Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410200645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu L.. A. N., nar. XX. X. XXXX, bytom S. U., R. XXX/
X, proti žalovaným: 1/ M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. U., R. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr.
Tiborom Bašistom, advokátom Advokátskej kancelárie Poprad, Štefánikova 8, 2/ I. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. N., Na S. XXXX, t.č. bytom A., O. X, právne zastúpenému JUDr. Janou Murárovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie Poprad, ul. 1. Mája 220/19, 3/ O.. O. N. O., nar. XX. X. XXXX, bytom
Z. D. S., B. XXXX/XX, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 12/2010-252 z 20.9.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I., II., III.

II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. tak, že žalovaný 2/ je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 312 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku č. V. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol takto:

„I/ Žalovaný v II. rade j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu z titulu nemajetkovej ujmy sumu
1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšujúcej časti do sumy 2.000 eur súd návrh z a m i e t a.

III/ Vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 3. rade súd návrh z a m i e t a.

IV/Vovzťahužalobcaažalovanýv2.radežiadenzúčastníkov nemá právonanáhradutrovkonania.

V/ Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalovaného v 1. rade z titulu trov konania na účet
JUDr. Tibora Bašistu, advokáta Advokátskej kancelárie Poprad, Štefánikova 8, sumu 401,77 eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI/ Žalovanej v 3. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. §§ 11, 12, 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“): „je nesporné, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo, že tento zásah spôsobil
žalovaný v 2. rade výlučne sám.Procesný súd rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú je povinný uhradiť žalobcovi žalovaný v
2. rade, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za to, že samostatne, iniciatívne celý incident nahral na

videokazetu, neskôr z jeho USB kľúča údajne niekto to „zavesil“ na youtube, teda žalovaný v 2. rade
nesie plnú mieru zodpovednosti za to, že videonahrávka bola zverejnená, pričom na jej zverejnenie
nemal súhlas od žalobcu. Žalovaný v 2. rade teda zásadným spôsobom zasiahol do osobnostných práv
žalobcu a poškodil jeho dobré meno. Výška nemajetkovej ujmy bola ustálená na sumu 1.000 eur, po
zhodnotení celej situácie, okolností, za akých došlo k zásahu do osobnostných práv i po zhodnotení

následkov, ktoré mohlo toto zverejnenie privodiť, resp. privodilo žalobcovi. Súd sumu 1.000 eur považuje
za primeranú okolnostiam a následkom.

Procesný súd po zhodnotení dôkaznej situácie rozhodol o priznaní nemajetkovej ujmy vo výške 1.000
eur. Procesný súd predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že k incidentu, ku ktorému došlo na verejnom
priestranstvevoS.U.,tedažetentoincidentbolzachytenýazverejnenýnasociálnychsieťach,pričomsa

k nemu mohlo dostať, teda mohol ho vidieť neobmedzený počet užívateľov internetovej stránky, pričom
ho mohli vidieť aj osoby, ktoré veľmi dobre poznajú žalobcu, teda najmä jeho bývalí žiaci, spoluobčania,
bývalí kolegovia zo Z. A.G. v A., pričom toto všetko mohlo spôsobiť aj ujmu na osobnostných právach
žalobcu. Konaním žalovaného v 2. rade teda bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu. Takýto
zásah a takéto konanie žalovaného mohlo na strane žalobcu vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti.

Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy, teda súd v rámci sudcovskej úvahy zohľadnil závažnosť ujmy,
ktorá bola konaním žalovaného v 2. rade spôsobená žalobcovi, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k
porušeniu práva. Sumu 1.000 eur súd považuje za primeranú, a preto vo zvyšujúcej časti nad sumu
1.000 eur súd návrh zamietol.

Súd pri rozhodovaní vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nezobral do úvahy jeho tvrdenia a obranu v tom
zmysle, že on sám nezverejnil uvedenú nahrávku na sociálnych sieťach. Procesný súd je toho názoru,
že keďže žalovaný v 2. rade incident nahral videokamerou, následne mal túto nahrávku uloženú na USB
kľúči, ku ktorému sa údajne mohol dostať istý okruh ľudí a ktorí mohli túto videonahrávku zverejniť, teda

súd je toho názoru, že žalovaný v 2. rade mal byť primerane ostražitý na to, aby takáto videonahrávka
prípadne nebola zverejnená inou osobou z jeho USB kľúča. To znamená, mal videonahrávku a USB
kľúč zabezpečiť tak, aby zverejnenie tejto videonahrávky bez súhlasu žalobcu nebolo možné.

Žalovaný v 2. rade vzniesol vo vzťahu k žalobnému návrhu námietku premlčania, súd sa touto námietkou

zaoberal, pričom zistil, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Procesný súd v tejto súvislosti
poukazuje na ustanovenie občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania, teda ust. § 100 a nasl.,
najmä na ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., z ktorého je zrejmé, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobný nárok žalobcu nebol a nie je premlčaný.

Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, z vyššie uvedeného je
zrejmé, že došlo a žalobca má právo ako osoba dotknutá, domáhať sa na súde, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov, prípadne poskytlo sa

primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sledoval
žalobca priznanie materiálnej satisfakcie.

Náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobcovi priznaná v peniazoch, sa môže podľa ust. § 13 ods.
2 Obč. zák. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej

mierezníženádôstojnosťžalobcualebojehovážnosťvspoločnosti.Procesnýsúdpripriznávanínáhrady
nemajetkovej ujmy prihliadal predovšetkým na kritériá tak ako sú ustanovené v § 13 ods. 3 Obč. zák.,
pričom vychádzal ex offo: a/ zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a b/ z okolností, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu došlo.

Pokiaľideozávažnosťvzniknutejnemajetkovejujmy,súdposudzovaltotovšetkovkontextediania,ktoré
sa udialo pri incidente vo S. U., ale aj v kontexte „dozvukov“, ktoré zverejnenie tejto kazety spôsobilo
medzi osobami, ktoré osobne poznajú žalobcu, teda napríklad medzi jeho žiakmi strednej priemyselnej
školy, medzi občanmi S. U., prípadne medzi bývalými kolegami, teda medzi stredoškolskými učiteľmi vA.. V danom prípade súd bral do úvahy, že žiaci žalobcu sú roztrúsení v podstate po celom okrese G.,
resp. A., pričom môžu žiť aj v iných častiach územia Slovenskej republiky a ďalej bral súd do úvahy to,
že s videonahrávkou sa mohol oboznámiť neurčitý počet ľudí.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že prišiel o zamestnanie, toto v priebehu konania nebolo zdokladované.
Viac-menej je zrejmé, že v čase incidentu žalobca bol už na dôchodku, teda nepracoval ako
stredoškolský učiteľ.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade súd návrh zamietol ako nedôvodný. V priebehu
konania nebola preukázaná žiadna miera zodpovednosti, ani zavinenia za vyhotovenie videonahrávky.
Naopak, žalovaný v 2. rade na poslednom pojednávaní uviedol, že nikto mu nedal pokyn, nikto ho
nenabádal k nahrávke, naopak, že žalovaný v 1. rade mu zakázal videonahrávku vyhotovovať.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, ten sa mal vyjadriť v rámci incidentu, resp. krátko pred ukončením

incidentu na adresu žalobcu „komediant, hotový komediant“. Tento výrok nemožno brať do úvahy,
pretože aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola nahrávka použitá neoprávnene a žalovaný v 1. rade
teda túto vetu povedal vo vlastnom rodinnom dome bez toho, aby to vonkajšie okolie nejako vnímalo a
ak by teda nebol žalovaný v 2. rade neoprávnene videonahrávku umiestnil na youtube, nikto by o tom
výroku ani nevedel. Z dôvodov vyššie uvedených teda nemožno tento výrok brať mimo kontext diania a

brať do úvahy to, že spôsobil žalobcovi prípadne nejakú ujmu.

Žalovaná v 3. rade rovnako žiadnym spôsobom neparticipovala na vyhotovení nahrávky, ani na jej
zverejnení, a preto aj vo vzťahu k nej súd návrh zamietol. Žalovaná v 3. rade vzniesla námietku
premlčania, túto námietku nebolo potrebné akceptovať, keďže vo vzťahu k nej bol návrh zamietnutý.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade súd rozhodol tak, že trovy konania neboli
žalovanej priznané, napriek tomu, že v konaní bola úspešná, trovy konania nevyčíslila v lehote, ktorú súd
účastníkom poskytol. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol súd v súlade s

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal právo na ich náhradu úspešnému žalobcovi.“

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaní v 1. a 2. rade.

Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nepreukázal, že by k zníženiu dôstojnosti žalobcu, či jeho

vážnosti v spoločnosti došlo v značnej miere, a to či už v rodine, mieste bydliska, na pracovisku, v
odbornom svete, vo verejnom živote. Naďalej trval na tom, že nárok je premlčaný. Rozsudok voči nemu
navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť.

Žalobcamalzato,žežalovaníparticipovalinavyhotovenízáznamu,ktorýmuprivodilujmu,pretonavrhol

rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade na náhradu nemajetkovej ujmy, každého po 2000
Eur a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný v 1. rade navrhoval zmeniť rozsudok a priznať mu náhradu trov konania vo výške 3357,41 Eur
namietajúc nesprávny postup súdu pri priznávaní náhrady trov konania.

Žalovaná v 3. rade v podanom vyjadrení navrhla rozsudok ako správny potvrdiť. Žalobca považoval
odvolanie žalovaného v 2. rade za nedôvodné. Žalovaný v 1. rade rovnako považoval odvolanie žalobcu
za nedôvodné.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné, čo do trov konania a odvolanie žalovaných dôvodné nie je.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmy anaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ako aj správne

právne vec posúdil, pokiaľ zásah zo strany žalovaného v 2. rade posúdil ako neoprávnený zásah do
práva žalobcu na ochranu osobnosti. Aj odvolací súd konštatuje, že zo strany žalovaného v 2. rade
išlo o očividne zlý úmysel poškodiť žalobcu. Použil pritom internet (službu youtube), ktorým citeľne
zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, pričom ide aj o značnú intenzitu zásahu, pretože sa to
týka spoločenstva, v ktorom navrhovateľ pôsobí. Zásah do osobnostnej sféry vykonaný prostredníctvom
média je obzvlášť nebezpečný.

Neobstojí obrana žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorej žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho
dôstojnostialebovážnostivspoločnosti.Odvolacísúdvzrušujúcomuzneseníkonštatoval,žezhotovenie
videosnímku osoby bez jej súhlasu, ktorý snímok sa následne zverejní, predstavuje zásah do súkromia
takejto osoby.

Funkciou práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorú upravuje Občiansky zákonník, je zabezpečiť
dôslednú ochranu rešpektovania osobnosti fyzickej osoby ako podmienku jej dôstojnej existencie. Zo
strany žalovaného v 2. rade došlo ku konaniu, ktorého cieľom bolo znížiť mravný profil žalobcu a bolo
preukázané, že tento zásah bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti navrhovateľa privodiť. Zo

strany žalovaného v 2. rade nešlo o primeranú formu.

Nepochybilprvostupňovýsúdaniprivyhodnoteníadekvátnostiochrany,ktorásamáposkytnúťžalobcovi
ako oprávnenej osobe do práva na ochranu osobnosti, ktorej bolo týmto spôsobom zasiahnuté. Súd
prvého stupňa citlivo zvážil primeranosť občianskoprávnej sankcie v podobe priznania nemajetkovej

ujmy a zvolil aj adekvátnu výšku 1000 Eur, ktorá so zreteľom na všetky okolnosti je primeraná.
Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2000 Eur je neúmerne vysoká so zreteľom na to, čo
môže byť v tomto konaní považované za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobu, odvolací súd poznamenáva,

že premlčacia doba nároku na náhradu škody je všeobecná trojročná (§ 101 OZ). Počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

17. 2. 2011, sp. zn. 5Cdo 265/2009). K vyhotoveniu videosnímku malo dôjsť v období pri dátume 21.
10. 2009 (čl. 34), následne bol uvedený videosnímok zverejnený na youtube, čo spôsobilo zásah do
ochrany osobnosti žalobcu. Žaloba bola podaná dňa 4.2.2010. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy premlčaný preto nie je. Námietka premlčania nebola dôvodná.

Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez
ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, z čoho možno vyvodiť, že v prípade zásahu do osobnosti fyzickej
osoby platí objektívna zodpovednosť.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva a prvostupňový súd sa s uvedeným vyrovnal dostatočne a

presvedčivo. Žalovaní v 1. a 3. rade na zhotovení videosnímku neparticipovali, neiniciovali ho, preto
nárok voči nim nebol dôvodný a žaloba bola správne zamietnutá.

Správne rozhodol prvostupňový súd vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v
3. rade. Žalovaná bola úspešná, avšak si náhradu trov konania neuplatnila.

Nesprávne postupoval prvostupňový súd pri priznávaní náhrady trov konania vo vzťahu k zvyšným
účastníkom konania.Odvolací súd totiž zastáva názor, že pri priznávaní náhrady trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný
v 1. rade je záver o priznaní náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade predčasný.
Okolnosti prípadu neskúmal z pohľadu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Je preukázané, že

v čase vyhotovovania videosnímku boli v dome za otvoreným oknom zúčastnené žalované osoby,
pričom až výsledok dokazovania, predovšetkým výpovede samotných žalovaných v 1. a 3. rade ukázali,
že na zhotovení videosnímku neparticipovali, čo žalobca nemohol poznať. Naopak žalobca celkom
pochopiteľne vzhľadom na spriaznené konanie žalovaných požiadal o súdnu ochranu voči všetkým.
Uvedené okolnosti bolo potrebné zhodnotiť v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Naopak je nepochybné, že žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto mu
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplatených súdnych
poplatkov za návrh vo výške 156 Eur a za odvolanie vo výške 156 Eur. Spolu náhrada trov konania vo
výške 312 Eur.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku I,
II, III. Postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku č. IV. tak, že žalovaný II. je
povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 312 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nakoniec odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil sa rozsudok vo výroku č. V. a v
rozsahu zrušenia sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu

bude vyrovnať sa s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.