Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:

C. Z. D., trvale bytom Č. X, R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody
12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp.
zn. 5N 392/12, Ev. č. 1512/12 zo dňa 4.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 392/12, Ev. č. 1512/12 zo dňa
4.4.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech
KrajskéhosúduvBratislave,Záhradnícka10,Bratislavavlehote15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 5N 392/12, Ev. č. 1512/12 zo dňa 4.4.2012 odporca v zmysle §
10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva

nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci o odškodné a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/155/2011, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej
podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia
zrejmej bezúspešnosti sporu. Opísal zistený stav veci, podľa ktorého bol dňa 1.10.2004 na základe
právoplatného uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004 (ďalej len
„uznesenie sp.zn. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004“) nariadený výkon rozhodnutia vyprataním bytu č. 25
na 6. poschodí bytového domu D. Č. X D. R.. Navrhovateľka dňa 14.10.2011 podala na Okresný súd

Trnava návrh na rozšírenie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 31NcKR/4/09, ktorý konajúci súd vylúčil
na samostatné konanie vo veci o odškodné a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vedené pod sp.
zn. 37C/155/2011. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha finančnej náhrady za poškodenie
vecí v jej vlastníctve a vo vlastníctve jej dcér, ktoré boli poškodené následkom výkonu rozhodnutia
sp.zn. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004 a taktiež finančnej náhrady za citovú ujmu spôsobenú nechceným
bezdomovstvom. Odporca po preskúmaní relevantných právnych predpisov dospel k záveru, že v danej
veci nemožno s poukazom na § 106 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“) vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko právo navrhovateľky na náhradu
škody bolo premlčané, t.j. navrhovateľka neuplatnila svoj nárok na náhradu škody v rámci objektívnej
trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom výkonu rozhodnutia sp.zn. E 283/2000 zo dňa
29.4.2004, t.j. dňa 1.10.2004.Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 20.4.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na

ďalšie konanie. Uviedla v ňom, že dôvodom oneskoreného podania vo veci odškodného a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 37C/155/2011 je len
neznalosť práva a skutočnosť, že sa dlhodobo nachádza v ťaživej sociálnej situácii.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 17.5.2012 napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu potvrdiť a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na
dôvodoch napadnutého rozhodnutia pričom uviedol, že námietka navrhovateľky týkajúca sa jej zlej
finančnej situácie a neznalosti práva nie je v tomto prípade relevantná, nakoľko neznalosť zákona
neospravedlňuje. Na záver odporca dodal, že § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci mu určuje
povinnosť pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadnuť najmä na to, či nebolo právo
premlčané.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľky, pretože táto sa
i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.), a za
použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné

potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 37C/155/2011 a oboznámil sa aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu
sp. zn. 5N/392/2012. Zo spisu civilného súdu súd zistil skutočnosti vyššie opísané, t.j. že navrhovateľka

podala návrh na rozšírenie návrhu vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 31NcKR/4/09, konajúci
súd však návrh v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie a zapísal do súdneho registra
pod sp. zn. 37C/155/2011. Navrhovateľka v predmetnom konaní žiada zaplatenie finančnej náhrady za
poškodenie vecí v jej osobnom vlastníctve, ako aj vo vlastníctve jej dcér, ktoré boli pri vyprataní bytu
č. 25 nachádzajúcom sa na 6. poschodí bytového domu D. Č.. X D. R. dňa 1.10.2004 nariadenom

uznesením sp.zn. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004 z dôvodu jej neprítomnosti uschované v depozite
Bytového hospodárstva Hlohovec, s.r.o. Pri prevzatí uschovaných vecí v marci 2005 totiž zistila, že
tieto sú nenávratné poškodené. Okrem finančnej náhrady za poškodené veci si navrhovateľka uplatňuje
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá podľa jej názoru spočíva v následkoch
nezákonnej exekúcie, t.j. v nechcenom bezdomovstve jej rodiny a v existenčných problémoch s tým

spojených. Celkovú finančnú náhradu si pritom vyčíslila na sumu 1.000.000,- eur.

V zmysle § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ustanovenia § 106 sú osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby
vymedzenej v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu navyše
rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú, t.j. subjektívna premlčacia

doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ich začiatok je však stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba
plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna doba plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho
priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na

druhú premlčaciu dobu a zároveň platí, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť
neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou.Už z bežného posúdenia veci je zjavné, že právo na náhradu škody, ktoré si navrhovateľka uplatnila
na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/155/2011, je premlčané. Objektívna
premlčacia doba začala plynúť najskôr dňom výkonu uznesenia č.k. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004,

t.j. najskôr dňom 1.10.2004 a najneskôr v marci 2005, kedy navrhovateľka prevzala veci z úschovy,
nakoľko k vzniku škody mohlo dôjsť už v priebehu samotného výkonu rozhodnutia alebo až v priebehu
úschovy (i v posledný deň úschovy). K uplynutiu objektívnej premlčacej doby teda mohlo dôjsť najskôr
dňa 1.10.2007 a najneskôr v marci 2008. Naproti tomu subjektívna premlčacia doba uplynula za 2 roky
odo dňa, kedy sa navrhovateľka dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. za 2 roky odo

dňa prevzatia poškodených vecí z úschovy v depozite Bytového hospodárstva Hlohovec, s.r.o. Z tvrdení
navrhovateľky ako aj z obsahu administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že sa tak muselo stať v marci
2005, subjektívna premlčacia doba teda preukázateľne uplynula v marci 2007. Nakoľko navrhovateľka
podala návrh na zaplatenie finančnej náhrady za poškodené veci a na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch až dňa 14.10.2011, je už na základe zbežného posúdenia zrejmé, že jej nárok bol premlčaný.
Navrhovateľkamohlanepriaznivýmúčinkompremlčaniaprávananáhraduškodyzabrániťuplatnenímjej

nároku na súde najneskôr v marci 2008 a to len za predpokladu, že by v priebehu súdneho konania bolo
preukázané, že k vzniku škody (poškodenia) na uschovaných veciach došlo v posledný deň úschovy,
t.j. v bližšie neurčený deň v marci 2005. Ak by došlo k vzniku škody na veciach už dňom vypratania
(t.j. dňa 1.10.2004), posledným dňom (objektívnej) doby na podanie žaloby by bol deň 1.10.2007, t.j.
3 roky odo dňa vypratania. To isté platí aj v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko

udalosť, z ktorej podľa navrhovateľky vzniklo jej „nechcené bezdomovstvo“, nastala dňom 1.10.2004,
t.j. výkonom rozhodnutia sp.zn. E 283/2000 zo dňa 29.4.2004. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé,
že právo navrhovateľky domáhať sa finančnej náhrady škody za poškodené veci bolo dňom podania
žaloby dávno premlčané a to aj za predpokladu, že by k vzniku škody došlo len v posledný deň úschovy
poškodených vecí (v bližšie neurčený deň v marci 2005), ktorý je reálne zároveň posledným dňom,

kedy mohlo ku škode dôjsť (resp. k vzniku udalosti, ktorá zapríčinila škodu). To isté platí aj o práve
na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko k udalosti, z ktorej škoda podľa navrhovateľky
vznikla, došlo preukázateľne dňa 1.10.2004, kedy bol nariadený výkon rozhodnutia sp.zn. E 283/2000
zo dňa 29.4.2004.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako
námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne)

rozhodnutie odporcu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je teda zákonné.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minimaustanovenéhoosobitnýmpredpisomanemôžesivyužívanieprávnychslužiebzabezpečiťsvojím

majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej
mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je

žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového
stavu.

Pre nenaplnenie požiadavky vymedzenej v ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci
je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného

posúdenia veci. Ustanovenia § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavujú taxatívny výpočet
skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať,
avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru súdu
má odporca prihliadať vždy. Skutočnosť, že je právo už po zbežnom posúdení veci zjavne premlčané,
čo je prípad navrhovateľky, je zákonným ukazovateľom zrejmej bezúspešnosti sporu a odporca by

postupovalvrozporesozákonom,akbyvecposúdilinak.Prizjavnompremlčanínárokuzákonodporcovi
neposkytuje možnosť správnej úvahy, naopak, výslovne mu ukladá pri uplatňovaní práva, ktoré bolo
zjavne premlčané, právnu pomoc neposkytnúť. Je totiž v rozpore s účelom zákona o poskytovaní právnej
pomoci, aby odporca poskytoval právnu pomoc v zjavne neúspešných sporoch.Námietka navrhovateľky týkajúca sa jej neznalosti práva nemá podľa názoru súdu žiadne opodstatnenie,
nakoľko ako správne uviedol odporca, neznalosť zákona neospravedlňuje. Uvedený záver je aj v súlade

so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým), v zmysle ktorej nemožno za
nespravodlivé považovať stav, kedy navrhovateľka následkom svojej nedbalosti stratí právo, aké by jej
patrilo v prípade včasného bránenia svojich práv na súde. V tomto prípade žiadnym spôsobom nezaváži
aniťaživásociálnasituácianavrhovateľky,nakoľkopredmetompreskúmanianebolosplneniepodmienky
materiálnej núdze, ale ďalšej, takisto nevyhnutnej podmienky pre poskytnutie právnej pomoci - vylúčenie

zrejmej bezúspešnosti sporu, na ktorú finančná situácia navrhovateľky nemá žiaden dosah.

Pretože vec v ktorej navrhovateľka žiadala poskytnutie právnej pomoci je z dôvodu premlčania nároku
sporom zrejme bezúspešným, a teda zo strany navrhovateľky nedošlo k splneniu podmienky v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, súd odporcom vydané negatívne rozhodnutie
zo dňa 4.4.2012 potvrdil ako vecne správne.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4
zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľka bola v konaní pred súdom
neúspešná a preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur
(položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka
10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).