Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: TTB, s.r.o.,
IČO: 36 637 076, Skuteckého 17, Banská Bystrica, zastúpený: JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát, ul.
ČSA 13, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania: Fakultná
nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, Námestie L. Svobodu
1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-57-3 zo dňa
08.04.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2011/2930/V-57-3 zo dňa 08.04.2011
ako aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2010-791/1312-2:OŠSS,
St zo dňa 04.11.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 685,79 eur na účet právneho
zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného

o odvolaní proti rozhodnutiu niekdajšieho Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako
„KSÚ“) č. KSÚBB-2010-791/1312-2:OŠSS, St zo dňa 04.11.2010. KSÚ v konaní mimo odvolania podľa
§ 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny
poriadok“) zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Banská Bystrica (ďalej len „stavebný úrad“) č.
OVZ 108669/2009,7841/2010/ME zo dňa 28.04.2010 o povolení dočasnej stavby „Predajné stánky areál
Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“ z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho
poriadku, § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (ďalej aj ako „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov a § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, ktorými bolo odôvodnené zrušenie rozhodnutia stavebného úradu mimo
odvolacieho konania. Nesúhlasil, poukazujúc na argumenty uvádzané ním v správnom konaní, že
povolenie stavby na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky bolo v rozpore so zákonom pre

nezhodu medzi oprávnením zabrať pozemok v zmysle nájomnej zmluvy (150 m2) a skutočnosťou
(176,26 m2). K ďalšiemu argumentu podnetu na konanie mimo odvolania, že nájomná zmluva
na pozemky pod dočasnou stavbou je neplatná, žalobca v správnom konaní uviedol, že ide o
občianskoprávnu námietku, ktorú je oprávnený vyriešiť jedine súd. Napriek tomu Krajský stavebný úradv Banskej Bystrici právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zrušil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, v ktorom doplnil svoju argumentáciu a vytkol správnemu orgánu, že nebolo
prihliadnuté na ním dobromyseľne nadobudnuté práva. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že pribratý

účastník udelil v pôvodnom stavebnom konaní záväzný súhlas (OP 178/SRKS09 zo dňa 22.06.2009).
Týmto pribratý účastník záväzne súhlasil s umiestnením a výstavbou predajných stánkov v jeho areáli.
Tento dokument žalovaný opomenul a v jeho rozhodnutí sa nespomína.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako i KSÚ sa neriadili zásadou, že pri preskúmavaní kompletného

spisového materiálu vo veci porovnávaním uvedeného právoplatného rozhodnutia s platnými zákonmi
a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona,
jeho vykonávajúcich vyhlášok a správneho poriadku platí, že príslušný správny orgán musí dbať, aby
práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Tejto veci sa ani nedotkol a neprihliadol
na škodu, ktorá týmto rozhodnutím vznikla, hoci § 65 správneho poriadku na túto skutočnosť výslovne
upozorňuje. Žalobca nadobudol podľa rozhodnutia stavebného úradu práva bona fide, pretože konal vo

viere v správnosť úradného rozhodnutia a relevantnosť úkonov pribratého účastníka.

Žalobca považoval za nesprávny úradný postup, že ohľadne iného práva k pozemkom žalovaný i KSÚ
nepostupoval podľa § 137 stavebného zákona a v tejto situácii teda nedôvodne prejudikoval záver, ktorý
nevychádza z voľného hodnotenia dôkazov a nie je výsledkom správnej úvahy, najmä ak v konaní bol

okrem nájomnej zmluvy predložený aj záväzný súhlas pribratého účastníka. Aj s ohľadom na štádium, v
ktorom sa dočasná stavba nachádzala, sa jednalo o zásadný zásah do dobromyseľne nadobudnutých
práv. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za
nepreskúmateľné, rozporné so zákonom, dotýkajúce sa jeho právnej sféry spôsobom poškodzujúcim
žalobcu.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Podaním doručeným súdu dňa 02.01.2013 žalobca zaslal súdu právoplatný rozsudok Okresného súdu

v Banskej Bystrici č.k. 63Cb 59/11-80 zo dňa 05.12.2011. Uvedený rozsudok, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/40/2012 zo dňa 30.01.2013, určil, že
žalobcovi dňa 04.03.2011 doručené odstúpenie od zmluvy opisovanej v odôvodnení tohto rozsudku
uzavretej medzi pribratým účastníkom a žalobcom pod číslom 279-141/2007 dňa 13.08.2007 o nájme
pozemku pod predmetnou stavbou je neplatné.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2011, zotrval na svojom
právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

K jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe uviedol:

V danom prípade správca majetku štátu, ktorého povinnosťou je dbať na ochranu majetku vo vlastníctve
štátu a to najmä z hľadiska zásad ustanovených zákonom o správe majetku štátu, uviedol stavebný úrad
do omylu vydaním vyjadrenia (list č. OP 18/SRK S10 zo dňa 19.01.2010). Vo vyjadrení k stavebnému
konaniutýkajúcemusapovoleniapredajnýchstánkovuviedolkladnéstanoviskákprideleniuparkovacích

miest, využívaniu odpadového hospodárstva a prístupu pre zásobovanie predajných stánkov. Stavebný
úrad v konaní o žiadosti stavebníka (žalobcu) mal vychádzať pri vydávaní rozhodnutia práve z tohto
záväzného stanoviska - súhlasu správcu majetku štátu. Keďže správca majetku štátu mimo odvolacieho
konania spochybnil svoje vlastné stanovisko, stavebný úrad bude na základe žalobou napadnutého
rozhodnutia v novom konaní povinný dôsledne zosúladiť oprávnenia stavebníka z hľadiska nájmu

pozemku s navrhovaným riešením stavby a tiež je povinný jednoznačne vyhodnotiť predložené podklady
prerozhodnutie(nájomnázmluva)ajzhľadiskaichsúladusovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,
ktorým je zákon o správe majetku štátu.

Ďalej žalovaný uviedol, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu (č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/

ME zo dňa 28.04.2010) bolo v rozpore so znením zmluvy o nájme pozemku zo dňa 13.08.2007, nakoľko
predmetom zmluvy bol nájom pozemku v tvare obdĺžnika s rozmermi 5x30 m, čo je celkom výmera 150
m2, pričom v stavebnom povolení bola povolená stavba pôdorysného tvaru L s rozmermi 6,32x47,80
m, čo predstavuje výmeru celkom 175,26 m2.V konaní mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
odvolacie konanie na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia vydaného podľa § 65 ods. 2 správneho

poriadku, nie je preskúmavanie a vykonávanie dokazovania vo veci samej, ale preskúmavanie
zákonnosti podnetom napadnutého rozhodnutia. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku správne orgány
sú v konaní mimo odvolacieho konania povinné vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu KSÚ a následne ani žalovaný neporušili zákon,
keď v konaní mimo odvolania skúmali iba na základe predloženého spisového materiálu, či vydaním

stavebného povolenia bol dodržaný zákon. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je neprípustné,
aby správny orgán v konaní mimo odvolania vykonával nové dokazovanie a dopĺňal spisový materiál
o doklady, ktoré neboli predmetom pôvodného konania a z ktorých vychádza správny orgán, ktorý
podnetom napadnuté rozhodnutie vydal.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku

skúmal rozhodnutie KSÚ najmä z hľadiska, či KSÚ ako prvostupňový správny orgán v konaní mimo
odvolania podľa § 65 správneho poriadku dodržal zákonný postup a či všeobecný záujem na dodržaní
zákonnosti prevažuje nad právami žalobcu dobromyseľne nadobudnutými z právoplatného stavebného
povolenia.

Žalovaný nepoprel, že podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu boli okrem iného zmluva o nájme
pozemku pod časťou navrhovanej stavby, záväzný súhlas pribratého účastníka zo dňa 22.06.2009 a
vyjadrenie zo dňa 19.01.2010. Všetky tri dokumenty boli vydané pribratým účastníkom ako správcom
majetku štátu. Stavebný úrad bol podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku povinný v stavebnom konaní
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu, t.j. zistiť rozpor medzi veľkosťou a tvarom pozemku, ktorý bol

predmetom nájmu a veľkosťou a tvarom pozemku, na ktorom bola stavba navrhnutá podľa projektovej
dokumentácie predloženej do stavebného konania. Po zistení nesúladu bol stavebný úrad povinný
predovšetkým pokúsiť sa o dohodu, prípadne odkázať účastníkov stavebného konania na súd a stanoviť
lehotu na predloženie dôkazu, že návrh na súd bol podaný. Až následne po márnom uplynutí stanovenej
lehoty si mohol stavebný úrad urobiť vlastný úsudok a rozhodnúť vo veci. V danom prípade správca

majetku štátu, dodatočne chrániaci verejný záujem, môže svoje námietky uplatniť v obnovenom konaní,
resp. prostredníctvom občianskeho súdu.

Uznesením č.k. 2S 88/2011-58 zo dňa 15.05.2013 súd do konania pribral na jeho žiadosť účastníka
správneho konania Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že správny orgán vo svojom rozhodnutí posúdil vec po právnej
stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec

žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä

s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME
zo dňa 28.04.2010 bola stavebným úradom mesta Banská Bystrica povolená dočasná stavba „Predajné

stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“ pre stavebníka - žalobcu.

Dňa 13.07.2010 bol Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici doručený podnet pribratého
účastníka na preskúmanie uvedeného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Pribratý účastník svojužiadosť odôvodnil tým, že povolená stavba sa nachádza na pozemku v správe pribratého účastníka
patriacom Slovenskej republike, pričom stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu je možné zriadiť len v
taxatívne vymedzených prípadoch, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobcu k výstavbe oprávňovala

nájomná zmluva s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol pozemok o rozlohe 150m2, čo je v
rozpore s rozlohou 176,26 m2, na ktorej bola stavba stavebným úradom povolená. Takýto postup bol v
rozpore s § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
a § 58 ods. 2 stavebného zákona.

Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSÚBB-2010-791/1312-2:OŠSS,Sp zo dňa
04.11.2010 rozhodol o zrušení stavebného povolenia zo dňa 28.04.2010 podľa § 65 ods. 2 správneho
poriadku z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 písm. b/
stavebného zákona a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 2011/2930/V-57-3 zo dňa 08.04.2011 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie KSÚ

potvrdil. Žalovaný v zhode s právnym názorom KSÚ konštatoval také závažné porušenie zákona v
konaní a rozhodnutí stavebného úradu, ktoré odôvodňuje jeho zrušenie v konaní mimo odvolania.
Všeobecný záujem na dodržaní zákonnosti v danom prípade prevažuje nad právami nadobudnutými
dobromyseľne. Stavebný úrad v rozpore so zákonom povolil stavbu na pozemku, ku ktorému stavebník
nepreukázal vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho jednoznačne oprávňovalo uskutočniť na ňom

predmetnú stavbu. V danom prípade správca majetku štátu uviedol stavebný úrad do omylu vydaním
vyjadrenia - listu č. OP 18/SRKS 10 zo dňa 19.01.2010. Vo vyjadrení k stavebnému konaniu uviedol
kladné stanoviská k prideleniu parkovacích miest, využívania odpadového hospodárstva a prístupu
pre zásobovanie predajných stánkov. V tomto vyjadrení správca majetku štátu žiadnym spôsobom
nespochybnil posudzovaný zámer a ani nevyslovil námietku nesúladu s § 13 a 13a zákona č. 278/1993

Z.z.. Napriek uvedenému bol stavebný úrad povinný v zmysle § 32 správneho poriadku posúdiť
doklady predložené stavebníkom do konania a zistiť, že ani predložená zmluva o nájme pozemku,
ani citované vyjadrenie nespĺňajú podmienky § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona, keďže
z nich nevyplýva oprávnenie stavebníka uskutočniť stavbu v takej podobe, akú stavebník predložil v
projektovej dokumentácii do konania stavebného úradu. Stavebník nepreukázal v konaní relevantné

vlastnícke alebo iné práva k pozemku, preto stavebný úrad bol povinný podľa § 60 ods. 1 stavebného
zákona vyzvať stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil a v prípade nesplnenia výzvy mal
stavebné konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Pre posúdenie nezákonnosti
rozhodnutia stavebného úradu bolo v danom prípade podstatné, že k nájomnej zmluve bola dohodnutá
výmera pre umiestnenie predajných stánkov 150 m2, ale stavebný úrad povolil stavbu so zastavanou

plochou 175,26 m2, t.j. v takom rozsahu, ku ktorému stavebník (žalobca) nemal oprávnenie.

V administratívnom spise sa nachádza zmluva o nájme pozemku, ktorej predmetom je nájom pozemku
o rozlohe 150 m2 pred budovou polikliniky v rámci areálu pribratého účastníka na parc. č. 2590/5
zapísaného na D. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, k.ú. Banská Bystrica. Ďalej sa v

administratívnom spise nachádza list pribratého účastníka zo dňa 22.06.2009 pod č. OP 178/SRKS
09 adresovaný žalobcovi, v ktorom udeľuje záväzné súhlasné stanovisko s umiestnením a výstavbou
predajných stánkov v areáli pribratého účastníka, k umiestneniu 9 samostatných parkovacích priestorov
na parcele č. 2590/5.

V administratívnom spise sa tiež nachádza list pribratého účastníka adresovaný žalobcovi dňa
19.01.2010 pod č. OP 18/SR KS 10 označený ako vyjadrenie k požiadavkám stavebného úradu, kde
pribratý účastník uvádza, že žalobcovi ako nájomcovi na základe vyššie uvedenej zmluvy o nájme
bude pridelených 6 parkovacích miest v areáli pribratého účastníka, ďalej bude mať povolené využívať
odpadové hospodárstvo pribratého účastníka pre účely predajných stánkov a zásobovanie bude možné

cez vchod a cez hlavnú vrátnicu, ako to popisuje zmluva o nájme pozemku.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý totorozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Z § 65 ods. 2,3 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia
ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá nato, aby práva
nadobudnutédobromyseľneboličonajmenejdotknuté.Pripreskúmavanírozhodnutiavychádzasprávny
orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo

zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom
konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení
hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie

procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva
(viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02).

Správny poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho
konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana

dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich
vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto
atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).

To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté
rozhodovaním príslušného orgánu v mimoodvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65
ods. 2 správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť
porušenia zákona v pôvodnom konaní, ďalej či by dodržanie zákona zrejme viedlo k inému rozhodnutiu
a či by záujem na striktnom dodržaní zákona výrazne prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne

nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že na základe právoplatného rozhodnutia stavebného
úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME zo dňa 28.04.2010, ktorým bola
povolená dočasná stavba „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“

pre stavebníka - žalobcu, bol žalobca v dobrej viere, že má právoplatne povolenú stavbu s parametrami
vyplývajúcimi z projektovej dokumentácie, ktorú schválil stavebný úrad. S ohľadom na dobromyseľnosť
nadobudnutých práv bolo povinnosťou žalovaného v mimoodvolacom konaní začatom na podnet
pribratého účastníka dbať na to, aby boli tieto práva čo najmenej dotknuté. Navyše, čo súd
zároveň zdôrazňuje, ak stavebné povolenie bolo vydané za priamej účasti na konaní a s výslovným

súhlasom práve pribratého účastníka, ktorý neskôr inicioval mimoodvolacie konanie. Ako vyplýva z
administratívneho spisu, pribratý účastník v priebehu pôvodného stavebného konania nevzniesol proti
vydaniu stavebného povolenia ani jednu námietku, či nesúhlasné stanovisko. Práve naopak, s vydaním
stavebného povolenia súhlasil, pričom aj so stavebníkom (žalobcom) uzavrel nájomnú zmluvu na
pozemok pod povoľovanou dočasnou stavbou. Pribratý účastník svoj podnet na zrušenie právoplatného

stavebného povolenia oprel mimo iné o spochybnenie trvania zmluvy o nájme pozemku, od ktorej
odstúpil listom doručenom žalobcovi dňa 04.03.2011. Súd je toho názoru, že dôsledky vyplývajúce zo
zmeny postoja pribratého účastníka ku záväzkovému vzťahu by nemali byť žalobcovi na ujmu a najmä
nie v mimo odvolacom konaní, v ktorom zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby
boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Podľa názoru súdu žalovaný v mimo

odvolacom konaní nesprávne vyhodnotil potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych
vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania
štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu.

Ďalším dôvodom zrušenia pôvodného stavebného povolenia v mimoodvolavom konaní bolo, že žalobcu

k výstavbe oprávňovala nájomná zmluva uzavretá s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol
pozemok o rozlohe 150m2, čo je v rozpore s rozlohou 176,26 m2, na ktorej bola stavba stavebným
úradom povolená. Pokiaľ ide o tento rozpor, súd poukazuje na list žalobcu zo dňa 14.10.2010, doručený
KSÚ dňa 18.10.2010, nachádzajúci sa v administratívnom spise, v ktorom sa uvádza, že projektovádokumentácia k povoľovanej stavbe bola doplnená o požiadavky Útvaru hlavného architekta mesta
Banská Bystrica a RÚVZ Banská Bystrica a v dôsledku toho došlo k zväčšeniu pôdorysnej plochy,
pričom tieto zmeny zobral stavebný úrad i pribratý účastník na vedomie. Tu súd opäť pripomína potrebu

ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy, garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj
dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Žalobca postupoval bona
fide, v dôvere správnosť postupu správneho orgánu determinovaného kladným stanoviskom pribratého
účastníka, je odôvodnená potrebou. Preto sa súdu rozhodnutie žalovaného javilo nespravodlivé, v

rozpore s vyššie uvedeným.

K tomuto ešte súd dodáva, že žalobca, ako vyplýva z jeho listu zo dňa 14.10.2010, upravil pôdorysnú
plochu na 150 m2, teda na plochu v súlade s nájomnou zmluvou. Faktický stav teda zodpovedá
oprávneniu žalobcu vyplývajúcemu z nájomnej zmluvy.

Žalobca ako ďalší žalobný dôvod uviedol, že správny orgán v mimoodvolacom konaní posudzoval
platnosť nájomnej zmluvy na pozemky pod dočasnou stavbou a určil ju za neplatnú, čím prekročil
svoju právomoc, pretože išlo o občianskoprávnu námietku, ktorú je oprávnený vyriešiť jedine súd.
Súd sa s touto námietkou žalobcu stotožnil. Právomoc rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu majú iba súdy Slovenskej republiky. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať otázku

platnosti (neplatnosti) právneho úkonu. V danom prípade nebol správny orgán oprávnený rozhodnúť
(posudzovať), že nájomná zmluva je neplatná (platná) a ani to, či odstúpenie od tejto zmluvy je platné
(neplatné). Tým, že si správny orgán atrahoval oprávnenie súdu, prekročil v rozpore s platným právom
svoju právomoc a rozhodnutie (napadnuté žalobou) vychádzajúce z takejto vadnej úvahy je nezákonné.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, ktorý bude právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku
v sume 66 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby
podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (6/2011) v sume 123,50 eur a k tomu
prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 eur,
- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (10.06.2011) v sume 123,50 eur a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 7,41 eur,

- účasť na pojednávaní (04.12.2013) v sume 130,16 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume
7,81 eur.

Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu cestovného na pojednávanie dňa 04.12.2013 zo sídla právneho
zástupcu žalobcu na Krajský súd v Bratislave (podľa priloženého technického preukazu motorového

vozidla právneho zástupcu žalobcu) vo výške 440 (km) [x 6,0 (l/100 km) pri cene PHM 1,391 eur/l +
náhrada za opotrebenie 0,18 eur/km] = 115,92 eur.

Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu pri ceste na pojednávanie
dňa 04.12.2013 v sume 104,08 (8 začatých polhodín x 13,01 eur).

Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 685,79 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v ČSOB, a.s., č.
účtu: 4010803075/7500.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, na Krajský súd
v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.