia objektívnej ako i subjektívnej premlčacej lehoty. S týmto navrhovateľka vyslovila

nesúhlas. Objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade 10 rokov. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak
ide o úmyselné obohatenia za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Odporca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a teda je jeho povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytnutie úverov. Dlhodobé ignorovanie zákonných povinností zo strany odporcu je potrebné
vyhodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho

dôvodu. Rovnako je zachovaná aj subjektívna premlčacia lehota, ktorá podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je 2 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto prípade sa navrhovateľka dozvedela, že došlo k
porušeniu jej práv spotrebiteľa v roku 2012 pri jej kontakte so Združením na ochranu spotrebiteľa, teda
jej nárok nemožno považovať za premlčaný. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 12.12.2011. Na základe týchto skutočností navrhovateľka
upresnila žalovaný petit a to tak, že žiadala, aby súd určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.09.2007 a úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2006, obe uzavreté medzi navrhovateľkou
a odporcom, sú neplatné. Žiadala uhradiť čiastku 1.053,49 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
a nahradiť trovy konania.

Okresný súd Martin uznesením zo dňa 23.04.2014 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v zmysle
podania navrhovateľky zo dňa 16.04.2014 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2014. Súd
postupoval v konaní v zmysle podaného a uznesením zmeneného petitu návrhu navrhovateľkou.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala pôvodne aj súdom pripustenou zmenou návrhu určenia,
že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2007 a úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.12.2006 uzavreté medzi navrhovateľkou a odporcom, sú neplatné. Súčasne sa domáhala a uplatnila
si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa jej tvrdenia vzniknúť na strane odporcu
tým,ženavrhovateľkapreplatilanaspotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX(zmluvazodňa21.09.2007)

sumu 391,63 € a na spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva zo dňa 13.12.2006) sumu 661,86
€ a to s ohľadom na skutočnosť, že uvedené spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov, nakoľko
v zmluvách absentuje správny údaj o RPMN, nie je v nich uvedená priemerná RPMN ani ročná úroková
sadzba.

Súd zistil skutkový stav a vyhodnotil nasledovne:

Navrhovateľka je spotrebiteľom a to v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporca je dodávateľ, podľa ktorého je to osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Preto uvedenú zmluvu, súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera

dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou Smernice č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút
ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi
spotrebiteľom a dodávateľom od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzavieratak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica
za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Ust. § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany

spotrebiteľa.

Navrhovateľka sa upraveným návrhom pôvodne domáhala neplatnosti vyššie citovaných úverových
zmlúv,avšaknapojednávaníkonanomdňa10.07.2014prostredníctvomprávnejzástupkynevtejtočasti,
zobrala návrh späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala

na to, že s neprijateľnými podmienkami uvedenými v týchto úverových zmluvách sa súd musí zaoberať
a riešiť ako prejudiciálnu otázku. Právna zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní so späťvzatím
súhlasila. Preto súd v tejto časti konanie zastavil, avšak vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu riešil podmienky vyššie citovaných úverových zmlúv, ich prijateľnosť resp. neprijateľnosť ako
prejudiciálnu otázku.

Navrhovateľka bola povinná preukázať naliehavý právny záujem. Návrhom na začatia konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, považuje súdna prax aj

žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý
právny záujem žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby
a konečný žalobcom navrhovaného rozhodnutia (rozsudok NS SR 3Cdo/224/2008).

Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, umožňujúci riešenie
práv a resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem
na určenie neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má navrhovateľ - spotrebiteľ, ktorý má postavenie slabšej
stranyvspore,pretožepotrebujemaťvyriešenéotázky,akýjejehoskutočnýdlhnadrámceposkytnutých
finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúce sa odplaty (úroky a poplatky).

Jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi (uznesenie NS SR 1MCdo/1/2009).

Okresný súd mal za to, že navrhovateľka ako slabšia strana zmluvného vzťahu v tomto prípade mala
právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, čím by dosiahla istejšie postavenie v

tom, aká je skutočná výška jej dlhu.

Súd dospel k záveru, že je tu naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti vyššie
uvedených zmlúv, ktoré súd riešil ako prejudiciálnu otázku a prihliadal na ňu z úradnej povinnosti,
nakoľko by tak odporca oprávnený žiadať od navrhovateľky vrátiť skutočne poskytnuté plnenie a vo

zvyšnej časti bolo povinnosťou posúdiť, či na strane odporcu došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu.

Otázku neplatnosti oboch úverových zmlúv z dôvodu neprijateľných podmienok súd vyhodnotil ako
prejudiciálnu otázku nasledovne:

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa teda vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako
tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá

možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. V odseku 1 § 53
Občianskeho zákonníka teda zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská
zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vodseku1zákonodarcavymedzilvšeobecnúzásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok
upravených v odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka je príkladmý.
Podstatným pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je, že spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zaznačnúnerovnováhutrebavždypovažovaťtaképrávnepostaveniespotrebiteľa,ktorémunedovoľuje
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp.
nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady,
omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 153 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd na prejednávaný prípad aplikoval § 41 Občianskeho súdneho poriadku v jeho eurokonformnom
výklade s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Čl. 6 je kogentným ustanovením (rozsudky Európskeho súdneho dvora ASTURCOM,

MOSTAZA CLARO), ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte
ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok.

Predmetná úverová zmluva je podľa názoru súdu neplatná ako celok nakoľko sa prieči dobrým mravom
aj podľa ust.§ § 39 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Výkon (realizáciu) subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako
právo každého správať sa (konať či nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon alebo ktorý vyplýva
zo zmluvy či z rozhodnutia štátneho orgánu, a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práva alebo
povinnosti však predpokladá existenciu takéhoto práva či povinnosti. Aby určitý subjekt mohol svoje

subjektívne právo vykonať (či vykonávať), musí ho mať. Ak vznikne spor o to, či mu toto právo patrí,
alebo nie a dohoda nie je možná, musí o tom rozhodnúť súd.

Výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný).

Výkon práv a povinností však nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Obmedzenie výkonu
subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží
na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu alebo nie. Každý je teda pri výkone svojho práva povinný
dbať aj na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv
a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu
subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a
povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Táto všeobecná zásada zakotvená vo vyššie uvedenom
ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pojem dobré mravy síce zákon nedefinuje, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách hmotného
charakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujeapresadzujevzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide tu teda o úpravu zakazujúcu taký výkon práv
a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, a o vzájomné rešpektovanie výkonu práv a
povinností medzi subjektmi a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko vo vhodnej miere a únosnosti.

Podľa názoru súdu už len drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria
jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré písmo má za následok, že aj súd musel použiť optickú pomôcku, aby
vôbec sa oboznámil s jej obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa
názoru súdu je použité zo strany odporcu výlučne s cieľom doslovne "odradiť" spotrebiteľa, aby sa vôbec

riadne oboznámil s jej obsahom využívajúc jeho slabšie postavenie.Rozpor s dobrými mravmi súd videl aj v samotnom obsahu úverových podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pretože tieto obsahovali neprimerané veľké množstvo neprijateľných
podmienok.

Podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Okresný súd v tomto smere ďalej poukazuje a dopĺňa, že zmluvné podmienky, ktoré sú uvedené
v úverových podmienkach tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sú neprijateľné ako celok už len
z toho samotného dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a
zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takýmto

písomným textom, nie k tomu ešte aj porozumieť. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sú neplatné všetky dojednania, vrátane zmluvných podmienok.
Obidve úverové zmluvy, tak ako celok sú neplatné, lebo trpia vadami všetky články týchto zmlúv. Za
dôležité je tiež poukázať na skutočnosť, že pokiaľ odporca považuje za typovú zmluvu iba Všeobecné
obchodné podmienky, alebo zmluvu písanú drobným písmom, alebo ak nám naplnenie individuálnych

dojednaných podmienok považuje skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy má spotrebiteľ dostatok
času, súd poukazuje na to, že za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná
formulárová), treba považovať nielen Všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenie
rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka odporcu, že
navrhovateľka mala dostatok času na to, aby sa oboznámila s jednotlivými úverovými zmluvami, ktoré

jej boli doručené na domácu adresu.

Odporca bol toho názoru, že navrhovateľkou uplatnený návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1.053,49 € je premlčaný.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis a to Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občiansko-
právnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom a s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné

podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov, s tým, že
dodávateľ vopred určuje návrh zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,
môže návrh len prijať alebo odmietnuť. V posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca,
súd aplikoval ust.§ 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov,
do dňa, keď k nemu došlo. Súd zistil, že odporca v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery
a vzhľadom na uvedenú skutočnosť je odporca povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s
náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s

dobrými mravmi. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná, pretože
bezdôvodné obohatenie odporcu považuje súd za úmyselné. Aj z týchto dôvodov považuje súd prijaté
plnenie za také, ktoré je možné považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
ktorý musí odporca vydať. Účastníci uzatvorili predmetné zmluvy dňa 13.12.2006 a dňa 21.09.2007,
pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe

úverových zmlúv, celý odporcovi uhradila. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná.
Tak ako vyplynula aj z vyjadrenia navrhovateľky, táto sa o bezdôvodnom obohatení odporcu dozvedela
v roku 2012 po kontakte so Združením na ochranu spotrebiteľov a teda objektívna 10 ročná lehota ako
aj subjektívnu 2 ročnú lehotu považoval súd za zachovanú a návrh navrhovateľkou podaný včas. Súdje toho názoru, že u odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v dôsledku čoho sa inak 3 ročná
objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Tak
ako už súd vyššie konštatoval, odporca ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti

aj poskytovanie úverov a je teda jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov
úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať
sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého
úveru. Odporca v období 2006-2007 uzatvoril s navrhovateľkou dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom ani v jednej z nich neuviedol priemernú RPMN. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti
neuvádzať priemernú RPMN ani ročnú úrokovú sadzbu sa nedá hodnotiť inak, iba ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu na strane odporcu. Z
týchto dôvodov nepovažoval námietku premlčania vznesenú odporcom za legitimnu a na túto námietku
premlčania súd neprihliadal.
Sám odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol a nepoprel, že prejednávané úverové zmluvy

neobsahujú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušné spotrebiteľské úvery.

Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN). Ide o porovnateľné číslo, ako súd konštatoval, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu
v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absencia tohto údaju v zmluve o úvere

nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi
spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej
veci na základe vyššie uvedených zmlúv o úvere bola navrhovateľka povinná vrátiť poskytnuté úvery a to
zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX tak, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 €, pričom konečná výška
bola 1.989,66 €. Z toho úrok bol vo výške 661,9 €, úrok na celý úver 49,85 € a ročný úrok v percentách

9,97 %; zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.294,53 €,
konečná výška spolu s poplatkami, s úrokmi bola 1.686,06 €, pričom úrok bol 391,53 €, úrok na celý
úver 30,24 € a ročný úrok v percentách 10,08 %. Navrhovateľka celý úver aj s poplatkami vo výške a
to 1.989,66 € a 1.686,06 € zaplatila pred podaním návrhu a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový je

plnenie, ktoré odporca od navrhovateľky vyžadoval aj prijal, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o
bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktoré musí odporca vydať. Pre úplnosť je potrebné poukázať
na to, že na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2007 si navrhovateľka požičala sumu
1.294,56€,avšakbolapovinnávrátiť1.686,06€anazákladeZmluvyč.XXXXXXXXXXjejbolposkytnutý
úver vo výške 1.327,76 € a bola povinná vrátiť 1.989,66 €, teda navrhovateľka poskytnutý úver bola

povinná vrátiť naviac o sumu 1.053,49 € spolu aj s poplatkami. Z uvedeného vyplýva, že vzájomné
plnenia účastníkov sú v hrubom nepomere. Poplatky dosahujú takmer 50 % z poskytnutého úveru a sú
v rozpore s dobrými mravmi. Aj z týchto dôvodov považuje súd prijaté plnenie za také, ktoré je možné
považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktorý odporca musí vydať.

O trovách konania súd rozhodol rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd podľa tohto ustanovenia priznal
úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, ktorá pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške 208,35 € z hodnoty konania a to za úkony právnej pomoci - príprava, prevzatie vrátane prvej

porady vo výške 61,41 €, doplnenie a úprava návrhu na začatie konania vo výške 61,41 € a účasť na
pojednávaní dňa 08.07.2014 61341 €. K tomu súčasne súd priznal režijný paušál 3 krát vo výške 8,04 €,
pričom mal za preukázané, že trovy právneho zastúpenia boli uplatnené správne a v súlade s ust. § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
režijný paušál podľa § 15a vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, na ktoré zaplatenie zaviazal odporcu na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

O práve štátu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania rozhodol súd podľa § 4
ods. 2 písm. a), § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis registra
trestov. Navrhovateľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená zo zákona a keďže súd jej návrhu

vyhovel, prešla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na odporcu podľa položky 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov, na ktoré súd odporcu zaviazal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie

exekúcie.