Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204255
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813204255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CEE

COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408
Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti
žalovanej: O. Č., F.. XX.X.XXXX, T. H. Š. XXX/XX, XXX XX U. F. Q., o zaplatenie 615,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 205,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 205,23 od 6.6.2011 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré
splátky sú splatné vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty
výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd čo do zvyšku žalobu zamieta.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.4.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
615,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 615,01 eur od 6.6.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 5.6.2006 uzatvorila žalovaná
so R. Ú. T. I..J.., ako pôvodným veriteľom (d'alej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“),

na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebný úver vo výške 962,62 eur
(ďalejlen„Úver“).Úverbolžalovanejpôvodnýmveriteľomposkytnutýdňa5.6.2006,atobezhotovostným
prevodom, o čom žalobca súdu predkladá potvrdenie o čerpaní Úveru žalovanou. Žalovaná podpisom
Zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie
spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“). Žalovaná sa Zmluvou
zaviazala Úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v Zmluve uvedenej.
Zároveň sa žalovaná podpisom Zmluvy zaviazala pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške

a za podmienok v nej dohodnutých. Rovnako sa žalovaná podpisom Zmluvy zaviazala pôvodnému
veriteľovi uhradiť i poplatok za správu Úveru vo výške a v lehote v Zmluve uvedenej. Pôvodný veriteľ svoj
záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, tj. žalovanej poskytol Úver v dohodnutej výške
a v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých
splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovanú na splnenie
neuhradenej splatnej splátky. Ku dňu 23.8.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanej pohľadávku vo
výške 615,01 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a

žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu
pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na
vyššie uvedené si žalobca týmto podaním uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy istiny vo výške 615,01 eur od 6.6.2011 až do zaplatenia.Žalovaná uviedla, že je nezamestnaná, taktiež aj jej manžel a majú 8 nezaopatrených detí, dlh môže
hradiť v splátkach po 20,- eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným podaním zástupcu
žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Vo svojom písomnom podaní žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške

29.000,- Sk / 962,62 eur a to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o
čerpaní Úveru žalovanou označenom ako prehľad histórie transakcií na úverovom účte. Žalovaná sa
zaviazala uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 766,71
Sk / 25,45 eur, celkový počet splátok bol 60, dátum prvej splátky bol 5.07.2006 a dátum poslednej
splátky bol 5.06.2011. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru pod
názvom Základné podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu žalované uhradila na istine spolu sumu

347,61 eur, čo vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, ktorý tvorí prílohu žalobného
návrhu. Týmto podaním predkladáme prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedená
výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 1236,47 eur. Z uvedenej strany vyplýva,
že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 615,01
eur t.j. výška úveru 962,62 eur mínus na istine uhradených 347,61 eur = 615,01 eur. Na základe vyššie

uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.

Postupca ako veriteľ a žalovaná ako žiadateľ a dlžník uzavrel dňa 5.6.2006 zmluvu číslo
XXXXXXXXXXXXXXX v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí spotrebného
úveru(ďalejlen„zmluva“),nazákladektorejsapostupcazaviazal,žeposkytnežiadateľovizapodmienok

dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník
sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za poskytnutie úveru
a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 962,62,- eur (29.000,-
Sk), s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 25,45 eur (766,71 Sk), pričom
dátum prvej splátky bol 5.7.2006 a poslednej splátky dňa 5.6.2011. Úroková sadzba bola dohodnutá vo

výške 19,90% ročne. Poplatok za I. upomienku bol dohodnutý vo výške 6,64 eur, poplatok za každú
ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 eur / mesačne, poplatok
za zmenu zmluvných podmienok vo výške 33,19 eur.

V zmysle II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými

podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s
úverovou zmluvou .

Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok R., I..J.. na poskytovanie spotrebných

úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver,
spravidla na osobný účet klienta vo R., I..J.., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom
v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej
zmluve.

V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej
sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie
úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby
je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.

Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník
zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený
v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie
upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového
vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.

Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet
vedenývpríslušnejpobočkeR.,I..J...Lehotasplatnostispotrebnéhoúverujeuvedenávúverovejzmluve
spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňomprvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty
splatnosti úveru.

Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného
záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej
pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení
určí inak.

V zmysle Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú
sumu úveru s príslušenstvom, pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak dlžník je v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie než 3 mesiace a
bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.

PodľaČlánkuIX.bod4VOP,zmluvnévzťahymedzidlžníkomabankou,ktoréniesúvýslovneupravenév

texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia Obchodným zákonníkom
a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

Žalobca listom zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1266,67 eur
najneskôr do 12.9.2012.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 5.6.2006 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v
ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. ti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, na základe
ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných
podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné
prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy

Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje
aj Príloha č. 2 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Vpredmetnejvecibolžalovanejposkytnutýúvervsume962,62eur,ktorýmalažalovanáuhradiťv60-tich

mesačných splátkach po 23,45 eur. Ako uvádza žalobca vo vyjadrení a ako vyplynulo aj z predloženého
Prehľadu histórie transakcií na úverovom žalovanej, táto uhradila k predmetnému úveru celkovo sumu
757,39 eur.

Žalobca žiadal priznať sumu 615,01 eur, keďže zarátal úhradu žalovanej v sume 347,61 eur na istinu

962,62 eur.

Žalobca uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.
Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu
poskytnutého úveru.

Z prehľadu histórie transakcií účtu č. 4020049221 súd mal za preukázané, že žalovaná v prospech účtu
uhradila sumu 757,39 eur. Avšak iba suma 347,61 eur jej bola zaúčtovaná na istinu, zostatok vo výške
409,78 eur bol zaúčtovaný na úroky a poplatky a to podľa Článku IV. bod 8 Obchodných podmienok.Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu
uhradila finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených

prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku IV. bod 8
Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku
aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú
možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie
nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba

podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie
dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na
prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp.
zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo

strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi splatiť celkovo na istine sumu
962,62 eur t.j. sumu, ktorú reálne čerpala. Táto suma predstavujú istinu úveru. Žalovaná v prospech
žalobcu realizovala úhrady vo výške 757,39 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo
strany žalovanej na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozporný z dobrými mravmi,
započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny, a teda po takomto započítaní, žalovanej ostáva na

istine uhradiť 205,23 eur. Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu
neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na úrok
z úveru, na poplatky) a nakoľko mal za preukázané, že zo strany žalovanej bola istina úveru splatená
v rozsahu 757,39 eur, zaviazal žalovanú na úhradu sumy 205,23 eur a čo do zvyšku žalobu žalobcu
ohľadne nároku na istinu úveru zamietol.

Súdzaviazalžalovanúnaúhraduúrokuzomeškaniazosumyvovýške205,23eur,atoododňa6.6.2011
(deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej splátky úveru podľa zmluvy ) do zaplatenia. Keďže ide o
spotrebiteľskúzmluvu,výškuúrokusúdpriznalspoukazomnaust.§517,ods.2Občianskehozákonníka
a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.. Ku dňu 6.6.2011 bola základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky vo výške 1,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 % ročne.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku

a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej, ktorá je dlhodobo nezamestnaná, súd povolil

žalovanej uspokojiť nárok žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobokúčastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 615,01 eur žalobcovi bolo priznaných 205,23 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval
33,37 % a neúspech 66,63 %. Neúspech žalobcu vo výške 66,63 % predstavuje úspech žalovanej.

Po odrátaní neúspechu žalovanej v konaní od jej úspechu (66,63 % - 33,37 %), tento účastník má právo
na náhradu 33,26 % trov konania.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania
nepriznal.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.