Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200668.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché
Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, zastúpený V.. T. A., konateľom a advokátom advokátskej
kancelárie Bardač, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková 4, IČO: 47 243 252, proti žalovanému:
Obec Rykynčice, so sídlom Rykynčice č. 60, 962 55 Rykynčice, IČO: 320196, o preskúmanie zákonnosti
fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V žalobe zo dňa 25.04.2013 žalobca navrhoval, aby krajský súd vyniesol rozsudok: I. Prvostupňové
fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup

k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené
žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94 eur. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca
požiadal žalovaného e-mailom, zaslaným dňa 22.02.2013, o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré
má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. 71/1967 Zb.) a pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným
elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom mu stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa
doručenia žiadosti dňa 22.02.2013, t.j. najneskôr do 06.03.2013, požadované informácie nesprístupnil,
ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného.
K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa

09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie
navrhoval zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca
žalovanému e-mailom dňa 21.03.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. Odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol,
má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca videl dôvody nezákonnosti v

tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, a že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Zo žiadosti o sprístupnenie informácií (žalobca pripojil ako prílohu č. 2) súd zistil, že žalobca žiadal od
obce sprístupniť nasledovné informácie:
1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,

2. rozloha obce,3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do
sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu v celom rozsahu ako
neodôvodnenúzamietnuť.Kveciďalejuviedol,žežiadosťneboladoručenávsúlades§14ods.1zákona
č. 211/2000 Z.z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom
je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle
§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Email, ktorý žalovaný obdržal od Róberta A. nemohli otvoriť a

dňa 28.08.2013 naň odpovedali a žiadali o jeho zaslanie v inom súbore, k čomu zo strany žalobcu
nedošlo. Žalobca na žiadosť neodpovedal. Informácie, ktoré žiadal žalobca sú verejne dostupné v
členení na úrovni obce. Žalovaný vyjadril obavu, že podobnými konaniami môže dochádzať k zneužitiu
subjektívnych práv. Domnieva sa, že žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou mohol a mal mať
informáciu o existencii právnych predpisov upravujúcich použitie ZEP v komunikácii s orgánmi verejnej
moci, ako aj o ich obsahu. Podanie žaloby voči niekoľko 100 subjektom, s predpokladanými trovami

právneho zastúpenia 270,- Eur môže navádzať k identifikovaniu možného motívu podania žiadosti
technicky nevykonateľným spôsobom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p..

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (rozumej piatej
časti), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok

je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa rozhoduje o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 14 ods. 1, 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií; žiadosť o sprístupnenie informácií
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom(1). Žiadosťjepodanádňom,keďbolaoznámenápovinnejosobepríslušnejvovecikonať(4).

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoelektronickompodpise“);ústredným
orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad (1). Úrad vedie zoznam
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na
svojom webovom sídle (2 písm. p/).

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k
začatiukonaniaoposkytnutieinformáciípredpovinnouosobou,ačivýsledkomkonaniabolorozhodnutie
preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií.

Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o
sprístupnenie informácií s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Zo žaloby, ani z vyjadrenia
žalovaného nevyplýva, že by žalobca požiadal o poskytnutie informácií aj v inej podobe.Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, súd zistil (a

mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj pred orgánmi obce zastupovali obce s právnickým
vzdelaním,ktorésúajpočítačovogramotné),žežalovanýjeorgánomverejnejmoci,ktorýnemázriadenú
elektronickú podateľňu, a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie
elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je od e-mailovej adresy, používanej v
bežnom internetovom styku, odlišná, nemalo preto právne účinky doručenia, nemohlo vyvolať začatie

konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol síce urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto
nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií
podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe, príslušnej vo veci

konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že
jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď
bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania
o poskytnutie informácií.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií, a ani ho začať
nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode
informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informácie. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačala konanie o
poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho

preskúmania, podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. preto neboli splnené, a súd
preto v súlade s § 104 ods. 1 konanie zastavil, pretože išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nebolo možné odstrániť.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zo strany žalobcu môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv,
k tomu súd uvádza: Účelom úpravy práva na informácie je zabezpečenie práva verejnosti na informácie,
ktoré majú štátne orgány a ostatné subjekty, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov k
dispozícii. Právo na informácie nie je bezbrehé a absolútne. Malo by byť uplatňované efektívne a účelne
(nie účelovo). Ak však cieľom nie je zistenie informácií (požadovanie tých istých informácií od veľkého

množstva subjektov), ale na úkor povinných osôb - žalovaných zisk v podobe náhrady trov konania, je
potrebné takéto správanie považovať za správanie in fraudem legis, t.j. obchádzanie zákona, keď sa
niekto správa podľa práva (secundum legem), ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný, a nie žiadúci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je

možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.