Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207846
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114207846.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/170/2012 -149 zo dňa 13.01.2014 súd žalobu žalobcu
zamietol a veci vedené pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/460/2012,

4C/462/2012, 4C/463/2012 vylúčil na samostatné konanie, náhradu trov konania účastníkov nepriznal.
Vylúčenej veci pod sp. zn. 4 C 463/2012 pôvodne vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
4C/463/2012, bola v novom konaní pridelená sp. zn. 7C/112/2014. Výrok súdu prvého stupňa o vylúčení
veci na samostatné konanie vyplýval zo zákonného ustanovenia § 112 O.s.p. a to z dôvodu, že súčasťou
súdneho spisu v čase rozhodovania súdu o nároku žalobcu, neboli exekučné spisy Okresného súdu
Vranov nad Topľou.

- 2 - 7C/112/2014

Žalobou doručenou dňa 27.09.2012 Okresnému súdu Vranov nad Topľou, žalobca žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 175,00 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v sume

331,92 Eur a to titulom, že v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou u
povinnej U. V., O.. XX.XX.XXXX súd nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že exekučný súd v exekučných konaniach nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného o zmene exekútora. Žalobca tvrdí, že

v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpilažpoveľmidlhejdobe.Žalobcalegitímneočakával,žesúdmusvojoučinnosťouposkytnesúdnu
ochranuvzákonompredpokladanejkvaliteateda,žedôjdekreálnejzmeneexekútorarozhodnutímsúdu
v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo, a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym

poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na právnu úpravu procesného postupu exekučného
súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatierozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd
kvalifikovať ako porušenie zákona. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.05.2014, kde
žalobný návrh žalobcu žiadala v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázala na zmätočnosť
podania. Zároveň poukázala na to, že poškodený sa môže v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať
náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia tejto

žiadosti. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť žalovanému na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek
možnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhraduškodyoktoréhoprerokovaniesámpožiadal.Žalovaná
uviedla, že k naplneniu podstaty zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce podmienky
a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V tomto konaní žalovaný nepreukázal, že došlo

k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v existencii prieťahov. Žalovaný v tomto svojom
podaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ ide o materiálnu škodu nie
sú splnené zákonné predpoklady pre existenciu a výšku škody. Žalobca v žalobách neuvádza, či vecné
náklady titulom majetkovej škody predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Rovnako nepreukázal ani
základné podmienky pre uplatnenie nároku na vznik škody. Požadovať paušálne sumy za spomínané

veľmi všeobecné uvedené činností, je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a
výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov obchodného
- 3 - 7C/112/2014- 30-

tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalovaná mala za to, že žalobca v tejto žalobe nepreukázal akýkoľvek vznik
škody, rovnako ani náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a
v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť, využívajúca
neprijateľnépodmienky,zneužívajúcaslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Zdôvodu
nesplnenia základných predpokladov, ktoré ustanovuje Zákon č. 514/2003 Z.z. žiadal žalovaný žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4 C 463/2012,
pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8 Er 83/2007, vyjadrením
žalovanej zo dňa 15.05.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/83/2007 súd zistil

nasledujúce skutočností:

Žiadosťou o udelenie poverenia, ktorá bola doručená Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa
19.02.2007 sa žalobca domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/4734/06 zo dňa 20.10.2006. Okresný súd Vranov

nad Topľou vydal dňa 21.02.2007 poverenie č. 8Er/83/2007 na vykonanie exekúcie.

Návrhom doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 15.10.2009 žalobca požiadal súd
rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 vyzval
predchádzajúceho súdneho exekútora, či si uplatňuje náhradu trov konania. Súdny exekútor Ing.

Bohumil Husťák výzvou zo dňa 04.02.2009 si vyúčtoval trovy konania, zároveň predložil súdu exekučný
spis a uviedol, že žiada priznať trovy konania.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 8Er/83/2007-15 zo dňa 06.04.2010 vyhovel žiadosti
žalobcu ako oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril namiesto doterajšieho

súdneho exekútora nového exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy exekúcie vo výške 87,20 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/83/2007 zo dňa 01.03.2013 súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2014. Voči
uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 26.03.2013

odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6CoE/109/2013 návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, zároveň potvrdil uzneseniu súdu I. stupňa.

- 4 - 7C/112/2014-

Majetkovú škodu v týchto žalobách žalobca odôvodnil ako náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o
ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu
50,00 Eur, ako aj administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu v sume
15,00 Eur, celkovo tak žalobcovi vznikla majetková škoda v paušalizovanej sume vo výške 175,00 Eur.

Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochodôvodnilakosumu,ktorúvypočítalalikvótnympomerom52,32

Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu práve na základe nálezov ústavného súdu,
kdesatisfakciavovýške20000,-Sk,predstavujesatisfakciuzakaždýrokpoznačenýprieťahmivkonaní.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.05.2014 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
ako aj v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods.2 O.s.p.

Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 28.05.2014, kde
žiadal odročiť pojednávanie, zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho
právneho zástupcu z dôvodu kolízie vedenej pred Okresným súdom Zvolen a Vranov nad Topľou.
Pojednávanie z tohto dôvodu žiadal odročiť.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
23.05.2014, kde súhlasila s prejednaním veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu s poukazom na zásadu hospodárnosti.

Súd žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa
28.05.2014 považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v

zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho

súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom

- 5 - 7C/112/2014-31-

základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je
povinnosťsúduvyhovieťakejkoľvekjehožiadostinaodročeniepojednávania.Kolíziadvochpojednávaní

toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.
Posúdenieopodstatnenosti„dôležitéhodôvodu“(§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku)vkaždom
konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.Súd je toho názoru, že kolízia pojednávaní nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho
istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom

predstihu. Súd zdôrazňuje, že žalobca podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého
právneho zástupcu, bolo na ňom, aby zabezpečil personálne zastúpenie svojho klienta na jednotlivých
pojednávaniach. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o
odročenie pojednávania nespĺňa ani zákonné náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle
ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z tohto dôvodu súd žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu nepovažoval za dôvodnú, preto
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného

súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
- 6 - 7C/112/2014

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku
na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a

pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
- 7 - 7C/112/2014- 32-
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9Zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti,súdvrozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Žalobca žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou sa domáhal náhrady
majetkovej škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy titulom, že zo strany exekučného súdu došlo k
prieťahom v konaní tým, že nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd uvádza, že pri rozhodovaní o zmene exekútora, je potrebné vykonať procesné úkony ( výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku
ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote, nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Súd konštatuje, že v exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody, ani jej výšku, nároky, ktoré si

uplatňuje sú hypotetické.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci,
podmienkami priznania nároku na náhradu škody je
- 8 - 7C/112/2014-

preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného
postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Akouž súd vyššie konštatoval, existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, žalobca v
žalobách nepreukázal.

Žalobcavtomtokonaníanineuniesoldôkaznébremenopripreukázanívznikuškody.Vžalobeuplatnená
majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok. Súd je toho názoru, že žalobca v žalobe v otázke preukázania vzniku škody neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaložené náklady na správu a vymáhanie pohľadávok. Podľa
názorusúdunestačísamotnétvrdeniežalobcuotom,žemuvzniklináklady,ktorévyčíslilbezpredloženia

relevantného dôkazu o vynaložení týchto nákladov.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so
stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza správu, pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou IS,

udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.
Žalobca mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody predložiť dôkazy, preukazujúce škodu
pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac žalobca, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými
exekúciami i po nich. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činností, nie

sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Skutočnú škodu je
potrebné preukázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade
by mohlo dôjsť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody, súd potom nemôže preskúmať
predmetný nárok.

Súdjetohonázoru,žežalobcanepreukázaljednakvznikškody,anisamotnúvýškuškody.Taktiežnebola
preukázaná, zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného
súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a
oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť
do náhrady trov exekúcie, došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho očakávaní, že došlo k zániku povinného, zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, podľa názoru súdu v tomto prípade ide
iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca

podľa názoru súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu.

Ako už bolo vyššie konštatované, majetkové škoda, nebola preukázaná a nemajetková ujmy nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania konštatovania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od

okolností, ktoré sú v tejto veci
- 9 - 7C/112/2014-33-

v odôvodnení konštatované, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme
nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy žalobca vychádza z paušálnej sumy

663,88 Eur za každý rok prieťahov. Súd je toho názoru, že takáto úvaha žalobcu je nesprávna. Ústavný
súd pri svojom rozhodovaní vychádza aj z významu sporu aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla
k náprave.

Na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd konštatuje, že súd konajúci o náhrade škody nemôže
hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prieťahov v konaní. Znamenalo by to prijatia
absurdného záveru, keď by všeobecný súd preskúmaval postup iného všeobecného súdu, pričom
uvedené by podľa názoru súdu mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Súd v tomto konaní nie je oprávnený konštatovať, že išlo o prieťahy v konaní. Okrem uvedeného,

je potrebné podotknúť, že žiadne konanie o existencii prieťahov sa ani neviedlo, žalobca nijako toto
súdu nepreukázal. Súdne konanie nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd, ale len Ústavný súd
Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na základe podanej sťažnosti.Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje.

Súd teda žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní,
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom podľa žalobcu v tom, že súd nerozhodol o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a uplatnenou majetkovou škodou,
a nemajetkovou ujmou. Žalobca teda nepreukázal svoj nárok, preto jeho návrh súd v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli,
preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.