Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207778
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212207778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa:

P. C.C., K. V. P. XX, K., zast.: JUDr. Igor Gažík, advokát, so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie13,Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímanesprávnymúradným
postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01. 07. 2011 domáhal

od odporcu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci. Žiadal uhradiť škodu vo výške 398 327,03 € a náhradu trov konania. Vec bola
postúpená na Okresnú súd Bratislava I a následne dňa 13. 04. 2012 na tunajší súd.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 10. 12. 2007 podanou na tunajší súd sa domáhal
zaviazať spoločnosť L.A.G.R., s.r.o. so sídlom Široká 3, Skalica, IČO: 35 705 132, zaplatiť sumu 12
000 000,-- Sk (398 327,03 €) s príslušenstvom. Tunajší súd mal uznesením zo dňa 14. 12. 2007

vyzvať k odstráneniu nedostatkov podania (návrhu na začatie konania). Uznesenie bolo doručované
na adresu, kde navrhovateľ nepretržite býva a býval aj v tom čase, t.j. V. P. XX, K.. Napriek tomu,
že navrhovateľ všetky zásielky preberal, táto bola súdu vrátená, na obálke bolo uvedené, že adresát
požiadal o doposielanie zásielok na adresu Y. XX, K., avšak aj odtiaľ sa zásielka súdu vrátila s tým, že
adresát je neznámy. Následne súd prešetroval adresu navrhovateľa v Registri obyvateľov SR a zistil, že
krátko pred doručovaním zásielky bol navrhovateľ z adresy V. P. XX, K. odhlásený a bol evidovaný ako
bezdomovec v MČ K. - A. M.. Následne súd navrhovateľovi ustanovil opatrovníčku, ktorá uznesenie zo

dňa 14. 12. 2007 prebrala. Opatrovníčka vo veci nič nekonala a preto tunajší súd podanie navrhovateľa
odmietol, proti čomu sa opatrovníčka neodvolala. O týchto skutočnostiach sa navrhovateľ dozvedel len
náhodou, keď nahliadol do súdneho spisu.

Tunajší súd podľa navrhovateľa porušil jeho ústavné práva na súdnu a inú právnu ochranu, právo na
ochranu majetku a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, a to nedostatočným zisťovaním jeho pobytu za účelom doručovania zásielok. Vôbec

nezisťoval jeho pobyt inými spôsobmi. Pritom ustanoveniu opatrovníka musí v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.
predchádzať šetrenie o tom, čo sú dané predpoklady pre postup podľa tohto ustanovenia. Šetrenie
len vyžiadaním si údajov z Registra obyvateľov SR navrhovateľ nepovažuje za dostatočné. Vzhľadomk uvedenému má navrhovateľ za to, že v konaní vedenom na tunajšom súde došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a vydaniu nezákonného rozhodnutia, čím navrhovateľovi vznikla škoda

Podaním doručeným súdu dňa 31. 10. 2013 sa k návrhu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že v predmetnej
veci neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré bolo po svojej právoplatnosti zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť, absentuje preto prvotný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu, a to nezákonné
rozhodnutie. Podľa odporcu navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zrejme z neprávneho úradného postupu,
ktorý nemá legálnu definíciu, ale v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako

porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
V tomto prípade postup súdu našiel svoj bezprostredný výraz v rozhodnutí tunajšieho súdu č. k.
32Ro/4688/2007-13, ktorým súd vzhľadom na nedoručiteľnosť písomností navrhovateľovi rozhodol o
ustanovení opatrovníka. Navrhovateľ teda jednoznačne namieta takú činnosť súdu, ktorá sa prejavila
v jeho rozhodnutí, čím je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Toto rozhodnutie je stále právoplatné, nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, teda
nejde o nezákonné rozhodnutie. Absencia nezákonného rozhodnutia nemôže byť nahrádzaná ani
tvrdením o (domnelom) nesprávnom úradnom postupe, pretože v takom prípade by súd konajúci o
náhrade škody robil prieskum rozhodovacej činnosti súdu v inom konaní.

Z opatrnosti odporca uviedol tiež, z popísaného stavu veci nevyplýva žiadne pochybenie súdu ani
porušenie akéhokoľvek právneho predpisu. Súd postupoval plne v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. K
osobnému neprevzatiu zásielky navrhovateľom a odmietnutiu podania došlo z dôvodov na strane
navrhovateľa, ktoré nemôžu ísť na ťarchu štátu. Žalobca riadne nešpecifikoval výšku svojej škody, ak
ju stotožňuje so sumou, ktorú mu mala dlhovať spoločnosť L.A.G.R., s.r.o., odporca uvádza, že štát

nie je singulárnym ani univerzálnym sukcesorom (domnelých) dlžníkov, voči ktorým veritelia uplatňujú
svoje pohľadávky a nepreberá automaticky možné záväzky týchto (domnelých) dlžníkov v prípade, ak sa
súd prípadne dopustí nesprávneho úradného postupu alebo vydá nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ
predpokladá svoju úspešnosť v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33Ro/4688/2007,
odporca však odmieta možnosť prejudikovania daného sporu, v ktorom bol navyše podaný neúplný

a neurčitý návrh, okrem iného s nešpecifikovaným petitom a teda neznámym predmetom konania,
pričom úplne absentoval akýkoľvek dôkazný materiál. Pritom ani prípadný úspech navrhovateľa by
ešte neznamenal vymožiteľnosť pohľadávky. Neexistuje tu teda príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a postupom alebo rozhodnutím súdu. Súčasne odporca dodáva, že navrhovateľ si zanedbal svoju
prevenčnú povinnosť, resp. starostlivosť o svoje práva v takom rozsahu, že podľa odporcu si navrhovateľ

škodu zavinil sám. Navrhovateľ nevyužil možnosti, ktoré mu dáva právny poriadok SR, keď mohol
podať odvolanie proti rozhodnutiam, s ktorými sa oboznámil po nahliadnutí do spisu a súčasne požiadať
o odpustenie zmeškania lehoty. Alternatívne mal možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky.
Odporca vzhľadom na vyššie uvedené žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom povereného
zástupcu odporcu, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 32Ro/4688/2007 a listinnými dôkazmi ktoré tvoria
obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32Ro/4688/2007 vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 10. 12. 2007

faxom návrh na začatie konania proti odporcovi L.A.G.R., s. r. o. so sídlom Široká 3, Skalica, IČO: 35 705
132. Svoj návrh písomne doplnil v zákonnej lehote. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepriložil
žiaden dôkaz. Tunajší súdu uznesením č. k. 32Ro/4688/2007-6, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23. 10. 2008 vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu na začatie konania. Zásielka s uvedeným
uznesením sa z adresy V. P. XX, K. súdu dňa 31. 12. 2007 vrátila s poznámkou, že adresát požiadal

o doposielanie, z adresy Y. XX, K., sa dňa 22. 01. 2008 vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd
sa znovu pokúsil doručiť predmetné uznesenie na adresu Y. XX, K., ale zásielka sa dňa 04. 07. 2008
opätovne vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd v Registri obyvateľov zistil, že navrhovateľ má
hlásený pobyt bezdomovca v MČ K. - A. M.. Uznesením č. k. 32Ro/4688/2007-13 zo dňa 06. 10. 2008
súd ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku na doručenie uznesenia č. k. 32Ro/4688/2007-6 podľa §

29 ods. 2 O.s.p. Následne súd uznesením zo dňa 24. 10. 2008 č. k. 32Ro/4688/2007-14 odmietol
podanie navrhovateľa zo dňa 10.12.2007, pretože vady návrhu neboli navrhovateľom odstránené.
Pre doručenie uznesenia o odmietnutí podania súd navrhovateľovi znovu ustanovil uznesením č. k.
32Ro/4688/2007-15 opatrovníčku. Navrhovateľ podľa úradného záznamu na č. l. 19 nahliadol do spisudňa 07. 01. 2009. Všetky uznesenia, ktoré tvoria obsah spisu sú právoplatné, neboli zrušené ani
zmenené.

Zo žiadosti poškodeného na prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 21. 06. 2011 vyplýva,
že navrhovateľ požiadal odporcu o prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

V priebehu konania navrhovateľ zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu. Uviedol, že za

nezákonné považuje rozhodnutie tunajšieho súdu vydané v konaní pod sp. zn. 33Ro/4688/2007,
ktorým súd odmietol podanie navrhovateľa pre neodstránenie vád podania. Nesprávny úradný postup
navrhovateľ vidí v tom, že súd nepreveroval, či je oznámenie pošty ohľadom bydliska navrhovateľa
pravdivé. Brat navrhovateľa sa fiktívne odhlásil z adresy V. P. XX a uviedol adresu na doposielanie
pošty Y. XX. Navrhovateľa tiež jeho brat z adresy V. P. XX odhlásil a navrhovateľ bol evidovaný
ako bezdomovec. Svoj nárok na náhradu škody si navrhovateľ v rovnakej výške uplatňuje v konaní

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/47/2011 aj voči Slovenskej pošte, ktorá
spôsobila oznámenie mylných údajov súdu. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody prerokoval s
odporcom, ktorý ho listom zo dňa 10. 11. 2011 č. 21244/2011/151 neuznal. Výška žalovanej náhrady
škody zodpovedá výške pohľadávky, ktorú si navrhovateľ uplatňoval v konaní na tunajšom súde pod sp.
zn. 33Ro/4688/2007. Svoj nárok si navrhovateľ už neuplatnil novou žalobou proti dlžníkovi, lebo má za

to, že dlžník by vzniesol námietku premlčania. Rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 33Ro/4688/2007
o odmietnutí podania nebolo zrušené. Pohľadávku voči L.A.G.R., s. r. o. považuje navrhovateľ za
preukázanú, o čom predložil doklady. Navrhovateľ nemôže za to, že bol fiktívne odhlásený z bydliska,
nemohol tomu zabrániť a jednoznačne pochybila Slovenská pošta, pretože iné zásielky navrhovateľovi
chodili. Navrhovateľ nemohol ani požiadať o odpustenie lehoty na podanie odvolania, pretože uznesenie

bolo formálne doručené jeho opatrovníkovi a nemohol ani podať podnet na podanie mimoriadneho
dovolania, pretože sa o uvedených skutočnostiach dozvedel po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

V priebehu konania odporca zotrval na svojom písomnom vyjadrení, nesúhlasil s názorom odporcu, že
nemohol požiadať o odpustenie zmeškania lehoty. Potvrdil, že odporca nevyhovel žiadosti navrhovateľa

na priznanie náhrady škody.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 pred bodkočiarkou, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom konania bola náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, t.j. tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. 32Ro/4688/2007.

Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, majúce za následok vznik škody,
má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej sa
nemožno zbaviť. Je založená na splnení troch kumulatívnych podmienok, a to existencia nezákonného
rozhodnutia,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikomškody.Príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia

nevznikla. Je to priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý (následok). Právo
na náhradu škody majú tí, ktorí boli nezákonným rozhodnutím poškodení.

Súd v konaní o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie je
oprávnený skúmať otázku nezákonnosti rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase

prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných
predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť.

Navrhovateľ konkrétne uviedol, že za nezákonné považuje rozhodnutie č. k. 32Ro/4688/2007-14
o odmietnutí podania. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že v konaní vedenom

pod sp. zn. 32Ro/4688/2007 nebolo žiadne z vydaných rozhodnutí úplne alebo čiastočne zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nie je tu teda daný základný predpoklad
vzniku zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým je existencia
nezákonného rozhodnutia. Skutočnosť, že navrhovateľ považuje určité rozhodnutie za nezákonné,
nezakladá zodpovednosť štátu za škodu, ani oprávnenie súdu skúmať zákonnosť takéhoto rozhodnutia

v tomto konaní.

Navrhovateľ nepreukázal ani existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, t.j. vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Vznik škody, ani jej prípadná výška, neboli navrhovateľom

v konaní preukázané. Navrhovateľ sa na súde v konaní vedenom pod sp. zn. 32Ro/4688/2007 domáhal
zaplatenia sumy 12 000 000,-- Sk (398 327,03 €), z čoho je zrejmé, že tento nárok bol sporný. Nakoľko
návrh na začatie konania, ktorý bol neurčitý, nezrozumiteľný a neboli k nemu priložené žiadne dôkazy,
bol odmietnutý, neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci samej, ktorým by bola táto suma
alebo jej časť navrhovateľovi priznaná. Súd v tomto konaní nemôže prejudikovať prípadný výsledok

tohto (či iného) konania pre prípad, že by návrh navrhovateľa nebol odmietnutý a riadne by sa o ňom
konalo a rozhodlo. Ani v tomto prípade sa nedá predpokladať, či a v akej výške by navrhovateľovi
bola náhrada škody priznaná. Z uvedeného je zrejmé, že tu chýba aj vzťah príčinnej súvislosti medzi
vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Príčinná súvislosť je vzťah príčiny a následku
medzi dvoma javmi, ktorý musí byť bezprostredný, priamy. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal

existenciu nezákonného rozhodnutia, ani vznik škody, preto je vylúčené, aby bol medzi týmito dvoma
domnelými javmi vzťah príčinnej súvislosti. Ani samotné vydanie nezákonného rozhodnutia a vznik
škody ešte neznamená existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Prípadná (nepreukázaná) škoda
navrhovateľovi mohla vzniknúť pre zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti, teda počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí v zmysle § 415

Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nahliadol do spisu č. 32Ro/4688/2007 až viac než rok po podaní
návrhu na začatie konania, čo nemožno pokladať za dôslednú starostlivosť o svoje práva, ani dodržanie
povinnosti prechádzať vzniku škody.Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať najmä v
nedostatočnom skúmaní miesta bydliska navrhovateľa za účelom doručovania súdnych zásielok,
súd konštatuje, že v tomto prípade nie sú dané predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Predpokladmi vzniku tejto objektívnej absolútnej
zodpovednosti sú, podobne ako pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
existencianesprávnehoúradnéhopostupu,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Za nesprávny úradný
postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je právnou teóriou i praxou považovaný taký postup orgánu

verejnej moci, ktorý sa priamo neprejavuje v rozhodnutí orgánu verejnej moci. Ak by orgán verejnej
moci pri svojej rozhodovacej činnosti nepostupoval správne (v súlade so zákonom) a táto činnosť
by sa prejavila v rozhodnutí, nemožno v takomto prípade hovoriť o nesprávnom úradnom postupe,
ale o nezákonnom rozhodnutí. V tomto prípade sa postup súdu pri zisťovaní pobytu navrhovateľa
bezprostredne prejavil v uznesení č. k. 32Ro/4688/2007-13 o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi,
ktorého pobyt nebol súdu známy. Následne ďalší úradný postup súdu vyústil do vydania uznesenia

č. k. 32Ro/4688/2007-14 o odmietnutí podania. Nie je tu teda daný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu, ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ z rovnakých dôvodov,
aké sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepreukázal ani existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd ďalej uvádza, že navrhovateľ sa náhrady škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, v rovnakej výške
sa domáha aj od Slovenskej pošty v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
13C/47/2011. Aj s poukazom na to, že si náhradu škody nárokuje od iného subjektu, ktorý nie je orgánom
verejnej moci, štát nenesie zodpovednosť za údajnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy má súd za preukázané, že zo
strany orgánu verejnej moci (Okresného súdu Bratislava II) nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia
ani k nesprávnemu úradnému postupu, a ani v príčinnej súvislosti s týmto k vzniku škody, ktorú si
navrhovateľ nárokuje, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko však v konaní
úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.