Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307200373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1307200373.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: 1. C. W. B. K. M. O. H. Á., rodená W., narodená
dňa X.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, R., 2. K. W. B. K. M. O. H. Á. , rodená W., narodená dňa X.X.XXXX,
bytom A. Č.. XX, R. (navrhovateľky v 1., 2. rade ako právne nástupkyne pôvodnej navrhovateľky: B.. Q.
W. B. K. M. O. H. Á. , rodená C., narodená dňa X.X.XXXX, zomrela dňa 11.2.2013, naposledy bytom
A. Č.. XX, R.), proti odporcom: I. G.. H. E. F. A. Ý. Č. Y. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom A. Č..

X, R., II. C.. C. D. O. M. K. L. O. H. B. Č. O. H. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XX, R.,
zastúpená JUDr. Pavlom Polakovičom, narodený dňa 9.1.1962, bytom Detvianska č. 14, Bratislava, o
určenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ourčenieneplatnostikúpnejzmluvy,ourčenieneplatnosti
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v I., II. rade proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2011, č. k. 20 C 6/2007-222, proti opravnému
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2012, č. k. 20 C 6/2007-402, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduBratislavaIII.zodňa4.apríla2011,č.k.20C6/2007-222,opravnéuznesenie
Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. februára 2012, č. k. 20 C 6/2007-402,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. konal a rozhodol aj vo vzťahu k spoločnosti Danubia Financial s.r.o., Zámocká
č. 22, Bratislava, IČO: 35 974 664, v procesnom postavení odporca v I. rade, hoci uznesením zo dňa

18.5.2009, č.k. 20 C 6/2007-154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2009, konanie voči nemu
zastavil, a jednak uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11.2.2009, sp.zn. 36 Exre 28/2009,
Sro 39080/B, bola daná spoločnosť zrušená bez likvidácie; terajší odporcovia v I., II. rade vystupovali
ako odporcovia v II., III. rade. Pre zrozumiteľnosť, prehľadnosť, pri uvádzaní rozhodnutia súdu prvého
stupňa odvolací súd ponechal označenie účastníkov konania na strane odporcu tak, ako boli označení
súdom prvého stupňa.

Po zmene návrhu so súhlasom súdu súd prvého stupňa (napadnutým) rozsudkom zo dňa 4.4.2011, č.k.
20 C 6/2007-222, určil, že (pôvodná) navrhovateľka B.. Q. W. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností -
bytuč.XX,ktorýsanachádzanaX.poschodíbytovéhodomuvR.,C..V..T.,súpisnéč.XXXX,orientačné
č. vchodu XX, vedený ako stavba na parcelách č. XXXXX/X, X, X, X, X, XXXXX/XXX, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9/1000, spoluvlastníckeho

podielu o veľkosti 9/1000 na parcele č. XXXXX/X vo výmere 290 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere
290 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 299 m2, parcele č. XXXXX/X vo výmere 296 m2, parcele č.
XXXXX/X vo výmere 293 m2, parcele č. XXXXX/XXX vo výmere 412 m2, vedených v LV č. XXXX pre
okres Bratislava, Obec Bratislava-m.č. Nové mesto, katastrálne územie U. G.; určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade dňa 15.12.2006, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvyššieuvedeným,jeneplatná;určil,ženadobudnutievlastníckeho

práva odporkyňou v III. rade k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným na základe zmluvy o zabezpečenízáväzku prevodom práva V-35059/07, je neplatné; navrhovateľke priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu (100 %).

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p.,
§ 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4, § 553 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, článkom II. bod 1,
článkom III. bod 1 prvá a druhá veta, bod 2 tretia veta, bod 3, článkom IV. úverovej zmluvy, článkom V.,
článkom VIII. bod 1 zmluvy o zabezpečení, ustanovením § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, písm. d/, § 3 ods. 1, ods.
2, § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. a po vecnej stránke tým, že z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že B.. Q. W. (právna predchodkyňa navrhovateliek v l., 2. rade) uzavrela s odporcom
v I. rade dňa 20.6.2006 zmluvu o úvere č. 022019, ktorou jej odporca v I. rade poskytol úver v sume
39.832,70 € (1.200.000,-- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť do 20.6.2007 s poplatkom v
sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk) mesačne. V rovnaký deň bola uzavretá i zmluva o zabezpečení tohto
úveru prevodom práva sporných nehnuteľností na odporcu v I. rade. B.. Q. W. splácala úver tak, že
dňa 17.7.2006 zaplatila sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 17.8.2006 sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk),

dňa 19.9.2006 sumu 1.672,97 € (50.400,-- Sk), v mesiaci október 2006 nepoukázala žiadnu splátku, v
mesiaci november 2006 poukázala splátku až dňa 25.11.2006 v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa
10.12.2006 v sume 1.672,97 € (50.400,-- Sk), dňa 20.12.2006 v sume 1.672,97 €
(50.400,-- Sk), dňa 20.12.2006 sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk); v omeškaní bola so splátkou za
mesiac október 2006 a november 2006, pričom listom zo dňa 21.11.2006 bola písomne upozornená na

túto skutočnosť. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že odporca v I. rade uzavrel s odporcom v II.
rade dňa 15.12.2006 kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predal nehnuteľnosti odporcovi v II. rade za kúpnu
cenu 43.815,97 € (1.320.000,-- Sk). Odporca v I. rade dňa 27.11.2006 oznámil katastrálnemu úradu, že
v dôsledku porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 022019 sa stal výlučným
a definitívnym vlastníkom daných nehnuteľností. Katastrálny úrad dňa 7.3.2008 zavkladoval pod č. H.-

XXXXX/XX zmluvu o zabezpečení prevodom práva k sporným nehnuteľnostiam medzi odporcom v II.
rade a odporkyňou v III. rade, na základe čoho bola v katastri nehnuteľností ako vlastníčka zapísaná
odporkyňa v III. rade. Súd prvého stupňa mal preukázaný naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu
vlastníctva nehnuteľností, keď návrh na určenie vlastníctva smeruje voči osobe, ktorá je zapísaná ako
vlastník v katastri nehnuteľností a v takomto prípade je daný naliehavý právny záujem vždy. Súd prvého

stupňa mal za preukázaný i naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, nakoľko od neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade a zmluvy o zabezpečení
prevodu práva uzavretej medzi odporcom v II. rade a odporkyňou v III. rade právna predchodkyňa
navrhovateliek odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za danej situácie bol súd povinný skúmať
platnosť zmluvy uzavretej medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade bez ohľadu na to, či B.. Q.

W. bola účastníkom zmluvy. Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi B.. Q. W. a odporcom v I.
rade ako vzťah spotrebiteľský, keď odporcom v I. rade bola právnická osoba, ktorá poskytovala úvery
v rámci svojho podnikania, B.. Q. W.Á. bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Súd prvého stupňa mal za to, že
úverovázmluvač.022019neobsahovalaročnúpercentuálnumierunákladovvypočítanúpodľaprílohyč.

1 zákona č. 258/2001 Z. z., pričom zmluva o zabezpečovacom prevode práva má akcesorický charakter
vo vzťahu k úverovej zmluve a má predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, k realizácii ktorej môže dôjsť
až pre prípad, že dlžník bol v omeškaní s plnením z úverovej zmluvy. Táto podmienka nebola splnená,
nakoľko úver bolo potrebné pokladať za bezúročný a bez poplatkov pre neexistenciu uvedenia ročnej
percentuálnej miery nákladov. Navrhovateľka nebola v omeškaní ani dňa 15.12.2006, kedy odporca

v I. rade uzatváral kúpnu zmluvu o prevode zabezpečených nehnuteľností na odporcu v II. rade, keď
splatnosť istiny bola až 20.6.2007 a hlavný záväzok vo vzťahu k odporcovi v I. rade zanikol dňom
20.12.2006, keď B.. Q. W. poukázala odporcovi v I. rade sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk) a týmto
dňom sa stala spätne vlastníkom nehnuteľností. Postup odporcu v I. rade v čase, keď B.. Q. W. nebola
v omeškaní s plnením hlavného záväzku a predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2006

odporcovi v II. rade, bol v rozpore s článkom V. a VIII. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom v I. rade; z týchto dôvodov súd
kvalifikoval tento právny úkon ako neplatný a zánikom zabezpečovacieho prevodu došlo k opätovnému
vráteniu vlastníctva predmetu zabezpečenia z odporcu v I. rade dňom 20.12.2006 na B.. Q. W.. Odporca
vI.radeneboloprávnenýdisponovaťspredmetomzabezpečeniaatentopredať,apretojekúpnazmluva

absolútne neplatná. Článok VIII. zmluvy o zabezpečovacom prevode, podľa ktorej v prípade omeškania
s plnením hlavného záväzku malo dôjsť k tzv. definitívnemu vlastníctvu k predmetu zabezpečenia za
cenu nesplatenej časti úveru, vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, keď účelom zabezpečenia je
predovšetkým zabezpečenie pohľadávky veriteľa, existencia a výška, ktorá vyplýva z hlavného záväzku.Účelom zabezpečenia je i uhradzovacia funkcia, ktorá sa má realizovať z predmetu zabezpečenia a
pre takýto prípad musí byť dohodnutý spôsob ocenenia nehnuteľností k tzv. definitívnemu prechodu
vlastníctva. Konštatovanie, že cena nehnuteľností predstavuje nesplatenú časť úveru dojednanú v čase,

keď nie je zrejmá ani cena nehnuteľností v čase tzv. omeškania a nie je zrejmá ani výška pohľadávky
k tomuto dňu, treba podľa súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku. Samotný postup
odporcu v I. rade, najmä vo vzťahu k realizácii tzv. prepadného zabezpečenia prevodom práva, ktorý
vyústil do uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, kvalifikoval súd
ako konanie, ktoré odporuje zákonu, teda ako konanie, ktoré odporuje účelu zabezpečenia prevodom

práva. Odporca v I. rade dňa 21.11.2006 oznámil B.. Q. W., že mešká s dvomi po sebe idúcimi splátkami,
pričom táto listom zo dňa 14.12.2006 oznámila odporcovi v I. rade, že má záujem na okamžitom splnení
dlhu. Dňa 25.11.2006 uhradila omeškanú splátku za október 2006 a dňa 13.12.2006 uhradila splátku za
november 2006; oznámila tiež, že v mesiaci december 2006 zaplatí zostatok úveru v sume 39.832,70
€ (1.200.000,-- Sk). Odporca v I. rade pristúpil k predaju zabezpečených nehnuteľností v čase, keď
B.. Q. W.Á. uhradila zameškané splátky a dala písomný prísľub na úhradu celého úveru; z chovania

odporcu v I. rade vyplýva, že mal predovšetkým záujem stať sa tzv. definitívnym vlastníkom predmetu
zabezpečenia a následne tento predať. Odporkyňa v III. rade sa nemohla stať vlastníkom nehnuteľností,
nakoľko odporca v II. rade nebol vlastníkom predmetu zabezpečenia podľa zásady, že nikto nemôže
previesť viac práv ako má sám a takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom. Súd prvého stupňa nevzhliadol dôvodnú námietku odporkyne v III.

rade v tom, že nemožno určiť vlastnícke právo, keď nie je možné vrátiť plnenie pre zánik odporcu v I.
rade, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie nebráni určovacej žalobe vo vzťahu k určeniu vlastníckeho
práva, ktoré by znemožňovalo takéto určenie pre prípad zániku právnickej osoby a takémuto určeniu
nebráni skutočnosť, že odporca v II. rade, resp. odporkyňa v III. rade investovali do nehnuteľností značné
finančné prostriedky. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. pričom

si vymienil, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali včas odvolanie odporcovia v I., II. rade (v rozsudku
súdu prvého stupňa v procesnom postavení odporcovia v II. rade a III. rade); pre prehľadnosť ďalej
zostanú označení ako odporcovia v II., III. rade a zaniknutá spoločnosť ako odporca v I. rade. Dôvodili

ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1, ods. 2 O.s.p. namietali, že výrok rozsudku

súdu prvého stupňa nie je totožný s podaným návrhom právneho predchodcu navrhovateľov. Podľa
ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. verejná listina alebo iná listina obsahuje
označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného
v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra “C“ alebo parcela registra
“E“, druh pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na

ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom
postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený
zlomkom k celku. Z návrhu na zmenu petitu doručeného súdu prvého stupňa dňa 18.9.2008 a z

uznesenia o pripustení zmeny návrhu zo dňa 22.10.2008 a z napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa je zrejmé, že označenie nehnuteľností je s nimi v rozpore, ale najmä v rozpore so zápisom v
katastri nehnuteľností a následne v rozpore s ustanovením § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.
z., čo má za následok nespôsobilosť listiny na zápis do katastra nehnuteľností, a tak rozhodnutie súdu
je nevykonateľné (napríklad nie je uvedený okres, kde sa nachádza nehnuteľnosť, nie je uvedený podiel

bytu, absencia uvedenia nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9/1000, nie je uvedený register parciel, druh pozemku je
uvedený v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností a zmätočnosť súčasného uvádzania výlučného
vlastníctvaaspoluvlastníctva).Zdôraznili,žeprinávrhunazmenupetitudoručenéhosúduprvéhostupňa
dňa 18.9.2008 a následne uznesením o pripustení zmeny návrhu zo dňa 22.10.2008, kde sa právny

predchodca navrhovateľov domáhal uloženia povinnosti odporcovi v I. rade previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na B.. Q. W. v súlade so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa
20.6.2006, sa jedná o nešpecifikovanú zmluvu (zameniteľnú listinu). Rovnako vytkli súdu prvého stupňa,
že predmetom konania bol návrh B.. Q. W. o uložení povinnosti odporcovi v I. rade previesť vlastníckeprávo na ňu, pričom súd prvého stupňa o tejto časti návrhu nerozhodol. Zastávajú názor, že návrh na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyňou
v III. rade je neurčitý, tieto listiny nie sú riadne špecifikované. Žaloba na určenie nie je spravidla

opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie a rozsudkom nemožno zásadne
určiť existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu za dobu minulú. B.. Q. W. nepreukázala
ani naliehavý právny záujem, neuviedla, čo sa vyrieši rozhodnutím o vlastníckom práve, keďže z
obsahu návrhu, ako aj z prednesov na pojednávaní, nevyplýva jej záujem o predmetné nehnuteľnosti.
Zdôraznili rozhodnutie V 15/1987, podľa ktorého vlastnícke právo nemožno určiť za uplynulú dobu, ak

v čase rozhodovania súdu je sporná vec už vo vlastníctve iného subjektu. Konečný návrh bol doručený
súdu prvého stupňa dňa 18.9.2008, pričom odporca v II. rade nadobudol nehnuteľnosti dňa 24.1.2007,
odporkyňa v III. rade dňa 7.3.2008, t.j. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli pred rozhodovaním
súdu o návrhu. B.. Q. W. riadne nešpecifikovala nehnuteľnosti a žiadala určiť neplatnosť kúpnej zmluvy,
kde nemala aktívnu legitimáciu. Poukázali ďalej na zmluvu o úvere č. 022019, v ktorej je riadne a
zrozumiteľne uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497

a nasl. Obchodného zákonníka. Súd bol povinný akceptovať dohodu účastníkov zmluvy. B.. Q. W.
podnikala ako živnostník a pracovala pre spoločnosť Provident Financial, pre ktorú získavala klientov
a poskytovala im pôžičky. Namietali výpoveď B.. Q. W., keď z celkového úveru v sume 1.200.000,--
Sk sumu 750.000,-- Sk požičala inej osobe, sumu 100.000,-- Sk použila na splatenie nedoplatkov na
byte a zo zvyšku platila splátky na vrátenie úveru. Namietali, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz

navrhovaný odporkyňou v III. rade - výpoveď svedkyne, ktorej požičala B.. Q. W. sumu 750.000,-- Sk,
nežiadal pripojenie spisu vo veci, kde sa B.. Q. W. domáhala vrátenia predmetnej sumy. Preukázalo by
sa,zakýchdôvodovB..Q.W.uzatváralazmluvuoúvereanazákladeakéhoprávnehoúkonupožičiavala
sumu 750.000,-- Sk, s akým úrokom, resp. poplatkom. Ani z výpovede svedka I. nie je
možné vyvodiť, žeby potvrdil účel úveru na iný ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd prvého stupňa tak vyhovel návrhu výlučne len na základe tvrdenia navrhovateľky bez súčasného
zistenia,zakýchdôvodovuzatvorilazmluvupodľaObchodnéhozákonníka.Súdprvéhostupňavrozpore
so zisteným stavom vyhodnotil aj dohodu obsiahnutú v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, keď vyslovil, že odporca v I. rade nemal o definitívne vlastníctvo záujem. Odporca v I. rade
nespravoval nehnuteľnosti, ale poskytoval pôžičky a mal záujem na uspokojení pohľadávky tak, aby

získal finančné prostriedky na svoje podnikanie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že bola zistená
hodnota nehnuteľností ku dňu nadobudnutia vlastníctva v prospech odporcu v I. rade, ktorá zodpovedala
výške zistenej pohľadávky, ktorú uznala aj B.. Q. W.. Nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa,
keď povinnosť zaplatiť náhradu trov konania uložil len odporcom v II., III. rade a nie aj odporcovi v I.
rade. Nie je zrejmé, prečo odporcom v II., III. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov

konania vo výške 100 % napriek tomu, že v danom prípade absentuje rozhodnutie o časti návrhu o
povinnosti odporcu v I. rade
previesť vlastnícke právo. Odvolaciemu súdu navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť
tak, že návrh navrhovateľov zamietne; žiadali náhradu trov konania. V ďalšom podaní odporca v II. rade
doplnil, že B.. Q. W. nevrátila odporcovi v I. rade sumu 39.832,70 € (1.200.000,-- Sk), pričom odporca v

II. rade zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti v sume 44.811,79 € (1.350.000,-- Sk), rekonštrukcia bytu
stála 94.602,67 € (2.850.000,-- Sk); peniaze mu nikto nevráti, keďže odporca v I. rade už neexistuje.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov v II., III. rade navrhovateľka (B.. Q. W.) zdôraznila, že
uznesením zo dňa 18.5.2009 súd konanie voči odporcovi v I. rade zastavil z dôvodu, že tento bol

zrušený bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 6 písm. b/, d/, f/ a g/ Obchodného zákonníka, dňa
25.2.2009 bola táto obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Z tohto dôvodu nebolo
možné s odporcom v I. rade v spornej veci už pokračovať a nebolo dôvodné zaoberať sa povinnosťou
odporcu v I. rade previesť vlastnícke právo na ňu. Rovnako nebolo možné odporcovi v I. rade uložiť
povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania. Nesúhlasila s tým, že chýbajúci údaj časti okresu či podielu

výlučného vlastníctva k bytu by spôsoboval vadu pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a
jedine absencia registra pri definovaní parciel by mohla spôsobovať problémy pri zápise vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. V čase podania návrhu nebolo potrebné údaje registra „C“ a „E“ uvádzať; túto
povinnosť zaviedla až novela katastrálneho zákona účinná od 1.5.2010. K určeniu neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi odporcami I., II. rade, ktorej predmetom boli dané nehnuteľnosti, dôvodila,

že nie je možné zameniť túto zmluvu za inú a rovnako je tomu aj v prípade výroku určenia neplatnosti
nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v III. rade k nehnuteľnostiam. Preukázala naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; dosiahnuť zhodu zápisu v prípade určenia
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ochranu jej práv, kde prejudiciálne musí byť riešenáaj otázka určenia neplatnosti prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam na tretie osoby; vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam bolo prevedené na odporcu v I. rade v rozpore so zmluvou o úvere č. 022019
zo dňa 20.6.2006, v rozpore so zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 20.6.2006.

Vzťah z úverovej zmluvy možno považovať za vzťah spotrebiteľský, kde odporca v I. rade poskytoval
úvery v rámci podnikania a jej bol poskytnutý úver nie pre potreby povolania alebo podnikania. Aj v
prípade, ak by daný úverový vzťah nebol spotrebiteľským úverom a riadil by sa Obchodným zákonníkom
v plnom rozsahu, úroková sadzba vo výške 50 % je v rozpore s dobrými mravmi a napĺňa skutkovú
podstatu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Zdôraznila, že sa so splácaním úveru, resp. mesačných

poplatkov, nedostala do omeškania a nemohlo preto dôjsť k prevodu vlastníctva na odporcu v II. rade
dňa 24.1.2007, nakoľko odporca v I. rade v tom čase nebol vlastníkom nehnuteľností; z toho vyplýva
absolútna neplatnosť právneho úkonu. Odporcovia v I., II. rade vedeli od 20.12.2006, že úver bol
splatený v celom rozsahu. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.

Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky odporcovia v II., III. rade namietali postup súdu
prvého stupňa, keď tento nepoučil účastníkov, že výsledky dokazovania vedú k podstatnej zmene
právneho posúdenia veci ohľadom úverového vzťahu na vzťah spotrebiteľský. Nemožno podľa ich
názoruvychádzaťztvrdeniaB..Q.W.,žeúverslúžilnajejosobnépotreby,keďvykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že pracovala pre spoločnosť zaoberajúcu sa poskytovaním pôžičiek. Úver zodpovedal

založenej nehnuteľnosti, zmluvný vzťah uzatvorila pre svoju známu, a teda žiadala a prevzala úver pre
inú osobu; nemohol slúžiť na jej osobné potreby. Zdôraznili, že úver s výnimkou troch splátok nevrátila.

Opravným uznesením zo dňa 25.2.2012, č. k. 20 C 6/2007-402, s poukazom na ustanovenie § 164, §
166 ods. l O.s.p., § 42 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. súd prvého stupňa

opravil výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tak, že za každú parcelu vložil slovné spojenie
registra „C“; v záhlaví napadnutého rozsudku u navrhovateľky doplnil rodné č. XXXXXX/XXX.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia v II., III. rade. Odvolaciemu súdu navrhli
uznesenie zrušiť. Namietali, že dopisovanie slovného spojenia „registra C“ ako jedného z údajov pre

označenie nehnuteľností súdom prvého stupňa vo výroku rozsudku nie je opravou chyby v písaní, ani
inej zrejmej nesprávnosti podľa ustanovenia § 164 O.s.p., nakoľko sa jedná o zásah do predmetu sporu,
ktorý ako individuálne určený musí byť v návrhu označený spôsobom zodpovedajúcim
zápisu v katastri nehnuteľností. Katastrálny zákon pre byt a pozemok upravuje individuálny popis; takýto
popis predmetu sporu je zmätočný a nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Namietali postup, že

dochádzalo k zmätočnému opakovanému vytyčovaniu pojednávaní po vynesení
rozsudku vo veci samej bez uvedenia dôvodov. Namietali tiež, že súd prvého stupňa doplnil rodné číslo
navrhovateľky, pričom v záhlaví nie je dátum narodenia odporcu v II. rade.

Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniapreskúmalvec(§212ods.lO.s.p.vzneníúčinnom

od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov v II., III. rade je potrebné priznať úspech.

Odvolací súd považuje za potrebné najprv uviesť nasledovné. Navrhovateľka B.. Q. W. (v odvolacom
konaní) zomrela dňa 11.2.2013. Dedičmi po nej zostali jej dve deti C. W., K. W., obe bytom R.,

A. Č.. XX, na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Alžbetou Juríkovou notárkou a vo
veci súdnou komisárkou (vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV.) zo dňa 10.10.2013, č.k.
65 D 178/2013-55, Dnot 21/2013, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa
10.10.2013. Obe dedičky vstúpili do konania na stranu navrhovateľky, do práv a povinností ich matky (§
211 ods. 2, § 92 ods. 2 O.s.p.); v konaní zostali navrhovateľkami v 1., 2. rade.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že B.. Q. W. ako dlžník so spoločnosťou Danubia Financial s.r.o.,
Bratislava, IČO: 35 974 664, ako veriteľ, uzavrela dňa 20.6.2006 zmluvu o úvere č. 022019, na základe
ktorej (čl. II. zmluvy) veriteľ dlžníčke poskytol úver v sume 1.200.000,-- Sk s mesačným poplatkom
v sume 50.400,-- Sk, keď štvrtina poplatkov predstavovala dohodnuté úroky a zvyšok boli náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, na administratívu spojenú s úverom. Zároveň bolo
dohodnuté, okrem iného (čl. III. ods. l zmluvy), že istina úveru je splatná do 20.6.2007 s možnosťou
predčasného splatenia. Veriteľ mal nárok na plnú výšku mesačného poplatku za každý začatý mesiac
trvania pohľadávky, minimálne za 5 mesiacov. Dňa 20.6.2006 účastníci (v rovnakom postavení) uzavrelizmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Za účelom
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa (čl. III., IV. zmluvy) dlžník previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. zmluvy (vedené pre okres Bratislava III., Obec Bratislava-m.č. Nové

Mesto, katastrálne územie U. G. v LV č. XXXX) v prospech veriteľa do doby splnenia predmetných
záväzkov voči veriteľovi; celkovej pohľadávky v sume 1.804.800,-- Sk. Napokon sa účastníci dohodli (čl.
VIII. zmluvy), že v prípade, ak dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č.
022019, najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej lehote plnú hodnotu istiny a jej príslušenstva, alebo ak
veriteľ vyhlási úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku s príslušenstvom z dôvodu uvedeného

v čl. VI. ods. 3 zmluvy, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom nehnuteľného majetku, je oznámenie
veriteľa doručené príslušnej správe katastra a dlžníkovi, že dlžník neuhradil úplne alebo čiastočne istinu
alebo jej príslušenstvo. Na definitívny prevod vlastníctva na veriteľa stačilo, ak bude dlžník v omeškaní
s dvomi po sebe idúcimi mesačnými poplatkami, resp. čo i len časťou týchto poplatkov. Definitívnym
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na veriteľa zanikol nárok dlžníka na vrátenie uhradenej
časti zabezpečovaného záväzku; že takýto záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a

právne relevantný. Na základe danej zmluvy katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva dňa
30.6.2006 pod č. H.-XXXX/XXXX v prospech veriteľa. Dlžník sa dostal do omeškania so splátkami v
mesiaci október 2006, v mesiaci november 2006, úver ako celok splatil dňa 20.12.2006; následne mu
veriteľ zaslal vyúčtovanie a vrátil sumu 1.010.400,-- Sk. Sama dlžníčka B.. Q. W. ďalej potvrdila (č.l.
203, 204 spisu), že v roku 2006 pracovala pre spoločnosť Provident Financial, pre ktorú získavala

klientov, poskytovali pôžičky, sama uzatvárala za danú spoločnosť zmluvy o pôžičkách (s rovnakými,
podobnými podmienkami). Dané nehnuteľnosti zdedila po svojej matke, boli v nevyhovujúcom stave,
pred rekonštrukciou, boli začaté búracie práce. Od odporcu v I. rade si požičala peniaze, pretože
spoločnosť Provident Financial požičiaval maximálne len 30.000,-- Sk. Zmluvu o úvere si prečítala, nikto
junenútilzmluvupodpísať.Spornéneboloto,koľkodlžníčkaveriteľovizúverusplatila,anito,žejejveriteľ

zaslal vyúčtovanie a vrátil sumu 1.010.400,-- Sk; ale ani to, že B.. Q. W. nemala žiadne pripomienky k
výsluchu svedka C. I., konateľa veriteľa (č.l. 215 a nasl. spisu). Neboli sporné ani okolnosti, za akých sa
odporcovia v II., III. rade stali vlastníkmi daných nehnuteľností, že tieto sú v súčasnosti zrekonštruované.

Súd prvého stupňa pochybil v prvom rade v tom, že konal a rozhodol napadnutým rozsudkom a

opravným uznesením so subjektom (odporcom v I. rade), vo vzťahu ku ktorému konanie zastavil ešte
v roku 2009, a tiež napriek tomu, že ešte v roku 2009 tento subjekt zanikol. Napriek rozsiahlemu
dokazovaniu súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery majúce
za následok nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku nesprávne rozhodnutie. Súd
prvého stupňa pochybil, keď sa zaoberal len otázkou platnosti/neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o

zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, ako spotrebiteľskej zmluvy.
Pre rozhodnutie vo veci je nevyhnuté zaoberať sa všetkými skutočnosťami, zo všetkých hľadísk, aj
okolnosťami, za akých došlo k uzavretiu daných zmlúv, aké práva a povinnosti zo zmlúv účastníkom
vyplývali, aké boli následky pre nedodržanie zmluvných podmienok; chovaním účastníkov zmlúv, v
neposlednom rade chovaním B.. Q. W. už len v tom, že sama zmluvy s rovnakým, resp. podobným,

obsahom uzatvárala, že teda obsah zmlúv poznala, že sama potvrdila, že zmluvy uzavrela slobodne,
vážne, že dojednané podmienky účastníci zmluvy, teda ani ona, nepovažovali za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, že nikto na ňu nevykonával tlak; že založila nehnuteľnosti v nevyhovujúcom stave v
hodnote 1.200.000,--Sk,ženáslednepovyúčtovaníprijalaodveriteľasumu1.010.400,--Sk.
Rovnako sa nezaoberal otázkou, čo B.. Q. W. ponúkla a dala veriteľovi, čo od neho získala, následne čo

byzískalavprípadeúspechu,atedavkonečnomdôsledkučisamanekonalavrozporesdobrýmimravmi
(§ 3 Občianskeho zákonníka). Už len tieto skutočnosti boli spôsobilé odôvodniť zrušenie rozsudku súdu
prvého stupňa v celom rozsahu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie; vrátane výroku o náhrade trov
konania ako výroku súvisiaceho (§ 221 ods. l písm. b/, h/, ods. 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Z
tohto dôvodu, už bez ďalšieho, odvolací súd zrušil aj opravné uznesenie.

V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), súd
prvého stupňa ustáli okruh účastníkov na strane odporcu, s ktorými bude v konaní pokračovať.
Zopakuje dokazovanie prečítaním výpovede B.. Q. W., vykoná, doplní dokazovanie výsluchom terajších
navrhovateliek v 1. a v 2. rade, odporcov v II., III. rade, svedkov, vyjadrením odporcu v I. rade, doplní

dokazovanie aj iné v prípade, že doplnenie dokazovania pre rozhodnutie bude nevyhnutné (§ 120
ods. l, osobitne tretia veta, a nasl. O.s.p.), dôkazy vyhodnotí dôsledne podľa ustanovenia § 132 O.s.p.
(podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo bude
prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci). Osobitne posúdichovanie veriteľa a dlžníka pred uzatváraním a v priebehu uzatvárania zmluvy o úvere dňa 20.6.2006
č. 022019, zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka
dňa 20.6.2006, chovaním ich účastníkov následne; následné chovanie veriteľa a v neposlednom rade

úkony, chovanie odporcov v II., III. rade. Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (súd uvedie, čoho sa domáhali účastníci, stručne, jasne, výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec posúdil po právnej stránke). Bude dbať na to, aby
písomné vyhotovenie rozsudku bolo presvedčivo odôvodnené. Je notorietou, že nedostatok riadneho

a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie
zaručené čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok
a súčasne možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i
pred odvolacím súdom ( § 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.