Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216515
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
a advokát, proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,Bratislava,ŽupnéNámestie13,ozaplateniemajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 6. júna 2013 pod č. k. 9C/45/2013-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
zaplatenia majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.161,72 eura. V dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že
navrhovateľka uplatnila svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky
neuspokojila, z toho dôvodu sa navrhovateľka obrátila na súd. Zo spisu Okresného súdu Levice pod sp.
zn. 7Er/528/2006 súd zistil, že oprávnená podala návrh na zmenu exekútora dňa 10.09.2009. Súd ju

vyzval na doplnenie návrhu a súdnu exekútorku k vyčísleniu trov dňa 05.10.2010. Súdna exekútorka sa
vyjadrila k návrhu a uviedla, že pohľadávka bola čiastočne vymožená a poukázaná na účet oprávnenej.
Následne súd vyzval oprávnenú na predloženie zmluvy o úvere výzvou zo dňa 03.02.2011. Po jej
predložení uznesením z 22.06.2011 pod č.k. 7Er/528/2006-38 návrh na zmenu exekútora zamietol,
exekúciu zastavil a na jej odvolanie Krajský súd uznesením z 26.06.2012 pod č.k. 26Co/59/2012-60
napadnuté uznesenie potvrdil. Poukázal na ustanovenia § 9, § 16, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, §

41, § 44 Exekučného poriadku a nárok navrhovateľky v zmysle citovaných ustanovení nepovažoval
za dôvodný. Uviedol, že dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému
exekútorovi. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, exekučné konanie bolo
zastavené. Poukázal na dôvody zastavujúceho uznesenia, z ktorého vyplýva, že exekučné konanie bolo
zastavené pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, pre ktorú rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť a zhodné exekučné tituly boli súdmi vyhlásené za neplatné. V priebehu exekúcie
po podaní návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode, pretože pôvodný exekútor má

podľa zákona oprávnenie a povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného
konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty, doba do rozhodnutia nemohla
nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľku, vyvolať u nej neistotu ako morálnu ujmu. Rozhodovaciu
činnosť súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. K prieťahom v konaní poukázal naustanovenie §9 ods.1, 2 zákona č. 514/2003Z.z. a dospel k záveru, že všeobecný súd nemôže v konaní
hodnotiť postup iného súdu z uvedeného hľadiska.
K zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním uviedol, že dokazovanie

ako nehospodárne zamietol z dôvodov zamietnutia žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP a odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trov nevznikli a žiadne
nešpecifikovala.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie

zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
a ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,

že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil
u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. V ďalšej časti namietala nevykonanie znaleckého
dokazovania,ktorésúdzamietolatýmjejznemožnilobjektívnymspôsobompreukázaťvýškumateriálnej
škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania nemal žiadne
udržateľné dôvody. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o dĺžke zákonných lehôt a
osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase. Namietala, že štrasburgský súd opakovane

uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Súd ani štát neprijali žiadne opatrenie na riešenie vzniknutej
kritickej situácie. Ďalej uviedla, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením

rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako
aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.

1 písm. f/ OSP).

Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka namietala nevykonanie znaleckého
dokazovania, ktorým mal súd zistiť výšku materiálnej škody. K uvedenej vade konania namietanej
navrhovateľkouodvolacísúdudáva,žejevýlučnevecousúdurozhodnúťotom,akýdôkazbudevkonaní

vykonaný. Navrhovateľkou namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že
odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho
procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí súdom) a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatom v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka iné vady v konaní nenamietala a
odvolací súd z obsahu spisu ani iné vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť nezistil. Preto pristúpil k prejednaniu veci.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnej exekútorke
JUDr. Soni Stodolovej dňa 21.08.2006. Súdna exekútorka doručila Okresnému súdu Levice žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 04.09.2006. Prvostupňový súd ju poveril 14.09.2006
vykonaním exekúcie. Dňa 10.09.2009 doručila oprávnená-navrhovateľka elektronicky návrh na zmenu
exekútora. Bola vyzvaná výzvou zo dňa 09.12.2009 na doplnenia podania, ktoré neobsahovalo jej
podpis a súdna exekútorka bolo vyzvaná na vyjadrenie k návrhu a špecifikáciu trov konania. Exekútorka
vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že úspešne vykonáva exekúciu, pohľadávka

oprávnenej bola čiastočne uspokojená v prospech jej účtu. Je zabezpečená exekučným záložným
právom. So zmenou exekútora preto nesúhlasila, jej nečinnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná.
Potom exekučný súd vyžiadal od oprávnenej zmluvu o úvere a po jej zaslaní uznesením z 22.06.2011
pod č.k. 7Er/528/2006-38 návrh na zmenu exekútora zamietol, exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách konania. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 26.06.2012 pod č.k.

26Co/59/2012-60 uznesenie súdu prvého stupňa v zamietajúcej a potvrdzujúcej časti ako vecne správne
potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.08.2012. K zastaveniu exekučného konania došlo z
dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky, pre ktorú rozhodcovský súd nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Navrhovateľa sa svojho nároku domáhala na základe nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania nie je
sporné, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora po zákonom stanovenej lehote. Z
ustanovenia § 44 ods. 8 EP vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť o zmene exekútora. Túto povinnosť
však nemá, ak sa predpokladá, že exekúcia bude zastavená. Exekučný súd síce vo veci vydal poverenie

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok , v priebehu
konania potom z úradnej povinnosti skúmal exekučný titul a dospel k záveru, že rozhodcovský súd
nemal pre neplatnosť rozhodcovskej doložky právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Exekúcia je preto
právoplatne zastavená. Navrhovateľka sa teda domáhala vykonania exekúcie na základe nulitného
právneho aktu, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Preto jej nemohla vzniknúť žiadna škoda a majetková

ujma. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorých poukázal
na povinnosti exekútorky vykonávajúcej exekúciu, ktorá aj podľa jej vyjadrenia úspešne vykonávala
exekúciu a časť vymoženej pohľadávky poukázala na účet navrhovateľky. Z uvedených dôvodov preto
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd, ktorý je podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, k jednotlivým
odvolacím dôvodom udáva:

Nestotožňuje s dôvodmi odvolania navrhovateľky v časti týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z. Je pravdou, že prvostupňový súd v

dôvodoch svojho písomného rozhodnutia citoval dané ustanovenie po novele prijatej zák. č. 412/2012
Z.z. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013 a návrh na začatie konania bol podaný v roku 2012.
Uvedené pochybenie prvostupňového súdu však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Odvolací súd
v tejto časti poukazuje na dôvodnú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, žesúdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z. z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci
súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy
v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu. Aj keď novela v § 9 ods. 2,
3 presne upravila prieťahy v konaní, v podstate reagovala na dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov, že
nie sú oprávnené posudzovať prieťahy v konaní.

Ďalším dôvodom odvolania navrhovateľky bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným
na nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s týmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil, pretože
prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu
exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval
na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľkou v dôvodoch

svojho písomného odvolania.

K odvolaniu navrhovateľky, týkajúceho sa stavu trvania právnej neistoty odvolací súd dodáva, že
navrhovateľke nemohol vzniknúť stav právnej neistoty, nakoľko právna neistota je odstránená až
vydaním rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta
prvá OSP tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu konania
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.