Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010404

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD. MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114010404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16. mája 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. B. D., nar., XX.X.XXXX v Z., trvale bytom F. č. XXX, okr. S., pre-
chodne bytom K. K., D. č. XX, okr. Z.,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase od polovice mesiaca októbra 2013 až do 1.11.2013 vo K. K., okres Z., na ul.

Z. č. XXX/XX, neoprávnene vošiel na pozemok rodinného domu majiteľky C. K. spoločne s maloletým
R.S., nar. XX.X.XXXX a maloletým P.K., nar. XX.X.XXXX a to tak, že cez neuzamknutú bránu vošli na
pozemok, z ktorého odcudzili tam voľne uložené bicykle a to pánsky horský bicykel majiteľky C. I. v
hodnote 6,64 Eur a dva detské bicykle majiteľky W. F. v celkovej hodnote 165,- Eur,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal najmenej s dvomi osobami,

č í m s p á c h a l

trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/
Trestného zákona, 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, v
spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá a určuje
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu

Prešov sp.zn. 5T/64/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 3.4.2014 na obžalovaného ml. B. D. obžalobu
pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
2 písm. c) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd postupoval v zmysle § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na

obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe
obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za
spáchaný skutok, ktorý je kvalifikovaný ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa §194 ods.
1, 2 písm. c) Trestného zákona.

Prokurátorka v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súhlasila s tým, aby súd vyhlásenie
obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného ml. B. D. prijíma a zároveň vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal ku skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v
obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný ml. B. D., a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa

skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to správ o povesti
a charakteristík, odpisu z registra trestov a spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/64/2013.

K osobe obžalovaného ml. B. D. súd zistil, že k 30.6.2013 ukončil povinnú školskú dochádzku na
ŠpeciálnejzákladnejškolevF.v9.ročníku.Naoddelenísociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately
je evidovaný od roku 2009 z dôvodu spáchania činnosti inak trestnej. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 36P/90/2011 zo dňa 4.10.2011 mu bolo uložené výchovné opatrenie - napomenutie.
Jeho správanie sa v priebehu roka 2012 stabilizovalo. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

33T/113/2011 zo dňa 5.1.2012 súd za prečin porušovania domovej slobody upustil od potrestania
mladistvého. Obžalovaný v mieste trvalého bydliska sa zdržiava len krátkodobo, a to počas návštev
svojichrodičov,avšakvobcinemádobrúpovesť.ZvýpisuzÚstrednejevidenciepriestupkovMinisterstva
vnútra SR vyplýva, že od roku 2010 má obžalovaný evidované 4 priestupky, a to proti všeobecnému
záväznému nariadeniu, majetku, občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, z toho raz sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/64/2013 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.

zn.5T/64/2013zodňa14.11.2013bolobžalovanýml.B.D.uznanývinnýmzospáchaniaprečinukrádežepodľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom súd v zmysle § 101 ods. 1 Trestného zákona
za podmienok uvedených v § 98 Trestného zákona podmienečne upustil od potrestania mladistvého.
Zároveň uložil skúšobnú dobu v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

14.11.2013.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako trestný čin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že neoprávnene
vnikol do obydlia iného a čin spáchal najmenej s dvoma osobami.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona, pretože obžalovaný vstúpil do objektu súkromných vlastníkov, teda svojím konaním
chcel ohroziť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane majetku.

Podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na
riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného
opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný
stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti
spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby

predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
podľaodsekov3až6savykonáibavrámcizákonomustanovenejtrestnejsadzby;základomnazníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Za poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného súd považoval jeho priznanie, ako aj to, že svoje konanie
oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona).Za trestný čin porušovania domovej slobody spáchaného najmenej s dvoma osobami podľa § 194 ods.
1, 2 písm. c) Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na jeden

rok až päť rokov. Keďže obžalovaný je osobou mladistvou, u ktorej sa trestná sadzba v zmysle § 117 ods.
1 Trestného zákona znižuje na polovicu, teda zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní šesť
mesiacov až dva roky a šesť mesiacov. Zároveň u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti,
preto súd v zmysle ust. § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného ml. B. D. dospel k presvedčeniu, že
vzhľadom na jeho doterajší život, priznanie a oľutovanie konania, nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol
spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Vzhľadom na uvedené súd obžalovanému uložil súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, teda na spodnej hranici zákonom určenej trestnej
sadzby, pričom bol toho názoru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody

spojeným s jeho výkonom a v tomto prípade postačuje samotná hrozba trestu, aby sa dosiahol účel
trestného zákona a to jeho individuálna ako aj generálna prevencia, preto výkon trestu obžalovanému
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, ktorú v tomto prípade považoval za primeranú.
Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/64/2013 zo
dňa 14.11.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Počas určenej skúšobnej doby je obžalovaný ml. D. povinný viesť riadny život, čím preukáže, že aj
hrozba trestu bude postačovať na to, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania.
V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon odloženého trestu odňatia

slobody.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal najmenej s dvomi osobami,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský
súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba roz-

sudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.