Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/26/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202900
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110202900.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Z. S., bytom D.,

W. X/X, zastúpeného A. Z., bytom D., W. X/X, proti odporcovi: L. D., bytom Z., F. X, zastúpenému:
Advokátska kancelária - JUDr. Marek Gula, s.r.o., Hlavná 29, Prešov, o zaplatenie 3.300 Eur takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 431,76 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 74 % účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.02.2010 v znení jeho doplnenia zo dňa 08.03.2010 žiadal
navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.300 Eur titulom náhrady škody, ktorú spôsobil
odporca navrhovateľovi pri dopravnej nehode dňa 04.05.2007, kedy narazil svojím motorovým vozidlom
do jeho motorového vozidla.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že škoda bola uhradená
navrhovateľovi cestou poisťovacej spoločnosti, vzniesol námietku premlčania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením hlásenia o spôsobenej škode,
oznámenia o výške poisteného plnenia, technického preukazu motorového vozidla, komunikácie medzi
poisťovňou a navrhovateľom, správy KR PZ Z., faktúry za nákup motorového vozidla, č. l. 86 a násl.,
škodového spisu poisťovne Q., pripojených spisov OR PZ Z. ako aj ostatného spisového materiálu,
pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol vlastníkom motorového vozidla zn. CITROEN XSARA, ktoré nadobudol na základe
kúpnejzmluvyzodňa06.10.2006zasumu4.800Eur.Predmetnýmmotorovýmvozidlomdňa04.05.2007
v obci D. narazil pravou prednou časťou do stĺpu verejného osvetlenia a následne bolo vozidlo odrazené
späť do vozovky, do ktorého z pravého boku narazil odporca vozidlom zn. AUDI. Zo šetrenia polície
vyplynulo, že v uvedenom prípade porušil povinnosť ustanovenú zákonom o premávke na pozemných
komunikáciách navrhovateľ Š. S., čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, pričom rovnako bolo konanie L. D. uznané ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky, pričom v oboch prípadoch sa jednalo o to, že sa nevenovali vedeniu motorového
vozidla, v dôsledku čoho došlo k nárazu motorového vozidla navrhovateľa do stĺpu verejného osvetlenia
a následne nárazu motorového vozidla odporcu do motorového vozidla navrhovateľa. Hodnota
motorového vozidla CITROEN XSARA pred prvou haváriou, teda pred nárazom tohto motorovéhovozidla do stĺpa verejného osvetlenia, sumu 3.285 Eur. Pri náraze došlo k poškodeniu vozidla tak, že
hodnotapredajnýchzvyškovčinilasumu796,39Eur,pričomvýškaškodynavozidlespôsobenánárazom
do stĺpa verejného osvetlenia predstavovala sumu 2.489 Eur. Následne pri náraze motorového vozidla

odporcu do motorového vozidla navrhovateľa bola výška škody na vozidle CITROEN XSARA 1.916 Eur,
pričom už po prvom náraze došlo k totálnej škode na motorovom vozidle, nakoľko náklady na opravu
motorového vozidla už po prvom náraze predstavovali sumu 8.731 Eur, teda tieto náklady boli väčšie
ako všeobecná hodnota vozidla, čím došlo k totálnemu zničeniu vozidla. Následne došlo k likvidácii tejto
poistnej udalosti zo strany poisťovne Q., ktorá plnila poškodenému navrhovateľovi sumu 29.388,04 Sk,

t. j. 975,50 Eur, pričom hodnota predajných zvyškov po oboch nárazoch činila sumu 10.984,96 Sk, t.
j. 364,62 Eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uplatňoval náhradu škody, ktorú

spôsobil odporca nárazom do jeho motorového vozidla, pričom odporca bol za toto konanie
uznaný vinným vo forme spáchania priestupku. Podľa názoru súdu došlo k preukázaniu základných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu u odporcu, ktorý porušil svoju právnu povinnosť
tým, že sa nevenoval dostatočne riadeniu motorového vozidla v zmysle zákona o premávke
na pozemných komunikáciách. V dôsledku tohto jeho konania došlo ku vzniku škody na strane

navrhovateľa, pričom tu existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a
škodou na strane navrhovateľa. Nakoľko sa jedná o osobitne stanovenú zodpovednosť prevádzateľa
motorového vozidla, nebolo nutné preukazovať zavinenie odporcu ako štvrtého predpokladu vzniku
zodpovednosti za škodu. Táto zodpovednosť s prevádzateľom motorového vozidla je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Boli teda splnené zákonné predpoklady

pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenej na majetku navrhovateľa, pričom súd aj
cestou znaleckého posudku ustaľoval výšku škody. Pod pojmom škoda rozumieme ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Pokiaľ sa týka ustálenia výšky škody, ktorá bola spôsobená nárazom motorového vozidla odporcu do
motorového vozidla navrhovateľa, tu súd vychádzal zo skutočnosti ustálených znalcom, ktorý uviedol

vo svojom znaleckom posudku, že celková hodnota predajných zvyškov motorového vozidla po náraze
do stĺpa verejného osvetlenia, teda po náraze, ktorý spôsobil sám navrhovateľ, činila 796,39 Eur, teda
23.992,11 Sk. Podľa názoru súdu v čase nárazu motorového vozidla odporcu do zvyšku motorového
vozidla navrhovateľa, bola jeho hodnota vo výške celkovej hodnoty zvyškov, teda 23.992,11 Sk, pričom
v dôsledku nárazu motorového vozidla odporcu bola znížená táto hodnota predajných zvyškov vozidla

na sumu 10.985,- Sk, ako to vyplýva z likvidačnej správy poisťovne, pričom to, že už po prvom náraze
navrhovateľa došlo k totálnej škode na motorovom vozidle, nie je relevantnou skutočnosťou, nakoľko
navrhovateľ mohol ešte upotrebiť zvyšky právo vo vyššie uvedenej hodnote, no po náraze zo strany
odporcuhodnotatýchtoupotrebiteľnýchzvyškovsaznížilaosumu13.007,15Sk(23.992,11-10.984,96),
pričom práve táto suma podľa názoru súdu je skutočnou škodou, ktorú utrpel navrhovateľ ako ujmu,

nakoľko v jeho majetkovej sfére došlo ku zníženiu jeho aktív o uvedenú sumu v dôsledku konania
odporcu. Z tohto dôvodu súd považoval za právne dôvodné ustáliť výšku škody na sumu 13.007,15 Sk,
t. j. 431,76 Eur.Z vyššie uvedeného dôvodu súd považoval za právne dôvodné zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady
škody navrhovateľovi vo výške 431,76 Eur, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý ako
nedôvodný.

Pokiaľ sa týka námietky premlčania vznesenej odporcom súd má za to, že táto nie je dôvodná. V zmysle
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá.

V danom prípade súd mal za to, že aj keď došlo k podaniu návrhu na súd dňa 04.02.2010, pričom k
dopravnej nehode došlo dňa 04.05.2007, bola podaná žaloba v rámci plynutia premlčacej doby, pričom
subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, ktorý
pozostáva z dvoch zložiek a teda o tom, kedy sa poškodený dozvie o škode, teda musí mať preukázanú

vedomosť o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť
a aj vyčísliť návrhom na súd a taktiež okamihom, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za túto škodu
zodpovedá. Otázka skutočnosti, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, nebola
spornou skutočnosťou, nakoľko o tom sa nepochybne dozvedel navrhovateľ už 04.05.2007. Podľa
názoru súdu však začala plynúť premlčacia subjektívna doba až vtedy, keď mal navrhovateľ vedomosť

o škode v rozsahu, aby mohol túto uplatniť na súde, čo nastalo až ukončením policajného vyšetrovania
ako aj vyšetrovania poisťovne, ktorá ukončila šetrenie a likvidovala poistnú udalosť dňa 04.08.2008,
pričom aj z priestupkového spisu OR PZ Z. vyplýva, že až 18.07.2008 oznámilo OR PZ Z., že pri tejto
dopravnej nehode aj odporca porušil povinnosť ustanovenú mu zákonom o premávke na pozemných
komunikáciách. Podľa názoru súdu až neskorším z týchto dátumov, teda dňom 04.08.2008 začína

plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, počas ktorej sa mohol domáhať navrhovateľ náhrady
škody, nakoľko dovtedy nemal vedomosť o tom, aká časť škody mu bola vyplatená cestou poisťovne
a akú škodu môže uplatňovať od odporcu. Z tohto dôvodu súd má za to, že námietka premlčania nie
je dôvodná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p., keď vychádzajúc zo zásady úspechu
zaviazal pomerne neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi v rozsahu 74 %.
Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 13 %, keď z uplatnenej sumy 3.300 Eur mu bola priznaná suma
431,76 Eur. Jeho neúspech predstavoval sumu 87 %. Pomerný podiel úspechu a neúspechu teda činí
74 % v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že odporca má právo na

náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 74 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.