Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225854
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112225854.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: CEDRON - Mikroregión, s.r.o., so sídlom Mojmírovce, Hlavná
943, IČO: 36 688 215, zastúpeného Mgr. Alenou Drenkovou, advokátkou so sídlom Mojmírovce, Hlavná
943, proti žalovaným: 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T., P. XXX/X, 2/ H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, 3/ DLM - INTER PRODUCT, s.r.o., so sídlom Trnava, F. Urbánka 3, IČO: 31 413 757,
o zaplatenie 884,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo 16. mája 2013 č. k. 25C/114/2012-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania žalovaných v 2. a 3. rade z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 884,89 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 06.08.2012 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1 OSP. Žalovaným v 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 422,24 eura k rukám jeho právnej zástupkyni Mgr.
AlenyDrenkovejdotrochdníodprávoplatnostirozhodnutiaažalovanémuv1.radenáhradutrovkonania
nepriznal s odkazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom
na ust. § 4 ods. 1, 3, 6, 7 písm. c/, § 25 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 3, 4, 5 zákona č. 442/2002

Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 420 ods. 1, 3, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch písomného
rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v období od 07.05.2010 do 15.06.2011 bol v danej nehnuteľnosti
zistený neoprávnený odber vody v celkovej výške 884,89 eura. V tomto období nemal nik zo žalovaných
s prevádzkovateľom vodovodu uzavretú zmluvu na odber vody. V predmetnej nehnuteľnosti však odber
zistený bol podľa meradla. U. C. s manželkou v tomto období nehnuteľnosť neužívali. Vlastníkom

vodovodnej prípojky za predmetným meradlom bol žalovaný v 3. rade ako vlastník nehnuteľnosti. Ako
vlastník prípojky tak zodpovedal za odber vody a to aj v prípade, že v prípojke došlo k nejakej technickej
chybe, na základe ktorej voda tiekla, keďže za prípojku je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti. I keď
tvrdil, že nehnuteľnosť v rozhodnom období predal, túto skutočnosť nevedel preukázať. Dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nikdy nehnuteľnosť neužíval. Žalovaný v 2. rade v rozhodnom
období, za ktorý bol nameraný odber, vodu používal. Keďže k odberu vody prichádzalo bez súhlasu

prevádzkovateľa, išlo o neoprávnený odber. V rámci dokazovania nebolo možné reálne zistiť, v akom
konkrétnom rozsahu spotreboval vodu žalovaný v 2. rade v rámci obdobia neoprávneného odberu a v
akom rozsahu za odber zodpovedal vlastník nehnuteľnosti - žalovaný v 3. rade. Avšak táto skutočnosť
bola podľa názoru súdu z pohľadu žalobcu irelevantná. K prípadnému vyporiadaniu môže v budúcnosti
prísť medzi žalovanými v 2. a 3. rade, ktorí svoju zodpovednosť objektívne nevyvrátili. Keďže za odber
vody zodpovedajú žalovaní v 2. a 3. rade, oboch na úhradu žalovanej sumy zaviazal spoločne a

nerozdielne.Žalovaný v 3. rade napadol rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním v zákonnej lehote z dôvodu,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa zrušenia

napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 2 OSP na ďalšie
konanie a zároveň si uplatnil právo náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Považoval
prvostupňový rozsudok za rozporuplný. Predmetnú nehnuteľnosť mal v reálnej držbe od 28.04.2010 -
29.06.2010, potom sa o nehnuteľnosť nezaujímal, pretože došlo k uzatvoreniu platnej kúpnopredajnej
zmluvy a do faktického užívania vstúpili žalovaní v 1. a 2. rade, prípade len žalovaný v 2. rade. Teda za

obdobie po 29.06.2010 do 15.06.2011 nemal dosah na uvedenú nehnuteľnosť. V čase od 07.05.2010
do 29.06.2010 bol prívod vody do predmetnej nehnuteľnosti odpojený. Žalovaný v 3. rade nikdy nemal
uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s prevádzkovateľom verejného vodovodu a nikdy nebol v postavení
odberateľa vody v zmysle zákona.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

a konanie ktoré mu predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
3. rade je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a
v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 2 OSP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrok o zastavení konania a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania

nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Žalobca v dôvodoch svojho odvolania poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto odvolací súd predtým,

ako pristúpil k samotnému preskúmaniu rozhodnutia prvostupňového súdu z hľadiska jeho vecnej
stránky, skúmal, či prvostupňový súd zaťažil svoje rozhodnutie namietanou vadou zo strany žalobcu a
ktorú zákonnú povinnosť má odvolací súd skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Ust. § 157 ods. 2 OSP i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v každom jednotlivom prípade skúma intenzitu porušenia
nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť).
Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť

je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou
konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd
rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať
vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že
rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je

výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho
konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk
kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami

nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mubránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska

ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy
aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho

nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí

spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorým sa voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 884,89
eur z titulu neoprávneného odberu vody. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva,
že žalobca bol od roku 2007 prevádzkovateľom vodovodných a kanalizačných sietí v obci P.. Dňa
07.05.2010 odstavil prívod vody na pozemku s domom súp. č. XXXX, nakoľko v šachte na záhrade bol

zistený na meradle veľký únik vody. Voda bola uzavretá a bol vykonaný odpočet na meradle za obdobie
od 07.05.2010 do 15.06.2011. Vodné bolo žalobcom určené v žalovanej sume. Vlastníkom predmetného
domu bol P. O. s manželkou, ktorí ho na základe kúpnej zmluvy, kde boli zastúpení záložným veriteľom,
predali žalovanému v 3. rade dňa 21.11.2008. Zmluva bola zavkladovaná dňa 07.10.2009. Pôvodný
vlastník nehnuteľnosť dňa 27.04.2010 vypratal. Žalovaný v 3. rade ako nový vlastník so žalobcom

neuzatvoril zmluvu o odbere vody, resp., ani neoznámil zmenu vlastníctva. Medzi žalovanými v 1. a 2.
rade a žalovaným v 3. rade bola uzatvorená dňa 29.06.2010 kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť.
Žalovaný v 3. rade cestou spoločníka S. U. ml. následne odovzdal žalovanému v 2. rade kľúče od
nehnuteľnosti a viac sa o nehnuteľnosť nezaujímal. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností v čase
rozhodnutia súdu prvého stupňa nebol stále podaný a ako vlastník bol evidovaný žalovaný v 3. rade.

Práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických a právnických osôb, ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných
vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok upravuje zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v

sieťových odvetviach, ktorý nadobudol účinnosť 01.11.2002. Vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je
predpisom lex specialis, kedy príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú subsidiárne len
vtedy, ak tento osobitný zákon neobsahuje vlastnú špeciálnu úpravu. V § 4 ods. 1, 3 citovaného zákona
je zakotvené čo je vodovodná prípojka a kto je odberateľom vody.

Podľa§25ods.1písm.a/zákonač.442/2002Z.z.,neoprávnenýmodberomvodyzverejnéhovodovodu
je a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný
nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu /§ 420 Občianskeho zákonníka

podľa ktorého v odseku 1 - každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti/.
Pri neoprávnenom odbere je ten, kto vodu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom vody podľa zhora uvedenej zákonnej
úpravy má objektívny charakter, a teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Predpokladom jej vzniku je
neoprávnený odber vody, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jeho existenciu preukazuje

poškodený, ktorého v tomto smere zaťažuje v konaní dôkazné bremeno.

Podľa § 42 ods. 5 cit. zákona, ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa odberateľa alebo producenta
s výnimkou ustanovení § 25 ods. 1 písm. a/ a § 25 ods. 3 písm. a/ sa vzťahujú aj na fyzické
osoby alebo právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na

verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj keď nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo
o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne
prevádzkovateľom. Ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a/ a § 25 ods. 3 písm. a/ sa vzťahujú na uvedenéfyzické osoby alebo právnické osoby dňom uzatvorenia zmluvy podľa § 15 ods. 7 písm. a/ alebo § 16
ods. 7 písm. b/.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nespĺňa požiadavky vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 OSP. Vo svojom obsahu je zmätočné,
nepreskúmateľné, s nesprávnym právnym záverom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 25 ods.
2 zák. č. 442/2002 Z. z. škodu prevádzkovateľovi verejného vodovou je povinný nahradiť ten, kto vodu
z verejného vodovodu neoprávnene odoberá. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nejasné a

zmätočné, z akého dôvodu boli solidárne zaviazaný na úhradu žalovanej sumy žalovaní v 2. a v 3. rade,
na základe akých zákonných ustanovení súd prvého stupňa vôbec dospel k solidárnej zodpovednosti.
Na jednej strane správne zameral svoje dokazovanie na určenie vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a
teda aj vodovodnej prípojky, ale na strane druhej dospel k nesprávnemu právnemu záveru o solidárnej
zodpovednosti. V konaní je potrebné jednoznačne vyriešiť otázku, kto je vlastníkom vodovodnej prípojky
a teda odberateľom, či došlo k neoprávnenému odberu, a teda ku škode a či ju táto osoba zavinila, resp.

či teda svoju zodpovednosť objektívne vyvrátila.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý
nebol dostatočným podkladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere,
prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a následne vo veci, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 226 OSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodní. Zároveň
rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho podľa § 224 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.