Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/357/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710200253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
B. O., H.. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: P.. Q. O., H..
XX.XX.XXXX, C. C. Q. X, zast. JUDr. Evou Csémiovou, advokátkou, AK Bratislava, Wolkrova 4, a P.. U.
M., H.. XX.XX.XXXX, C. C., Ľ. H.. XXX/XX, zast. Mgr. Simonou Dobiašovou, advokátkou, AK Bratislava,
Šoltésovej 18, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a
určenie výživného a o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej, na odvolanie

otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 30.04.2013, č.k. 12P 9/2010-532, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou
B. O., H.. XX.XX.XXXX sa p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc

12.05.2010.

Zročné výživné za obdobie od 12.05.2010 do 30.04.2013 v sume XX.XXX € sa otcovi povoľuje splácať v
XXX€mesačnýchsplátkachspolusbežnýmvýživným,počnúc01.05.2013podstratouvýhodousplátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 30.04.2013, č.k. 12P 9/2010-532 návrh otca na úpravu styku
s maloletou B. O., H.. XX.XX.XXXX zmietol. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude

maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne
sumou XXX € od 12.05.2010 do 30.04.2013 a sumou XXX € mesačne od 01.05.2013. Zročné výživné
za obdobie od 12.05.2010 do 30.04.2013 v sume XX.XXX € povolil otcovi splácať v XXX € mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.05.2013, pod následkom straty výhody splátok. Vo
zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine s

poukazom na dohodu rodičov. Pre narušenú komunikáciu rodičov a vážne zdravotné problémy maloletej
vyžadujúce si intenzívnu komunikáciu matky s lekármi určil, že maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok bude matka. O úprave styku otca s maloletou rozhodol podľa § 36 ods. 1 za použitia ust.
§ 25 a § 26 Zák. o rodine, pričom ho vyhodnotil v súčasnej dobe ako nevhodný, s prihliadnutím naopakovaný prejav maloletej, závery znaleckého posudku, ako aj vyjadrenie znalca v konaní. Pokiaľ ide
o prejav vôle maloletej, poukázal na právo dieťaťa vyjadriť sa k otázkam ktoré sa ho týkajú, vyplývajúce
nielen zo Zákona o rodine, ale aj z Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých právnych noriem

záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní treba hodnotiť ako prioritný. Z tohto pohľadu vyhodnotil
prejav vôle maloletej a pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletej, ktorá má 15 rokov a ktorá svoj
názor, pocity a momentálnu situáciu ohľadne stretávania s otcom jednoznačne odprezentovala, a to
ako pred súdnym znalcom, kolíznym opatrovníkom, tak aj súdom. Návrhu matky na zákaz styku otca
s maloletou nevyhovel s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj vyjadrenie maloletej, ktorá sa o

otcovivyjadrilapozitívne,žiadalavšak,abybolorešpektovanéjejrozhodnutiežemomentálnesasotcom
stretávať nechce, čo však v budúcnosti nevylúčila. Súd apeloval na oboch rodičov, aby spoločne hľadali
riešenie v danej situácii, ktoré však musí byť v prvom rade odrazom vôle maloletej, rešpektovanie ktorej
je predpoklad, že v budúcnosti sa vzťahy medzi otcom a maloletou upravia tak, že nebude potrebné
rozsah ich stretávania akokoľvek upravovať. Konštatoval, že ide o dlhodobý proces, ale ak obaja rodičia
deklarujú, že im záleží v prvom rade na záujme ich spoločného dieťaťa, tak musia byť trpezliví a hlavne

musia potreby maloletej 15 ročnej dcéry vnímať citlivejšie než to bolo doposiaľ. Podľa názoru súdu
postoj oboch rodičov k celej situácií doposiaľ nebol efektívny, nakoľko maloletá opakovane odmieta
stretávať sa s otcom a akékoľvek nútenie maloletej vzhľadom na jej vek v súčasnej dobe by bolo
kontraproduktívne. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej určil v zmysle kritérií uvedených v ust. §
62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď na strane maloletej zohľadnil jej vek, zdravotný

stav (homeopatická liečba, citlivosť na laktózu a ostatné zdravotné problémy), školské aktivity, športovú
činnosť maloletej - (tenis, činnosť finančne náročnú, na tejto sa však zhodli obaja rodičia ešte v čase
keď žili v spoločnej domácnosti), náklady na kultúru, ošatenie, obutie. S vyčíslením nákladov matkou vo
výške X.XXX € mesačne sa nestotožnil, uvedená suma sa mu javila ako nadnesená s poukazom na vek
maloletej, rovnako sa nestotožnil s tvrdením otca, že je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach

prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, nakoľko podľa názoru súdu uvedená suma
nepokrýva ani zlomok skutočne vynaložených výdavkov na maloletú zo strany matky. Poukázal na to
že otec je živnostník v oblasti zmenárenstvo, programovanie PC, a sprostredkovanie obchodu, z tejto
činnosti má dlhodobo príjmy, ktoré mu umožňovali finančne a materiálne zabezpečovať dve rodiny. To,
že v čase súdneho konania nastali presuny majetkových podielov v podnikaní na manželku, darovanie

rodinného domu plnoletej dcére, v ktorej nehnuteľnosti naďalej otec býva, zrušenie BSM za trvania
manželstva atď., vyhodnotil ako zbavovanie sa majetku zo strany otca, ktoré skutočnosti nemôžu mať
vplyv na výšku výživného. Konštatoval, že obaja rodičia ešte v čase, keď ich vzťahy neboli narušené
nastavili životnú úroveň maloletej na vyššiu úroveň ako je bežné, z ktorého dôvodu by nebolo v záujme
maloletej, aby po rozchode jej rodičov životná úroveň maloletej podstatne klesla. Zdôraznil, že životná

úroveň maloletého dieťaťa by mala byť porovnateľná so životnou úrovňou jeho rodičov, čo v prípade
otcom navrhovanej výšky výživného 100 € mesačne by ohrozovalo práva a právom chránené záujmy
maloletéhodieťaťa.ZaprimeranévýživnépovažovalsumuXXX€mesačneodpodanianávrhumatky,t.j.
od 12.05.2010, ktorú sumu od 01.05.2013 vzhľadom k tomu, že uplynula doba 3 rokov za ktoré obdobie
sa odôvodnené potreby maloletej zvýšili, upravil sumu výživného na XXX € mesačne. Pokiaľ matka

žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, vo zvyšnej časti jej návrh zamietol. Zročné výživné od
podania návrhu do svojho rozhodnutia vyčíslil, do vyčísleného výživného započítal otcovi sumu, ktorú
na výživu maloletej v uvedenom období uhradil. Vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať v zmysle
§ 160 ods.1 O.s.p. s poukazom na návrh oboch rodičov, takisto prehlásenie otca, že hotovosť ( XX.XXX
€ ) momentálne nemá. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia návrhu na úpravu styku a v časti určenia výživného podal
v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletej, ktorý v napadnutých
výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, jeho stretávanie s maloletou upraviť v Centre
pedadogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava II, každý týždeň v mesiaci v utorok

a vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Výrok o výživnom žiadal zmeniť
tak, že na výživu maloletej bude prispievať sumou XXX € mesačne od 12.05.2010 do 30.04.2013 a
sumou XXX € mesačne od 01.05.2013. Na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 12.05.2010
do 30.04.2013 vo výške X.XXX € žiadal povoliť mesačné splátky vo výške XX €, počnúc 01.05.2013.
V prípade, že odvolací súd nevyhovie jeho odvolaciemu petitu, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Mal za to, že rozsudok súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za pochybenie súdu a nesprávny postup súdu považoval to, že
rozhodol len o zverení maloletej a určení výživného, nerozhodol však o jeho úprave styku s maloletou.

Podľa názoru otca rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa ust. § 36 ods. 1 Zák. o
rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa ust. § 65 Zák. o rodine,
pričom do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom podľa ust. §
25 Zák. o rodine, keďže podľa ust. § 36 ods. 1 tretia veta Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o úprave
rodičovských práv a povinností je povinný primerane aplikovať ust. § 24, § 25, § 26 Zák. o rodine. Pri

úprave styku treba zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo stretávať sa so svojim dieťaťom a
toto právo možno obmedziť len v prípade, ak tu existuje odôvodnená obava, že realizácia styku rodiča
s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie dieťaťa. Obmedzenie alebo zákaz styku nemožno vysloviť, ak
dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, pričom akékoľvek
výhrady jedného rodiča voči druhému nemôže byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Rovnako
nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, a to najmä vtedy,

ak by takýto postoj dieťaťa a jeho nechuť k druhému rodičovi bola spôsobená zámerným ovplyvňovaním
zo strany rodiča, ktorému bolo dieťa zverené. Na základe uvedeného vyslovil názor, že neupravenie
styku maloletej s ním v nadväznosti na vyjadrený názor maloletej, ktorý je ovplyvnený matkou, je v
rozpore so zákonom priznávajúcim mu právo stretávať sa so svojou dcérou. V tomto smere poukázal aj
na závery znaleckého posudku S.. Z., ako aj skutočnosť, že zmena postoja maloletej nastala v dôsledku

negatívneho ovplyvňovania zo strany matky a jej dcér, čo mal preukázať aj výsluch navrhovaného
svedka Z.. U. A., ktorého súd odmietol v konaní vypočuť. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, s touto
sanestotožnil,rovnakosanestotožnilsnázoromsúdu,žebynebolovzáujmemaloletej,abyporozchode
rodičov životná úroveň maloletej podstatne klesla. Mal za to, že ak dôjde k rozchodu rodičov, životná
úroveň dieťaťa sa vždy čiastočne zníži, avšak konštatovanie súdu, že v období pred rokom 2010 bol

údajne natoľko solventný, že dokázal financovať dve rodiny a nastaviť maloletej nadštandardnú životnú
úroveň je absolútne nepravdivé, ničím nepreukázané. Počas spolužitia s maloletou a matkou použil
všetky svoje finančné prostriedky patriace do BSM s jeho manželkou na financovanie chodu domácnosti
matky a maloletej, čo bol dôvod, pre ktorý jeho manželka trvala na zrušení BSM a jeho vyporiadaní.
Vyhodnotenie súdom prvého stupňa, že sa zbavoval majetku tým, že vyporiadal BSM je nedôvodné,

ako vyplýva aj z rozsudku o vyporiadaní BSM, keď návrh na zrušenie BSM podala jeho manželka, nie
on a bolo to ešte pred podaním návrhu v danej veci. Takisto absolútne nedôvodný je záver súdu, že
darovaním domu sa zbavil majetku, keď tento dom daroval staršej dcére ešte pred narodením maloletej,
čo mal súd prvého stupňa preukázané darovacou zmluvou, ako aj listom vlastníctva. Naopak súd prvého
stupňa sa vôbec nezaoberal zbavovaním sa majetku matkou, ktorá ako bolo preukázané predala Š. byt

v Bratislave za XX.XXX €, rodinný dom z predchádzajúceho manželstva za 5.000.000,-Sk, chalupu v
obci V. za XX.XXX €, ako aj majetkovými pomermi matky, ktorá je výlučnou vlastníčkou rodinného domu
v C. v hodnote cca XXX.XXX €. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým, že matka podniká v odbore
účtovníctva, avšak údajne má len minimálnu mzdu, údajne žije len z výnosu z predaja nehnuteľností.
Súdprvéhostupňavôbecnezohľadniltúskutočnosť,žeživotnáúroveňmatkysazvýšilapredajomvyššie

uvedených nehnuteľností. Podľa jeho názoru príjmové, ale aj majetkové pomery matky v súčasnosti
vysoko prevyšujú jeho majetkové pomery, pričom nemá ani dostatočne vysoký príjem na to, aby mohol
platiť určené výživné na maloletú, ktorej životná úroveň je neporovnateľne vyššia v porovnaní s jeho.
Pri určení výšky výživného súd podľa jeho názoru nezohľadnil jeho vek, ako aj fakt, že nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti a jeho príjem z podnikateľskej činnosti sa od roku 2010 značne znížil. Poukázal

tiež na skutočnosť, že v máji 2013 ukončil podnikateľskú činnosť, následne podal žiadosť o priznanie
starobného dôchodku. K odvolaniu priložil potvrdenie o ukončení podnikania k 04.05.2013 a rozhodnutie
sociálnej poisťovne o priznanie predčasného starobného dôchodku vo výške XXX,XX € mesačne od
20.05.2013.

K odvolaniu otca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru
rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na úpravu styku vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä
záverovznaleckéhoposudku,vyjadreniaznalca,akoajvyjadreniamaloletej,ktorávoveku15rokovmala

právo sa k veci vyjadriť. Maloletú žiadnym spôsobom vo vzťahu k otcovi neovplyvňovala, čo maloletá
potvrdila aj pri svojom výsluchu na súde, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne nepripustil
vykonanie dôkazu výsluchom svedka, výpovede ktorého sa otec dožadoval. Pokiaľ ide o výživné,
tvrdenie otca, že všetky finančné prostriedky použil na financovanie domácnosti jej a maloletej a pretobol donútený svojom manželkou zrušiť BSM, previesť firmu na ňu je účelové a zavádzajúce. Po odchode
zo spoločnej domácnosti prestal na maloletú prispievať, z uvedeného dôvodu musela odpredať svoje
nehnuteľnosti a získať finančné prostriedky bez ktorých by nebola schopná znášať náklady na výchovu

a opateru maloletej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec už v priebehu súdneho konania sa úmyselne
zbavoval svojho majetku, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletej. Podnikal nielen ako
fyzické osoba, ale tú istú činnosť vykonával aj v rámci spoločnosti M. - E. K..Q..X... Na pojednávaní
dňa 10.08.2010 na otázku súdu odpovedal, že podniká nielen na živnosť, ale aj v rámci uvedenej
spoločnosti, následne na ďalšom pojednávaní dňa 14.12.2010 už oznámil, že od 01.12.2010 jedinou

spoločníčkou uvedenej firmy sa stala jeho manželka a to na základe zmluvy o prevode obchodného
podielu, uzatvorenú medzi nimi dňa 01.12.2010. Podľa jej názoru majetkové pomery otca sú i naďalej
nadštandardné už aj vzhľadom k tomu, že žije so svojou manželkou, na ktorú účelovo previedol celý
majetok v spoločnej domácnosti.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne

dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou,
tento je vecne správny, s názorom vysloveným v písomnom odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd
stotožnil. Spôsob rozhodnutia zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, na zistenie skutkového

stavu súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého
dôvodu námietky otca o nevykonaní dôkazu výsluchom ním navrhnutého svedka nie sú dôvodné,
keďže tento dôkaz v súčasnej dobe by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci. Tým, že sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil s vysloveným názorom súdom prvého stupňa, na tento v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. poukazuje. Na podporu správnosti napadnutého výroku a v rámci vysporiadania sa s odvolacími

námietkami otca dodáva, že chápe, že otec ako podnikateľ navrhuje konkrétne, presne vymedzené a
súdne vynútiteľné riešenie, ktorým chce dosiahnuť zmenu postoja maloletej a dosiahnuť, aby sa styk
maloletej s ním realizoval. Aj keď odvolací súd na jednej strane chápe otca, na druhej strane musí
pochopiť otec, že dieťa je živá bytosť a psychické prežívanie dieťaťa naviac vo veku 15 rokov, t.j. v
období puberty, nie je možné podriadiť v súčasnej dobe za zisteného psychického stavu maloletej pod

striktný režim, nakoľko by to malo tak ako to uviedol znalec, kolízny opatrovník aj súd kontraproduktívny
účinok.Nápravanarušenéhovzťahujecitlivý,dlhodobýproces,ktorýsivyžadujenajmäzostranyrodičov
ústretovosť, konštruktívny prístup, vzájomnú komunikáciu, pri ktorej by obaja rodičia mali brať ohľad v
prvom rade na záujem ich maloletého dieťaťa. Z tohto pohľadu posudzoval vec aj súd prvého stupňa
a pokiaľ po vykonanom dokazovaní, najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania a názor

maloletej,naktorýsúdprvéhostupňasprávneprihliadal,návrhotcazamietol,sjehonázoromsaodvolací
súdstotožnil.Pokiaľotecvosvojomodvolanípoukazujenasvojeprávaakootcastretávaťsasmaloletou,
treba uviesť, že Zákon o rodine síce právo rodičovi stretávať sa s jeho dieťaťom priznáva, toto právo
však nie je absolútne, čo znamená, že v prípade súdneho sporu toto právo treba vyhodnocovať aj z
pohľadu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, pričom treba zdôrazniť, že v konaní

starostlivostiomaloletédetijezáujemmaloletéhodieťaťaprioritnýmkritériom,keďžeakoZákonorodine,
tak aj Dohovor o právach dieťaťa priznáva maloletému dieťaťu zvýšenú ochranu, a to aj na úkor rodičov.
V zmysle uvedeného nepochybil súd prvého stupňa, keď rozhodujúc o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností komplexne v zmysle § 36 ods. 1, v spojení s ust. § 25 a § 26 Zák. o rodine, maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca a návrh otca na úpravu styku s maloletou

zamietol. To, že návrh otca na úpravu styku zamietol, nemožno v danej konkrétnej veci chápať ako
porušenie zákona tak ako to tvrdí otec v odvolaní, keď tento spôsob rozhodnutia vyplynul z vykonaného
dokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavu,sprihliadnutímnazáujemmaloletej.Odvolacísúdvšakdáva
matke do pozornosti, keďže je osobou ktorá pre maloletú predstavuje životnú istotu a zároveň maloletá
je v jej osobnej starostlivosti, že je v prvom rade na nej pomôcť maloletej nadviazať, resp. obnoviť v

minulosti dobrý vzájomný vzťah medzi maloletou a otcom, narušený v podstate sklamaním maloletej
z odchodu otca a tým, že sa dozvedela o rodine otca. Aj podľa znaleckého posudku vzťah maloletej
k otcovi je síce ambivalentný, avšak s prevahou pozitívnych väzieb a i keď v súčasnosti u maloletej
prevažuje k otcovi rezervovaný postoj, je vnútorne nastavená k revitalizácii pôvodne pozitívneho vzťahu.Tým, že otec mal snahu prispieť k riešeniu veci konštruktívne a zmierlivo v rámci svojho jednoznačne
pozitívneho vzťahu k maloletej, je o to dôležitejší postoj matky a jej pôsobenie na maloletú aj za pomoci
odborníkov, nakoľko zotrvávanie v situácii v ktorej sa ako maloletá, tak aj rodičia nachádzajú od roku

2010, môže zanechať pri neriešení v konaní nastolených problémov nežiadúce následky najmä na
zdravom psychickom vývoji maloletej. O tom, že ide o dlhodobé obdobie svedčí aj vyjadrenie Z.. Ľ. S.,
klinického psychológa, v starostlivosti ktorého je maloletá od novembra 2010 a jej konštatovanie, že
zdravotné a psychické problémy maloletej úzko súvisia s rodinným konfliktom. Pri náprave vzťahu medzi
maloletou a otcom by matka mala byť konštruktívnejšia, ústretovejšia, čo nevyjadruje jej postoj, keď po

vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 30.04.2013 navrhla zákaz styku otca s maloletou. Uvedené
sa javí ak neochota matky participovať na obnovení vzťahu maloletej s otcom, hoci je práve ona osobou,
ktorá významným spôsobom môže ovplyvniť prežívanie maloletej, jej city k otcovi.

Pokiaľ ide o výživné, súd prvého stupňa pri jeho určovaní správne prihliadol na kritériá rozhodné
pre určovanie výšky výživného uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré

na strane maloletého dieťaťa predstavujú jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové
možnosti, schopnosti, pri zachovaní zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Na strane maloletej súd prvého stupňa správne zohľadnil jej fyzický vek, náklady na školskú dochádzku,
zhoršený zdravotný stav preukázaný príslušnými lekárskymi správami, vyžadujúci si medikamentóznu
aj doplnkovú liečbu hradenú matkou aj nad rámec zdravotného poistenia, záujmové aktivity - najmä

športovú činnosť maloletej, a to tenis. Vo všeobecnosti ide o finančne nákladný šport, v danej veci
ho však možno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletej, keďže tomuto športu sa venuje od
6 rokov veku a obaja rodičia s uvedenou športovou aktivitou súhlasili a podporovali ju. Výživné v
uvedenom období zodpovedá aj zisteným zárobkovým, majetkovým pomerom rodičov. Obaja rodičia
sú podnikatelia, podnikajú ako fyzické osoby, zároveň sú konateľmi spoločností, matka v spoločnosti

K. K..Q..X.., otec v spoločnosti M. - E. K..Q..X... Z príjmov vykázaných v daňových priznaniach na
strane oboch rodičov ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd nevychádzal, nakoľko nedávajú obraz
o skutočných príjmoch rodičov ako podnikateľov, naviac, keď samotní rodičia v konaní potvrdili vyššie
príjmy, rovnako vyšším príjmom zodpovedá aj ich životná úroveň, ich celkové majetkové pomery. Na
vyššiu životnú úroveň nastavili rodičia aj maloletú, a to minimálne v otázke športovej aktivity - tenis,

náklady ktorého mesačne predstavujú cca XXX - XXX €. K životnej úrovni otca, keď nesúhlasil s
tvrdením súdu prvého stupňa, že pred rokom 2010 bol natoľko solventný, že dokázal uživiť dve rodiny
treba uviesť, že ide o účelovú obranu a ako takú ju vyhodnotil aj odvolací súd. Z obsahu spisu totiž
jednoznačne vyplýva, že otec finančne podporoval matku aj maloletú a to ako nákupmi, tak aj finančnými
prostriedkami, keď sama matka potvrdila, že do 01.01.2008 jej dával sumu XX.XXX,-Sk mesačne

( XXX,XX e ), v roku 2006 otec postavil pre maloletú a pre ňu 5-izbový rodinný dom. Rovnako aj otec
na pojednávaní dňa 10.08.2010 potvrdil, že matku finančne podporoval, zabezpečoval jej domácnosť,
trávili spolu dovolenky, lyžovačky a pod.. Súčasne žil otec s manželkou a dcérami, ktoré taktiež finančne
podporoval, keďže v čase keď sa maloletá B. narodila boli ešte dve jeho deti ( E. B. A. ) maloleté.
Aj matke a deťom narodeným z manželstva postavil rodinný dom, ktorý darovacou zmluvou spolu s

manželkou previedli na staršiu dcéru E.. Skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania
zodpovedá aj názor súdu prvého stupňa, že otec v priebehu konania sa začal zbavovať majetku. Obrana
otca o dôvodoch prevodu obchodného podielu spoločnosti M. - E. K..Q..X.. na manželku je vysoko
účelová, naviac okrem tvrdeného finančného vyrovnania s manželkou z titulu zrušeného BSM sa otec
oficiálnezbavilmožnostipodnikaťvuvedenejdoposiaľprosperujúcejspoločnosti,snáslednýmzrušením

aj živnosti so zhodným predmetom podnikania ako v spoločnosti M. - E. K..Q..X.. k 04.05.2013, po
ktorom kroku nasledovala žiadosť otca z 25.03.2013 o priznanie predčasného starobného dôchodku.
Uvedené kroky otca v priebehu konania v rokoch 2010 - 2013 odvolací súd taktiež vyhodnotil ako
účelové, so snahou otca zbaviť sa majetku a schopnosti dosiahnuť príjem, ktorý v rámci svojich
podnikateľských aktivít od roku 1993 dosahoval. Vo vzťahu k zrušeniu BSM za trvania manželstva a

jeho vyporiadaniu je zarážajúce, že návrh podala manželka otca až dňa 22.12.2009 z dôvodu výkonu
podnikateľskej činnosti manžela, hoci podnikateľskú činnosť otec vykonával od 06.10.1993, rovnako
spôsob vyporiadania obchodného podielu podľa dohody o vyporiadaní BSM z 30.04.2010 je účelový
vo vzťahu k danému konaniu, keďže sa otec v podstate vzdal celého svojho obchodného podielu.
Pokiaľ ide o darovanie rodinného domu otcom a jeho manželkou ich dcére E. M., v tomto smere sa

odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o zbavení sa majetku, nakoľko išlo o darovanie
darovacou zmluvou zo dňa 17.04.1998, t.j. ešte pred narodením maloletej B., zrejme v súvislosti s
výkonom podnikateľskej činnosti otca. Naviac nemožno otcovi vyčítať, že daroval rodinný dom svojej
dcére z manželstva, keď postavil rodinný dom aj pre maloletú B.. Napriek uvedenému odvolací súddodáva, že cena predmetnej nehnuteľnosti v roku 1998 podľa znaleckého posudku bola X.XXX.XXX,-
Sk. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením otca v tom smere, že sa jeho
životná úroveň a príjmové pomery od roku 2009 výrazne zhoršili, ani s tvrdením, že ich dôvodom bolo aj

zrušenie BSM. Zrušenie BSM a jeho vyporiadanie spôsobom predloženým otcom je formálne a účelové
vo vzťahu najmä k danému konaniu, naviac, keď otec spolu s manželkou žije v jednej domácnosti
( sám otec uviedol, že v roku 2009 sa k manželke vrátil ), s cieľom znížiť svoje príjmy, životnú úroveň
v miere, ktorá by zodpovedala určeniu výživného vo výške XXX € mesačne v zmysle jeho návrhu.
Tým, že ust. § 75 ods. 1 v druhej vete Zák. o rodine priamo upravuje postup súdu v prípade, ak

sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového
prospechu, nepochybil súd prvého stupňa, keď s poukazom na zistený skutkový stav uvedené zákonné
ustanovenia aplikoval. Rovnako z uvedeného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd, keď z totožných dôvodov ako súd prvého stupňa, t.j. že sa otec vzdal výhodnejšieho
zamestnania a majetkového prospechu pri rozhodovaní neprihliadol na otcom predložené ukončenie
živnosti od 04.05.2013 a rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku vo výške XXX,XX

€ od 20.05.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu so vzdelaním otca, jeho skúsenosťami z oblasti podľa
predmetu podnikania od roku 1993 nebol dôvod na odchod do predčasného starobného dôchodku,
pričom otcom založené potvrdenie o žiadosti o zamestnanie v spoločnosti IH. z 18.06.2013 a spoločnosti
A. L. O. K.. z 21.06.2013 nemožno vyhodnotiť ako nemožnosť sa zamestnať s potrebou odchodu do
predčasného starobného dôchodku.

Napriek uvedenému sa odvolací súd nestotožnil s výškou výživného od 01.05.2013 určenou súdom
prvého stupňa vo výške XXX € mesačne, keď napriek dobe ktorá uplynula od roku 2010 dospel k záveru,
že suma XXX € mesačne dostatočne zo strany otca pokrýva odôvodnené potreby maloletej v súvislosti
s jej vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, záujmovými aktivitami. Je síce pravdou, že

maloletá od 01.09.2012 navštevuje obchodnú akadémiu, čím sa jej potreby zvýšili, na strane druhej
znížili sa jej náklady na športovú činnosť - tenis, keď matka pri vyšetrení maloletej dňa 09.04.2013
uviedla,žemaloletástenisomskončila,uvedenúskutočnosťpotvrdilaajnapojednávanídňa30.04.2013.
Pri určení výšky výživného odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec pre maloletú a matku
postavil v roku 2006 rodinný dom, čím jej zabezpečil komfortné bývanie. Odvolací súd rovnako prihliadol

aj na zárobkové a majetkové pomery matky, keďže maloletá v jej veku si už nevyžaduje takú osobnú
starostlivosť, ktorá by vyvažovala povinnosť matky finančne prispievať na jej výživu, z ktorého dôvodu
obajarodičiasúpovinnízabezpečovaťpotrebymaloletejajvofinančnomvyjadrení.Pokiaľideoskutočný
príjem matky, tento nekorešponduje s matkou predloženým príjmom podľa daňového priznania, rovnako
majetkové pomery matky - vlastníctvo k rodinnému domu, úspory získané z predaja štvorizbového bytu

v Bratislave, z predaja rodinného domu z predchádzajúceho vzťahu umožňujú finančné krytie maloletej
zo strany matky v primeranom rozsahu. Pokiaľ ide o potreby maloletej vyčíslené matkou, ako súd
prvého stupňa, tak aj odvolací súd tieto považoval za nadhodnotené, nezodpovedajúce veku a potrebám
maloletej, keď odvolací súd poukazuje na to, že matka v roku 2010 vyčíslila náklady maloletej vo výške
XXX €, v roku 2011 už vo výške X.XXX,XX €,v roku 2012 X.XXX,XX €, pričom na strane maloletej

od roku 2010 do roku 2011 nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by zvýšila jej potreby o XXX,XX € mesačne.
Vyhodnotiac jednotlivé skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku a vo výroku o výške výživného XXX € mesačne od
12.05.2010 do 30.04.2013 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a rozsudok vo výroku o výške výživného
XXX € mesačne od 01.05.2013 podľa § 220 O.s.p. zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.