Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221044
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221044.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne G. T., U..
XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/X, XXX XX Sabinov, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou
so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému A. M. Ž. D., K..E.., E. E. I. X, XXX XX L.,
B.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom
Rastislavova 68, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp
5052/2012 z a m i e t a.

II. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, sp. zn. 3C/2211/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie tohto

rozhodcovského rozsudku.

III. Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2211/2012 zo dňa 19.01.2012 z r
u š u j e .

IV. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2013 žiadala, aby súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19.01.2012 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zároveň žiadala,
aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2211/2012 zo dňa 19.01.2012 a zaviazal
žalovaného nahradiť jej trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že Rozhodcovským

rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2211/2012 jej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu vo výške 51,45 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur. Žalobkyňa žalobu vo veci samej odôvodnila poukazom
na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozsudok
prevzala dňom 21.06.2013. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá
tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako taká je neplatná, čím došlo k

porušeniujejprávakospotrebiteľky.Nazákladetejtodoložkydošlokvydaniurozhodcovskéhorozsudku,
aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená a právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobkyňa mala za to, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. V žalobe poukázala na nedostatok
právomocí rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 12.01.2014, v ktorom namietal, že
rozhodcovský rozsudok nepochybne nie je zmluvou, mal za to, že zo strany žalobkyne nebola splnenápoplatková povinnosť, keď nezaplatila súdny poplatok za žalobu. Ďalej poukázal na neurčitosť návrhu
na začatie konania, keď citoval Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne a
taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť , resp. domáhať sa

jeho zrušenia. Žalovaný bol toho názoru, že žalobný návrh je neurčitý, nezrozumiteľný, v dôsledku
čoho je samotný návrh na začatie konania nepreskúmateľný. Žalovaný poukázal na to, že v petite
žaloby nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť, čo podľa
jeho názoru môže viesť k stavu právnej neistoty, keď nebude určené, ktorý orgán bude ďalej po
zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Ak by súd žalobe vyhovel, je viazaný petitom

žalobného návrhu, v takom prípade by rozhodnutie súdu malo za následok nie odstránenie právnej
neistoty, ale naopak vznik právnej neistoty, nakoľko vôbec nebude zrejmé, ktorý orgán má ďalej vo veci
konať. Žalovaný vo vyjadrení poukázal, že ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy, zamerané
na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica č. 93/13EHS, sú za splnenia aplikačných
podmienok povinné interpretovať a aplikovať právne normy, v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer
tejtosmernice,obsiahnutývjej19. odôvodnení,ktorésapoistnýchzmlúvvýslovnetýka.Žalovanýmalza

to, že v tomto prípade nie je založený žiadny z namietaných, ani iných zákonných dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé.
Rozhodcovská doložka bola medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, podľa žalovaného je platná. Rozhodcovská doložka
bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len dva

body, na ktorých sa nachádza vlastnoručný osobitný podpis poistníka, hneď za textom týchto dojednaní.
Žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, uvedenú v
osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobkyňa rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo
by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok, teda na poistný vzťah. Právny vzťah
medzi poisťovňou a poistníkom vznikol na základe poistnej zmluvy, vzájomné práva a povinnosti medzi

poisťovňou a poistníkom boli obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach.
Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník musí podpísať jednak
poistnú zmluvu a jednak všeobecné poistné podmienky. Poistník síce podpisuje celý súvislý text
všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami všeobecných
poistných podmienok, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Osobitné dojednania môže poistník buď

prijať, alebo neprijať, má teda na výber dve alternatívy. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z
viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Zároveň žalovaný poukázal na to,
že podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta, žalobkyňa jednoznačne potvrdila, že jej boli
o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta, v tomto zázname
uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia alebo dojednania nežiadala. Zároveň jej v rámci tohto

záznamu v písomnej forme v súlade so zákonom č. 340/2005 Z.z. bolo dané poučenie o možnostiach
riešenia sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní. Samotný žalovaný nemal inú možnosť, ako
akceptovať záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ako pravý verne odrážajúci skutočný priebeh
predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom, v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje
skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia v zmysle Zákona č. 340/2005 Z.z. V

dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobkyňa súhlasila so znením rozhodcovskej doložky teda,
aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol
by súd oprávnený ju preskúmavať. Zároveň žalovaný poukázal na koncepciu priemerného vnímaného
a obozretného spotrebiteľa, vypracovanú judikatúrou súdneho dvora EÚ. Pričom poukázal na to, že

ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne
obozretný a vnímavý. Podľa jeho názoru, priemerný spotrebiteľ je taký, ktorý má prístup k informáciám,
je v rozumnej miere pozorný a opatrný, najmä so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená, a to všetko s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. Vzhľadom na formu
rozhodcovskej doložky a spôsoby jej verifikácie, nemožno mať pochybnosti o tom, že táto rozhodcovská

doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. V prípade, ak žalobkyňa popiera individuálnosť
dojednania, jej konanie by sa považovalo za ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa, ktoré
však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len priemerne obozretnému a
vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu dodávateľa - žalovaného. V
dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní, obsiahnutej v poistnej zmluve žalobkyne, došlo k

zníženiu predpokladaných, to znamená gama nákladov, zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa,
teda získanie materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Žalovaný mal
za to, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôžu súdy skúmať prípadnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobkyňa súhlasila so znením rozhodcovskejdoložky, teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, nebol by ju súd oprávnený skúmať v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský
súd neporušil žiadne zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa

mala dostatok procesných
prostriedkov na svoju právnu obranu, avšak žalobkyňa len svojou vlastnou nečinnosťou a pasivitou,
žiadne zo svojich procesných práv vlastnou vinou nevyužila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a svedka, listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa

16.07.2013, poistnou zmluvou č. W., pripoistením, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými
zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, oznámením poisťovne zo dňa
16.02.2010,
pripojeným spisom Arbitrážneho súdu sp. zn. 3C/2211/2012, vyjadrením žalovaného, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.09.2008 bola uzatvorená medzi poistníkom - žalobkyňou a žalovaným Poistná zmluva č.
XXXXXXXXXXtýkajúcasaživotnéhopoistenia,nazákladektorejboldohodnutýzačiatokpoisteniadňom
18.09.2008 a koniec poistenia dňom 18.09.2056, pričom žalobkyňa sa zaviazala na poistnú dobu 48
rokov platiť poistné, spolu vo výške 420,- Sk.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky, ako aj osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré boli podpísané žalobkyňou, kde podľa Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007, bodu 1, zmluvné strany sa v súlade s Článkom IX. ods. 10, prvá veta
druhej časti všeobecných poistných podmienok dohodli, že poistenie zanikne aj tým, že poistné za ďalšie
obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu je možné písomnou dohodou

predĺžiť. Poistenie zanikne aj uplynutím tejto doby, to isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve, poistník a poisťovňa
týmto vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu

účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu, v zmysle Článku XV. časti
týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápali zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

Podľa Článku XV., bod 1 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky

vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa Článku XV., bod 3 Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovskému konaniu podliehajú
všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobu, alebo ich právnymi
nástupcami, najmä bod a) - pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistenia.

Listom zo dňa 16.02.2010 oznámil žalovaný žalobkyni, že ku dňu 18.03.2010 zanikla poistná zmluva

č. XXXXXXXXXX v zmysle zmluvných dojednaní a to v dôsledku nezaplatenia poistného, ktorého
nedoplatok predstavoval sumu 20,43 Eur. Zároveň žalovaný vyzval žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy
do 14 dní od doručenia tohto oznámenia.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice mal súd za preukázané, že žalovaný podal dňa

04.01.2012 na Arbitrážnom súde Košice, návrh na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 51,45 Eur.
Arbitrážny súd vydal dňa 09.01.2012 upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 51,45 Eur. Dňa 19.01.2012 bol Arbitrážnym súdom Košice vydaný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/2211/2012, ktorým súd uložil žalobkyni, aby do 5 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku, zaplatila žalovanému dlžnú sumu vo výške 51,45 Eur, ako aj trovy

rozhodcovského konania, vo výške 276,00 Eur.

Podľa doručenky čl. 74 súdneho spisu mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 21.06.2013.Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.01.2014 žalovaný žiadal súd, aby toto konanie
prerušil postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to do právoplatného skončenia konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 382/2013, RVP 5052/2012. Návrh na prerušenie
konania žalovaný odôvodnil tým, že uznesením Ústavného súdu SR, II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.07.2013
Ústavnýsúdprijalnaďalšiekonaniesťažnosťžalovaného,ktorounamietalaporušeniezákladnéhopráva
na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
Článku VI., ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012. Zároveň poukázal na to, že v obdobnej veci Ústavný súd už prijal
sťažnosť sp. zn. II.ÚS 499/2012 a z nej vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie
Najvyššiehosúdusp.zn.6Cdo/1/2012budezrušené,nakoľkovecprejednávaidentickýsenátÚstavného
súdu, ktorý v inom obdobnom konaní podobné uznesenia Najvyššieho súdu SR zrušil.

Dňa17.09.2008bolpodpísanýsprostredkovateľompoisteniaakoajžalobkyňouZáznamopožiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4473690021.

Súd vo veci vypočul žalobkyňu, ktorá súdu uviedla, že Poistnú zmluvu zo dňa 17.09.2008 uzatvorila
doma u svojej kamarátky K. D., ktorá v tom čase pracovala pre žalovaného. Spravila jej všetky
papiere, následne u nej doma tieto papiere, ako aj poistnú zmluvu podpísala. Žalobkyňa zároveň

súdu uviedla, že vôbec nemala vedomosť, čo je rozhodcovská doložka, ani čo sú osobitné zmluvné
dojednania. Zároveň súdu uviedla, že vôbec nemá vedomosť o tom, čo je Arbitrážny súd, ani kde je
jeho sídlo a aký je rozdiel medzi arbitrážnym a všeobecným súdom. Sama uviedla, že ju zaujímala iba
výška poistného, obdobie, ako aj samotné poistné plnenie. Po doručení rozhodcovského rozsudku sa
obrátila na sprostredkovateľku poistenia, keďže mala ten istý problém. Neskôr sa obrátila na svojho

právneho zástupcu. Pri podpisovaní poistnej zmluvy bola prítomná ona, jej manžel ako aj pani D.. K
sprostredkovateľke poistenia mala priateľský vzťah. Žalobkyňa nepoprela, že podpis na všeobecných
poistných podmienkach je jej vlastným podpisom. Žalobkyňa zároveň uviedla, že si nepamätá, aby
prečítala aj osobitné
zmluvné dojednania. Na sprostredkovateľku poistenia mala otázky, čo sa týka veci, aké poistenie bude

platiť, koľko to bude trvať a podobne. Na ustanovenia o rozhodcovskej doložke sa nepýtala.

Súd na pojednávaní dňa 17.02.2014 vypočul svedkyňu K. D., ktorá pôsobila vo funkcii sprostredkovateľa
poistenia, na základe živnosti. Mala živnostenský list na sprostredkovanie poistenia a ktorá uviedla, že u
žalovaného absolvovala školenia na pobočke v Prešove, spolu s jej vedúcou, ako aj krajským vedúcim.

Školenia sa týkali pripoistenia, najmä mali školenia ohľadne doby poistenia, platenia poistného aj
vysvetľovania základných pojmov. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, čo je rozhodcovská doložka,
svedkyňauviedla,žeotomvôbecnemalavedomosť,ažkeďjejprišlipapiere,získalavedomosťotom,čo
je to. Až z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol doručený, sa dozvedela, čo je rozhodcovská
doložka. Zároveň súdu uviedla, že vôbec nemá vedomosť, čo je Arbitrážny súd. Jej klienti sa nikdy pri

sprostredkovaní poistenia nepýtali, čo je rozhodcovská doložka, aj ona sama podala žalobu na súd o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jej úlohou bolo sprostredkovanie poistenia klientom, veci klientom
aj vysvetľovala. To, na čo bola školená, to aj klientom vysvetlila. Žalovaný im dával písať aj testy. Vedome
nikdy o rozhodcovskej doložke nevedela. Ak by vedela, nikdy by zmluvu nepodpísala. Na adaptačnom
pláne VSP sa nachádza jej podpis. Pre žalovaného pracovala štyri roky. Žalovaný im uskutočňoval

a organizoval školenia, v prípade ak bolo niečo nové, absolvovala aj porady. Pre žalovaného začala
pracovať v roku 2008, skončila v roku 2012. Vôbec nemala vedomosť, čo je rozhodcovská doložka.
Pri podpise poistnej zmluvy musel klient podpísať všeobecné poistné podmienky a osobitné dojednania
dvakrát. Ak by tam nebol podpis klienta dvakrát, poisťovňa by zmluvu vrátila späť, že tam chýba druhý
podpis. Podpisy klientov museli byť podpísané dvakrát a to na všeobecných poistných podmienkach,

ako aj na osobitných zmluvných dojednaniach.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
dal súd na takéto konanie podnet.V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú v tomto konaní splnené zákonné podmienky- dôvody na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p.. Predložený Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa
10.07.2013 na ktorý žalovaný poukázal sa však týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných

súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych
ústavných práv žalovaného. Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže nahrádzať všeobecné súdy a
preskúmavať ich právne názory, okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným
problémom- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd má teda za to, že nie je
potrebné prerušiť konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania

na Ústavnom súde SR vedeného pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Súd taktiež zdôrazňuje, že ten istý právny záver ako bol prijatý v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 o
neplatnosti rozhodcovskej doložky bol vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ( 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, 6Cdo 3/2013 zo dňa 13.03.2013), a preto návrh
žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy
na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy
bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil

záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, akcena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti

niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná
strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom

spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti
zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa,
ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom
sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno

rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť

zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím
podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal

súd za to, že žalobný návrh bol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti dôvodným. Žalobný návrh podala žalobkyňa na súde v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, t. j. včas.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzatvorila ako
fyzická osoba a pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takýchto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka

aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravených predtlačených
tlačivách a s pripraveným znením bola žalobkyni predložená na podpis. V čase uzavretia poistnej
zmluvy už Občiansky zákonník upravoval, že neprijateľnou podmienkou je požadovanie od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka).

Žalovanýmalzato,ževzáväzkovýchvzťahoch,ktorévzniklimedzinímažalobkyňoubolarozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, o čom malo svedčiť to, že aj keď bola uvedená vo všeobecných
poistných podmienkach, išlo o dojednanie osobitné, pretože táto bola oddelená od ostatného textu
všeobecných poistných podmienok.

Týmto tvrdením žalovaného takto formulovanými a vo všeobecných poistných podmienkach
umiestnenými rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením

žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienkach malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal však
za to, že rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so
spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je
spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to,

že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu,
pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd Českej republiky. Z jeho rozhodnutia sp. zn. II
ÚS 2146/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia
rozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké

zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.
j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť,
priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného

žalovaným podmienky rovnakého zaobchádzania podľa názoru súdu nespĺňajú. Požiadavka ústneho
prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov ak by spotrebiteľ žiadal
uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského
súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku.
Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie

rozhodcovského súdu, ktorý zvolil žalovaný nezaručuje porovnateľné procesné práva, aké sú v súdnom
konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti
všeobecných poistných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v

tlačivách o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti
riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiežzásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu.
Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nie je teda platnou.

Súd na zdôraznenie svojho rozhodnutia ďalej uvádza, že je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.

Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto

otázku možno nájsť v ustanovení § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého individuálne
dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, ak sú
zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru
o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.

Žalovaný správne uviedol, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva

priamo zo zákona, a to § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto aj v prípade, ak by žalobkyňa
nepodpísala sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili všeobecné poistné podmienky, ktoré
taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v Článku XV. Spomínané všeobecné poistné podmienky totiž
tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať, na čo správne poukázal
žalovaný. Zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah.

Podľa názoru súdu, dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi,
teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak
musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a ťažko

si možno predstaviť opak, v prípade predtlačeného formulára.

Žalovaný ako jediný dôkaz označil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je podpísaný
žalobkyňou, ako aj sprostredkovateľkou poistenia. Ten je opäť v predtlačenom formulári, v predtlačenej
časti formulára je uvedené, v prípade vzniku sporov, vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je

možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č.
244/2002 Z.z. a všeobecné poistné podmienky poisťovne platných od 21.05.2007. Uvedená veta je
však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi
o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní,
navyše nie sporov z poistenia, ale sporov zo sprostredkovania poistenia, nie v zmysle aktuálnych

všeobecných poistných podmienok, ale skorších, platných od 21.05.2007. Navyše z výpovede
žalobkyne, ale aj zo spomínaných listinných dôkazov, predstavujúcich výpoveď svedkyne, ako
sprostredkovateľky poistenia, jasne vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo.
Napriek snahe žalovaného spochybniť aktuálnu právnu úpravu, uvedenú v § 53 ods. 4, písm. r)
Občianskeho zákonníka, jeho závery sú právne irelevantné. Dané zákonné ustanovenie je platné a

v zmysle neho spornú rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. Je
bezvýznamnou skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej
doložky. Táto okolnosť nemôže ovplyvniť záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná a je právne irelevantná aj vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je zo zákona neplatná. Ide o jej absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť

pritom možno len od platného právneho úkonu.

Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane ( spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov
na strane spotrebiteľa ( Nález Ústavného súdu ČR 3ÚS/562/2012 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS/199/2011).

Tento uhol pohľadu, spočívajúcu v rozhodujúcom princípe, a to ochrany práva spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v
poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13 EHS neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z

právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade s Európskou právnou úpravou a judikatúrou.
Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky, vyplývajúcich z
poistného rizika.Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho zrejmé,

že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne
znamená. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
informovaná o rozhodcovskom konaní ako inštitúte o jeho rozdieloch, v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.

Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp ,, ignoratia iuris
non excusat“( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

Vykonanédôkazy,atovýpoveďžalobkyne,akoajsvedkyne-sprostredkovateľkypoistenia,akoajlistinné

dôkazy, vylučujú poskytnutie týchto informácií žalovaným žalobkyni.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, a to nedostatku právomocí okresného súdu v tomto konaní, súd
uvádza a poukazuje na znenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., ktorý
jednoznačne umožňuje súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Súd je toho názoru, že by to bolo

v rozpore s účelom týchto zákonných ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu,
že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného, že v tomto prípade mal súd konanie zastaviť a
to z dôvodov nesplnenia poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne za žalobný petit o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, tu súd poukazuje, že je toho názoru, že v tomto konaní je žalobkyňa v pozícii
spotrebiteľky osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom súd poukazuje na ustálenú prax
súdov, z ktorých vyplýva, že takéto oslobodenie sa vzťahuje aj na prípad, keď spotrebiteľ je v pozícii
žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd uvádza,
že s takouto právnou argumentáciou nie je možné súhlasiť.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/191/2013- 104 zo
dňa 28.10.2013, kde na strane 13 citovaného rozsudku, odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon

od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, zakotvených do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základ nej vydaný rozhodcovský rozsudok

na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že nijako

nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme
právnej istoty, vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna
právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno ju prelomiť v zákonných
prípadoch.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď samotnej žalobkyne, v neposlednom rade aj na výpoveď
vypočutej svedkyne - D., ktorá pracovala u žalovaného v pozícii sprostredkovateľky poistenia, keď
jednoznačne uviedli a poukázali na to, že vôbec nemali vedomosť o tom, čo je rozhodcovskádoložka, čo je arbitrážny súd, resp. aký je rozdiel medzi arbitrážnym a všeobecným súdom, ako prebieha
rozhodcovské konanie.

Súd je tak toho názoru, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Musela
ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto doložky bol dodávateľom ( žalovaným) vopred
pripravený a na jej obsahu podľa názoru súdu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Inštitút
individuálne dojednanej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol

schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou
( Článok III., bod 2 smernice). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného žalovaného,
ktorý v priebehu celého súdneho sporu namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

Súdu žalovaný nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce prijatie záveru o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu nie je to spotrebiteľ, ktorý má

dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno súd
presvedčiť a preukázať a zdokladovať individuálne dojednanie ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súd je toho názoru, že v tomto konaní si žalovaný nesplnil dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky.

Súdu nedá ešte vyjadriť sa k argumentom žalovaného, na ktoré žalovaný poukazoval aj pri vypočutí
svedkyne,sprostredkovateľkypoistenia,ževyjednaniutejtorozhodcovskejdoložkypredchádzalzáznam
sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy.

Súd je toho názoru, že záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k

predmetnej poistnej zmluve je opäť len predtlačený formulár, keď samotná žalobkyňa nemala na
výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Súd je toho názoru, že takýto predtlačený
formulár nie je dôkazom toho, aby súd si mohol osvojiť názor, že žalobkyňa si individuálne dojednala
rozhodcovskú doložku.

Žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, aby vysvetlil žalobkyni,
resp. aby školil svojich sprostredkovateľov poistenia o rozhodcovskom konaní, čo pre súd vyplynulo z
výpovede žalobkyne, ale aj vypočutého svedka, aby im vysvetlil, čo je rozhodcovská doložka, aké sú
pravidlá rozhodcovského konania, arbitráže, čo je to vlastne arbitrážny súd.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na výpoveď žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne, ktoré vôbec nevedeli
vysvetliť rozdiel, čo je rozhodcovská doložka a súdu vysvetliť, resp. ozrejmiť, aký je rozdiel medzi
všeobecným a arbitrážnym súdom.

Žalovaný súdu nepreukázal, aby žalobkyni, resp. sprostredkovateľke poistenia vysvetlil, aké sú pravidlá

rokovacieho poriadku, resp. dopodrobna vysvetlil, čo je rozhodcovské konanie a ako prebieha.

Preto, ak spotrebiteľ mal vyjednať tento proces, mal nepochybne byť zo strany dodávateľa informovaný
o jeho pravidlách. O tom však žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V neposlednom rade

je v tomto konaní potrebné poukázať aj na zásadu rovnosti účastníkov, keď spotrebiteľ ak by
sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel by znášať neprimerane vysoké poplatky, ak
sa vôbec by mal podrobiť rozhodcovskému konaniu. Treba podotknúť, že trovy rozhodcovského
konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku istiny. Treba poukázať aj na zaplatenie súdneho poplatku
za odpor vo výške 72,00 Eur. Treba dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa,

pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu, Je možné poukázať napr. na
zásadu písomnosti rozhodcovského konania, na to, že spotrebiteľ mal síce možnosť žiadať nariadiť
pojednávanie, ale len za zaplatenie príslušného poplatku. Navyše musí platiť aj paušál na správne
náklady,ktoréjeodstupňovanépodľahodnotysporu.Napodanieodporuvočirozhodcovskémurozsudku
je stanovená neúmerná krátka 5 - dňová lehota. Fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, ak adresát

sa nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov, je podmienkou prijatia takéhoto
procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku. Nie je upravené žiadne oslobodenie od poplatku v
dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a podobne.Už len táto skutočnosť podľa názoru súdu predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranosť arbitrážneho
procesu. Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

V závere je potrebné poukázať aj na praktiky žalovaného, že predkladá tieto rozhodcovské doložky
spotrebiteľom na podpis za stavu, keď títo nemajú vôbec vedomosť, čo je arbitrážny súd, rozhodcovský
proces, nakoľko rozhodcovská doložka je zakotvená vo všeobecných zmluvných podmienkach
vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku, aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku súd považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40, písm. a), c), pokračuje v

konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Práva žalovaného v súvislosti s týmto ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého
stupňa svojim rozhodnutím zruší rozhodcovský rozsudok a do výroku neuvedie príslušné zákonné
ustanovenie, povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.

Podľa názoru súdu z poistenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v Článku XV., v časti týchto podmienok.

Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi tohto konania individuálne
dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľky.

Z uvedených dôvodov súd preto na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.
z. žalobe v časti zrušenia rozhodcovských rozsudkov vyhovel, rozhodcovské rozsudky ako je uvedené
vo výroku rozsudku zrušil; na návrh žalobkyne v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti týchto rozhodcovských rozsudkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z dôvodu kumulácie nárokov rozhodne súd o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.