Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114204255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: Q. X., N..

X.XX.XXXX, A. V. N. X, W., proti odporcovi: T. X., N.. X.XX.XXXX, A. V. N. X, W., právne zastúpenému
Mgr.KarolomŠevecom,advokátomsosídlomHlavná29,Prešov,vkonaníourčeniepríspevkunavýživu
pre rozvedenú manželku takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v sume 639,90 EUR na účet právneho
zástupcu odporcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 14.2.2014 žiadala, aby súd uložil odporcovi, z

titulu príspevku pre rozvedeného manžela, povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200 EUR mesačne
vopred vždy do 10-teho dňa v mesiaci počnúc dňom 10.2.2014 s tým, že nedoplatok po právoplatnosti
rozsudku je odporca povinný uhradiť naraz. V rámci pojednávania dňa 27.6.2014 už navrhovateľka
žiadala priznať príspevok od podania návrhu t.j. od 14.2.2014 do 21.5.2014, keďže od tohto dátumu je
riadne zamestnaná a má príjem.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, uznesenia tunajšieho súdu sp.
zn. 12C/257/2013 zo dňa 9.1.2014, vyjadrenie odporcu zo dňa 14.3.2014, stanoviská navrhovateľky v
konaní o rozvod manželstva účastníkov zo dňa 17.11.2013, potvrdenia spoločnosti PARFE Prešov, s.r.o.
zo dňa 6.6.2014, dokladov o príjmoch účastníkov, ako aj ostatným obsahom spisu a obsahu pripojených
spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/257/2013, 24P/98/2013 a 17C/321/2013, pričom zistil tento skutkový
stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.1.2014 sp. zn. 24P/98/2013
rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2014.

Navrhovateľka v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že od 21.5.2014 je zamestnaná, preto žiada
priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela za obdobie od podania návrhu t.j. od 14.2.2014
do 21.5.2014 mesačnou sumou 200 EUR. Navrhovateľka potvrdila, že pracovný pomer u posledného

zamestnávateľa (spoločnosť PARFE Prešov, s.r.o.) ukončila dohodou na základe vlastnej žiadosti, v
ktorejneuviedlažiadnedôvody,avšakdôvodombolijejzdravotnéproblémy,konkrétneže malavykĺbený
veľký palec na nohe a v tejto súvislosti bola aj operovaná a až do času, kým neukončila pracovný pomer
bola vlastne práceneschopná. V tejto súvislosti uviedla, že aj keď nemala inú prácu, pracovný pomerukončila, hoci si pôvodne myslela, že by pracovný pomer ukončila až po tom, keď bude mať inú prácu,
avšak k tomu sa pridružili zdravotné dôvody, preto ukončila pracovný pomer dohodou k 31.1.2013.
Taktiež sa vyjadrila, že asi pred troma rokmi sa jej, teraz už bývalý, manžel vyjadril v tom zmysle, že

keby bola „iná“, tak by ani nemusela pracovať, preto sa spoliehala aj na to, že nebude problém, pokiaľ by
nejaký čas prácu nemala. Zároveň vypovedala, že pracovala ako predavačka v predajni Interšportu, kde
bola aj 11 hodín na nohách, pričom jej príjem bol maximálne do výšky asi 400 EUR mesačne, preto sa
snažila hľadať iné zamestnanie a z tohto dôvodu začala aj študovať sociálnu prácu, pričom v súčasnosti
pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako terénny sociálny pracovník. Navrhovateľka zároveň

uviedla, že v marci roku 2014 požiadala o poberanie sociálnej dávky, pričom táto jej bola priznaná od
marca doteraz po 179 EUR mesačne.

Odporca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že s bývalou manželkou sa dohodli, že jej vyplatí
manželskévýživnéavtejtoveciajuzavrelipredsúdomzmier,avšakurčitetoneznamenalo,žetútosumu
bude platiť donekonečna, pretože sa skutočne jednalo iba o manželské výživné. Odporca vypovedal,

že podľa jeho názoru manželka pracovať môže, avšak vyhovovalo jej pokiaľ nepracovala, pričom keď
začala študovať, mala problémy so školou a spoliehala sa na to, že ju bude živiť on. V súvislosti so
štúdiom navrhovateľky odporca uviedol, že jej v tom nebránil, avšak bolo jasné, že sa jedná o externé
štúdium a teda, že bude musieť zvládať veci v práci aj ohľadom štúdia, pričom podľa jeho názoru
bola podstatným problém škola, ktorú nezvládala a z tohto dôvodu mala problémy aj v zamestnaní,

resp. nemala čas aj na domácnosť. Odporca sa taktiež vyjadril, že sa snažil vyhovoriť navrhovateľke
ukončenie pracovného pomeru, keďže považoval za neskutočný hazard to, že ukončí pracovný pomer
bez toho, aby mala iné zamestnanie.

Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine - zákon č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len ZoR), rozvedený

manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na
primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu

piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 ZoR, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo
alebo ak povinný manžel zomrie.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené
dňa 29.1.2014. Na základe vykonaného dokazovania súd zároveň nemal za preukázané, aby

navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť, pričom navrhovateľka, ktorá podala návrh v tejto veci dňa
14.2.2014 podľa vlastného vyjadrenia až v mesiaci marec roku 2014 požiadala o priznanie sociálnej
dávky, ktorá jej aj bola priznaná a následne od 21.5.2014 pracuje ako terénny pracovník úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny s hrubým príjmom 602 EUR mesačne. Súd mal zároveň za preukázané, že
navrhovateľka k 31.1.2013 na základe vlastnej žiadosti dohodou ukončila pracovný pomer s bývalým

zamestnávateľom, podľa jej tvrdenia zo zdravotných dôvodov, avšak podľa názoru súdu, pokiaľ mala
navrhovateľka zdravotné problémy a z tohto dôvodu bola práceneschopná (PN), nebolo nevyhnutné,
aby ukončila pracovný pomer, ale naďalej čerpala PN až do času, pokiaľ by bola práceschopná s tým, že
následne by riešila otázku zotrvania u pôvodného zamestnávateľa, resp. vzhľadom na situáciu na trhu
práce v tomto regióne bolo účelnejšie pracovať u pôvodného zamestnávateľa až do času, pokiaľ by si

navrhovateľka nezabezpečila inú prácu. Všetky tieto okolnosti, podľa názoru súdu, jednoznačne svedčia
o tom, že navrhovateľka nebola v situácii, že by nebola schopná samostatne sa živiť, pričom pokiaľ
jej zdravotný stav neumožňoval pracovať a z tohto dôvodu bola práceneschopná, tak poberala dávky
nemocenskéhopoistenia,resp.následnedávkyvhmotnejnúdziatoaždočasu,pokiaľsanezamestnala.
Už z týchto dôvodov je návrh navrhovateľky nedôvodný a súd ho preto zamietol.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že príspevok pre rozvedeného manžela nemožno stotožňovať s
manželským výživným, a to s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky, že sa mala s odporcom dohodnúť
na tom, že jej bude platiť rovnakú sumu aj po rozvode manželstva, čo však odporca poprel a uviedol,že ich dohoda sa týka iba manželského výživného. Súd poukazuje na to, že príspevok pre rozvedeného
manžela má pokryť nutnú výživu rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný samostatne sa živiť, avšak
keďže táto podmienka splnená nebola, súd nemohol návrhu vyhovieť ani prípadným priznaním nižšej

sumy než ktorú požadovala navrhovateľka. Súd zároveň poukazuje na judikatúru týkajúcu sa predmetu
návrhu v tom zmysle, že rozvedený manžel (manželka) nie je schopný sa samostatne živiť spravidla v
tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti, ktoré sú staršie, ktoré sú invalidné
alebo vyžadujúce si osobitnú starostlivosť, alebo keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého
posudku nie je rozvedený manžel so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej

činnosti, alebo za danej situácie nemá možnosť príležitosť, zaobstarať si primerané zamestnanie.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka na otázku právneho zástupcu odporcu uviedla,
že jej nebol vystavený žiaden lekársky posudok o tom, že stratila zdravotnú spôsobilosť vykonávať svoju
prácu v pôvodnom zamestnaní, pričom o vystavenie takéhoto posudku ani nežiadala. Navrhovateľka
teda nepreukázala ani žiadne zdravotné dôvody, ktoré by jej neumožňovali vykonávať pracovnú činnosť
v období, ktoré je predmetom žaloby, pričom o jej spôsobilosti vykonávať prácu svedčí, podľa názoru

súdu, aj to, že sa od 21.5.2014 riadne zamestnala. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto
súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných ustanovení, pričom odporcovi, ktorý bol v
konaní v celom rozsahu úspešný priznal, s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
v platnom znení, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17.3.2014 a pojednávanie zo dňa 27.6.2014),

2 úkony po 287,14 EUR pri ktorých súd vychádzal hodnoty sporu 12.000 EUR a 1 úkon po 41,50
EUR, keďže navrhovateľka svoj návrh pred začatím pojednávania konaného dňa 27.6.2014 upravila
tak, že žiadala priznať príspevok za obdobie od 14.2.2014 do 21.5.2014, čo predstavuje za uvedené
obdobie hodnotu sporu v celkovej výške 636,17 EUR. Súd taktiež priznal režijný paušál 3 x po 8,04
EUR s poukazom na § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Spolu teda trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 639,90 EUR (615,78 + 24,12 EUR).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.