Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ZSE
Distribúcia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpeného: U. R. & V., s.r.o., Y. XXX/XX, K.
proti žalovanému: Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/
DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2012/DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobcu a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č.
2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo potvrdené. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím č. 2011/
DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 rozhodol tak, že konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane
vysokého poplatku za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v
čase od 01.04.2008 do 31.03.2010 je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho

vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o ochrane hospodárskej súťaže alebo ZOHS) na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti
vymedzenéhoúzemia“prevádzkovateľadistribučnejsústavy-žalobcu,ajepretopodľa§8ods.6zákona
o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, za čo mu bola uložená pokuta 150 000,00 eur.

Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodov,
že žalovaný nemal kompetenciu konať vo veci poplatku za nadštandardný odpočet. Žalovaný tiež
nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k:
a) namietanej praktike priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o
ochrane hospodárskej súťaže
b) nedostatočnému uplatneniu ekonomickej analýzy pri preukazovaní naplnenia skutkovej podstaty
neprimeranej ceny

c) tvrdenému dopadu namietanej praktiky na trh dodávok elektriny.

Žalobca napadnuté rozhodnutia považuje za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k skutkovým
tvrdeniam a žalovaný v konaní porušil princíp legality, princíp právnej istoty, zásadu ochrany legitímnychočakávaní a zásadu in dubio pro reo. V konaní bola tiež prekročená zásada správnej úvahy vo vzťahu k
okolnostiam zohľadňovaným pri ukladaní sankcie a aj z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky sankcie.

Žalobca má za to, že kompetencia žalovaného konať vo veci posúdenia účtovania poplatku za
nadštandardný odpočet nebola daná podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a sankčné konanie
nemalo byť pred úradom vôbec vedené. Podľa žalobcu vykonávanie nadmerného odpočtu nie je
možné odčleniť od regulovaných činností. Predmetom posudzovania zo strany žalovaného bola činnosť
podliehajúca osobitnej sektorovej regulácii v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej

len URSO). Vykonávanie činnosti nadštandardného odpočtu elektromerov je neodčleniteľná súčasť
regulovaných činností, a to distribúcie elektriny, čo vyplýva zo zákona číslo 276/2001 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach (ďalej len zákon o regulácií) a zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej
len zákon o energetike). Poukázal na ust. § 2 písm. a) bod 1 zákona o regulácii, podľa ktorého sa pod
sieťovými odvetviami rozumie distribúcia elektriny a s tým súvisiace služby, pričom podľa § 5 ods. 1
písm. a) a písm. b) predmetného zákona URSO zabezpečuje efektívnu hospodársku súťaž v sieťových

odvetviach a zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a službami v sieťových odvetviach. Podľa §
3 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii je predmetom regulácie distribúcia elektriny na vymedzenom území,
a teda k tejto je potrebné priradiť v súlade s ust. § 2 písm. a) bod 1 zákona o regulácii aj služby, ktoré
súvisia s distribúciou.

Vykonaniemeraniazaúčelomzmenydodávateľajeslužboudistribúcie,ktorúmôžeposkytovaťpríslušný
prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS). Podľa § 24 ods. 2 písm. f) zákona o energetike
PDS je povinný zabezpečiť meranie elektriny v sústave a na požiadanie poskytovať namerané údaje
jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou a podľa § 35 ods. 1 zákona o energetike, je PDS povinný
zabezpečiť meranie elektriny v distribučnej sústave. Z oboch uvedených ustanovení je zrejmé, že

meranie je priamo naviazané a súvisí s činnosťami prevádzkovateľa distribučnej sústavy (aj samotné
meracie zariadenie je súčasťou distribučnej sústavy (§ 2 písm. b) bod 8 zákona o energetike).
Navyše podľa § 3 ods. 2 zákona o regulácií je „predmetom regulácie... regulácia ceny tovarov a ceny
poskytovaných služieb v sieťových odvetviach a určenie podmienok ich uplatňovania (ďalej len cenová
regulácia). Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii je predmetom regulácie aj poskytovanie

služieb PDS. Služby merania sú teda regulovanými službami prevádzkovateľa distribučnej sústavy a
navyše tento je povinný tieto služby poskytovať pod hrozbou minimálnej sankcie vo výške 33.693 eur.
Poľa žalobcu je poskytovanie nadštandardného odpočtu elektromerov pri zmene dodávateľa službou,
ktorá podlieha regulácii osobitného sektorového regulátora - URSO. Preto akýkoľvek iný záver nebude
zodpovedať regulačným predpisom platným v čase konania žalovaného v súlade s ktorými bol žalobca

povinný zabezpečovať svoje činnosti pod hrozbou sankcie.

Žalovaný skúmal, či žalobca mal priestor na samostatné konanie v rámci regulačných opatrení. Podľa
žalovaného URSO nemá kompetenciu vyplývajúcu z regulačných predpisov vo vzťahu k stanoveniu
poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera výšku tohto poplatku zaregulovať, pričom

svoj názor oprel o vyjadrenia URSO. Podľa žalobcu URSO je a bol oprávnený regulovať poplatok za
nadštandardný odpočet vykonávaný v súvislosti so zmenou dodávateľa, a de facto ho aj reguloval, čo
vyplýva z regulačných predpisov. Poukázal na ustanovenie ust. § 2 písm. c) a ust. § 5 zák. o regulácii.
Poplatok za nadštandardný odpočet je súčasťou služieb, ktoré poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy, a preto je predmetom regulácie podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii.

URSO, ako vyplýva najmä z ustanovení § 5 zákona o regulácii, je oprávnený prijímať opatrenia, ktorými
podporuje hospodársku súťaž a je oprávnený v tejto súvislosti prijímať opatrenia na regulovanom
trhu. Žalobca tvrdí, že takto prijímané opatrenia je potrebné vnímať ako súčasť ex ante regulácie.
Jedným zo spôsobov, ako podporovať hospodársku súťaž na regulovanom trhu a prijímať opatrenia na
ochranu záujmov držiteľov povolení (t.j. aj na ochranu záujmov alternatívnych dodávateľov elektriny) je

stanovenie podmienok výkonu činností a poskytovania služieb prostredníctvom nariadenia vlády SR č.
317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu sa elektrinou (ďalej len pravidlá trhu).
Pravidlá trhu vypracovával URSO podľa § 5 ods. 1 písmeno l) zákona o regulácii, pričom podľa § 5 ods.
3 písm. a) zákona o regulácii URSO vykonával kontrolu dodržiavania zákona o regulácii, ale aj kontrolu
dodržiavania Pravidiel trhu. Autonómia žalobcu určovať cenu sa nadštandardný odpočet bola limitovaná

práve Pravidlami trhu. Žalovaný však opomenul skutočnosť, že žalobca bol podľa ust. § 13 ods. 2 písm.
a) zákona o regulácii povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade so zákonom o regulácii a zároveň
bol povinný dožiadať Pravidlá trhu.Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „nastavenie regulácie spôsobom, že poplatok má
zodpovedať nákladom bez stanovenia napr. vzorca výpočtu alebo stanovenia nákladov, ktoré môžu byť
zahrnuté do ceny, by logicky znamenalo úplnú svojvôľu podnikateľa o tom, aké náklady do stanoveného

poplatku zahrnie. URSO kontroluje primeranosť nákladov len v prípade ním zaregulovaných činností“,
pretožetakévyjadrenienezodpovedákompetenciámURSOakontrolnýmoprávneniam. Naviacžalobca
tvrdí, že nie je možné povedať, že poplatok nebol zaregulovaný, ak URSO stanovil, že jeho výška
je určená nákladmi na uskutočnenie nadštandardného odpočtu. Ak URSO nedefinoval bližšie, aké
náklady to sú, mal by regulovaný subjekt do poplatku zahrňovať len náklady, ktoré sú primerané,

zodpovedajúce hodnote dosiahnutej konaním v súlade s dobrými mravmi (§ 12 ods. 11 písm. f) zákona
o regulácii). V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje na ustanovenie § 15a ods. 1 písm. d)
zákona o regulácii, podľa ktorého URSO kontroluje overovanie primeranosti nákladov súvisiacich s
činnosťami v sieťových odvetviach a podľa ust. § 15 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii kontrola
zahrňuje aj overovanie skutočností potrebných na vykonávanie pôsobnosti úradu. Podľa ust. § 16
ods. 1 písm. a) zákona o regulácii, regulovanému subjektu hrozí sankcia až do výšky 10 000 000

eur v prípade porušenia § 12 ods. 11 písm. f) zákona o regulácii. Žalobca nesúhlasí ani so záverom
žalovaného v bode 22 napadnutého rozhodnutia, odkazujúce na stanovisko URSO, že k porušeniu
pravidiel trhu by " ...došlo nedodržaním tu stanovených procesných podmienok, napríklad, ak by nebol
vykonaný odpočet “. Takýto výklad by potvrdzoval záver, že dané ustanovenie Pravidiel trhu by nebolo
vykonateľné a navyše potom nie je zrejmé, z akého dôvodu URSO kritizoval predmetné ustanovenie

Pravidiel trhu a pristúpil následne k jeho zmene, ak by jediným problémom vyplývajúcim z daného
ustanovenia bolo len nevykonanie nadštandardného odpočtu. URSO je teda priamo podľa zákona o
regulácii oprávnený kontrolovať primeranosť nákladov, ktoré súviseli aj s činnosťou uskutočňovania
nadštandardného odpočtu elektromerov z dôvodu zmeny dodávateľa. Navyše skutočnosť, že autonómia
regulovaného subjektu pri výkone nadštandardného odpočtu nebola daná vyplýva aj z toho, že

primeranosť vynaložených nákladov je výška nákladov porovnateľná s hodnotou dosiahnutou konaním
v súlade s dobrými mravmi (§ 12 ods. 11 písm. f) zákona o regulácii).

Žalobca tvrdí, že nemal možnosť odchýliť sa od pravidiel postupu pri poskytovaní služby
nadštandardného odpočtu, t.j. nemal žiadnu autonómiu pri nastavení výšky poplatku za nadštandardný

odpočet, zásah žalovaného bol v tomto smere neoprávnený a priestor na ex post kontrolu nebol
daný. Žalobca ako subjekt podliehajúci ex ante regulácii bol regulovaný prostredníctvom Pravidiel
trhu a zároveň URSO mal oprávnenie pristúpiť popri úprave pravidiel pre stanovenie poplatku za
nadštandardný odpočet aj k cenovej regulácii podľa § 12 zákona o regulácii. Podľa žalobcu všetci
PDS postupovali rovnakým spôsobom, t. j. novým dodávateľom účtovali len náklady súvisiace so

zabezpečením nadštandardného odpočtu, pričom zo strany URSO nedošlo k namietaniu takéhoto
postupu. Má za to, že záver URSO, že nebol na základe regulačných predpisov oprávnený cenovo
regulovať službu nadštandardného odpočtu, nie je právne odôvodnený. URSO má priamo zákonom
o regulácii umožnené (§ 12 ods. 12 zákona o regulácii), aby v prípade mimoriadnej trhovej situácie
dokázal cenovo regulovať aj poplatok za nadštandardný odpočet elektromerov. Odpoveď URSO, z ktorej

žalovaný vychádzal pri formulovaní svojich záverov, podľa ktorej „úrad má kompetencie sa zaoberať len
tými cenami, ktoré sú regulované podľa § 12 zákona o regulácii. Poplatok za nadštandardný odpočet
elektromera nie je predmetom cenovej regulácie ", nezodpovedá platnému zneniu zákona o regulácii.

Žalobca trvá na tom, že žalovaný nemal dôvod pristúpiť v rámci ex post kontroly k posúdeniu výšky

poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý účtoval žalobca, čo žalovaný odmieta s tým, že úrad nie
je povinný zdôvodňovať potrebu intervencie v prípade zásahu voči protisúťažnej praktike. Žalobca s
týmto názorom nesúhlasí, pretože žalovaný je povinný vždy odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby aj
do budúcna umožňovalo sankcionovanému subjektu prispôsobiť svoje správanie na trhu o to viac, že
žalovaný v rozhodnutí apeluje na zodpovednosť dominantného hráča nezneužívať svoje postavenie

na trhu. Žalovaný pristúpil k hodnoteniu poplatku za nadštandardný odpočet napriek tomu, že jeho
úprava bola v rámci dostupných regulačných opatrení v rukách URSO ako osobitného regulátora trhu.
Zotrvanie na stanovisku žalovaného, že je oprávnený preskúmať výšku regulovaného poplatku v rámci
ex post kontroly je nahrádzaním kompetencií osobitného regulátora trhu a nezodpovedá tomu, že URSO
prostredníctvom pravidiel trhu fakticky reguloval výšku poplatku, t.j. následne aj od 1. júla 2010 určil,

že poplatok nemôže byť vyberaný. Skutočnosť, že URSO sám hodnotil poplatok za nadštandardný
odpočet ako prekážku pri realizácii zmeny dodávateľa znamená, že URSO ako regulátor sa musel
zaoberaťdianímnatrhuaprekážkami,ktorépodľajehonázorubránilirozvojukonkurenčnéhoprostredia.
Podľa žalobcu žalovaný nemal v kompetencii zasahovať v prípade poplatku za nadštandardný odpočet,nakoľko tento podliehal sektorovej regulácii a kontrole zo strany URSO. Navyše žalovaný zasahoval v
čase, kedy už sektorový regulátor vyriešil v rámci regulačných opatrení situáciu okolo nadštandardného
odpočtu, t.j. sankčné konanie v rámci ex post kontroly bolo začaté až potom, ako boli zmenené Pravidlá

trhu a situácia na trhu bola riešená URSO-m v podobe zmeny Pravidiel trhu účinnej od 1. júna 2010.

Podľa žalobcu intervencia žalovaného nebola žiadúca z dôvodov, že :

- poplatok za nadštandardný odpočet bol účtovaný v súlade s Pravidlami trhu, vypracovanými URSO-

m, postup žalobcu v rozpore s pravidlami trhu by bol sankcionovaný,
- URSO mohol kedykoľvek zasiahnuť v rámci svojich regulačných oprávnení v súlade so zákonom o
regulácii,
- žalovaný sám by na nápravu namietaného stavu nemal k dispozícii žiadne opatrenia, čo jedným z
argumentov svedčiacim proti priamej kontrole cien súťažnými autoritami podľa súťažného práva (napr.
Whish, R.: Competition Law. Sixth Edition. Oxford: Oxford University Press, 2009, str. 710).

Žalobca má za to, že žalovaný bol povinný odôvodniť svoj zásah, najmä pokiaľ tomuto zásahu
predchádza šetrenie, respektíve pokiaľ ide o zásah, ktorý v momente vydania rozhodnutia súťažnej
autority už nerieši žiadnu nepriaznivú trhovú situáciu. Stanovisko žalovaného, že je oprávnený
preskúmať výšku regulovaného poplatku v rámci ex post kontroly, žalobca vníma ako nahradenie

kompetencií osobitného regulátora trhu. URSO svojou pôsobnosťou zasahoval do stanovenia spôsobu
a podmienok zmeny dodávateľa a teda aj do uskutočňovania nadštandardného odpočtu.

Vprípade,žebyžalovanýmalkompetenciuvoveci,podľažalobcunedošlovovzťahuknamietanejvýške

poplatku za nadštandardný odpočet k riadnemu prevereniu skutočností žalovaným, na základe ktorých
by bolo možné bez pochybností skonštatovať, že poplatok za nadštandardný odpočet je neprimeranou
cenou podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o hospodárskej súťaži. Žalovaný nezískal relevantné podklady
pre vydanie rozhodnutia, nesprávne vyhodnotil predkladané informácie a argumentáciu žalobcu.
Žalobca tvrdí, že použitie metódy komparácie poplatku uplatňovaného žalobcom v čase a komparácia

s poplatkami uplatňovanými na iných distribučných územiach regionálnymi PDS a vyhodnotenie týchto
metód bolo nedostatočné a nekonzistentné. Poukázal, že z napadnutých rozhodnutí nie je určiteľné, aké
náklady vstupovali, resp. boli priraďované jednotlivými PDS do poplatku za nadštandardný odpočet a
či poplatok za nadštandardný odpočet pokrýval rovnaký rozsah činností a bol poskytovaný v rovnakej
alebo porovnateľnej kvalite. Nie je tak možné dospieť k jednoznačnému záveru, že jednotliví PDS

sú efektívnymi konkurentmi a že poplatky stanovované na iných geografických trhoch môžu byť
relevantné ako benchmark pre určenie neprimeranosti ceny podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane
hospodárskej súťaže. Podľa žalobcu porovnateľnosť geografických území by mala zahrňovať nielen
porovnateľnosťrozlohyporovnávanéhoúzemiaapočetúčastníkov,ktorísúnapojenínadanúdistribučnú
sústavu, ale je nevyhnutné porovnať aj nákladovú štruktúru jednotlivých PDS za účelom zistenia, či

títo môžu predstavovať efektívne podniky z hľadiska nákladovosti. Žalovaný nerešpektoval rozdiely
súvisiace s účtovaním poplatkov týmito PDS. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil, či spôsob,
akým sa zabezpečovalo vykonanie nadštandardného odpočtu ovplyvňoval náklady a či iná, lacnejšia
a rovnako kvalitná alternatíva uskutočňovania nadmerných odpočtov existovala aj v čase, kedy bol
poplatok účtovaný v napádanej výške. Žalobca považuje za pochybenia žalovaného, že nepreveril

existenciu inej alternatívy v danom čase pre zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu, respektíve
to, či vôbec bolo možné v tom čase uskutočňovať nadštandardný odpočet s nižšími nákladmi a v
rovnakej, či minimálne porovnateľnej kvalite.

Namietal, že žalovaný skutkový stav zistil nedostatočne aj vo vzťahu k preukázaniu dopadu na trh.

Žalovaný sa mal zaoberať aj otázkou ujmy spôsobenej spotrebiteľom. Súťažná autorita by nemala
zasahovať, pokiaľ nedošlo k poškodeniu súťaže a k poškodeniu spotrebiteľa, aj napriek skutočnosti,
že mohlo dôjsť k poškodeniu konkurentov. Zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že konanie
žalobcu mohlo mať, resp. malo negatívny dopad na hospodársku súťaž.

Žalobca vo vzťahu k uloženej sankcii tvrdí, že táto nie je dostatočne odôvodnená v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a použitie priťažujúcej okolnosti je neprimerané
a presahuje rozsah, v akom bolo možné použiť túto priťažujúcu okolnosť podľa Metodického pokynu.Žalobca má za to, že dôvod navýšenia sankcie takmer o 40 násobok základnej sadzby nie je podložený
a sankcia je tak neprimeraná.

Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s argumentáciou a s
námietkami žalobcu a to:
- s potrebou intervencie vo vzťahu k namietanej praktike,
- akým spôsobom malo sankčné konanie napomôcť k naplneniu účelu zákona podľa § 1 ZOHS.
- že žalobca bol povinný rešpektovať regulačné predpisy pod hrozbou sankcie, a preto nebola daná

žiadna autonómia konať, t.j. nemohla byť daná ani kompetencia žalovaného pristúpiť k sankčnému
konaniu.
- s otázkou rozdielnosti v nákladovej štruktúre jednotlivých PDS,
- či bolo možné v jednotlivých časových obdobiach uskutočňovať službu nadštandardného odpočtu
prostredníctvom iných dodávateľov za porovnateľnú kvalitu,
-akýdokladbymalonažalobcuporušeniepravidieltrhuúčtovanímcenyvovýškezohľadňujúcejnáklady

a zisk.
- s otázkou ujmy spôsobenej spotrebiteľom,
- či sa žalovaný vysporiadal s ust. § 38 ods. 10 ZOHS s ohľadom na povinnosť pri uložení sankcie
zohľadniť skutočný dopad na trh.

Žalobca ďalej poukázal, že došlo k porušeniu princípu legality a princípu právnej istoty v dôsledku
prekročenia kompetencie žalovaného konať v danej veci, v dôsledku nahrádzania kompetencie ex ante
regulátora. Žalobca podlieha ex ante regulácii, službu nadštandardného odpočtu bol povinný poskytovať
pod hrozbou sankcie podľa zákona o energetike a pod hrozbou sankcie dodržiavať nastavené pravidlá
trhu. Podľa žalobcu je neprípustné, aby konanie, ktoré bolo v súlade s regulačnými predpismi bolo

postihnuté ako konanie v rozpore so ZOHS a rovnako je neprípustné, aby bol sankcionovaný za to, že
regulačný orgán nenastavil podmienky zmeny dodávateľa elektriny správne. Žalobca ďalej vo vzťahu
k porušeniu princípu právnej istoty tvrdí, že ak by aj bola daná kompetencia žalovaného konať danej
veci, rozhodnutie žalovaného a jeho odôvodnenie mu neposkytuje dostatočnú právnu istotu vo vzťahu k
nastaveniu budúceho konania na trhu. Rovnako podľa žalobcu žalovaný porušil zásadu in dubio pro reo

vyplývajúcu zo zásady prezumpcie neviny tým, že žalovaný nepreukázal s istotou, že konanie žalobcu
na trhu pri účtovaní poplatku za nadštandardný odpočet naplnil skutkovú podstatu neprimeranej ceny
podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o hospodárskej súťaži.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že kompetencia
úradu je daná i v sektorovo regulovaných oblastiach, čo vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona o ochrane

hospodárskej súťaže, podľa ktorého sa zákon o ochrane hospodárskej súťaže vzťahuje na všetky
činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú, alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov
obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa
osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy
podľa osobitného predpisu. Úlohou úradu, ako prierezového regulátora je predovšetkým (s výnimkou

posudzovania koncentrácií) ex post postihnúť konania, ktoré sú v rozpore so súťažnými pravidlami
stanovenými zákonom o ochrane hospodárskej súťaže alebo v rozpore so Zmluvou o fungovaní
Európskej únie. Uvedené sa uplatňuje aj v oblastiach, ktoré sú sektorovo regulované. Na rozdiel od
toho, úlohou sektorovej regulácie je ex ante nastavenie podmienok v oblastiach, kde súťaž celkom
nefunguje a kde je potrebné ju určitým spôsobom regulovať. K stretu kompetencií vzhľadom na

rozdielnosť uvedených úloh vo väčšine prípadov nemôže prísť. ÚRSO nemá kompetenciu v zmysle
regulačných predpisov zaregulovať výšku poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera.
Jediný, kto je oprávnený posúdiť, či výška tohto poplatku bola neprimeranou cenou a predstavovala tak
zneužitie dominantného postavenia, je úrad. Z ustanovení zákona o regulácii zákona o energetike, na
ktoré žalobca v žalobe poukazuje, nevyplýva kompetencia ÚRSO regulovať konkrétne činnosti, resp.

konkrétny poplatok, ak v ďalších ustanoveniach, ktoré konkretizujú právomoci ÚRSO, toto výslovne
uvedené nie je. ÚRSO v danom prípade svoju kompetenciu odmietol a potvrdil, že nie všetky činnosti,
ktoré vykonávajú prevádzkovatelia distribučných sústav spadajú pod regulované činnosti a ceny podľa
zákona o regulácii sieťových odvetví. Kompetencia ÚRSO regulovať daný poplatok nevyplýva z § 3, ani§ 12 zákona o regulácii sieťových odvetví. V prípade, ak by mal ÚRSO regulovať určitý poplatok, musel
by ho regulovať vydaním cenového rozhodnutia a v tomto prípade bolo určenie výšky poplatku plne v
kompetencii jednotlivých PDS. Z vyjadrenia URSO vyplýva, že konanie žalobcu neodliehalo sektorovej

regulácii, a preto nebolo v tomto prípade ani potrebné skúmať, či regulácia dávala priestor žalobcovi pre
autonómne správanie sa. Skutočnosť, že ÚRSO je oprávnený prijať Pravidlá trhu ale neznamená, že je
oprávnený zasahovať do výšky poplatku, resp. nastavovať spôsob jeho stanovenia, takáto kompetencia
ÚRSO z predmetného ustanovenia nevyplýva. Podstatou neprimeraných cien je skúmanie výšky ceny,
pričom ÚRSO žiadnym spôsobom nereguloval cenu za nadštandardný odpočet.

Uvedené potvrdil aj ÚRSO, keď k relevantnému ustanoveniu Pravidiel trhu uviedol, že jeho účelom
bolo upraviť procesne zmenu dodávateľa elektriny a ustanoviť, kto má znášať predmetný poplatok.
Predmetom tohto ustanovenia nebolo určenie, v akej výške má byť poplatok uplatňovaný. V prípade,
že dôsledkom konania subjektu je porušenie princípov hospodárskej súťaže zakotvených zákonom,
má jednoznačnú povinnosť situáciu skúmať a riešiť úrad. V danom prípade bola skúmaná výška

uplatňovaného poplatku a zaregulovať je možné danú výšku poplatku len prostredníctvom cenovej
regulácie a takejto regulácii predmetný poplatok s určitosťou nepodliehal. V prípade poplatkov, ktoré
nepodliehajú regulácii nemá ÚRSO kompetenciu zasahovať do cenotvorby podnikateľov. ÚRSO
kontroluje primeranosť nákladov len v prípade ním zaregulovaných činností v sieťových odvetviach. Je
pravdou, že novelou Pravidiel trhu bola zrušená možnosť účtovať poplatok za nadštandardný odpočet

(a teda od tohto dátumu vzniknuté náklady na odpočet mal znášať žalobca), avšak stanovenie ceny
pred zrušením tejto možnosti bolo plne na autonómii žalobcu, ktorý si výšku poplatku mohol ľubovoľne
nastaviť. Žalobcove tvrdenia vyplývajú z mylného tvrdenia, že výška poplatku bola až do jeho zrušenia
regulovaná, čo sa však, ako je vyššie uvedené, nezakladá na pravde.

Prierezové a sektorové regulátory sledujú odlišné ciele a úlohou prierezových regulátorov je
predovšetkým ex post zabrániť konaniu porušujúcemu pravidlá hospodárskej súťaže a toto konanie
potrestať. Úlohou sektorových regulátorov je ex ante nastavenie súťažných podmienok v sektoroch,
kde hospodárska súťaž nefunguje správne. Prierezoví a sektoroví regulátori teda svoje kompetencie
uplatňujú popri sebe. Úrad však má kompetenciu a povinnosť zasiahnuť všade tam, kde došlo k

porušeniu súťažných pravidiel, čo vyplýva zo znenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Jeho
zásady sledujú preventívnu, ale aj represívnu funkciu a za týmto účelom sú mu zverené aj kompetencie
podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. To, že v danom prípade už v čase vydania rozhodnutia už
netrvalo protisúťažné konanie žalobcu ho zodpovednosti za porušenie zákona nezbavuje. Úlohou úradu
je aj prostredníctvom sankcií trestať podnikateľov za porušenie zákona a tak plniť úlohy individuálnej

a generálnej prevencie.

K námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že pre
zistenie, či ide o neprimerané ceny, úrad aplikoval dve metódy - porovnanie výšky ceny žalobcom
za nadštandardný odpočet v čase a komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom

období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS.

Pri použití metódy komparácie sa pri preukazovaní neprimeraných cien neberú do úvahy náklady
dominanta, ktoré môžu byť neefektívne, môže sa vychádzať z efektívne vynaložených nákladov
konkurentov a z ceny nimi nastavenej. Pri porovnaní s poplatkami účtovanými inými regionálnymi PDS

úrad porovnal cenu za odpočet vo výške 27,31 eur bez DPH s cenami ostatných regionálnych PDS a
skonštatoval,žepriregionálnychPDSideoprirodzenémonopoly,ktoréobsluhujúrozlohouporovnateľné
územia a taktiež porovnateľné množstvá odberných miest. Z porovnania vyplynulo, že cena žalobcu
bola podstatne vyššia ako cena SSE -D, a.s. (o 148 %) a VSDS, a.s. (o 103 %). Regionálni PDS
vykonávajúslužbudistribúcieelektrinyasúvisiaceslužbynačastivymedzenéhoúzemiapodľapovolenia

ÚRSO. V prípade žalobcu ide v zásade o územie západného Slovenska (Bratislavský kraj, Trnavský
kraj, Nitriansky kraj) s rozlohou cca 14 928 km2, v prípade SSE - D, a.s. o stredné Slovensko (Žilinský
kraj, časť Banskobystrického kraja a Trenčianskeho kraja) s rozlohou cca 17 978 km2 a v prípade
VSDS, a.s. o východné Slovensko (Košický kraj, Prešovský kraj a časť Banskobystrického kraja) s
rozlohoucca15746km2.Rozlohouidenepochybneoporovnateľnéúzemia.Zhľadiskapočtuodberných

miest v domácnostiach žalobca obsluhuje spomedzi regionálnych PDS najväčší počet odberných miest
odberateľov elektriny v tomto segmente, čo svedčí v prospech možnosti uplatňovania nižšieho poplatku
u žalobcu ako u ostatných dvoch regionálnych PDS. V prípade poplatku za nadštandardný odpočet
registrov elektromera ide o službu, ktorej vykonanie zahŕňa administráciu a pozostáva z výjazduosoby k odbernému miestu, ktorá odpočet reálne na mieste vykoná. Pri porovnávaní služby rovnakého
charakteru u všetkých regionálnych PDS boli zistené markantné rozdiely (103 % a 148 %). Žalobcom
uvádzaná kvalita ním poskytovanej služby vykonania nadštandardného odpočtu nemá vplyv na to, akú

cenu za poskytovanú službu vopred nastavil. U všetkých troch PDS sa rovnako vykonával odpočet
mimo zúčtovacieho obdobia za účelom zistenia spotreby pri zmene dodávateľa. Predmetná služba,
poskytovaná jednotlivými regionálnymi PDS je rovnaká, nevykazuje rozdielnu mieru užitočnosti pre
spotrebiteľa.

K námietke žalobcu ohľadom porovnávania poplatkov v čase žalovaný uviedol, že úrad v priebehu
konania vykonal analýzu poplatku účtovaného v období od 01.04.2008 do 31.03.2010 vo výške 27,31
eur/odpočet a poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý je súčasťou cenníka žalobcu od 01.07.2010
vo výške 10,47 eur/odpočet (ceny uvádzané bez DPH). Úrad vzal do úvahy z dvoch poplatkov
uplatňovaných v skúmanom období, z pohľadu žalobcu výhodnejší, nižší poplatok. Z vykonaného
porovnania cien vyplynul rozdiel medzi účtovanými cenami vo výške 160,8 %, čo žalobca nevedel

dôveryhodne vysvetliť. Z hľadiska podstaty poskytovanej služby, jej obsahu a kvality daná služba na
účely porovnania je konzistentná, čo vyplýva zo skutočnosti, že:
- išlo o poplatok aplikovaný žalobcom v rôznych časových obdobiach a
- spoplatnená služba predmetným poplatkom je nezmenená, ide o zistenie spotreby elektriny u
odberných miest bez priebehového merania mimo obdobia, kedy sa vykonáva štandardný odpočet.

Bolo výhradne na žalobcovi, aký spôsob vykonania nadštandardného odpočtu zvolí a aké budú
náklady s tým spojené. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný
výrazne zefektívniť náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte
posudzovania neprimeraných cien relevantné.

K námietke žalobcu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu s ohľadom na preukázanie dopadu
na trh žalovaný uviedol, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal,
že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia
dominantného postavenia nie je nutné dopady praktiky osobitne vyčísľovať. Už potenciálny protisúťažný
dopad je v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z

judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania
dominantného postavenia, uvedenému v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla
so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky
na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh,
spotrebiteľov a pod. Je pravdou, že z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku

profituje spotrebiteľ. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskej komisie vo veci Wanadoo Espanavs.
Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007, v zmysle ktorého: „Čl. 82 ZES nie je zameraný
len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na tie, ktoré sú pre nich škodlivé
prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Čl. 82 nepožaduje, aby Európska komisia
špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo spotrebiteľov.“ Pri implementácii

praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktorí museli
predmetnú cenu uhradiť. Úrad skonštatoval a aj vyčíslil sumu, o ktorú platili noví dodávatelia viac, ako
by platili v prípade účtovania poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera, stanoveného na
úrovni z 01.07.2010. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti
dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť

ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností.

K námietke žalobcu ohľadom uloženej sankcie žalovaný uviedol, že úrad je oprávnený a povinný
individuálne zhodnotiť všetky okolnosti, ktoré mali súvis s posudzovaným konaním. V danom prípade
z hľadiska posúdenia závažnosti úrad zhodnotil povahu posudzovanej praktiky spolu s dopadom na

trh a veľkosťou trhu, ktorý bol praktikou ovplyvnený a vyhodnotil takúto praktiku ako menej závažnú. Z
hľadiska dĺžky porušovania zákona úrad určil trvanie porušovania od 01.04.2008 do 31.03.2010. Úrad
vzal následne do úvahy vyčíslenie sumy neodôvodnene účtovaného poplatku, čo musí byť v pokute
zhodnotené a určil pokutu tak, aby presiahla takto vyčíslenú sumu, t.j. sumu, o ktorú noví dodávatelia
platili viac, ako by platili v prípade, ak by sa aplikoval poplatok vo výške 10,47 eur, pričom táto suma

bola vyčíslená na 149 303 eur. Keďže pokuta vypočítaná na úrovni základnej sumy nezohľadnila všetky
okolnosti a nepredstavovala dostatočný postih z hľadiska zabezpečenia primeranosti pokuty vo vzťahu
k porušeniu a osobe porušovateľa, úrad vzal do úvahy osobitnú okolnosť spočívajúcu vo vyčíslení sumyneodôvodnene účtovaného poplatku. Uložená pokuta bola teda riadne odôvodnená a neodchyľuje sa
od zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Metodického pokynu.

Podľa žalovaného sú napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnené a úrad v rozhodnutiach reagoval na
všetky námietky žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s ďalšou námietkou žalobcu, že postupom úradu došlo
k porušeniu princípu právneho štátu a to požiadavky právnej istoty, predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci a zásady ochrany legitímnych očakávaní. Podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenia opiera
o námietky týkajúce sa údajného nedostatku kompetencie úradu. Úrad nie je sektorovým regulátorom,

ktorý by bol oprávnený regulovať/resp. nastavovať výšku cien. Naopak, v kompetencii úradu je ex
post postihnúť protisúťažné konania podnikateľov, ktorých sa dopustili v minulosti, alebo ktoré stále
pretrvávajú. Správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, je presne formulovaný vo výroku rozhodnutia
a je teda zrejmé, akého konania sa má žalobca v budúcnosti zdržať. Hoci úrad nie je oprávnený
záväzným výrokom rozhodnutia určovať výšku ceny, ktorú je povinný podnikateľ v dominantnom
postavení uplatňovať, z vykonanej komparácie cien je zrejmé, akými úvahami sa úrad pri určovaní, či

ide o neprimeranú cenu, riadil.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia zásady in dubio pro reo, tieto podľa žalovaného vychádzajú
z námietok týkajúcich sa preukázania protisúťažného konania v tomto prípade. Úrad má za to, že
protisúťažné konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané a že za takéto konanie mu bola uložená

adekvátna sankcia.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách

citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje
právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: 2012/DZ/
R/2/030 zo dňa 29.06.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Protimonopolného
úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo

potvrdené. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 rozhodol tak, že
konaniežalobcuspočívajúcevúčtovaníneprimeranevysokéhopoplatkuzavykonanienadštandardného
odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 01.04.2008 do 31.03.2010 je zneužitím
dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods.
2 písm. a) zák. o ochrane hospodárskej súťaže na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti

vymedzeného územia“ prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu a je preto podľa § 8 ods. 6 zákona
o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, za čo mu bola uložená pokuta 150 000,00 eur.Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
odbor zneužívania dominantného postavenia (ďalej len úrad) obdržal písomné oznámenie od
spoločnosti Slovakia energy, s.r.o. (ďalej len SVK EN, s.r.o.) týkajúce sa najmä poplatku za vykonanie

odpočtu pri zmene dodávateľa. Na základe tohto oznámenia bolo vykonané všeobecné prešetrovanie
podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Na základe výsledkov všeobecného prešetrovania začal úrad dňa 25. mája 2011 z vlastného podnetu
správne konanie číslo 0012/OZDP/2011 podľa § 25 ods. 1 zákona v spojení sa § 18 ods. 2 zákona

číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní) voči žalobcovi, predmetom
ktorého bolo preskúmanie, či poplatok účtovaný žalobcom v čase od 1. apríla 2008 do 30. júna 2010 a
od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera
(položka číslo 21) podľa Cenníka služieb distribúcie elektriny žalobcu (ďalej len cenník) bol neprimerane
vysoký. Úrad toto konanie žalobcu kvalifikoval ako dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia § 8
ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa vyjadrenia žalobcu nebol žiadnemu zákazníkovi v

časeod1.januára2011do28.februára2011účtovanýpoplatokzavykonanienadštandardnéhoodpočtu
registrov elektromera podľa cenníka vo výške 27,31 euro bez DPH a k uvedeniu starej ceny 27,31
eur bez DPH (platnej do 30. júna 2010) v cenníku (účinnom od 1. januára 2011 do 28.2.2011) došlo
omylom a nedopatrením. Úrad dĺžku porušovania zákona skrátil v prospech žalobcu na obdobie od 1.
apríla 2008 do 31. marca 2010 z dôvodu, že formálne síce bol poplatok za nadštandardný odpočet

registrov elektromera vo výške 27,31 eura bez DPH súčasťou cenníka účinného do 30. júna 2010, avšak
reálne nedošlo v období jeho účinnosti (od 1. apríla 2010 do 30. júna 2010) k účtovaniu poplatku. Počas
druhého kvartálu 2010 nadobudlo účinnosť novelizované Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým
sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov (ďalej len Pravidlá
pre fungovanie trhu s elektrinou), podľa ktorého sa vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa muselo

vykonať bezplatne.

Úrad pri priestorovom vymedzení relevantného trhu použil pojem „časť vymedzeného územia", ktorý je
bežne používaný iba elektroenergetike a je priamo definovaný v zákone číslo 656/2004 Z.z. o energetike
(ďalej len zákon o energetike). Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike je vymedzeným územím na

území SRN. Podľa § 2 písm. a) bod 7 zákona o energetike je časťou vymedzeného územia „časť územia
Slovenskej republiky, v ktorom je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej
sústavy povinný zabezpečiť prenos elektriny alebo distribúciu elektriny,... ".

Elektroenergetický trh pozostáva z jednotlivých na seba nadväzujúcich úrovní. Základnými úrovňami

sú výroba elektriny, prenos elektriny vedeniami s napätím 400 kV a 220 kV, distribúcia elektriny
vedeniami s napätím 110 kV a menej, predaj elektriny koncovým zákazníkom a veľkoobchod s
elektrinou. Vyčlenením zo Slovenského energetického podniku, š.p. v roku 1990 vznikli na regionálnom
princípe 3 samostatné distribučné/rozvodné energetické podniky. Vznikli Západoslovenské energetické
závody, š.p., Stredoslovenské energetické závody, š.p. a Východoslovenské energetické závody,

š.p., čím došlo k oddeleniu distribúcie elektriny a dodávky elektriny od jej výroby a prenosu. Na
základe odčlenenia činností distribúcie elektriny od činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny
(unbilding) k 1.7.2007 vznikli na regionálnom princípe podniky so samostatnou právnou subjektivitou
zaoberajúce sa distribúciou elektriny. Vyčlenené regionálne distribučné spoločnosti ostali spolu s
dodávateľmi elektriny súčasťou vertikálne integrovaných podnikov ZSE, SSE, VSE. V prípade ZSE

je dodávateľom elektriny ZSE Energia, a.s. (ďalej len ZSE-E) a distribútorom ZSE-D, a.s. -žalobca.
Prevádzkovateľ distribučných sústav zabezpečuje distribúciu elektriny prostredníctvom distribučnej
sústavy pre užívateľov distribučnej sústavy. Distribučnú sústavu možno prevádzkovať na základe
povolenia, ktoré vydáva URSO. Distribúcia elektriny si vyžaduje súhlas viažuci sa na geografické
územie, na ktorom PDS spravuje distribučnú sústavu. Elektroenergetické distribučné sústavy sú v

súčasnosti považované za prirodzené monopoly, pretože pre každú časť vymedzeného územia existuje
iba 1 vlastník/správca distribučnej sústavy. Na území Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského a časti
Trenčianskeho kraja poskytuje distribúciu elektriny žalobca. Keďže distribúcia elektriny má charakter
prirodzeného monopolu, platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. Tieto poplatky
má každý koncový odberateľ na faktúre. S distribúciou elektriny je však spojený určitý okruh služieb

distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii a každý PDS vydáva cenník týchto
služieb. Od 1. júla 2007 nastala úplná liberalizácia, kedy sa všetci koncoví odberatelia elektriny stali
tzv. oprávnenými odberateľmi - v zmysle platnej legislatívy majú možnosť zmeniť svojho dodávateľa
elektriny. V segmente dodávky elektriny pre odberateľov mimo domácnosti sa uplatňujú neregulovanéceny, dodávka elektriny pre domácnosti podlieha cenovej regulácii. V súčasnosti pôsobí na trhu dodávky
elektriny niekoľko desiatok alternatívnych dodávateľov. Žalobca vo svojom regióne až do súčasnosti je
najvplyvnejším dodávateľom elektriny do domácností.

Protimonopolný úrad SR, odbor zneužívania dominantného postavenia rozhodnutím č. 2011/DZ/2/1/057
zo dňa 28.12.2011 v správnom konaní číslo 0012/OZDP/2011 začatom dňa 25. mája 2011 z vlastného
podnetu vo veci podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia žalobcom rozhodol tak, že
1) konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane vysokého poplatku za vykonanie

nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 01.04.2008 do 31.03.2010
podľa:
o prílohy k príkazu predstavenstva číslo D4.2.0.5 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu platný
od 1. apríla 2008 - s duálnym zobrazením cien". Bratislava, 1. august 2008, kde položka číslo 21 bola
vo výške 27, 559 eur bez DPH;
o prílohy k príkazu predstavenstva číslo D4.2.0.5 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu platný

od 1. januára 2009 - s duálnym zobrazením cien". Bratislava, 1. december 2008, kde položka číslo 21
bola vo výške 27, 559 eur bez DPH;
o príkazu výkonného riaditeľa č. D5.15 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu". Bratislava, 1. máj
2009, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 559 eur bez DPH;
o príkazu výkonného riaditeľa č. D5.18 -„cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu". Bratislava, 1.

januára 2010, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 31 eur bez DPH
je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien
podľa § 8 ods. a písmena a) ZOHS na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti vymedzeného
územia“ prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu, a je preto podľa § 8 ods. 6 ZOHS zakázané.

2) na základe § 38 ods. 1 ZOHS žalobcovi za zneužitie dominantného postavenia uvedeného v bode 1
tohto rozhodnutia uložil peňažnú pokutu vo výške 150 000,00 EUR.
Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pri posudzovaní, či konanie žalobcu napĺňa znaky správneho
deliktu zneužívania dominantného postavenia, úrad aplikoval hmotno-právne predpisy účinné v čase,
kedy k predmetnému konaniu došlo (od 1.4.2008 do 31.3.2010).

Knámietkežalobcuohľadomkompetencieúradusúduvádzanasledovné:Elektroenergetikajesúčasťou
sieťových odvetví a pojem sieťové odvetvia znamená odvetvia, v ktorých sa pri poskytovaní služieb

zákazníkom predpokladá využitie sieťovej infraštruktúry, pričom táto infraštruktúra sa považuje za
prirodzený monopol. Národným regulátorom v oblasti energetiky je podľa ust. § 3a a § 5 zákona o
regulácii URSO. Kompetenciou URSO podľa § 5 zákona o regulácii je regulovať ceny na rôznych
úrovniach trhu, vykonávať dohľad nad prístupom k infraštruktúre a udeľovať výnimky z povinnosti
zabezpečiť prístup atď. Podľa ust.§ 5 ods. 1 zák. o regulácii, URSO zabezpečuje „ ... transparentnú

nediskriminačnú a efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach, prijíma opatrenia na zlepšenie
a podporu konkurenčného prostredia; a zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a so službami
v sieťových odvetviach“. Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zák. o regulácii vykonáva URSO dohľad a
ukladá sankcie za porušenia regulácie (podľa § 16 zák. o regulácii). Skutková podstata zakazujúca
zneužívanie dominantného postavenia evidentne nie je medzi povinnosťami URSO stanovenými v

zákone o regulácii. Regulačné úrady chránia hospodársku súťaž ex ante, prostredníctvom regulačných
opatrení nastavujú podmienky hospodárskej súťaže do budúcna. Úrad ako všeobecný orgán ochrany
hospodárskej súťaže má právo konať a rozhodnúť vo veci zneužívania dominantného postavenia aj voči
subjektom, ktoré pôsobia v elektroenergetike. Naviac zákon o regulácii v žiadnom zo svojich ustanovení
nevylúčil pôsobnosť úradu konať v elektroenergetickom sektore. Zákon o ochrane hospodárskej

súťaže sa vzťahuje na postup podnikateľov v oblasti elektroenergetiky vtedy, ak dochádza zo strany
podnikateľa k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Nakoľko úrad mal dôvodné podozrenie z porušenia
zákazu zneužívania dominantného postavenia žalobcom, otvoril správne konanie vo veci účtovania
neprimeraných cien žalobcom za nadštandardný odpočet registrov elektromera. Úrad nespochybnil
samotný fakt účtovania poplatkov. Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou (kde je upravený proces

zmeny dodávateľa) však neobsahujú informáciu o tom, že odpočet má byť uskutočňovaný iba vo
výške nákladov. Úrad vychádza z gramatického výkladu, podľa ktorého s odpočtom sú spojené náklady
na jeho zabezpečenie, ktoré bude znášať nový dodávateľ alebo nový subjekt zúčtovania. Podstatou
skúmania neprimeraných cien je skúmanie výšky ceny, pričom URSO žiadnym spôsobom neregulovalcenu za nadštandardný odpočet. URSO nevydal žiadny výnos, ktorým by upravoval spôsob výpočtu
ceny, ani zoznam ekonomicky oprávnených nákladov a nebolo ani vydané Cenové rozhodnutie, v
ktorom by bola určená maximálna alebo pevná cena za nadštandardný odpočet. Kompetencia úradu

konať v tejto veci je nesporná a vychádza z judikatúry európskych súdov. Názor úradu je v súlade aj
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 Sž 14/2004 z 28. februára 2005, „konania
podnikateľov pôsobiacich v sektore telekomunikácií (a iných), napĺňajú obsah pojmov definovaných len
zákonom o ochrane hospodárskej súťaže (pri dohodách obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií
a tiež pri zneužívaní dominantného postavenia) sú posudzované v zmysle tohto zákona orgánom

nato zriadeným, ktorý na túto povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia prierezového regulátora nemôže
rezignovať". Naplnenie skutkovej podstaty § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS nie je možné subsumovať
pod žiadne z ustanovení zákona o regulácii a teda nespadá do právomoci URSO a keďže konanie
žalobcu je možné charakterizovať ako zneužívanie dominantného postavenia, úrad zastáva názor,
že je jednoznačne kompetentný v danom prípade konať. Regulácia URSO v tomto prípade súvisí s
podmienkamiliberalizácietrhuselektrinou,ktoránezbavilažalobcumožnostimeniťvýškupoplatku,teda

samostatne konať. URSO zrušil možnosť účtovať poplatok za nadštandardný odpočet (novelou Pravidiel
pre fungovanie trhu s elektrinou), avšak URSO žalobcovi neuložil v tejto veci žiadnu sankciu. V tejto
súvislosti nemožno hovoriť o porušení zásady ne bis in idem. Pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže
zakotvenej v zákone o ochrane hospodárskej súťaže vo forme kontroly ex post v tomto ohľade dopĺňajú
regulačný rámec prijatý URSO s cieľom regulovať elektroenergetické trhy ex ante. V tomto prípade

existovala voľnosť konania žalobcu, čomu zodpovedá aj zmena výšky poplatku účtovaného žalobcom.
Žalobca mal možnosť stanoviť cenu za nadštandardný odpočet autonómne a cena za nadštandardný
odpočet nebola v posudzovanom období regulovaná, preto je kompetencia úradu konať v tejto veci
nespochybniteľná.

Žalobca bol založený za účelom splnenia zákonnej požiadavky na odčlenenie distribúcie od
ostatných obchodných aktivít spoločností poskytujúcich integrované služby v oblasti elektrickej energie
ustanovenej Smernicou č. 2003/54/ES. Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. vyčlenila časť
podniku, ktorý vykonával kľúčové distribučné činnosti a vložila ich do žalobcu. Žalobca počnúc 1. júla
2007 začal vykonávať ako svoju hlavnú činnosť distribúciu elektriny. Podľa § 25 ods. 3 písm. b) zákona

o ochrane hospodárskej súťaže účastníkom konania v prípade zneužívania dominantného postavenia
podľa § 8 ods. 2 písm. a) je podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie je možným zneužívaním
dominantného postavenia. Z uvedeného vyplýva, že jediným účastníkom konania v správnom konaní
č. 0012/ OZDP/2011 je podnikateľ - žalobca.

K námietke žalobcu ohľadom vymedzenia relevantného trhu, súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3
zákona o ochrane hospodárskej súťaže je relevantný trh priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu
takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne
zastupiteľné. Úrad v tomto správnom konaní posudzuje poplatok za vykonanie nadštandardného
odpočturegistrovelektromera,ktoréhopodstatoujezistenieveľkostispotrebyelektrinyzaurčitéobdobie.

Vykonávanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS
súvisiacich s meraním elektriny.

Meranie elektriny tvorí odlišný okruh činností od distribúcie elektriny a vytvára samostatný tovarový
relevantný trh. Relevantný trh merania elektriny zahŕňa podľa úradu najširší možný okruh povinnosti

a činností vykonávaných PDS, ktoré sa dajú priradiť k vykonávaniu odpočtov. Relevantný trh merania
elektriny by bolo možné rozčleniť minimálne na 2 čiastkové trhy - trh prevádzkovania meradiel a trh
zaznamenávania a zisťovania spotreby. Podstatou služieb poskytovaných na trhu zaznamenávania a
zisťovania spotreby je vykonávanie odpočtov, prípadne zisťovanie spotreby iným spôsobom pre potreby
fakturácie za odobratú elektrinu.

Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v prílohe číslo 4 časť B s názvom „Typy meraní odberu elektriny
z odberných miest" ods. 1 rozoznávajú typy meraní odberu elektriny z odberných miest:
a) odberné miesto sa priebehovým meraním a s diaľkovým odpočtom údajov (ďalej len meranie typu A)
b) odberné miesto s priebehovým meraním bez diaľkového odpočtu údajov (ďalej len meranie typu B)

c) odberné miesto, pri ktorom sa používa iný spôsob odpočtu údajov bez priebehového merania (ďalej
len meranie typu C).
Podľa úradu od distribúcie elektriny je na základe odlišného charakteru a vecnej stránky možné oddeliť
meranie elektriny. Žalobca figuruje ako zodpovedná spoločnosť za distribúciu elektriny, ako aj zameranieelektriny,pričomtentosamotnýfaktnehovoríoneoddeliteľnostiuvedenýchčinností.Tovarovýrelevantný
trh nie je širší ako trh merania elektriny.

Priestorový relevantný trh je v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vymedzený
územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od
ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike, je
vymedzeným územím územie SR. Územie, na ktorom zabezpečujú distribúciu elektriny jednotliví PDS
je označované ako časť vymedzeného územia. Preto sa na distribúciu elektriny vyžaduje Povolenie od

URSO viažuce sa k určitej časti vymedzeného územia, na ktorej má PDS oprávnenie prevádzkovať
distribučnú sústavu. Na vymedzenom území SR existujú traja regionálni PDS a 164 miestnych PDS.
Hlavné rozdelenie vymedzeného územia SR spočíva v rozdelení medzi troch regionálnych PDS.
Regionálna distribučná sústava je nadriadená miestnym distribučným sústavám.

Regionálni PDS nezabezpečujú distribúciu do odberných miest pripojených do miestnych distribučných

sústav, i keď miestne distribučné sústavy geograficky spadajú na územie príslušného regionálneho
PDS. Nejde o sústavy rovnakého významu a tieto sústavy sa vzájomne neprekrývajú. To znamená,
že ak je odberné miesto pripojené na miestnu distribučnú sústavu, tak distribútorom elektriny do tohto
odberného miesta je prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy a nie regionálny PDS. Žalobca
teda zabezpečuje meranie elektriny iba pre odberné miesta pripojené do distribučnej sústavy, ktorú

prevádzkuje. Meranie elektriny nadväzuje na územnú príslušnosť odberného miesta k danej distribučnej
sústave. Priestorový relevantný trh je ohraničený územím, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS.
Priestorovým relevantným trhom je teda územie, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS, pričom sa javí, že
z tohto územia by sa mali vyňať distribučné územia prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav.
Pokiaľ ide o definíciu relevantného trhu, nie je potrebné uviesť vyňatie miestnych distribučných sústav z

územia žalobcu. Táto skutočnosť je fakticky pokrytá významom označenia "časť vymedzeného územia"
prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu. Uvedené označenie vylučuje, aby na tomto území
pôsobil, resp. zabezpečoval distribúciu elektriny iný PDS.

Postavenie žalobcu je predurčené tým, že distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu.

Vlastníctvo sietí (elektrických vedení) je historicky dané na určitom území vždy jednej spoločnosti,
budovanie paralelných sietí rovnako významu je ekonomicky nevýhodné. Z tohto dôvodu je žalobca
jediným subjektom, ktorý môže na príslušnej časti vymedzeného územia zabezpečovať meranie
elektriny. Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí
nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle

(§ 8 ods. 1). Dominantné postavenie samo osebe nie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a nie
je zakázané, zakázané je jeho zneužívanie. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenia ako
pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži, a to tak,
že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov a v konečnom
dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom trhu merania

elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy - ZSE Distribúcia, a.s.

Podstata praktiky sa týka vykonávania odpočtov, ktoré sú súčasťou povinností PDS súvisiacich s
meraním elektriny. V rámci správneho konania úrad posudzuje cenu za vykonanie nadštandardného
odpočtu registrov elektromera, ktorý je súčasťou činností súvisiacich s meraním elektriny. Cena

nadštandardného odpočtu registrov elektromera účtovaného žalobcom v porovnaní s cenou ďalších
dvoch regionálnych PDS sa javila ako veľmi vysoká a zároveň úrad mal indície od nových dodávateľov
elektriny, že poplatok spôsobuje problémy na trhu dodávky elektriny do domácností. Žalobca účtoval
poplatok novým dodávateľom elektriny v rámci procesu zmeny dodávateľa pri odberných miestach
odberateľov elektriny v domácnostiach a podnikateľskom segmente - maloodber. Úrad analyzoval,

či cenu za vykonanie nadštandardného odpočtu je možné považovať za neprimeranú v zmysle
ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS. Účelom odpočtu bez rozdielu toho, či ide o nadštandardný
alebo štandardný odpočet, je zistenie spotreby na odbernom mieste. Nadštandardné odpočty sú
vykonávané ad-hoc na základe individuálnej požiadavky alebo pri zmene dodávateľa a sú individuálne
fakturované subjektu, ktorý si odpočet objednal. Poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu

je súčasťou cenníka, v ktorom položka „vykonanie nadštandardného odpočtu" pozostáva z dvoch
samostatných položiek - odpočet registrov elektromera a odpočet profilu zaťaženia. V správnom konaní
bola posudzovaná len položka odpočet registrov elektromera, ktorá súvisí s odpočtom pri odbernýchmiestach bez prietokového merania (meranie bez záznamu profilu záťaže), zatiaľ čo „odpočet profilu
zaťaženia" je vykonávaný pri odberných miestach s priebehom vymeraním.

- porovnanie výšky ceny za nadštandardný odpočet účtovanej žalobcom z časového hľadiska

Žalobca je zodpovedný za meranie elektriny na príslušnej časti vymedzeného územia. Pri procese
zmeny dodávateľa je nevyhnutné určenie spotreby na odbernom mieste, čo je potrebné pre ukončenie
vzťahu s pôvodným dodávateľom elektriny a zároveň východiskom pre vzťah s novým dodávateľom.

Určenie spotreby na odbernom mieste bez priebehového merania podľa Pravidiel pre fungovanie trhu
s elektrinou účinných do 31. mája 2010 bolo možné odpočtom registrov elektromera prostredníctvom
distribučnej spoločnosti alebo nahlásením, ak odberateľ elektriny alebo nový dodávateľ elektriny
odpočíta hodnoty elektromera, ktoré po ich nahlásení potvrdí pôvodný dodávateľ elektriny. Pre
určenie spotreby pri zmene dodávateľa bola využívaná výlučne možnosť vykonávania odpočtu na
odbernom mieste prostredníctvom žalobcu. V procese zmeny dodávateľa vystupoval nový dodávateľ

ako splnomocnenec, ktorý v mene odberného miesta vypovedal zmluvu s pôvodným dodávateľom a
zároveň komunikoval v mene odberného miesta aj s PDS. Z tohto dôvodu bol nový dodávateľ subjektom,
ktorý od PDS požadoval nadštandardný odpočet a zároveň musel uhrádzať poplatok za jeho vykonanie.
Nadštandardné odpočty vykonávané od 1. júla 2007 do 31. marca 2008 neboli spoplatňované, nakoľko
neboli súčasťou žiadneho cenníka a legislatíva umožňujúca účtovanie poplatku bola účinná od 1.

januára 2008. Žalobca účtoval od 1.4.2008 do 31.3.2010 poplatok za nadštandardný odpočet vo
výške 27,559, resp. 27,31 eur bez DPH. Poplatok v tejto výške začal žalobca uplatňovať (fakturovať)
v čase vstupu alternatívnych dodávateľov elektriny do domácností, ktorí sú konkurentmi spoločnosti
ZSE-E, a.s.. V tomto období bolo spoplatnených 8866 odpočtov súvisiacich so zmenou dodávateľa
elektriny. Všetky tieto odpočty boli uhrádzané novými dodávateľmi elektriny. K 1.6.2010 boli Pravidlá

pre fungovanie trhu s elektrinou novelizované a od tohto dátumu musí byť určovanie spotreby pri
zmene dodávateľa vykonávané bezplatne. Aj, keď žalobca pristupuje k určovaniu spotreby pri zmene
dodávateľa prepočtom, nadštandardný odpočet ostal naďalej súčasťou cenníkov účinných od 1.4.2010
do 1.7.2010. Podľa tvrdenia žalobcu od 1. apríla 2010 však nenastali žiadne spoplatnené situácie podľa
tejto položky cenníka. Cena za nadštandardný odpočet bola v cenníku účinnom od 1.7. 2010 znížená z

27,31 eur bez DPH na 10,47 eur bez DPH. Túto cenu je teda možné následne použiť pri porovnávaní.

- porovnanie výšky ceny za nadštandardný odpočet v čase

Úrad použil pri preukazovaní praktiky PDS porovnávaciu metódu. Preukázanie praktiky je založené

na porovnaní výšky poplatku za nadštandardný odpočet v čase a zároveň na porovnaní poplatku s
poplatkami za obdobné služby vykonávané ostatnými dvoma regionálnymi PDS pôsobiacimi na častiach
vymedzeného územia SR. Porovnaním výšky cien za nadštandardný odpočet v období od 1.4.2008 do
31.3.2010 je zrejmé, že žalobca účtoval za službu nadštandardného odpočtu cenu o 160,8 % vyššiu, ako
bola táto cena upravená v cenníku účinnom od 1. júla 2010. Úrad teda porovnával cenu 27,31 eur bez

DPH (účtovanú od 1.4.2008 do 31.3.2010) s cenou 10,47 eur bez DPH (účinnou od 1. júla 2010). Cena
10,47 eur bez DPH bola výsledkom prechodu na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov. Keďže
kvôli zmenám v legislatíve by žalobca znášal náklady na odpočty, musel zefektívniť zabezpečovanie
odpočtov. Cenu 10,47 eur bez DPH je teda možné považovať za cenu, ktorá v daných podmienkach
najviaczodpovedánákladomefektívnevynaloženýmnazabezpečenieslužbynadštandardnéhoodpočtu

a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene.

- porovnanie ceny účtovanej za nadštandardný odpočet žalobcom s cenami ostatných PDS

Ide o komparáciu cien účtovaných za porovnateľné služby spoločnosťami SSE-D, a.s. a VSDS, a.s.,

ktoré pôsobia na príslušných častiach vymedzeného územia ako PDS a sú rovnako ako žalobca
prirodzenými monopolmi. Regionálni PDS obsluhujú rozlohou porovnateľné územia a porovnateľné
množstvá odberných miest. Porovnanie ceny žalobcu v posudzovanom období s cenami SSE-D a VSDS
je konzistentné.

žalobca SSE VSDS
od 1. 4. 2008 do 31. 12. 2008 27,559 10,69 13,25
od 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009 27,559 10,69 13,45od 1. 5.2009 do 31. 12. 2009 27,559 10,69 13,35
od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2010 27,31 11 13,45
od 1. 4. 2010 do 30. 6. 2010 27,31 11 13,45

od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 10,47 11 13,45
od 1. 1. 2011 do 28. 2.2011 10,47 11 13,37
od 1. 3. 2011 po súčasnosť 9,34 11 13,33

Porovnávané sú ceny za obdobné plnenie vykonávané na príslušných častiach vymedzeného územia

spoločnosťami v dominantnom postavení, s rovnakou zodpovednosťou za meranie elektriny, resp. za
vykonávanie odpočtov a ktoré rovnako ako žalobca outsourcovali vykonávanie odpočtov. V porovnaní
s cenami spoločností SSE-D a VSDS bola cena účtovaná žalobcom vyššia o 148,3 % resp. o 103
%. Spoločnosť VSDS zmenou svojho prevádzkového poriadku pristúpila od 28. 8. 2009 k určovaniu
spotreby ku dňu zmeny dodávateľa odhadom (systémovým prepočtom) a od uvedeného dátumu
nespoplatňovala odpočet pri zmene dodávateľa. Žalobca je v rámci príslušnej časti vymedzeného

územia prirodzeným monopolom a na základe zodpovednosti za vykonávanie odpočtov je nevyhnutným
obchodnýmpartneromvprocesezmenydodávateľaprenovýchdodávateľov.Určeniespotrebykdátumu
zmeny dodávateľa je nutnou súčasťou procesu zmeny dodávateľa. Noví dodávatelia museli v rámci
získavania svojich zákazníkov - odberateľov pristúpiť na podmienky žalobcu. Vyššie uvedené konanie
žalobcu naplnilo pojmové znaky priameho vynucovania neprimeraných cien podľa ustanovenia § 8 ods.

2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Zmena legislatívy spôsobila, že náklady na vykonanie nadštandardného odpočtu sa preniesli z nových/
alternatívnych dodávateľov elektriny na PDS (teda aj na žalobcu). Žalobca teda pristúpil k racionalizácii a
minimalizácii nákladov na vykonávanie odpočtov, keďže podľa novelizácie Pravidiel pre fungovanie trhu

s elektrinou bolo zrejmé, že náklady na vykonávanie odpočtov pri zmene dodávateľa nebudú žalobcovi
kompenzované.

Úrad na základe vykonaných porovnaní dospel k záveru, že cena za nadštandardný odpočet vo výške
27,31 eur bez DPH účtovaná žalobcom v období od 1.4.2008 do 31.3.2010 je neprimerane vysoká

v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) zákona. Jeho výška bola o 160,8 % vyššia v porovnaní s
poplatkom, ktorý bol účinný od 1.7.2010 a ktorý v daných podmienkach najviac zodpovedá efektívnym
nákladom na zabezpečovanie nadštandardného odpočtu. Takisto poplatok bol o 148,3 % resp. o 103 %
vyšší, oproti poplatkom, ktoré za porovnateľné služby účtovali ostatní PDS - spoločnosť SSE-D a VSDS.

Uvedený poplatok začal žalobca účtovať od 1.4 2008, teda v čase, kedy do segmentu dodávok elektriny
do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny - konkurenti ZSE-E. Výška poplatku bola
27,31 eur bez DPH a žalobca mohol spoplatňovať odpočty pri zmene dodávateľa vykonané do 1.6.2010,
kedy URSO svojím zásahom zrušil možnosť vyberať poplatok za odpočet pri zmene dodávateľa. Určenie
spotreby elektriny pri zmene dodávateľa sa musí od tohto dátumu vykonávať bezodplatne. Do zmeny

legislatívy boli odpočty vykonávané neefektívne za cenu 27,31 eur bez DPH. Po zmene legislatívy v
čase,keďužnemohlibyťodpočtyfakturovanénovýmdodávateľom,jepreodpočtyplatnýaúčinnýcenník
od 1.7.2010 so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Žalobca teda bol schopný prejsť na efektívnejší
spôsob zabezpečovania odpočtov. Cena 10,40 eur bez DPH sa dá preto považovať za cenu, ktorá
v daných podmienkach najviac zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby

nadštandardného odpočtu a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene. Účtovaním neprimerane
vysokého poplatku platili noví dodávatelia za nadštandardný odpočet nepomerne viac, ako by platili, ak
by im bola účtovaná cena vo výške 10,47 eur bez DPH, ktorá v daných podmienkach najviac zodpovedá
efektívne vynaloženým nákladom. Tento rozdiel je možné vyčísliť na základe súčinu 8866 spoplatnených
situácii a rozdielu medzi neprimerane vysokou cenou za nadštandardný odpočet a cenou 10,47 eur bez

DPH, ide teda o výpočet 8866 x (27,31 eur - 10,47 eur) = 149 303,- eur.

Žalobca mohol neefektívne zabezpečovať nadštandardné odpočty a účtovať takto výrazne neprimeranú
cenu, pretože si musel byť vedomý, že pri určení spotreby pri zmene dodávateľa elektriny neexistuje
pre nových dodávateľov žiadna iná alternatíva - uvedenú službu im nikto iný okrem žalobcu nie je

oprávnený poskytnúť. Noví dodávatelia, ak chceli získať zákazníka v segmente domácností, boli nútení
uvedený poplatok žalobcovi zaplatiť. V dôsledku neprimerane vysokej ceny za nadštandardný odpočet
noví dodávatelia elektriny platili za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by platili vtedy, ak by
protisúťažná praktika nebola realizovaná. Ďalším dôsledkom praktiky bolo, že neprimeraná výškapoplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra
vstupu na trh dodávok elektriny do domácností, na ktorom je najsilnejším hráčom žalobca. Väčšina
alternatívnych dodávateľov elektriny vnímala poplatok za nadštandardný odpočet ako bariéru rozvoja

konkurenčného prostredia v segmente dodávky elektriny do domácností z dôvodu, že výška poplatku,
ktorú museli uhradiť za každú jednu získanú domácnosť, bola vo výške niekoľkoročnej ziskovej marže,
ktorú potenciálne mohli pri dodávke elektriny do domácností získať. Negatívne dopady neprimerane
vysokého poplatku za nadštandardný odpočet potvrdil aj URSO, ktorý sa v súvislosti so zrušením
spoplatneniaodpočtovvyjadril,že„novelanariadeniač.317/2007Z.z.,ktorýmsaustanovujúpravidlápre

fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z.z. ustanovila bezodplatný odpočet z
toho dôvodu, že bol významnou prekážkou pri realizácii procesu zmeny dodávateľa elektriny a niektorí
dodávatelia prevádzkovatelia distribučných sústav, najmä žalobca, vyžadovali za vykonanie odpočtu
neodôvodnene vysoké poplatky od nových dodávateľov elektriny.

Pri ukladaní pokuty úrad postupoval podľa § 38 ods. 10 ZOHS, podľa ktorého úrad pri ukladaní pokuty

posúdil závažnosť a dĺžku porušovania ustanovení ZOHS, zobral do úvahy jeho povahu, skutočný
dopad na trh a na veľkosť relevantného trhu, opakované porušovanie žalobcom, získanie majetkového
prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi a relevantný
obrat dosiahnutý žalobcom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže
priamo alebo nepriamo dotýka, a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu. Pri výpočte

relevantného obratu úrad zvyčajne vychádzal z údajov o predajoch realizovaných žalobcom za posledné
uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa žalobca zúčastnil protisúťažného konania, ktorým bol rok 2010.
Úrad vychádzal pri výpočte relevantného obratu (126 172,2 eur, ktorý je možné priradiť k protisúťažnému
konaniu) z priemerného ročného počtu nadštandardných odpočtov. Pri posudzovaní závažnosti praktiky
úrad zohľadnil skutočnosti, že :

- praktika spočívala v účtovaní neprimerane vysokých cien,
- praktika bola implementovaná a jej dopad na trh spočíval v tom, že v dôsledku
neprimerane vysokej výšky poplatku za nadštandardný odpočet registrov
elektromera

platili noví dodávatelia elektriny za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by
platili vtedy, ak by protisúťažná praktika nebola realizovaná,
- praktika mala dopad na časti vymedzeného územia prevádzkovateľa distribučnej
sústavy - žalobcu. Na tomto trhu má žalobca dominantné postavenie.

Uvedené skutočnosti zvýšili závažnosť konania žalobcu, ktoré bolo považované za menej závažné
porušenie zákona. Úrad po zohľadnení uvedených skutočností stanovil percento za závažnosť vo
výške 1,5 %. Následne pokuta určená na základe závažnosti bola prenásobená počtom rokov trvania
porušovania zákona od 1.4.2000 do 31.3.2010, teda doba trvania praktiky je 2 roky. Základná sumu
pokuty bola určená spôsobom: 126 172,2 eur x 1,5 % x 2 = 3785,17 eur. Úrad preukázal, že v

posudzovanom období bol účtovaný nepomerne vyšší poplatok za vykonanie odpočtu pri zmene
dodávateľa. Rozdiel bol zapríčinený neefektivitou pri zabezpečovaní odpočtov a bol vypočítaný vo výške
149 303 eur. Je to suma, o ktorú boli ukrátení noví dodávatelia elektriny a ktorú je možné považovať
za obdobu majetkového prospechu. Z tejto neefektivity profitovala skupina ZSE, nakoľko spoločnostiam
v skupine ZSE boli uhrádzané neefektívne vynakladané náklady. Pokuta 3785,17 eur určená úradom

nepresahuje sumu 149 303 euro, o ktorú noví dodávatelia platili nepomerne viac, ako by platili, ak by
im bola účtovaná cena vo výške 10,47 euro bez DPH. Tieto 2 sumy sú vo výraznej disproporcii, ktorá
naznačuje, že vypočítaná pokuta nemá svojou výškou schopnosť potrestať žalobcu za protisúťažné
správanie, nakoľko je nepomerne nižšia. Vzhľadom na uvedené úrad zvýšil základnú sumu pokuty na
150 000,- eur. Pokuta nepresahuje zákonom stanovenú 10 percentnú hranicu z obratu.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
2012/DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. tak, že rozklad žalobcu bol
zamietnutý a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č.
2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo potvrdené. Dôvody rozhodnutia boli takmer totožné s dôvodmi

prvostupňového rozhodnutia a dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe.IV.

Podľa § 1 ZOHS, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") pred jej
obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava
právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") pri dohľade nad

dodržiavaním ustanovení tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOHS, tento zákon sa vzťahuje na podnikateľov.

Podľa § 2 ods. 2 ZOHS, tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov,
ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany

podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie
tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 ZOHS, obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa
na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo

možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.

Podľa § 3 ods. 2 ZOHS, podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu,
ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti
a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú

alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.

Podľa § 3 ods. 3 ZOHS, relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov,
výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar"), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa
zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

Podľa § 3 ods. 4 ZOHS, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary
schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.

Podľa § 3 ods. 6 ZOHS, priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné

podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými
súťažnými podmienkami.

Podľa § 8 ods. 1 ZOHS, dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko
podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu

môžu správať nezávisle.

Podľa § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných
podmienok.

Podľa § 38 ods. 1 ZOHS, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a
§ 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté
účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do
330,- eur, alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu

do 330 000,- eur.

Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že žalobca
je podnikateľ vykonávajúci distribúciu elektriny prostredníctvom distribučnej sústavy pre užívateľov
distribučnej sústavy na základe povolenia vydaného URSO viažuceho sa na geografické územie, ktorým

je územie Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského a časti Trenčianskeho kraja. Na takto vymedzenom
území je žalobca najvplyvnejším dodávateľom elektriny do domácností a je jediným subjektom, ktorý
môže na príslušnej časti vymedzeného územia zabezpečovať meranie elektriny. Žalobca teda na
relevantnom trhu nie je vystavený podstatnej súťaži a vzhľadom na svoju ekonomickú silu sa môžesprávať nezávisle (§ 8 ods. 1), čo je aj historicky dané, pretože na určitom území bolo vlastníctvo
sietí (elektrických vedení) dané vždy len jednej spoločnosti. Európsky súdny dvor definoval dominantné
postavenia ako pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej

súťaži a to tak, že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov
a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom
trhu merania elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Distribúcia
elektriny má charakter prirodzeného monopolu a platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená
regulátorom. S distribúciou elektriny sú však spojené aj služby distribúcie, ktoré vo všeobecnosti

nepodliehajú cenovej regulácii.

Žalobca v preskúmavanom období od 1. apríla 2008 do 30. júna 2010 účtoval poplatok za
vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera súvisiaceho so zmenou dodávateľa elektriny
podľa vlastného Cenníka služieb distribúcie elektriny vo výške 27,31 eur bez DPH. Vykonávanie
nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS súvisiacich

s meraním elektriny a vykonáva sa ad-hoc na základe individuálnej požiadavky alebo pri zmene
dodávateľa a je fakturovaný subjektu, ktorý si odpočet objednal. Účelom odpočtu nadštandardného resp.
štandardného odpočtu je zistenie veľkosti spotreby elektriny za určité obdobie na odbernom mieste.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedený poplatok začal žalobca účtovať od 1.4.2008, teda v čase,
kedy do segmentu dodávok elektriny do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny. Od

1.6.2010 URSO svojím zásahom zrušil možnosť vyberať poplatok za odpočet pri zmene dodávateľa,
Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou boli novelizované a od tohto dátumu musí byť určovanie
spotreby pri zmene dodávateľa vykonávané bezplatne. Nadštandardný odpočet ostal naďalej súčasťou
cenníka žalobcu účinného od 1.4.2010 do 1.7.2010. Od 1.7. 2010 bola cena za nadštandardný odpočet
v cenníku znížená z 27,31 eur bez DPH na 10,47 eur bez DPH čo v daných podmienkach najviac

zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu, a teda
aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď túto
cenu použil pri porovnávaní, pretože od 1.7.2010 žalobca bol schopný prejsť na efektívnejší spôsob
zabezpečovania odpočtov so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Účtovaním neprimerane vysokého
poplatku platili noví dodávatelia za nadštandardný odpočet nepomerne viac, ako by platili, ak by im bola

účtovaná cena vo výške 10,47 eur bez DPH.

Podľa názoru súdu žalobca mohol neefektívne zabezpečovať nadštandardné odpočty a účtovať takto
výrazne neprimeranú cenu, pretože si musel byť vedomý, že pri určení spotreby pri zmene dodávateľa
elektriny neexistuje pre nových dodávateľov žiadna iná alternatíva - uvedenú službu im nikto iný

okrem žalobcu nebol oprávnený poskytnúť. Noví dodávatelia, ak chceli získať zákazníka v segmente
domácností, boli nútení uvedený poplatok žalobcovi zaplatiť. V dôsledku neprimerane vysokej ceny za
nadštandardný odpočet noví dodávatelia elektriny platili za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by
platili vtedy, ak by protisúťažná praktika nebola realizovaná.

Ďalším dôsledkom praktiky bolo, že neprimeraná výška poplatku za nadštandardný odpočet registrov
elektromera pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra vstupu na trh dodávok elektriny do
domácností, čo je evidentné aj z oznámenia od spoločnosti Slovakia energy, s.r.o. (ďalej len SVK EN,
s.r.o.) týkajúce sa najmä poplatku za vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa. Negatívne dopady
neprimerane vysokého poplatku za nadštandardný odpočet potvrdil aj URSO, ktorý v súvislosti so

zrušením spoplatnenia odpočtov vyjadril, že „novela nariadenia č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z.z. ustanovil bezodplatný
odpočet z dôvodu, že bol významnou prekážkou pri realizácii procesu zmeny dodávateľa elektriny a
niektorí dodávatelia prevádzkovatelia distribučných sústav, najmä žalobca, vyžadovali za vykonanie
odpočtu neodôvodnene vysoké poplatky od nových dodávateľov elektriny.

Obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä
vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu
konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok (§ 3 ods. 1 ZOHS). Relevantným
trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých

potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné (§ 3 ods. 3 ZOHS). Vykonávanie
nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS súvisiacich s
meraním elektriny a meranie elektriny tvorí odlišný okruh činností od distribúcie elektriny a vytvára
samostatný tovarový relevantný trh. Relevantný trh merania elektriny zahŕňa najširší možný okruhpovinnosti a činností vykonávaných PDS, ktoré sa dajú priradiť k vykonávaniu odpočtov. Podskupinou
relevantného trhu merania elektriny je trh prevádzkovania meradiel a trh zaznamenávania a zisťovania
spotreby, pričom podstatou služieb poskytovaných na trhu zaznamenávania a zisťovania spotreby je

vykonávanieodpočtovprepotrebyfakturáciezaodobratúelektrinu.Priestorovýrelevantnýtrhjevzmysle
ust. § 3 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vymedzený územím, na ktorom sú súťažné
podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými
súťažnými podmienkami. Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike, je vymedzeným územím
územie SR. Územie, na ktorom zabezpečujú distribúciu elektriny jednotliví PDS je označované ako časť

vymedzeného územia. Preto sa na distribúciu elektriny vyžaduje Povolenie od URSO viažuce sa k určitej
časti vymedzeného územia, na ktorej má PDS oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu.

Regionálni PDS nezabezpečujú distribúciu do odberných miest pripojených do miestnych distribučných
sústav, i keď miestne distribučné sústavy geograficky spadajú na územie príslušného regionálneho
PDS. Nejde o sústavy rovnakého významu a tieto sústavy sa vzájomne neprekrývajú, čo znamená,

že ak je odberné miesto pripojené na miestnu distribučnú sústavu, tak distribútorom elektriny do tohto
odberného miesta je prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy a nie regionálny PDS. Žalobca
teda zabezpečuje meranie elektriny iba pre odberné miesta pripojené do distribučnej sústavy, ktorú
prevádzkuje. Priestorový relevantný trh je teda ohraničený územím, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS.
Pri vymedzení relevantného trhu nie je potrebné vyňať miestne distribučné sústavy z územia žalobcu,

pretože táto skutočnosť je pokrytá označením ako „časť vymedzeného územia" prevádzkovateľa
distribučnej sústavy - žalobcu, čo vylučuje, aby na tomto území zabezpečoval distribúciu elektriny iný
PDS ako žalobca. Pojem „časť vymedzeného územia", vyplýva z ust. § 2 písm. a) bod 6 zákona o
energetike, podľa ktorého je vymedzeným územím územie SR, v spojitosti s ust. § 2 písm. a) bod 7
zákona o energetike, podľa ktorého je časťou vymedzeného územia „časť územia Slovenskej republiky,

v ktorom je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný
zabezpečiť prenos elektriny alebo distribúciu elektriny,... "v spojitosti s ust. v zákone číslo 656/2004 Z.z.
o energetike (ďalej len zákon o energetike).

Podľa názoru súdu pre zistenie, či ide o neprimerané ceny úrad správne aplikoval metódy:

- porovnanie výšky ceny žalobcom za nadštandardný odpočet v čase a
- komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom období s identickými poplatkami
uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS.

Pri použití metódy komparácie sa pri preukazovaní neprimeraných cien nezobrali do úvahy náklady
dominanta, ktoré môžu aj podľa názoru súdu byť neefektívne, keďže žalobca od 1.7.2010 bol schopný
prejsť na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH.
Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť náklady na
danúslužbuaposkytovaťjuzapodstatnenižšiucenu,čojevkontexteposudzovanianeprimeranýchcien

relevantné. Pre zistenie, či ide o neprimerané ceny úrad mohol vychádzať len z efektívne vynaložených
nákladov konkurentov a z ceny nimi nastavenej, čo úrad aj urobil.

Pri porovnaní s poplatkami účtovanými inými regionálnymi PDS úrad porovnal cenu za odpočet vo výške
27,31 eur bez DPH s cenami ostatných regionálnych PDS a skonštatoval, že pri regionálnych PDS ide o

prirodzené monopoly, ktoré obsluhujú rozlohou porovnateľné územia a taktiež porovnateľné množstvá
odberných miest, z čoho vyplynulo, že cena žalobcu bola podstatne vyššia ako cena SSE -D, a.s. (o
148%)aVSDS,a.s.(o103%).RegionálniPDSvykonávajúslužbudistribúcieelektrinyasúvisiaceslužby
na časti vymedzeného územia podľa povolenia ÚRSO. Predmetná služba, poskytovaná jednotlivými
regionálnymi PDS je rovnaká, ide o službu, ktorej vykonanie zahŕňa administráciu a pozostáva z výjazdu

osoby k odbernému miestu, ktorá odpočet reálne na mieste vykoná a nevykazuje rozdielnu mieru
užitočnosti pre spotrebiteľa. PDS je zodpovedný na príslušnej časti vymedzeného územia za meranie
elektriny a poskytovanie nameraných údajov účastníkom trhu s elektrinou. Konkrétny spôsob je vždy
závislý na rozhodnutí PDS. Je teda na rozhodnutí PDS, či tieto úkony bude vykonávať vo vlastnej réžii,
alebo outsourcuje tieto úkony na iné spoločnosti. V prípade outsourcovania PDS rozhoduje o tom, či

si zabezpečenie konkrétnej služby objedná u spoločnosti z vlastnej ekonomickej skupiny, prípadne u
nezávislého subjektu.Krajský súd konštatuje, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal,
že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia
dominantného postavenia už samotný potenciálny protisúťažný dopad je v rozpore so zákazom

zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ
ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia, uvedenému
v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom.
Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie,
ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh, spotrebiteľov a pod. je pravdou, že z

dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. V zmysle rozhodnutia
Európskej komisie vo veci Wanadoo Espanavs. Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007
„Čl. 82 ZES nie je zameraný len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na
tie, ktoré sú pre nich škodlivé prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Čl. 82
nepožaduje, aby Európska komisia špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo
spotrebiteľov.“ Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo

vzťahu k subjektom, ktorí museli predmetnú cenu uhradiť. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň
konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto
dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny
do segmentu domácností.

Podľa názoru súdu úrad toto konanie správne vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a)
ZOHS, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo
nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok.

Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či kompetencia žalovaného konať vo veci posúdenia

účtovania poplatku za nadštandardný odpočet bola daná podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Žalobca sa domnieva, že vykonávanie nadmerného odpočtu nie je možné odčleniť od regulovaných
činností, preto poskytovanie nadštandardného odpočtu elektromerov pri zmene dodávateľa je službou,
ktorá podlieha regulácii osobitného sektorového regulátora - URSO.

Podľa názoru súdu kompetencia úradu je daná, keďže predmetný poplatok nepodliehal regulácii.
Posúdenie kompetencie úradu a sektorového regulátora konať vychádza zo zákona o ochrane
hospodárskej súťaže regulačných právnych predpisov, v ktorých je obsiahnutý cieľ a účel sledovaný
úradom na jednej strane a sektorovými regulátormi na strane druhej. Úrad disponuje oproti sektorovým
regulátorom odlišnými právomocami, realizovanými s odlišným účelom ak cieľom, čomu zodpovedá aj

rozdiel vo kompetenciách týchto orgánov. Pôsobnosť úradu, vyplývajúca z ust. § 2 ZOHS je všeobecná.
Úrad je teda oprávnený zasiahnuť v prípade podozrenia na možné zneužívanie dominantného
postavenia v ktoromkoľvek sektore, ktoré podlieha regulácii. Rozhodujúcou skutočnosťou pre možnosť
zásahu úradu je, či podnikateľ určoval svoje konanie na trhu autonómne, teda či skúmaný poplatok
za nadštandardný odpočet registrov elektromera v danom období podliehal sektorovej regulácii zo

strany URSO. Zákon o regulácii sieťových odvetví v ust. § 3 stanovuje, čo je predmetom regulácie,
pričom činnosť súvisiaca so meraním spotreby elektriny a nastavením výšky poplatku za nadštandardný
odpočet spotreby ako činnosť, ktorá by mala podliehať regulácii, z neho nevyplýva. Aj samotný URSO
svoju kompetenciu v tomto prípade odmietol a uviedol, že kompetencia URSO regulovať daný poplatok
nevyplýva z ust. § 3 a ani z ust. § 12 zákona o regulácii sieťových odvetví. Skutočnosť, že URSO podľa

§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii sieťových odvetví reguluje distribúciu elektriny neznamená, že
akákoľvek činnosť, ktorú prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonáva, je regulovanou činnosťou. V
zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o regulácii je reguláciou schválenie alebo určenie konkrétnych opatrení
regulácie smerujúcich k distribúcii. Poskytovaná služba nadmerného odpočtu registrov elektromera nie
je regulovanou činnosťou, čo fakticky potvrdil aj URSO odmietnutím svojej kompetencie. Skutočnosť,

že URSO je oprávnený prijať Pravidlá trhu neznamená, že URSO je akýmkoľvek spôsobom oprávnený
zasahovať do výšky poplatku, respektíve stavovať spôsob jeho stanovenia a z ustanovení pravidiel trhu
nevyplýva určenie, v akej výške má byť poplatok uplatňovaný. Z ustanovení Pravidiel trhu je zrejmé,
že „náklady spojené s odpočtom znáša nový subjekt zúčtovania alebo nový dodávateľ elektriny“ a
účelom tohto ustanovenia bolo upraviť procesne zmenu dodávateľa elektriny a stanoviť, kto má znášať

predmetný poplatok.

Súd námietky žalobcu, ktorý sa snaží presunúť kompetenciu na URSO vyhodnotil ako neopodstatnené.
Skutočnosť, že v roku 2010 boli zmenené Pravidlá trhu a predmetný poplatok bol vypustený nakompetencii úradu nič nemení. URSO v posudzovanom období nevyužil žiadny regulačný nástroj na
stanovenie výšky predmetného poplatku, t.j. jeho výšku je oprávnený posúdiť z pohľadu, či ide o
neprimeranú cenu výlučne úrad.

Úlohou úradu je postihnúť podnikateľa za protiprávne konania a zároveň ho odradiť od porušovania
súťažných predpisov v budúcnosti. Skutočnosť, že úrad nie je oprávnený nastaviť primeranú výšku
poplatku neznamená, že nemôže voči neprimeraným cenám zasiahnuť. Je na dominantnom hráčovi,
aby nastavil svoju cenovú politiku v prípade neregulovaných cien. Aj napriek skutočnosti, že k ukončeniu

uplatňovania protisúťažnej praktiky došlo od 1.4.2010, kedy poplatok účtovaný nebol, rozhodnutie úradu
bolo potrebné, pretože plní predovšetkým represívnu funkciu a funkciu všeobecnej prevencie. Keď úrad
zistil, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie zákona, mal povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.
Preto súd námietku žalobcu, že žalovaný nemal dostatok dôvodov pre intervenciu vyhodnotil ako
nedôvodnú, pretože v tomto prípade bol podaný podnet zo strany alternatívneho dodávateľa elektriny
v roku 2009, na ktorý nadväzovalo prešetrenie zamerané na preukázanie možnej existencie tohto

dôvodného podozrenia. Keďže podľa úradu bolo potvrdené toto dôvodné podozrenie, vo veci začal
správne konanie.

Medzi účastníkmi bola sporná aj skutočnosť, či žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a správne vo
vzťahu k namietanej praktike priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a)

zákona o ochrane hospodárskej súťaže a vo vzťahu k nedostatočnému uplatneniu ekonomickej analýzy
pri preukazovaní naplnenia skutkovej podstaty neprimeranej ceny a vo vzťahu k dopadu namietanej
praktiky na trh dodávok elektriny.

Podľa názoru súdu žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a riadne. Aplikované metódy porovnania

výškycenyžalobcomzanadštandardnýodpočetvčaseakomparáciupoplatkuuplatňovanéhožalobcom
v posudzovanom období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS správne
vyhodnotil. Pri porovnávaní služby rovnakého charakteru u všetkých regionálnych PDS boli zistené
markantné rozdiely (103% a 148%). Žalobcom uvádzaná kvalita ním poskytovanej služby vykonania
nadštandardného odpočtu nemá vplyv na to, akú cenu za poskytovanú službu vopred nastavil. U

všetkých troch PDS sa rovnako vykonával odpočet mimo zúčtovacieho obdobia za účelom zistenia
spotreby pri zmene dodávateľa. Predmetná služba, poskytovaná jednotlivými regionálnymi PDS je
rovnaká, nevykazuje rozdielnu mieru užitočnosti pre spotrebiteľa.

S námietkou nesprávnej aplikácie porovnávania poplatkov v čase žalobcom sa súd nestotožnil. Úrad v

priebehukonaniavykonalanalýzupoplatkuúčtovanéhov obdobíod01.04.2008do31.03.2010vovýške
27,31eurbezDPH/odpočetapoplatkuzanadštandardnýodpočet,ktorýjesúčasťoucenníkažalobcuod
01.07.2010 vo výške 10,47 eur/odpočet bez DPH. Úrad vzal do úvahy z dvoch poplatkov uplatňovaných
v skúmanom období z pohľadu žalobcu výhodnejší, nižší poplatok. Z porovnania cien vyplynul rozdiel
medzi účtovanými cenami vo výške 160,8 %, čo žalobca nevedel dôveryhodne vysvetliť. Z hľadiska

podstatyposkytovanejslužby,jejobsahuakvalitydanáslužbanaúčelyporovnaniajekonzistentná. Bolo
výhradne na žalobcovi, aký spôsob vykonania nadštandardného odpočtu zvolí a aké budú náklady s tým
spojené. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť
náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte posudzovania
neprimeraných cien relevantné.

Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stavu s ohľadom
na preukázanie dopadu na trh. Úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že
konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž, čo mohlo pôsobiť ako bariéra vstupu pre
alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností.

Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že žalovaný v konaní porušil princíp legality, princíp právnej
istoty, zásadu ochrany legitímnych očakávaní a zásadu in dubio pro reo. Podľa názoru súdu napadnuté
rozhodnutia sú riadne odôvodnené a úrad v nich reagoval na všetky námietky žalobcu. Žalobca
svoje tvrdenia opiera o námietky týkajúce sa nedostatku kompetencie úradu. Úrad nie je sektorovým

regulátorom, ktorý by bol oprávnený regulovať/resp. nastavovať výšku cien. Naopak, v kompetencii
úradu je ex post postihnúť protisúťažné konania podnikateľov, ktorých sa dopustili v minulosti, alebo
ktoré stále pretrvávajú.Námietke žalobcu, že v konaní bola tiež prekročená zásada správnej úvahy vo vzťahu k okolnostiam
zohľadňovaným pri ukladaní sankcie a aj z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky sankcie, súd
neprisvedčil. Podľa názoru súdu protisúťažné konanie žalobcu bolo dostatočne a riadne preukázané a

za takéto konanie mu bola uložená adekvátna sankcia.

Úrad zhodnotil všetky okolnosti, ktoré súviseli s posudzovaným konaním. V danom prípade z hľadiska
posúdenia závažnosti bola zhodnotená povaha posudzovanej praktiky spolu s dopadom na trh a
veľkosťou trhu, ktorý bol praktikou ovplyvnený, Úrad túto praktiku vyhodnotil ako menej závažnú,

zohľadnená bola aj suma neodôvodnene účtovaného poplatku, čo musí byť v pokute zhodnotené a
pokutabolaurčenátak,abypresiahlataktovyčíslenúsumu,t.j.sumu,oktorúnovídodávateliaplatiliviac,
ako by platili v prípade, ak by sa aplikoval poplatok vo výške 10,47 eur, pričom táto suma bola vyčíslená
na 149 303 eur. Keďže pokuta vypočítaná na úrovni základnej sumy nezohľadnila všetky okolnosti
a nepredstavovala by dostatočný postih z hľadiska zabezpečenia primeranosti pokuty vo vzťahu k
porušeniu a osobe porušovateľa, úrad vzal do úvahy osobitnú okolnosť spočívajúcu vo vyčíslení sumy

neodôvodnene účtovaného poplatku a základnú sumu pokuty zvýšil na 150 000 eur. Pokuta nepresahuje
zákonom stanovenú 10 percentnú hranicu z obratu. Uložená pokuta bola teda riadne odôvodnená,
neodchyľuje sa od zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Metodického pokynu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a
z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu

správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne
zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými
žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil.
Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvBratislavenaNajvyššísúd Slovenskejrepubliky,písomne,
dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť
z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.