Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109218939
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109218939.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: FLASHAUTO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Timonova
č. 4, IČO: 36 188 557, zast. Mgr. Richardom Petrovom, advokátom v Košiciach, Františkánska č. 3, proti
žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave 26, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408,
zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom v Košiciach, Floriánska č. 17, o zaplatenie 543,60 eura
s prísl., o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.1.2011

č.k. 15C/348/2009-159 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasvojoužalobouz31.7.2009domáhalsaprotižalovanémuzaplatenia 543,60eurasprísl.natom
skutkovom základe, že pre poškodených O. Y., O. P., W. A. W. A.. A. L. vykonal opravu ich motorových
vozidiel, žalovaný ako poisťovateľ poškodených, ktorý likvidoval ich poistné udalosti mu ako opravcovi

priamo uhradil poistné plnenie, avšak v rozsahu nižšom, ako činili náklady na opravu a rozdiel medzi
nákladmi na opravu a poskytnutým poistným plnením po odrátaní zmluvne dojednaných spoluúčastí
predstavuje žalovanú pohľadávku. Svoj nárok žalobca uplatňoval z titulu právneho vzťahu poukážky
(535 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Súd prvého stupňa preskúmavaným medzitímnym rozsudkom návrh (žalobu) čo do základu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby
došlo k založeniu právneho vzťahu z poukážky. K vzniku poukážky medzi žalobcom ako poukazníkom,
poškodenými ako poukazcom a žalovaným ako poukázancom nedošlo, lebo v úkonoch účastníkov
chýbajú predpoklady vzniku tohto právneho vzťahu vo forme dohody zmluvných strán a chýba písomný
právny úkon (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým by žalovaný poukážku prijal a vznikol právny

pomer medzi žalobcom a žalovaným. „Splnomocnenie“, z ktorého žalobca vyvodil vznik záväzkového
vzťahu z titulu poukážky je právny úkon, ktorým poistení splnomocnili žalovaného k vyplateniu škody
a zároveň splnomocnili žalobcu na nahliadnutie do príslušnej poistnej dokumentácie a ďalšie súvisiace
úkony týkajúce sa škody na motorovom vozidle. Naviac pohľadávky na náhradu škody boli poškodenými
postúpené na spoločnosť Servisexperta s.r.o. zmluvami o postúpení pohľadávok. V konaní nebola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda také právne postavenie žalobcu vyplývajúce z

hmotného práva, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si rozdiel medzi poistným plnením a skutočne
vynaloženými nákladmi na opravu motorového vozidla. Vyriešenie otázky opodstatnenosti základu
nároku žalobcu je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, preto podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodol
medzitímnym rozsudkom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prvom rade poukazoval na to, že čiastočným plnením žalovaného na jeho účet, a to v súlade s
poukazom poškodeného obsiahnutým v splnomocnení, došlo zo strany žalovaného k prijatiu poukážky.

Aj iba čiastočným plnením poukázanca na výzvu poukazníka dochádza k prijatiu poukážky a tým
zároveň k vzniku priameho nároku poukazníka voči poukázancovi. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje
ani s názorom súdu prvého stupňa, ktorý s poukazom na znenie § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uzavrel, že v úkonoch žalovaného chýba písomný právny úkon, ktorým by prijal poukážku. Súd prvého
stupňa opomenul, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v každom jednotlivom prípade

žalovaný zaslal poškodeným (splnomocniteľom) oznámenie o poistnom plnení, v ktorom uviedol výšku
poistného plnenia poukázanú priamo na jeho účet (na účet žalobcu) v súlade s poukazom obsiahnutým
v splnomocnení. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon, ktorým žalovaný prijal poukaz na plnenie
poistného plnenia priamo jemu bol uskutočnený v písomnej forme v súlade s § 791 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami. V konaní je aktívne legitimovaný a tým je daný
odvolací dôvod, ktorý uplatňuje.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý medzitýmny
rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez

nariadenia pojednávania, preskúmal medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý medzitýmny rozsudok je potrebné
zrušiť.

Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však

účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Zplatnejprávnejúpravyvuvedenomustanovenívyplýva,žesúdmávzásadevždyrozhodnúťkonečným
rozsudkom. Pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom (o základe nároku) je rozhodujúce hľadisko
hospodárnosti a prichádza do úvahy v prípade záveru súdu, že nárok čo do základu je opodstatnený,

avšak zistenie výšky prípadného nároku bude náročné resp. nákladné, poprípade vtedy, ak súd dospeje
k záveru, že zodpovednosť žalovaného je daná len v určitom rozsahu a je v súlade so zásadou
hospodárnosti o výške nároku rozhodnúť až v konečnom rozsudku na základe právoplatne určeného
rozsahuzodpovednostižalovaného.Dôvodyprerozhodnutiemedzitýmnymrozsudkomvšakniesúdané
v prípade záveru súdu prvého stupňa, že základ nároku nie je (vôbec) daný. V takomto prípade je

namieste žalobu zamietnuť, lebo rozhodnutie o výške nároku už neprichádza do úvahy.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne pokiaľ medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu čo do základu. Jeho rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom je
zmätočné, keďže konečným rozsudkom vo veci by už mohol len (duplicitne) žalobu zamietnuť.

Odhliadnuc od uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyplýva to aj z právnej úpravy § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží,

ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový
stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí dávať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, resp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.

V posudzovanej veci ide o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok z poukážky (§ 535 a nasl.
Občianskeho zákonníka), k účinnosti ktorej (ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa) sa
vyžadujú tri právne úkony a to dohoda medzi poukazcom a poukazníkom, dohoda medzi poukazcoma poukázancom a jednostranný právny úkon poukázanca adresovaný poukazníkovi - prijatie poukážky.
Žalobca účinnosť poukážky a tým aj svoju aktívnu legitimáciu vo veci vo vzťahu k tretiemu z uvedených
právnych úkonov (prijatiu poukážky) odôvodňoval o.i. aj poukazom na to, že žalovaný zasielal poistné

plnenie na jeho účet, čím došlo k akceptácii poukážky (prednes právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 3.2.2010, ako aj dňa 25.1.2011). Poukazoval tiež na to, že právne
úkony vyžadované k účinnosti poukážky si nevyžadujú písomnú formu (t.j. môžu byť uskutočnené
akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci prejaviť). Odôvodnenie
napadnutého medzitýmneho rozsudku na takto nastolené otázky žalobcu nedáva odpoveď a teda

dostatočne neobjasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.

Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia znamená, že konanie je postihnuté vadou podľa ust. §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo dôsledkom tohto nedostatku je odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je preto vždy dôvodom na jeho zrušenie odvolacím súdom.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil napadnutý medzitýmny
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť hore vytýkané pochybenia, náležite sa
vyporiadať so skutkovým a právnym základom svojho rozhodnutia a pri rešpektovaní podmienok pre

vydanie medzitýmneho rozsudku znovu o veci rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom (§ 157 ods. 2
O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.