Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899589
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2508899589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: mal. K. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpenej zákonnými zástupcami: S. T. a Z. T., trvale bytom M.
XXX, zastúpených advokátom: JUDr. Marek Morochovič, Bratislava, Jungmanova 18, proti odporcovi:
R. Z., trvale bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.02.2013, č.k. 7C/410/2008-295 v jeho
vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia
za bolesť 3.795,56 Eur a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh zamietol a vyslovil, že o trovách

konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 420 ods. 1, § 441, §
444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. c), písm. e) zák. č. 315/1996 o premávke na pozemných
komunikáciách účinného ku dňu 30.06.2001, § 3 ods. 2 písm. a) o pozemných komunikáciách, ust. §
2 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej ku
dňu 30.06.2001.

Vecne argumentoval tým, že predmetom sporu je nárok maloletej navrhovateľky, ktorá navrhovateľka

si prostredníctvom svojich zákonných zástupcov uplatnila náhradu škody za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 7.929.000,- Sk spolu s 11% úrokom z omeškania od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že bola účastníkom dopravnej
nehody dňa 30.06.2001, ku ktorej došlo tak, že odporca ako vodič motocykla nesledoval dostatočne
situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. V dôsledku tejto nedbanlivosti
spôsobilzrážkumotocyklasnavrhovateľkou,ktorávtomčaseprechádzalazjednejstranycestynadruhú
a spôsobil jej tak ťažkú ujmu na zdraví. Odporca nebol držiteľom vodičského oprávnenia. V trestnom

konaní vedenom pred Okresným súdom v Trnave bol trestným rozkazom pod č.k. 4T 249/02-158 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov a uložený mu
bol zákaz vedenia motorových vozidiel všetkých druhov po dobu dvoch rokov. Vo veci náhrady škodyodkázal súd zákonného zástupcu navrhovateľky na občiansko-právne konanie. Žiadala, aby súd zvýšil
základné odškodnenie za bolesť 5-násobne zo sumy 82.725,- Sk na sumu 413.625,- Sk a za sťaženie
spoločenského uplatnenia 15-násobne zo sumy 115.500,- Sk na sumu 1.732.500,- Sk. Právoplatným

uznesením zo dňa 4. októbra 2005 pod č.k. 19C/63/04-21 súd konanie v časti o zaplatenie 5.782.875,-
Sk a úroku z omeškania vo výške 11% zo sumy 7.929.000,- Sk od právoplatnosti rozsudku zastavil.

Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom dňa 10. augusta 2006 pod č.k. 19C/63/04-38,
ktorým návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu uznania nároku navrhovateľky čo do

dôvodu a výšky zo strany odporcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2006. Na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 21. augusta
2007 predmetný rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pod č.k.
2 M Cdo 4/2007-51. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2012 žiadala navrhovateľka
prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd priznal navrhovateľke odškodnenie za bolesť vo výške
13.729,83 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 Eur.

Súd zdôraznil, že navrhovateľka žalovala vodiča osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda a nie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorým bol R. X., súd vec vo
vzťahu k odporcovi posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
zodpovednosť za škodu. Vychádzal pitom z toho, že zodpovednosť prevádzkovateľa podľa § 427 nemá

vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka postavenie
osobitného ustanovenia, ale ide o ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu, ktoré môžu stáť
popri sebe. Rozhodnutie, ktorý subjekt bude žalovať, je na navrhovateľke, pričom rozdiel pri uplatnení
nároku voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka je v tom, že
v tomto prípade zodpovednosť prevádzkovateľa je založená na objektívnom princípe bez ohľadu na

zavinenie, pričom v prípade uplatnenia nároku priamo voči vodičovi, ktorý v čase dopravnej nehody riadil
motorové vozidlo, musí navrhovateľ preukázať, že vodič dopravnú nehodu zavinil.

Vychádzal zo skutočnosti, že Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č.k. 4T 249/02-158 zo dňa
12.07.2002 bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol

odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov, zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadenia motorového vozidla
akékoľvek druhu na dobu dvoch rokov. Zákonný zástupca maloletej navrhovateľky, ktorý vystupoval
ako poškodený, bol odkázaný na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Predmetný trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2002. Z Protokolu o nehode v cestnej premávke súd zistil, že

držiteľom motocykla JAWA 175 bol v čase dopravnej nehody R. X., bydlisko M. XXX, bratranec odporcu.
Z protokolu ďalej súd zistil, že k dopravnej nehode došlo pravdepodobne tak, že odporca riadil motocykel
pričom počas jazdy sa riadne nevenoval riadeniu motocykla následkom čoho si nevšimol chodkyňu,
ktorá na cestu vbehla z pohľadu motocyklistu z ľavej strany následkom čoho došlo k stretu chodkyne
s motocyklom. Odporca jazdil na motocykli, ktorý nemal evidenčné číslo. Toto vozidlo nebolo poistené.

Dopravnú nehodu nenahlásil poisťovni. V tom čase ani nemal vodičské oprávnenie. Navrhovateľka
vybehla zo strany, kde bolo pole. Zbadal ju asi 1,5 až 2 m pred sebou. Išiel rýchlosťou asi 40 km/h.

Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Kohúta PhD., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický
stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel č. 12/2002 súd

zistil, že dopravnej nehode sa dalo predísť takým spôsobom, že chodkyňa by nevstúpila do koridoru
pohybu motocykla v takom okamihu, kedy jej mohlo byť z rýchlosti a vzdialenosti motocykla zrejmé, že
tento nemôže zastaviť do miesta zrážky. Vodič motocykla mohol dopravnej nehode zabrániť zastavením
do miesta zrážky v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 29 km/h. Vodič motocykla ďalej
dopravnej nehode mohol zabrániť časovo v takom prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 44 km/

h. Vtedy by došlo k vzájomnému mihnutiu motocykla a chodkyne bez ich vzájomného kontaktu. Vodič
motocykla sa po vozovke pohyboval rýchlosťou 46 až 59 km/h. Kolíznu situáciu rozpoznal, keď sa
nachádzal pred miestom zrážky v pozdĺžnej vzdialenosti 19,6 až 25,4 m. Od okamihu, kedy vodič mohol
rozpoznať kolíznu situáciu (kedy bola chodkyňa 1 m od ľavého okraja vozovky) po zrážku motocykla s
chodkyňou uplynul čas cca 1,65 s. Pokiaľ ide o techniku jazdy motocykla, toto je otázkou právnou. Ak

mal motocyklista povinnosť znížiť rýchlosť jazdy na rýchlosť nižšiu ako je rýchlosť, ktorou sa pohyboval
v okamihu rozpoznania kolíznej situácie, potom tento prvok techniky jazdy motocyklistu možno označiť
za nesprávny. V prípade, že vodič motocykla takúto povinnosť nemá, potom jeho technika jazdy bola
správna.Na zistenie miery zavinenia odporcu ako vodiča motocykla a maloletej navrhovateľky ako chodkyne na
vzniknutej dopravnej nehode, súd vychádzal z výpovedí odporcu, zo záznamu v Protokole o dopravnej

nehode ako aj z trestného rozkazu. Odporca vypovedal že v čase, keď jazdil po ulici Tretie fundiská
venoval pozornosť malému chlapcovi stojacemu na pravom okraji vozovky, na ktorého reagoval tak, že
s motocyklom vybočil do stredu vozovky, aby bezpečne chlapca obišiel. Pri obchádzaním sledoval, či
chlapec nevbehne do cesty a tak si nevšimol, že zároveň v tomto okamihu z ľavej strany na vozovku
vbehla maloletá navrhovateľka. Z uvedeného možno o konštatovať že odporca v prvom rade venoval

pozornosť bezpečnému obídeniu malého chlapca, a teda pozornosť zameral na situáciu v pravej časti
vozovky, pričom prestal sledovať situáciu pred sebou a aspoň periférne v ľavej časti vozovky. Je možné
konštatovať, že vodič motocykla riadne nevenoval pozornosť situácii v cestnej premávke, inak by sa
nemohol stať, že maloletú navrhovateľku zbadal, až keď už bola v strede vozovky. To znamená, že
odporca v čase, keď obiehal chlapca stojaceho na pravom okraji vozovky, venoval obiehaniu až takú
pozornosť, že sa otočil smerom doprava a teda nezbadal, že v rovnakom čase z ľavej strany prechádza

na vozovku maloletá chodkyňa. Aj samotné vybočenie motocykla smerom do stredu vozovky mohlo
byť príčinou zrážky medzi odporcom a maloletou navrhovateľkou. Navrhovateľka zrejme predpokladala,
že motocyklista bude jazdiť v doterajšej línii, a ak by motocyklista nevybočil smerom do stredu cesty,
zrejme by nedošlo k zrážke s chodkyňou. Samotné vybočenie odporcu v snahe obísť bezpečne chlapca
stojaceho na pravej krajnici, však nemožno považovať za nesprávnu techniku jazdy motocyklistu. Za

nesprávnu techniku jazdy je však treba označiť obzretie sa odporcu pri obchádzaní chlapca smerom
doprava v takej miere, že stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a na ľavej časti vozovky.

Odporca vo svojej výpovedí v trestnom konaní síce uviedol, že potom čo zbadal chlapca stojaceho pri
pravom okraji cesty, ubral z plynu, čím znížil rýchlosť a v čase zrážky prechádzal po ulici rýchlosťou

30 až 35 km/hod. Zo samotného priebehu nehody ako aj následkov zranení, ktoré utrpela maloletá
navrhovateľka je zrejmé, že táto rýchlosť bola vyššia, čo v konečnom dôsledku preukazujú aj závery
znaleckého posudku Ing. Pavla Kohúta PhD., podľa ktorých v okamihu rozpoznania kolíznej situácie,
keď chodkyňa bola približne jeden meter od ľavého okraja vozovky, sa pohyboval odporca rýchlosťou
46 až 59 km/hod. To znamená, že v čase keď odporca vedel, že bude obchádzať chlapca, pohyboval sa

touto - podľa odporcu - už zníženou rýchlosťou. Aj maloletá navrhovateľka však svojím konaním výrazne
prispela k vzniku dopravnej nehody. Navrhovateľka ako chodkyňa mala prechádzať cez komunikáciu len
v prípade, ak by vstupom na vozovku neohrozila bezpečnosť vlastnú prípadne iných účastníkov cestnej
premávky ako aj plynulosti v cestnej premávke. Mala teda zotrvať na ľavom okraji cesty, počkať dokiaľ
odporca jazdiaci na motocykli prejde pred ňou, až potom prejsť na druhú stranu vozovky.

Na základe uvedeného súd ustálil, že maloletá navrhovateľka, ale i odporca nesú zavinenie na vzniku
dopravnej nehody. Pri ustálení miery zavinenia súd vychádzal z toho, že odporca mal reagovať na
prítomnosť maloletých detí na vozovke podstatným znížením rýchlosti. Odporca, aj keď nevidel samotnú
navrhovateľku, videl, že na okraji vozovky sa nachádza malý chlapec. Odporca bez výrazného zníženia

rýchlosti (stále sa pohyboval rýchlosťou 46-59 km/hod.) obchádzal chlapca vyhýbajúcim sa manévrom
smerom k stredu vozovky, čo nemožno označiť za nesprávnu techniku jazdy, avšak pri obchádzaní
chlapca, celú svoju pozornosť sústredil na pravú časť vozovky - teda na obchádzajúceho chlapca, čím
stratil prehľad o situácii na ceste pred ním a v ľavej časti vozovky. Ak by situáciu na ceste sledoval,
nemohlo sa stať, že maloletú navrhovateľku spozoruje až keď sa nachádza v strede cesty. Na základe

vyššie uvedených úvah súd ustálil mieru zavinenia odporcu na dopravnej nehode na 70% a mieru
zavinenia maloletej navrhovateľky na 30%.

Pre stanovenie diagnózy zranenia bolo u maloletej navrhovateľky vykonaných množstvo odborných
chirurgických, anesteziologických, pediatrických, neurologických, neurochirurgických, ušno - nosno -

krčných a očných vyšetrení. Zranenia viedli ku vzniku závažných komplikácií ako je opuch mozgu. Jeho
nebezpečenstvo spočíva v tom, že opuchnutá oblasť zväčšuje svoj objem, môže dochádzať ku útlaku
nervových centier, čo môže viesť až k smrti pacienta. Zranenie spôsobilo u maloletej navrhovateľky
vznik organického psychosyndrómu - ide o súbor príznakov charakterizovaný zmenami psychiky a
nálad, zvýšenou agresivitou alebo naopak apatiou, poruchami pamäte, spomaleným psychomotorickým

tempom. Medzi komplikácie zlomeniny spodiny lebky a očnice znalec zaradil poškodenie oko hybného
nervu so znížením hybnosti horného viečka pravého oka, rozšírením zrenice. Liečba zranení bola
náročná jednak na medikáciu, jednak na starostlivosť a monitoring zdravotného personálu. Celkovo
však prebiehala bez výraznejších komplikácií. Boli použité bežné, dostupné, štandardné vyšetrovaciea liečebné metódy. Pri nehode došlo k zraneniu životne dôležitých orgánov ľudského tela - pľúc
a mozgu. Zranenia spôsobili dlhodobo trvajúcu poruchu zdravia u navrhovateľky. Navrhovateľka sa
musela v procese liečenia podrobiť špeciálnym vyšetreniam, bolestivým chirurgickým intervenciám a

komplexnému sledovaniu mozgových funkcií.

Prednosta kliniky FNSP Prof. MUDr. A. F. CSc. vypracoval posudok dňa 10.03.2004, v ktorom bodovo
ohodnotil bolestné na 1378,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1925 bodov. Utrpené
zranenia zanechali u navrhovateľky vážne trvalé následky. Ťažké poranenia hlavy a mozgu spôsobilo

navrhovateľke duševné poruchy prejavujúce sa znížením schopnosti sústrediť sa, pamäte, zníženie
schopnosti učenia. V súvislosti s poranením mozgu sa u nej prejavuje afektívna labilita a sklony k
podráždenosti. Tiež jej to spôsobilo slabé vertikálne ochrnutie ľavej strany tela prejavujúce sa svalovou
slabosťou a zníženou nervovou citlivosťou. Zlomenina pravej očnice a pomliaždenie pravého oka majú
u navrhovateľky za následok poruchu okohybných nervov pravého oka sťažujúce zrakové vnímanie
vonkajšieho prostredia. Zlomenina sánky spôsobuje navrhovateľke problémy s výslovnosťou a otvorená

zlomenina pravej ramennej kosti po nedokonalom zrastení deformovala a zošklivila pravú ruku v mieste
zlomenia. Vo veci poškodenia zdravia a vytrpenej bolesti ide o prípad výnimočný, hodný osobitného
zreteľa. Nakoľko pre následky úrazu na jej zdraví má už v tomto mladom veku značne obmedzené a
v niektorých prípadoch aj stratené predpoklady uplatnenia sa v spoločenskom, pracovnom, športovom
a rodinnom živote. Pre svalovú slabosť je navrhovateľka výrazne obmedzená či už v športe, tanci,

manuálnej práci, znížením duševných schopností a kvalít navrhovateľky je výrazne sťažené a ohrozené
uplatnenie sa v pracovnom živote, nakoľko pre neschopnosť dostatočne sa sústrediť, a teda učiť sa,
zapamätať si nové veci bude obmedzený výber budúceho povolania a záľub. Pre úrazom spôsobenú
duševnú labilitu navrhovateľky trpí aj jej spoločenský a rodinný život, pričom jej náladovosť a výbušnosť
sa časom bude zhoršovať.

Zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu súd zistil, že znalec ohodnotil bodovo bolestné na
907,5 bodov za pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu (položka č. 226), vnútrolebkové krvácanie
(položkač.227),zlomeninuspodinylebky(položkač.8),ranynahlave(položkač.2),zlomeninulebečnej
klenby (položka č. 10a), zlomeninu očnice s poškodením štvrtého až šiesteho hlavového nervu (položka

č. 11), poranenie dôležitého periférneho nervu - tretie hlavový nerv (položka č. 232b), pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy - tváre s odreninami kože hlavy (položka č. 5), pomliaždenie oka (položka č.
41), tracheotómiu (položka č. 73), zlomeninu dolnej čeľuste (položka č. 15b), zlomeninu ramennej
kosti (položka č. 136d), zlomeninu kľúčnej kosti (položka č. 134c), pomliaždenie pľúc (položka č. 78),
krvácanie do hrudníka, liečenia konzervatívne (položka č. 86e), šok (položka č. 246c), ranu bedrovej

oblasti (položka č. 88) a kaniláciu centrálnej žily (položka č. 239). Vzhľadom k spôsobu liečby nutnej
umelej pľúcnej ventilácie, opakovanému podávaniu infúzií, transfúzie, závažných život ohrozujúci stav,
zvýšil základný počet bodov o jednu polovicu. Sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotil na
2430 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy (položka č. 251),
jazvy po zranení a operačných výkonoch (položka č. 430a), pričom základný počet bodov 1215 zvýšil

na dvojnásobok. Uviedol, že po zranení zostali hlavne poruchy všeobecne hodnotené ako organický
psychosyndróm, kedy u poškodenej pretrváva porucha sústredenia pamäte. Zlomenina bola zhojená s
malým posunom a uhlovou dislokáciou. Po ranách a tracheotómii zostali jazvy na tvári, hornej končatine
a v bedrovej oblasti, ktoré však poškodenú nebudú obmedzovať ani v osobnom ani spoločenskom a
pracovnom živote.

Zo znaleckého posudku MUDr. Lucie Žlnayovej č. 19/2011 súd zistil, že maloletá navrhovateľka trpí
poúrazovou demenciou stredne ťažkého stupňa. Poúrazová demencia je duševná porucha trvalého
charakteru. Môže byť príčinou ďalších zdravotných problémov u navrhovateľky v oblasti psychických
porúch v zmysle poruchy adaptácie afektívnej reakcie, impulzívneho správania v dôsledku reakcie na

hormonálne zmeny, sexuálne dozrievanie a pudové potreby, v oblasti telesných porúch hrozí riziko
zanedbania starostlivosti o svoje zdravie pre poruchy pamäte, úsudku a výkonných funkcií. Vplyvom
nehody má navrhovateľka problémy s pamäťou stredne ťažkého stupňa, zníženie úsudkov, výkonných
funkcií myslenia, úbytok motivácie a emočnej kontroly stredne ťažkého stupňa. Jej intelektové ako i
osobné a sociálne fungovanie zaostáva natrvalo na úrovni 9 až 12 ročného dieťaťa. Navrhovateľka

zlyháva v škole, opakovala tretiu triedu. Od piatej triedy má špeciálny učebný plán, ktorý zvláda na
štvorky.Vrodinnomprostredíjeprítomnásilnáväzbanamatku,potrebavedeniapriaktivitách,zvládnutie
jednoduchých úloh, preferencia kontaktov s mladšími. V športovom výkone je šetrná, zúčastňuje sa ho
minimálne. Osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené vedomím vlastného hendikepu,schopnosťou vyrovnania sa s vlastnou sexualitou a dospievaním a otázkou partnerského vzťahu
a rodičovstva. Výber povolania bude výrazne obmedzený, zvláda jednoduchú manuálnu prácu pod
systematickým vedením. Nepochopí zložité inštrukcie. Znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského

uplatnenia 1200 bodmi, za položku č. 251 - vážne mozgové duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy,
ktorý počet bodov zvýšila na dvojnásobok, nakoľko ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou,
kde nie je možné očakávať zlepšenie, ale skôr zhoršenie stavu. V súvislosti s dospievaním a nárokmi
kladenými na dané životné obdobie možno očakávať problémy aj jasné osobné a sociálne zlyhávanie.
Možnoočakávaťporuchysprávania,organicképoruchynálady,impulzívnesprávanievrámciadaptačnej

reakcie na psychosociálne podnety, ako napríklad vedomie vlastného hendikepu, výber zamestnania,
zvládnutie vlastnej sexuality, otázka partnera, možnosti založenia si rodiny, otázka výchovy detí. V týchto
situáciách je potrebná intervencia psychológa, psychiatra a liečba. Rovnako bude potrebné výdatné
zaangažovanie okolia s cieľom zmiernenia evidentných rozdielov medzi správaním navrhovateľky a
bežného dospelého. Navrhovateľka trpí po dopravnej nehode posttraumatickou demenciou, následkom
pomliaždenia mozgu temporálne a vnútrolebečného krvácania. Má atrofiu frontálnej mozgovej kôry,

jedná sa o následky takej intenzity, že im prináleží bodové hodnotenie, konkrétne položka 251. Najťažší
možný variant položky 251 je závažná zmena s nepriaznivou prognózou - stav navrhovateľky spĺňa tieto
podmienky. O nižšom bodovom hodnotení v rámci najťažšieho variantu by bolo možné uvažovať, ak by
k poškodeniu mozgu došlo vo vyššom veku po dozretí osobnosti.

Navrhovateľka pre zranenie bola obmedzená v bežnom spôsobe života. Obmedzenie bolo zapríčinené
stavom bezvedomia, nutnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu a dýchanie za pomoci prístroja,
pripútaním na lôžko, hospitalizáciou v nemocnici, fixáciou dolnej čeľuste, pravej hornej končatiny, ľavej
hornej končatiny. Tým došlo k obmedzeniu psychickej aktivity a fyzickej aktivity v oblasti komunikácie;
z dôvodu napojenia na riadne dýchanie prístrojom v kontakte so spoločenským prostredím; v období

hospitalizácie a rehabilitácie v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov.
Počas liečenia bola odkázaná na pomoc inej osoby pri všetkých základných životných úkonoch
aj pri úkonoch ako je dýchanie. U navrhovateľky došlo k trvalému poškodeniu mozgu - organický
psychosyndróm.Zjazvenémozgovétkanivomôžebyťzdrojomvznikupatalogickýchelektrickýchvýbojov
s prejavmi epileptických záchvatov a kŕčov. Zranenie kostného skeletu lebky a tvárových kostí spôsobili

poškodenie III. hlavového nervu s ptózou hornej mihalnice a rozšírením zrenice. Pre závažný, život
ohrozujúci stav znalec zvýšil celkový počet bodov za bolestné o jednu polovicu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka musí trpieť zdravotnými problémami, ktoré by
inak nemala, ak by nedošlo k dopravnej nehode tieto, však musia byť takého rozsahu a intenzity, že

prípad možno považovať za výnimočný, t.j. hodný osobitného zreteľa. Pojem „hodný osobitného zreteľa“
je pojmom neurčitým, bez jednoznačného obsahu, čo umožňuje a zároveň ukladá súdu hodnotiť každý
prípad osobitne, v závislosti od konkrétnych okolností. V zmysle doterajšej praxe súdov za prípad hodný
osobitného zreteľa v prípade zvýšenia odškodnenia za bolesť sa považuje stav, resp. liečba, ktorú
sprevádzali zvlášť mučivé stavy pacienta, bolesť tak intenzívna, že to pacientovi spôsobovalo mučivé

útrapy.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľka podstúpila síce konzervatívnu liečbu, avšak s
náročným priebehom, nakoľko utrpela život ohrozujúce zranenia. Počas liečby bola v ohrození života,
držaná v umelom spánku, bola u nej vykonaná tracheostomia. Počas liečby bola výrazne obmedzená vo

všetkých oblastiach života a to nielen počas hospitalizácie, ale i následnej rehabilitácie. Všetky zranenia
a zdravotné komplikácie, ktoré navrhovateľka utrpela súviseli s dopravnou nehodou. Komplikácia
zlomeniny spodiny lebky a očnice nastala poškodením oko hybného nervu. Prechodnou komplikáciou
bolo poškodenie IV. a VI. hlavového nervu. Vzhľadom na rozsah a závažnosť zranení, dĺžku a
spôsob liečby ako aj vek navrhovateľky, súd pristúpil k mimoriadnemu zvýšeniu bolesti na trojnásobok

základného počtu bodov. Základný počet bodov predstavuje [907,5 bodov x 60,- Sk x 3]/30,126 =
5.422,23 Eur. Pri zohľadnení miery zodpovednosti navrhovateľky na vzniku dopravenej nehody, tak
súd priznal odškodnenie za bolesť vo výške 3.795,56 Eur. Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej priznané
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd vzhľadom na vek navrhovateľky (navrhovateľka v čase dopravnej nehody mala 4 roky) nemohol
vychádzať z porovnania spôsobu života navrhovateľky pred nehodou a po nehode, keďže mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v prípade, žeuplatnenie poškodeného v živote je vo väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené ako to predpokladá
§ 6 ods. 2 vyhlášky.

Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase dopravnej nehody, súd pri svojom rozhodovaní skúmal dôvody,
ktoré v súčasnosti obmedzujú navrhovateľku v uplatnení sa v bežnom živote. S prihliadnutím práve
na vek navrhovateľky je možné skúmať uplatnenie navrhovateľky v živote porovnaním bežného života
16 ročného dievčaťa, predovšetkým s ohľadom na študijné výsledky, výsledky v športe, porovnaním
samostatnosti a sebestačnosti pri vykonávaní bežných úkonov v živote a jej uplatnenie do budúcna.

Obaja znalci sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili položkou č. 251, pričom MUDr. Pamula
ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia aj položkou č. 430 a - jazvy po zranenia operačných
výkonoch. Vzhľadom na trvalé následky zranení obaja znalci pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia
na dvojnásobok.

Navrhovateľka utrpela devastačné poškodenie mozgu s trvalými následkami s nepriaznivou prognózou.

Ide o závažnú zmenu s nepriaznivou prognózou, kde nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného
stavu, ale skôr zhoršenie. Jej intelektové ako i celé osobné sociálne fungovanie zostava natrvalo
na úrovni 9 až 12 ročného dieťaťa. Navrhovateľka zlyháva v škole, opakovala jeden ročník, má
špeciálny učebný plán, učivo zvláda na štvorky, v športovom výkone je šetrená. Má výrazne obmedzený
výber povolania, zvláda len jednoduchú manuálnu prácu. Po dopravnej nehode trpí posttraumatickou

demenciou. Jej osobné a sociálne fungovanie bude výrazne ovplyvnené uvedomovaním si vlastného
hendikepu. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku dopravnej nehody je navrhovateľka obmedzená v uplatnení
sa v niektorých oblastiach života (je vylúčené, aby sa uplatnila v športovom živote, je vyradená z
možnosti výkonu povolania, kde sú potrebné vyššie manuálne zručnosti, či vedomosti), súd pristúpil
k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského života. Maloletá navrhovateľka

prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhala odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 57.508,46 Eur (1.732.500,- Sk), čo predstavuje 23,77 násobok základného hodnotenia. Súd
mal za to, že v danom prípade navrhovateľka je v dôsledku dopravnej nehody nielen obmedzená,
ale aj úplne vyradená z možnosti uplatnenia sa vo väčšine oblastí spoločenského života (jej
mentálny vývoj nepresiahne úroveň 12 ročného dieťaťa), preto má podľa názoru súdu nárok

na mimoriadne zvýšenie odškodnenia o 50 násobok peňažného vyjadrenia základného bodového
hodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,t.j.[1215bodovx60,-Skx50]/30,126=120.991,83Eur.
Prizohľadnenímieryzodpovednostinavrhovateľkynavznikudopravnejnehody,považovalzaprimerané
navrhovateľke odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 84.694,28 Eur. Nakoľko
však navrhovateľka žiadala odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 57.508,46

Eur, súd v tejto časti návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v jeho vyhovujúcej časti odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu,
ktoré odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. majúc za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď navrhovateľke súd priznal

trojnásobok bolestného v sume 3.795,56 Eur a celé žalované sťaženie spoločenského uplatnenia
SSU v sume 57.508,46 Eur, pričom mieru spoluviny navrhovateľky určil len vo výške 30% a navyše
túto zohľadnil len pri bolestnom. Pri SSU sa riadil úvahou, ktorá je neprijateľná a spoluvinu pri tomto
nároku nezohľadnil. Zdôraznil, že sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení, ktoré v konaní podal
a za zásadne najdôležitejší prvok sporu považuje práve určenie miery zavinenia navrhovateľky, resp.

jej rodičov a odporcu na vzniku kolíznej situácie. Túto mieru zavinenia prvostupňový súd nevyhodnotil
správne, keď určil, že navrhovateľka zodpovedá vo výške 30% a odporca vo výške 70%. Miera zavinenia
odporcu by mala byť oveľa nižšia, priam minimálna, pričom tento názor opiera o to, že v zmysle
zistení znaleckého posudku Ing. Kohúta bolo preukázané, že pokiaľ nemá vodič motocykla povinnosť
znížiť rýchlosť, keď uvidí pri ceste dieťa, pod 29 km/hod., tak za vznik kolíznej situácie zodpovedá

navrhovateľka, resp. jej rodičia. Ak túto povinnosť má, zodpovedajú obaja za vznik nehody. Vodič
takúto povinnosť nemal, najmä vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, keďže odporca v okamihu,
kedy rozpoznal kolíznu situáciu, išiel rýchlosťou medzi 46 až 59 km/hod., tzn. že neprekročil vtedy
maximálnu povolenú rýchlosť v obci, určenú na 60 km/hod.. Od okamihu, kedy vodič mohol rozpoznať
kolíznu situáciu po zrážku motocykla s chodkyňou, uplynul čas cca 1,65 s. Ak sa prijme všeobecne

uznávaný fakt, že reakčný čas cca 1 sekunda je výborný, tak by zostalo 0,65 sekundy odporcovi na to,
aby motocykel zastavil bez zrážky, čo však technicky nebolo možné. Ak by teoreticky vodič aj zbadal
navrhovateľku najskôr, ako sa dalo a zareagoval brzdením najskôr, ako sa dalo, nič by to nezmenilo
na tom, že navrhovateľke sa vyhnúť nemohol. Za závažné považoval zistenie znalca, že vzhľadomna situáciu, ktorá bola na mieste nehody, nebolo možné navrhovateľku zbadať skôr, ako 1 meter od
ľavého okraja vozovky. Ďalej poukázal na to, že z celej situácie je zrejmé, že maloletá navrhovateľka
nič nezvažovala, žiadny motocykel nezaregistrovala a jednoducho vybehla z dvora za svojím bratom,

ktorý bol za cestou, vynára sa otázka, ako zabezpečila matka dieťaťa jeho bezpečnosť, keď nechala 4-
ročné dieťa, aby sa hralo bez dozoru dospelej osoby na ulici a aby prebehlo z otvoreného dvora rovno
pod kolesá motocykla. Súd teda vôbec nevychádzal zo zistení znalca Ing. Kohúta, ktorý mieru zavinenia
rozoberá z pohľadu znalca už v trestnom konaní. Ďalej aj s poukazom na povinnosť odporcu ako vodiča
s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z., tento bol povinný venovať zvýšenú opatrnosť

voči chodcom, najmä deťom, túto povinnosť si splnil, keď uvidel chlapca rovno vpravo pri ceste, ubral
plyn a nasmeroval motocykel mierne k stredu vozovky, aby ho lepšie obišiel. Nemohol venovať zvýšenú
pozornosť navrhovateľke, ktorú nebolo vidno, nakoľko bola vo dvore rodinného domu. Rovnako nemohol
predpokladať, že dvor rodinného domu bude otvorený a že 4-ročné dieťa bude z neho vybiehať bez
dozoru dospelej osoby. Ďalej upozornil na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu, v ktorom podľa jeho
názoru išiel nad rámec podaného návrhu. Spoluvinu totiž pri SSU neodpočítal s odôvodnením, že súd

by navrhovateľke priznal aj tak viac, ako je predmetom žaloby, pričom takýto prístup je nesprávny a
poškodzujúci odporcu a vedľajšieho účastníka. Žalovanú sumu je potrebné vždy považovať za akýsi
rámec, resp. strop a pokiaľ existujú dôvody spoluviny, je potrebné ju v priznanej sume zohľadniť, tzn.
odpočítať bez toho na to, že súd by priznal aj vyššiu náhradu, ako je predmetom žaloby. V opačnom
prípade by bolo možné vždy eliminovať existenciu spoluviny obdobným konštatovaním súdu, čo by

mohlo viesť k právnej neistote a neoprávnenému zvýhodňovaniu žalujúcej spoluzodpovednej strany.
Záverom uviedol, že si je vedomý, že u navrhovateľky zostal trvalý následok v podobe položky č. 251,
tzn. ostatné následky okrem jaziev, ktoré už pominuli, a to už od detstva, ale je skutočne potrebné presne
pomenovať toho, kto za vznik danej situácie zodpovedá a v akej miere. Tu okolnosti prípadu sú také,
že sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožniť nemožno a spoluvinu navrhovateľky, resp. jej

rodičovtrebahodnotiťakomaximálnu.Nazákladetýchtodôvodovnavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutie
súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh zamietne, aby zaviazal navrhovateľku na
úhradu trov konania odvolacieho aj prvostupňového.

Navrhovateľka a odporca odvolanie nepodali.

Navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadrila prostredníctvom jej právneho
zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu
a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 664,63 Eur, ktoré pozostávajú z
jedného úkonu právnej pomoci á 546,05 Eur a 1 x režijný paušál 7,81 Eur + DPH 110,77 Eur. K

doručenému odvolaniu uviedol, že je nepochopiteľné, že odvolateľ dáva celú vinu za dopravnú nehodu
ako následnú škodu na navrhovateľku , pričom má za to, že odporca za vznik dopravnej nehody a
jej následkov nemôže. Zo strany odvolateľa sú účelovo vyberané zo znaleckého posudku, na ktorý
poukazuje len tie časti, ktoré mu vyhovujú v jeho logickom odôvodňovaní nezavinenia škody žalovaným.
Odvolateľ však opomína aj dôležité skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že vo väčšom rozsahu za

spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný. Zdôraznil, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný za
vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, pričom skutková veta obsahuje konštatovanie
súdu, že sa nedostatočne venoval riadeniu, a preto spôsobil kolíziu so žalobkyňou. Spochybňovanie
tohto rozhodnutia súdu v trestnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka je irelevantné, nakoľko
toto rozhodnutie je právoplatné a ako také teda záväzné, nezmeniteľné a teda pravdivé. V trestnom

konaní bolo teda zistené a preukázané zavinenie žalovaného za dopravnú nehodu a jej následok. Vodič
nevykonal všetky možné opatrenia, ktoré mohol v čase pred dopravnou nehodou objektívne urobiť a
ktoré bolo možné od neho reálne požadovať, pričom sám uviedol vo svojej výpovedi v trestnom konaní,
že videl hrajúce sa deti na ceste, no napriek tomu neznížil rýchlosť motocykla na takú rýchlosť, ktorá
by mu dovolila zastaviť bezpečne pred akoukoľvek prekážkou, či použiť výstražné zvukové znamenie,

čím by upútal pozornosť hrajúcich sa detí. Znalec v znaleckom posudku neskonštatoval, že žalobkyňa
vytvorila pre žalovaného prekážku z technického hľadiska náhlu, naopak, konštatuje, že mal možnosť
pri znížení rýchlosti v čase, keď zbadal žalobkyňu, resp. iné dieťa, znížiť rýchlosť a tým zrážke zabrániť.
Znalec skonštatoval tiež, že vodič bol obmedzený prítomnosťou dieťaťa v blízkosti miesta zrážky aj v
zmysle vtedy platného zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (§ 4 ods. 2

písm.e)citovanéhozákona). Odporcavšakžiadnezobjektívnemožnýchopatrenínevykonal,pričommu
v tom nebránili ani miestne, ani poveternostné podmienky, nakoľko išiel po rovnej ceste bez prekážok,
s dobrým výhľadom, jasným a suchým počasím. Odporca bol obmedzený aj tým, že sa pohyboval na
miestnej komunikácii vzdialenej len niekoľko desiatok metrov od hlavnej cesty s minimálnym pohybomvozidiel medzi rodinnými domami, kde táto miestna komunikácia slúžila aj ako chodník pre obyvateľov,
ktorý tam nebol, aj ako ihrisko pre deti, o čom ako miestny obyvateľ musel vedieť a mal sa teda správať
zvlášť opatrne a tak, ako keby išlo o obytnú zónu. Napokon odporca aj v tomto konaní pred súdom

si uznal vinu za dopravnú nehodu a zodpovednosť za škodu. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že
žalovaný porušil niekoľko dôležitých zákonných zákazov a príkazov a to najmä, že viedol motocykel bez
vodičského oprávnenia (§ 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z.), že v cestnej premávke použil vozidlo
nespôsobilé na premávku po pozemných komunikáciách bez evidenčného čísla, technickej kontroly
a poistenia, čím porušil § 88 zákona č. 315/1996 Z.z., a že nevenoval sa plne riadeniu vozidla, čím

porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z.. Tvrdenia odvolateľa preto považuje za jeho
subjektívny názor, ktorý však nie je úplne založený na skutočnostiach dopravnej nehody. Preto považuje
zistenia, odôvodnenia a rozhodnutie súdu ohľadne spoluviny a viny za dostatočné a správne. Čo sa týka
odvolateľa, že súd pri rozhodovaní išiel nad rámec návrhu, s týmto nemožno súhlasiť. Súd rozhodol o
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v nižšom rozsahu, ako bol tento nárok uplatnený žalobou.
Podľa právnej úpravy je určenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

na úvahe súdu. Nie je súd pri tom hodnotení zvýšenia ničím limitovaný. Avšak konečné rozhodnutie
nesmie dosiahnuť uplatnený nárok, čo v danom prípade je splnené. Preto námietka odvolateľa je v tomto
smere nedôvodná.

Podľa uvedeného výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vo zvyšku súd žalobu

zamietol, nebol účinne napadnutý odvolaním, nejedná sa pritom ani o výrok závislý, preto v tejto časti je
konanie právoplatne skončené a predmetom konania tak zostáva už len zvyšná časť rozsudku, ktorým
súd návrhu čiastočne vyhovel a uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom odškodnenia za bolesť
3.795,56 Eur a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné, v dôsledku
čohojenevyhnutnénapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavjehovyhovujúcejčastiakovecnesprávne
potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne vec posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157
ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje
na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto

nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolateľ samotný a rozsah odškodnenia navrhovateľky tak ako o nároku rozhodol súd prvého stupňa
čo do výšky, nenamietal. Namietal však samotnú zodpovednosť odporcu za dopravnú nehodu a pri
tomto nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa a nezohľadnenie spoluviny navrhovateľky pri

nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K odvolacím argumentom odvolateľa odvolací súd dodáva len nasledovné:

Je nepochybné, že predmetom konania je nárok navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie za bolesť a

sťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktorésiuplatňujevočiodporcovi akovodičovimotocyklanazáklade
ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, danej zo zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti.
Odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.07.2002, č.k. 4T 249/02-158 za
dopravnú nehodu, pri ktorej maloletá navrhovateľka utrpela zranenia s trvalými následkami, bolesťamia sťaženým spoločenským uplatnením, uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s
podmienečným odkladom trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a navrhovateľka zastúpená zákonným

zástupcom otcom S. T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie občianskoprávne.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 05.11.2002.

V zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. I.ÚS 269/2011-55 rozsah viazanosti
všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom
konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno
obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal.

Z tohto Nálezu ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za
ktorý bol odporca odsúdený, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojim
nárokom odkázaný na občianskoprávne konania, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bolo
spôsobená škoda a kto ju spôsobil.

Vychádzajúc z tiež uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR potom ústavne konformný výklad § 135
ods. 1 O.s.p. vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občiansko-právnom konaní o náhrade škody spôsobenej
trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou
časťou) a to aj vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za
tento trestný čin.

V prejednávanej veci trestný súd rozhodol trestným rozkazom, pre ktoré konanie je charakteristickým,
že ide o skrátené konanie, kedy súd rozhodol bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní, s čím
odporca v podstate súhlasil. Pokiaľ preto súd rozhodol, že odporca konaním opísaným v skutkovej vete
výrokovej časti trestného rozkazu, spôsobil navrhovateľke ujmu na zdraví, ublížením jej na zdraví, je

súd v konaní o žalobe poškodenej týmto výrokom viazaný a nárok na náhradu škody voči odporcovi je
treba považovať za preukázaný.

Zodpovednosť odporcu potom súd prvého stupňa správne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa keď ustálil spoluvinu navrhovateľky
na dopravnej nehode vo výške 30% a odporcu vo výške 70%. Rozsudok je aj v tejto časti riadne
odôvodnený a dáva dostatočnú a logickú odpoveď, prečo súd ustálil takýto pomer zodpovednosti
účastníkov na predmetnej dopravnej nehode.

Ďalším použitým odvolacím dôvodom je, že súd išiel nad rámec podaného návrhu, keď spoluvinu
navrhovateľky pri SSU neodpočítal s odôvodnením, že súd by navrhovateľke priznal aj tak viac, ako je
predmetom žaloby, pričom takýto prístup je nesprávny a poškodzujúci odporcu a vedľajšieho účastníka.
Žalovanú sumu je potrebné vždy považovať za akýsi rámec, resp. strop a pokiaľ existujú dôvody

spoluviny, je potrebné ju v priznanej sume zohľadniť, tzn. odpočítať bez ohľadu na to, že súd by priznal
aj vyššiu náhradu, ako je predmetom žaloby.

Tu treba mať na pamäti, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle cit. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. je prípustné len

v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom
škody a ktoré nemožno vyjadriť základným odškodnením, podľa bodového ohodnotenia príslušnéholekára. Zvýšenie tejto náhrady predpokladá existenciu ďalších okolností, ktoré možno v prípadoch, keď
spoločenské kultúrne, športové príp. iné zapojenie poškodeného bolo na vyššej úrovni a po poškodení
jeho zdravia je ďalšie pokračovanie v týchto činnostiach veľmi sťažené, prípadne až vylúčené. Vždy

musí ísť o zohľadnenie konkrétnych okolností prípadu a nie o ľubovoľnú úvahu súdu.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže
navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Ak je predmetom návrhu
na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú

navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Touto výškou
peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť
viac.

Len na doplnenie treba uviesť, že výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch
uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p., ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než

čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení
§ 81 ods. 1 O.s.p.), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže aj rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná, čo sa však netýka prejednávaného prípadu.

V predmetnom konaní (odlišnom od prípadov uvedených v ustanovení § 153 ods. 2 a 3 O.s.p.) zo spisu a
ako je aj vyššie uvedené navrhovateľka sa domáhala odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej odškodnenie
za bolesť vo výške 13.729,83 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 57.508,46 Eur,
tzn. domáhala sa plnenia v celkovej výške 71.238,29 Eur a touto sumou bol súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o návrhu limitovaný. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel v rozsahu 3.795,56 Eur za
bolestné a titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 57.508,46 Eur, tzn. v celkovej
výške 61.304,02 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa neprekročil
návrhom určený predmet konania; neprisúdil viac ako bolo navrhovateľkou uplatnené v návrhu na
začatiekonaniaopeňažnéplnenie.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdanivtomtoargumentenemohol

dať za pravdu odvolateľovi.

Po vyčerpaní odvolacích dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 219 O.s.p., rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti vo veci samej potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.