Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813010517
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813010517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní dňa 10.3.2014, v

trestnej veci obžalovaného B. J. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. J. M. Y. Ó. : L..XX.XX.XXXX E. B., P. J. O.,
Y. XX/XX, P..Č.. J. L. L. C.,

j e v i n n ý ,

že od mesiaca marec 2005 doposiaľ v Štítniku, okr. Rožňava a inde, ako otec maloletých detí B. - L..

X.X.XXXX, Y. - L.. XX.XX.XXXX S. C. - L.. XX.X.XXXX J., úmyselne ničím neprispel na ich výživu, hoci
rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 9C/102/2003 zo dňa 30.9.2003 bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého B. po 200,- Sk (6,64 €) mesačne a na maloleté deti Y. S. C. po 100,- Sk (3,31 €)
mesačne na každú z nich, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke maloletých
detí Š. J. sumu vo výške najmenej 995,82 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, 3 písm. b Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely
č. 1/2014 Z.z. a za to ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm.
j Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. l písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. l Tr.

zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2,5 (dva a pol) roka.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 51 ods. 4 písm. d Tr. zák. ukladá obvinenému povinnosť zaplatiť
v skúšobnej dobe zmeškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 18.12.2013 obžalobu na B. J. pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, 3 písm. b Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ako je to opísané vo výroku obžaloby. V súlade s ustanovením § 360 Tr. por. zároveň v obžalobe podal

aj návrh na postup v zmysle § 358 a nasl. Tr. por., t.j. konanie proti ušlému. Tento postup bol v súlade
so zákonom z dôvodov, že obžalovaný B. J. si bol vedomý, že bol trestne stíhaný, keď uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa l4.3.2011 prevzal dňa 17.3.2011 a napriek tejto skutočnosti, ako aj ďalších,
že bol predvolaný k výsluchu, odišiel z miesta pobytu, zdržiaval sa mimo územia Slovenskej republiky,
a to na neznámom mieste, z čoho bol vyvodený aj právny záver, že sa takto vyhýba trestnému stíhaniu.

Zároveň už v prípravnom konaní bol sudcom pre prípravné konanie vydaný aj príkaz na zatknutie, ktorý
však nebol realizovaný.

Na základe obsahu vykonaných dôkazov, výpovedí oprávnenej a matky maloletých detí, svedkyne E.,
objektívnych listinných dôkazov, bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný B. J. od mesiaca marec
2005 až doposiaľ, ako otec maloletých detí B. - L.. X.X.XXXX, Y. - L.. XX.XX.XXXX S. C. - L.. XX.X.XXXX,

úmyselne ničím neprispieval na ich výživu, hoci bol k tejto zákonnej povinnosti zaviazaný rozhodnutím
Okresného súdu v Lučenci, keď na syna B. mal prispievať na výživné 6,64 €, a to až do dovŕšenia jeho
18-teho roku veku a na maloleté deti Y. S. C., na každú z nich po 3,31 € mesačne. Celkove tak dlhuje
na výživnom 995,82 €, keď začiatok obdobia súd zhodne ako obžaloba okresného prokurátora stanovil
od začiatku marec 2005 a vychádzal pritom zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Odboru

služieb zamestnanosti Lučenec, keď bol dňom 1.3.2005 vyradený z evidencie pre jeho nespoluprácu
s úradom práce.

Svedkyňa Š. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej bývalý manžel, obžalovaný B. J. dlhodobo
neprispieval na výživu maloletých detí. Už niekoľko rokov ich nebol ani navštíviť. Starostlivosť o deti

zabezpečovala sama, aj za pomoci jej terajšieho druha. V súčasnej dobe má ešte v starostlivosti dcéru
Y., ktorá je študentkou na strednej škole a maloletá C. navštevuje základnú školu. Syn B. dosiahol v
septembri roku 2008 18-teho roku veku a od tohto obdobia je samostatný. Súhlasila s prepočtom výšky
zaostalého výživného tak, ako je to ustálené vo výroku rozsudku.

Z ďalších relevantných dôkazov, ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu bolo objektívne preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/102/2003 zo dňa 30.9.2003 bola schválená dohoda
rodičov, teda aj obžalovaného s tým, že deti boli zverené do výchovy a starostlivosti matky - Š. J. a
obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživné na maloletého B. G. XXX,- D. (X,XX €.), L. C.Ú. Y. S.
C. G. XXX,- D. mesačne na každú z nich (3,31 €). Z ďalších listinných dôkazov vyplýva

aj to, že o výchovu maloletých sa stará ich matka Š. J., ktorá zároveň poberá dávky v hmotnej núdzi.
Ako už je vyššie konštatované, obžalovaný bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Odboru služieb
zamestnanosti v Lučenci evidovaný ako uchádzač o zamestnani, posledne od 18.10.2002 do l.3.2005,
kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu s úradom.

Z obsahu správy o prešetrených rodinných pomeroch súd zistil, že matka maloletých je v evidencii
nezamestnaných, odkázaná na dávky v hmotnej núdzi. V minulosti sa s deťmi ocitla bez prístrešia a
bolo uvažované o vydaní predbežného opatrenia na dočasné umiestnenie detí do krízového centra.
V súčasnosti býva s deťmi a druhom v podnájme. Maloletá Y. je študentkou strednej školy a maloletá
C. žiačkou základnej školy. Matka maloletých je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a poberateľkou

náhradného výživného.

Z ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplýva, že obžalovaný v súčasnej dobe
nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok k dávkam. Tieto sociálne náležitosti poberal v období od
l.l.2003 do 30.9.2003 a od l.9.2004 do l.l0.2005. Ako je vyššie konštatované, obžalovaný bol evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie v období od l8.l0.2002 do l.3.2005, kedy bol vyradený z evidencie pre
nespoluprácu s úradom.

Po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach súd kvalifikoval konanie obžalovaného
spočívajúce v neplnení súdom určenej vyživovacej povinnosti zhodne s obžalobou ako prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, 3 písm. b Tr. zák., pretože skutku sa dopustil závažnejším
spôsobom konania a na viacerých osobách a po dlhší čas.Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného a v zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia Trestného zákona sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v ods. l závažnejším spôsobom konania, t.j. na viacerých osobách a po dlhší čas.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na zabezpečení vyživovania vyživovaných osôb.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného je založená na ustanoveniach Zákona o rodine a vyplýva z
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Subjektom trestného činu je obžalovaný, ako osoba splňujúca

podmienky trestnej zodpovednosti. Objektívnu stránku trestného činu naplnil obžalovaný neplním
stanovenej vyživovacej povinnosti, čím zapríčinil stav, keď oprávnené osoby v rámci výživného nedostali
všetko, čo malo byť jej obsahom. Subjektívna stránka trestného činu spočíva v úmyselnom konaní
obžalovaného, ktorý vedel o svojej vyživovacej povinnosti, mohol ju plniť a napriek tomu svoju zákonnú
povinnosť neplnil, pričom vedel, že tým porušuje záujem chránený Trestným zákonom.

Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, keď ním porušil spoločenské vzťahy na ochranu
mládeže a rodiny.

Súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal z objektívnych listinných dôkazov, keď jeho začiatok
stanovil na začiatok mesiaca marec 2005 po tom, čo obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov

o zamestnanie, kedy sám nastolil stav, že mal objektívnu možnosť pracovať, dosahovať príjem a súdom
platiť určené výživné. Pri ustálení výšky výživného súd práve vychádzal z rozsudku Okresného súdu
Lučenec, ktorý stanovil výšku výživného na každé dieťa. U syna B. táto vyživovacia povinnosť trvala
do dosiahnutia jeho plnoletosti, teda do dovŕšenia l8-teho roku veku a u ostatných maloletých detí Y.
S. C. koniec obdobia ustálil na čas rozhodovania súdu, pretože prečin zanedbania povinnej výživy má

charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, osobu
obžalovaného a jeho doterajší život. Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Aj keď
má trvalý pobyt v obci Rapovec, okr. Lučenec, už niekoľko rokov sa v mieste bydliska nezdržiava. Z

objektívnych dôkazov sú poznatky o tom, že by sa mal zdržiavať v Nemecku a živiť sa žobraním. Na
základe obsahu odpisu registra trestov súd zistil, že súdne trestaný nebol vnútroštátnym súdom, bol
však postihnutý cudzozemským súdom. V danom prípade súd zistil poľahčujúcu okolnosť v ustanovení
§ 36 písm. j Tr. zák., t.j. že doteraz súdne trestaný nebol. Nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť a
preto aj za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. mu súd uložil trest odňatia slobody, ktorý nie je

bezprostredne spojený s výkonom, a to v trvaní l8 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka. Zároveň v súlade s ustanovením § 50 Tr. zák., s použitím § 51 ods. 4
písm. d Tr. zák. mu uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zmeškané výživné.

Vzhľadom k tomu, že pred súdom išlo o konanie proti ušlému, obžalovaný má právo podať návrh na

opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti, pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods.
l Tr. por. do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr
však príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.