Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 7, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207125
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513207125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinová 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 3 203,41 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
640,68 eur.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou v špecifikovanej exekučnej veci
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom

stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak, že žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutí súdu. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež mohol vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu
.mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa
so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
žalobca požaduje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou).Vec bola Okresným súdom vo Vranove nad Topľou vedená pod sp. zn. 4C/529/2012.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením č.k. 4C/529/2012-7 zo dňa 08.10.2012 spojil veci

vedené pod sp. zn. 4C/530/2012, 4C/531/2012, 4C/532/2012, 4C/533/2012, 4C/534/2012,
4C/535/2012, 4C/536/2012, 4C/537/2012, 4C/538/2012, 4C/539/2012, 4C/540/2012 na spoločné
konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 4C/529/2012.

Uznesením sp. zn. 19NcC/44/2012 zo dňa 18.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného

súdu Vranov nad Topľou a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Súdpoučilúčastníkovkonaniauznesenímoichprocesnýchprávachapovinnostiach,súčasnežalovanej
doručil návrhy žalobcu a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila.

Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné

vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla
konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa

27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na
zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
Rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v

namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola
.žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011 nárok je v tejto časti
neopodstatnený. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov

spotrebiteľov.
2/ zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote. Takýto
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno vymedziť
ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu“. Zo žalobcom
prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné
rozhodnutie bolo konštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,

preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to
právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
oudeleniepovereniapreddňom23.04.2009,prikaždomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, a pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na

preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej
ujme žalovaná poukázala na dve skutočností a to, že že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkostí,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej umy

uplatňuj právnická osoba. Druhým aspektom je požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a prísl. , ktorá nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou.
Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo žalobca nepreukázal. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy,
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť

medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

.

Uznesením č.k. 2C/203/2012-57 zo dňa 28.11.2013 súd vylúčil na samostatné konanie veci pôvodne
vedené Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 4C/529/2012, 4C/530/2012, 4C/532/2012,
4C/533/2012,4C/534/2012,4C/535/2012, 4C/536/2012,4C/537/2012,4C/538/2012,4C/539/2012,
4C/ 540/2012.

Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnil, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania
na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným súdu 04.07.2014 (jeden
pracovný deň pred pojednávaním) žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky

pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom žalobcu, v zmysle § 119
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal
12.05.2014, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania, nepredložil
súdu doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred Okresným súdom Nové Mesto
nad Váhom. Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania najmä
deň, keď sa účastník o dôvode pre odročenie pojednávania dozvedel. Je potrebné uviesť, že pokiaľ
žalobca podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej republiky, musel si byť
vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda mal si pre tento prípad
zabezpečiť substitúciu, túto žalobca nemal vylúčiť.

Žalovaná svoju neúčasť písomne ospravedlnila, nežiadala pojednávanie odročiť , preto súd v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov ako aj

s fotokópiou exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Er/346/2010 na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu bola spôsobená tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a nemajetková ujma v
peniazoch 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že žaloba bola doručená súdu pred uplynutím
6-mesačnej lehoty, ako aj na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia,resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že zamietnutie žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote. Takýto postup nemôže byť
.nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno vymedziť ako „porušenie
právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu“. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné rozhodnutie
bolo konštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
K zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukazuje na skutočnosť,

že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch
nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd

Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca bol uznesením č.k. 2C/203/2012-19 zo dňa 19.03.2013, ktoré prevzal dňa 25.03.2013 poučený
o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Napriek tomuto
poučeniu bol súdom opakovane vyzvaný podaniami zo dňa 03.06.2013, ktoré prevzal dňa 14.06.2013

a zo dňa 13.09.2013, ktoré prevzal dňa 25.09.2013 aby súdu doložil listinné dôkazy na ktoré odkazuje
v žalobe, konkrétne aby oznámil súdu číslo exekučného konania („Er“ spisovú značku) z ktorého si
uplatňuje nárok, dôkaz o počte dní bezdôvodnej nečinnosti, dôkaz kedy doručil súdu žiadosť o vydanie
povere, dôkaz o tom, kedy poverenie bolo vydané, resp. zamietnutá žiadosť, špecifikáciu titulu na
základe akého si uplatňuje škodu, dôkaz o tom, že podnikol kroky na odstránenie prieťahov, teda,

že využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania, dôkaz o výške škody, dôkaz o vzniku
nemajetkovej ujmy a dôkaz o tom, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, dôkaz o tom, že
postupoval podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, z ktorej bude zrejmé kedy si takýto nárok uplatnil a doručil
ho žalovanej.

Žalobca výzvy súdu ignoroval, žiaden listinný dôkaz na doloženie ktorého bol vyzvaný nepredložil.

Z obsahu listín exekučného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 10Er/346/2010
mal súd preukázané, že sa vzťahuje k exekútorskému konania ktoré viedol pod sp. zn. Ex 8999/10
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, oprávneným bol žalobca, povinným P. T., predmetom konania bolo

vymoženie 665,22 eur s prísl. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu žiadosť udelenie
poverenia dňa 12.08.2010 na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 14213/09 zo dňa 26.01.2010, pričom išlo o nárok vyplývajúci z blakozmenky. Žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá uznesením č.k. 9Er/791/2010-10 zo dňa 16.12.2010, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.10.2010.

.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa§3ods.1zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao
zmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.12.2012,štátzodpovedázapodmienokustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby , vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase podania žaloby, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase podania žaloby, právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

.alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti , môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.
.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že

žalobe nemožno vyhovieť.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatuje, že žaloba žalobcu má
náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok
žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote nevydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009.

.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupomvtomtoprípadeniejepremlčané-vexekučnomkonaní 10Er/346/2010
v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia
až po dni 23.04.2009 dňa 12.08.2010.
Právo žalobcu teda nie je premlčané.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012.
Žaloba bola doručené súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde

uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Žalobca však nesplnil dôkazu povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým
rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov.

V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013, avšak i keď žaloba bola vo
veci podaná v r. 2012 a žiadosť o udelenie poverenia v roku 2010, predmetné ustanovenie dopĺňa a
vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných
prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa

disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd
v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený
posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie
.poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Naviac zo samotnej

dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaní exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí 15-dňová lehota neplatí.
Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahochv konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Za nesprávny úradný postup nemožno v žiadnom prípade považovať, tak ako to uvádza žalobca,
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, teda preskúmavanie exekučných titulov v danom prípade
rozhodcovskýchrozsudkov,ktoréviedlokzamietnutiužiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenia.
Poukazujúc na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný
preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul a ak zistí rozpor v danom prípade zistil exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Teta súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa
zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani

exekučné konanie. V duchu existujúcej judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať
v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane
judikovanými Európskym súdnym dvorom. Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú
pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným
okolnostiam nasvedčuje skutočnosť, že právna úprava účinná od 01.06.2010 v ustanovení § 44

ods. 2 Exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudku zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty
na vydanie poverenia. Rýchlosť nemôže byť na úkor kvality. Ku skúmaniu zákonnosti exekúcie
nemožno pristupovať formalisticky len za účelom dodržania zákonnej lehoty. Je namieste starostlivo
skúmať zákonnosť exekúcie. Uvedené okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom
stanovenej lehoty na vydanie poverenia.

.

Súd poznamenáva, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným
orgánom, čo ako to vyplýva z pripojeného exekučného spisu konštatované nebolo.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým rozumieme zodpovednosť žalobcu za výsledok konania,
ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu
istiny s príslušenstvom. Žalobca nepreukázal existenciu jednak dlžníka a jednak ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia preukázalo nespôsobilosť

konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca však mal možnosť získať iný
exekučný titul. Pokiaľ by si žalobca uplatnil právo novým návrhom musel by preukázať, že mu bez
akýchkoľvek pochybností bude požadovaný nárok od dlžníka v sume v ktorej ich požaduje od žalovanej
priznaný.

Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva.
Súd má za to, že žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastník ktorý má úspech vo
veci má právo na náhradu trov konania, žalovaná si náhradu trov konania uplatnila avšak ich nevyčíslila

z obsahu spisu nevyplýva aby jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že jej právo na náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.